Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Huszár

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413219299
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413219299.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr.MagdalényFlorekovejaJUDr.ZuzanyPosluchovej,vprávnejvecinavrhovateľa:Dopravnýpodnik
Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, proti odporcovi:
U.. U. K., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXXX/XXA, V., o zaplatenie 93,72 € s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16C/473/2013-61 zo dňa 27. januára 2015,

v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odvolací súd o p r a v u j e výrok napadnutého rozsudku v časti dátumu odkedy je odporca povinný
platiť úroky z omeškania tak, že tento správne znie: „23.5.2013“.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 93,72 €

s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 23.5.2013 (zjavne chybou v písaní súd prvého stupňa uviedol
nesprávne vo výroku napadnutého rozsudku v časti dátumu odkedy je odporca povinný platiť úroky z
omeškania dátum 23.52013) až do zaplatenia a náhradu iných trov konania 16,50 €, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal v konaní od odporcu zaplatenia
žalovanej sumy 93,72 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s

odtiahnutímmotorovéhovozidlaodporcu.Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvéhostupňapreukázané,
že motorové vozidlo odporcu I. I., W.: V. XXX V., bolo odstránené na základe rozhodnutia mestského
policajta dňa XX.X.XXXX D. X,XX B.. K. Č. H. z dôvodu státia na chodníku a prekážky v cestnej
premávke, čím odporca podľa Záznamu o zistení priestupku porušil § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. - stál
na chodníku a neponechal voľnú šírku 1,5 metra, čo navrhovateľ preukázal aj fotografiami uvedeného
motorového vozidla. Odporca odmietol uhradiť navrhovateľovi cenu za odťah jeho motorového vozidla

z dôvodov, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný, doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté
o tom, či vozidlo bolo prekážkou cestnej premávky, Mestská polícia nemá právomoc na odstránenie
vozidla a ani jej príslušník a náklady na odstránenie vozidla nekorešpondujú s konkrétnym odstránením
jeho vozidla a ani nezohľadňujú konkrétne náklady na tento prípad. Uvedené námietky odporcu súd
prvého stupňa vyhodnotil ako účelové a neprihliadol na ne z nasledovných dôvodov:

Hlavné mesto SR Bratislava ako zakladateľ založil zakladateľskou listinou zo dňa 23.12.1993 akciovú

spoločnosť, ktorej obchodné meno znie: Dopravný podnik Bratislava. Nakoľko pri založení navrhovateľa,tento nemal v predmete činnosti odťahovaciu službu, Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 597/2005 zo
dňa 27.1.2005 schválilo zmenu stanov navrhovateľa o tento predmet činnosti. Navrhovateľ je právnická
osoba, ktorej jediným akcionárom je Hlavné mesto SR Bratislava a v predmete podnikania (činnosti)

má o. i. uvedenú odťahovaciu službu, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Primátor hl. mesta
SR Bratislavy listom zo dňa 15.12.2005 poveril navrhovateľa prípravou na výkon služby odťahovania
motorových vozidiel na území hlavného mesta SR Bratislavy ku dňu 1.6.2005. Listom zo dňa 20.7.2005
hlavné mesto SR Bratislava oznámilo navrhovateľovi, že v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z. z. a
§ 3d ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb. vystupuje navrhovateľ ako správca komunikácie, ktorý odstraňuje

prekážkycestnejpremávkynanákladyprevádzkovateľavozidlavzmyslepríslušnýchplatnýchpredpisov
a vystupuje ako právnická osoba založená obcou na tento účel, nakoľko majú tento účel aj v predmete
podnikania.

Na základe vyššie uvedeného s poukazom na § 3d ods. 5, písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. a § 43 ods. 4
písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ má v konaní aktívnu
legitimáciu, keď je oprávnený na odstránenie prekážok cestnej premávky, nakoľko Hlavné mesto SR

Bratislava ho poverilo správou pozemných komunikácií a správca cesty môže odstraňovať motorové
vozidlá stojace na ceste vrátane chodníka na náklady ich prevádzkovateľov.

Ďalejsúdprvéhostupňazistil,žerozhodnutímč.3/2009primátorahl.mestaSRBratislavyozabezpečení
odstraňovania vozidiel zo dňa 22.1.2009 bolo uložené Mestskej polícii hl. mesta SR Bratislavy
zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a), b) zák.

č. 8/2009 Z. z. Podľa čl. 2 uvedeného rozhodnutia príslušníci Mestskej polície budú rozhodovať o
odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorých je
správcom a ktorými sú prejazdné úseky ciest I: až III. triedy a ich súčasti a miestne komunikácie I. a II.
triedy a ich súčasti. Podľa čl. 3 odsek 1 uvedeného rozhodnutia, odstránenie vozidla podľa § 43 ods. 1 a
4 písm. a), b) zák. č. 8/2009 Z.z. na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície zabezpečí hlavné

mesto ako správca komunikácie prostredníctvom navrhovateľa. Uvedené rozhodnutie vydal primátor hl.
mesta SR Bratislavy podľa § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 písm. a), d), e) zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii
v znení zákona č. 319/1999 Z. z. a čl. 28 písm. e) Štatútu hl. mesta SR Bratislavy.

Podľa súdu prvého stupňa z § 43 ods. 1, 4 písm. a), b) zák. č. 8/2009 Z.z., jednoznačne vyplýva
možnosť správcu cesty odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka na náklady

jeho prevádzkovateľa, t. j. správca cesty rozhoduje o odstránení vozidla. Správca cesty, ktorý má právo
rozhodovať o odstránení motorových vozidiel, poveril touto činnosťou Mestskú políciu hl. mesta SR
Bratislavy, ktorá má právomoc na odstraňovanie motorových vozidiel na pozemných komunikáciách na
území hlavného mesta SR Bratislavy. Odporca porušil pravidlá cestnej premávky a to zák. č. 8/2009
Z. z., za čo bol aj právoplatne uznaný vinným rozkazom o uložení sankcie za priestupok OR PZ v

Bratislave IV, Okresným dopravným inšpektorátom. Porušením ustanovení tohto zákona mu vznikla
povinnosť odstrániť motorové vozidlo buď na vlastné náklady alebo na náklady správcu cesty. Nakoľko
v danom prípade vznikla povinnosť nahradiť náklady správcovi cesty, ktorý vykonal odťah motorového
vozidla, navrhovateľovi vzniklo právo na poskytnutie plnenia, čo ale nemožno charakterizovať ako nárok
na náhradu škody, ktorú si uplatňoval v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák.

Súd prvého stupňa nepovažoval za spornú cenu odťahu motorového vozidla, nakoľko navrhovateľ
predložil znalecký posudok č. 2/2013 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave vo veci
stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania za obdobie roka 2012. Podľa
záveru tohto znaleckého posudku, náklady na jeden odťah jedného motorového vozidla boli stanovené
vo výške 113,14 € (náklady na odťah jedného motorového vozidla 94,28 € s 20% DPH 18,86 €),

pričom navrhovateľ požadoval nižšiu sumu a to 93,72 €. Na základe uvedeného znaleckého posudku
mal súd prvého stupňa za dostatočne preukázanú aj výšku uplatnenej pohľadávky navrhovateľa a
vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a
zaviazal odporcu s poukazom (najmä) na ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, § 43 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na zaplatenie

žalovanej sumy 93,72 €.O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. tak, že navrhovateľovi tento úrok ako zákonný priznal, a to v
požadovanej výške 5,5% od požadovaného dňa 23.5.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti

faktúry, ktorým bol deň 22.5.2013.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu iných trov konania vo výške 16,50 € ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za
návrh.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca vytýkajúc súdu prvého
stupňa nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch odvolania odporca opätovne vyjadril svoj názor,

že navrhovateľ nebol na odstránenie vozidla v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
oprávnený, konal nad rámec zákona a nie je vo veci aktívne legitimovaný. Argumentoval tým, že
zákon o cestnej premávke spadá do oblasti verejného práva a preto v súvislosti s aplikáciou § 43
zákona o cestnej premávke vznikajú verejnoprávne a nie súkromnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla
je vážnym zásahom do vlastníckych práv. Správca komunikácie nie je oprávnený preniesť takýto

výkon štátnej správy na úseku cestnej premávky na súkromnoprávny obchodný subjekt, ktorým je
navrhovateľ. Samotné prenesenie tejto kompetencie bolo pritom vykonané iba formou listu primátora
hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 20.07.2005 adresované navrhovateľovi, čo je podľa názoru odporcu z
hľadiska formálnej i obsahovej stránky neprijateľné. Odporca prvostupňovému súdu vytkol aj nesprávne
posúdenie veci spočívajúce v tom, že podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ vystupuje

ako správca komunikácie. Mal za to, že takéto poverenie vykonané správcom komunikácie na
navrhovateľa vychádza z neplatného právneho úkonu a preto aj ďalšie konanie navrhovateľa nemôže
mať právnu ochranu. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že neprihliadal ani na skutočnosť že navrhovateľ
je obchodná spoločnosť, ktorá bola zriadená zakladateľskou listinou v r. 1993 najmä za účelom
prevádzkovania verejnej mestskej dopravy a s tým súvisiacich činností. V tejto súvislosti opätovne

poukázal na to, že navrhovateľ nebol zriadený za účelom výkonu „odstraňovania“ vozidiel podľa zákona
o cestnej premávke. Navrhovateľ si síce k dátumu 06.04.2005 doplnil do predmetu podnikania činnosť
„odťahovacia služba“, avšak toto nie je totožné s činnosťou (oprávnením) uvedenou v § 43 zákona o
cestnej premávke - t.j. odstraňovanie prekážok cestnej premávky.

Odporca tvrdil, že súd prvého stupňa zároveň nesprávne posúdil rozsah kompetencií Mestskej polície

hl. mesta SR Bratislavy. Mal za to, že príslušník mestskej polície konal nad rámec svojich oprávnení
vyplývajúcich z rozhodnutia primátora č. 3/2009, čím došlo k prekročeniu jeho právomocí. Preto
na základe takéhoto konania príslušníka mestskej polície nemohlo ani dôjsť k legálnemu výkonu
odstránenia vozidla navrhovateľom.

Okrem týchto skutočností odporca v dôvodoch odvolania poukázal na znenie § 43 ods. 5 zákona o

cestnej premávke, podľa ktorého „Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo
uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt.“ Pod pojmom „policajt“
zákon o cestnej premávke rozumie v zmysle § 2 ods. 2 písm. k/ príslušníka Policajného zboru SR
(nie príslušníka mestskej polície). V spojitosti s aplikáciou § 25 zákona o cestnej premávke možno
konštatovať, že v uvedenom prípade mohol o odstránení vozidla rozhodnúť iba policajt - t.j. príslušník

Policajného zboru SR, nakoľko odstránenie vozidla odporcu bolo vykonané s poukázaním na § 52 ods.
2 zákona o cestnej premávke a nie s poukázaním na § 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke.

Ďalej poukázal na to, že vo výroku predmetného rozsudku je nesprávne a zmätočne uvedený začiatok
plynutia doby, od ktorého sa vzniká povinnosť odporcu uhradiť 5,5% úrok z omeškania od „23.52013“,
nakoľko táto skutočnosť je dôležitá pre samotné určenie výšky úroku z omeškania a musí byť

jednoznačne a presne definovaná.

Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania vo výške 16,50 € spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.K odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ (č. l. 74 spisu). Pokiaľ ide o odporcom
namietanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa navrhovateľ argumentoval tým, že už v konaní pred súdom
prvého stupňa uviedol, že Hlavné mesto SR Bratislava je jediným zakladateľom a 100% vlastníkom

navrhovateľa a v zmysle ustanovení § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách vystupuje navrhovateľ ako organizácia zriadená správcom komunikácie aj na účel
odstraňovania prekážok v cestnej premávke. Tvrdil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je tak daná
ustanovením § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v spojení s ust. § 3 ods. 5 písm. d/ zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, vyplýva teda zo zákona a z uvedeného dôvodu nie je

forma poverenia Hlavného mesta SR Bratislava navrhovateľovi rozhodujúca. Predmetné poverenie bolo
vystavené primátorom v čase zriadenia strediska odťahovacej služby u navrhovateľa v r. 2005, keď
v tomto čase premávku na pozemných komunikáciách upravoval zákon č. 315/1996 Z. z., ktorý bol
až v r. 2009 nahradený zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ďalej uviedol, že problematiku
aktívnej legitimácie navrhovateľa v súdnych sporoch porovnateľného charakteru posudzovali viaceré
odvolacie súdy SR, ktoré vyjadrili názor, že Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť je aktívne

legitimovaný v sporoch o náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odtiahnutím vozidiel, keď
rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení č. 6M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011.
Následne navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že odstránenie motorového vozidla odporcu bolo
vykonané v súlade s rozhodnutím primátora Hl. m. SR Bratislava, v zmysle ktorého sú príslušníci
mestskej polície oprávnení rozhodovať o odstránení motorových vozidiel tvoriacich prekážku v cestnej

premávke podľa zákona č. 8/2009 Z. z. ust. § 43 ods. 4 písm. a/, v zmysle ktorého správca cesty
môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na
mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky. Podľa navrhovateľa vozidlo odporcu tvorilo prekážku
cestnej premávky tým, že bolo ponechané na chodníku, pričom nebola dodržaná zákonom stanovená
vzdialenosť 1,5 m pre chodcov, čo vyplýva aj z doloženej fotodokumentácie založenej v súdnom spise.

V zázname MsP z 13.05.2013 je ako špecifikácia dôvodu odstránenia doplnené ust. § 52 zákona č.
8/2009 Z. z. za uvedený priestupok bol odporca v správnom konaní uznaný vinným a sankcionovaný
blokovou pokutou. Záverom vyjadrenia uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, považuje ho za správne a žiadal odvolací súd, aby ho potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom )

rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo
veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech,
pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky odporcov 1/ a 2/ nepovažoval za dôvodné.

Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
bolaoprávnenánaodstránenievozidlaspoukazomnaustanovenie§43 zákonač.8/2009Z.z.ocestnej
premávke a či spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., uskutočnené odtiahnutie predmetného
motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická
osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§ 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a/, ods. 5 zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách /cestný zákon/).

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej
komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a

nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani postránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej
komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou
na tento účel založená alebo zriadená.“

Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom
obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom
Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom
do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 o cestnej premávke ako
aj ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona o pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho

práva) a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne
vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy
zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský
subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla
vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon
a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu

odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť,
je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo
zriadená.

V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 6M Cdo 22/2010, podľa ktorého, z ustanovení zákona o pozemných

komunikáciách („cestný zákon“) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol
preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak
nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone
správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“.

S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca miestnej komunikácie je jediným zakladateľom
navrhovateľa - spoločnosti Dopravný podnik, a.s. (navrhovateľ bol založený zakladacou listinou
Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.12.1993) a uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného
mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.01.2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa
- rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik, a.s.

(navrhovateľ) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť
oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto
je v konaní o náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového
vozidla, aktívne legitimovaná.

V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) sú
miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve

obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť
vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí
prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky

alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také
vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutiapolicajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o
odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa toho, že podľa názoru odporcu príslušník

mestskej polície konal nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich z rozhodnutia primátora č. 3/2009,
pričom súd prvého stupňa nesprávne posúdil rozsah kompetencií Mestskej polície hl. mesta SR
Bratislavy, odvolací súd uvádza, že sú nedôvodné, a to s poukazom na nižšie citované zákonné
ustanovenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci
pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení

úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesenia obecného zastupiteľstva a z
rozhodnutí starostu obce.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia vykonáva všeobecne
záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia objasňuje

priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené
osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané
neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz
vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania,
vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a

parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd
vozidiel.

Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v
obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.

Podľa § 4 (Organizácia obecnej polície) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii organizáciu, objem

mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo
s prihliadnutím na rozsah jej úloh.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej
polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 vetá posledná O.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd sa správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní, ako aj otázkou či spoločnosťou Dopravný podnik,

a.s. uskutočnené odtiahnutie predmetného motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie,
ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená. Rovnako
správne potom dospel k záveru, že spoločnosť Dopravný podnik, a.s. je právnická osoba obcou (mestom
Bratislava) založená, a to aj pre tento účel, vzhľadom na rozšírenie predmetu jej činnosti, a preto bola
oprávnená vykonať odťah predmetného motorového vozidla. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca

porušil ust. zákona č. 8/2009 Z.z. a to tým, že dňa XX.XX.XXXX X. V. na H.. Č. s vozidlom zastavil a
stál na mieste, kde vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky a túto bezodkladne neodstránil (odporca
stál na chodníku a neponechal voľnú šírku 1,5 metra). Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy s poukazom na cit. ust. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, pretoo odstránení predmetného motorového vozidla rozhodol oprávnene. Následne navrhovateľ ako subjekt
oprávnený na vykonanie odťahu vozidlo v uvedený deň bezodkladne podľa zákona č. 8/2009 Z.z.
odtiahol na stredisko odťahovacej služby navrhovateľa. S poukazom na právnu argumentáciu súdu

prvého stupňa uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje,
je potom zrejmé, že navrhovateľ sa môže voči odporcovi úspešne domáhať zaplatenia nákladov za
odťah motorového vozidla, a to s poukazom (najmä) na ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke.

Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, prvostupňový súd ho s poukazom

na ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. správne zaviazal aj na úhradu
úrokov z omeškania, a to vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 23.05.2013 (odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti faktúry, ktorým bol deň 22.05.2013).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietky odporcu uplatnené v
odvolaní sú nedôvodné, a preto sa s nimi odvolací súd bližšie nezaoberal, nakoľko už prvostupňový
súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere
stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS
112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však
nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri

zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz
proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so
zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz
Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).

Obsah odvolania odporcu vo veci samej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax, odvolací súd nevidel žiadny dôvod
rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Oopravevýrokunapadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňaodvolacísúdrozhodolspoukazomna§222
ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 164 veta prvá O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní,

ako aj iné zrejmé nesprávnosti.Odvolací súd zistil nesprávnosť vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu v časti
dátumu odkedy je odporca povinný platiť úroky z omeškania spočívajúcu v tom, že súd prvého
stupňa nesprávne uviedol dátum odkedy je odporca povinný platiť navrhovateľovi úroky z omeškania

(nesprávne uvedený dátum „23.52013“ namiesto správne uvedeného „23.05.2013“), a preto odvolací
súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.