Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209841
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114209841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Staré

Grúnty 7, IČO: 35717769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul.
Na vŕšku 12, proti odporkyni: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, o zaplatenie 707,66 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 07.05.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 707,66 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 29.05.2010 do zaplatenia. V návrhu

si navrhovateľ takisto uplatnil právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa
18.12.2009 s odporkyňou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320092583, podľa ktorej jej
poskytol úver vo výške 500 eur za odplatu (poplatok za správu úveru) vo výške 345 eur. Sumu 845
eur sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v trinástich splátkach, a to vo výške 65 eur. Prevzatie hotovosti
odporkyňa potvrdila podpisom zmluvy. Odporkyňa do dňa spísania návrhu uhradila celkovo 137,34
eur, pričom posledná suma vo výške 22,34 eur bola uhradená dňa 22.06.2010. Vzhľadom k tomu,
že odporkyňa riadne dlh neplnila, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods.8
Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.06.2010 oznámil odporkyni, že

celý dlh sa stal splatný ku dňu 28.05.2010. Po tomto zosplatnení odporkyňa uhradila navrhovateľovi
sumu 22,34 eur. Ku dňu vypracovania návrhu činí dlžná splátka sumu 707,66 eur, čo predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom a uhradeným dlhom odporkyne (845 eur - 137,34 eur).

Odporkyni bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 28.04.2015. Odporkyňa sa k veci písomne
nevyjadrila.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, zmluvou o
úvere č. 320092583 zo dňa 18.12.2009, predžalobnou upomienkou zo dňa 18.03.2010 a oznámením o

zosplatnení záväzku zo dňa 23.06.2010. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd
zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 18.12.2009 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 320100102, ďalej len „zmluva o úvere“, na základe ktorej bol navrhovateľ
povinný poskytnúť odporkyni úver vo výške 500 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20

% z istiny za celú dobu splácania úveru. Celková odplata vrátane úroku bola napriek tomu uvedená vo
výške 345 eur. Odporkyňa podpisom potvrdila prevzatie istiny a zaviazala sa vrátiť istinu s úrokom podľa
podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to v pravidelných trinástich mesačných splátkach vo výške
65 eur. Prvá splátka bola podľa zmluvy o úvere splatná 10. deň po jej uzatvorení a každá ďalšia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V Zmluve bola uvedená aj priemerná RPMN vo

výške 48,96 % za trinásť mesiacov. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o RPMN. Na rubovej strane
zmluvy o úvere, v časti obchodných podmienok je všeobecne uvedené, že RPMN činí pri splatnosti
úveru na 7 mesiacov / 458,92 %, 13 mesiacov / 206,73 %.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm.a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm g,/ j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a

povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ako
spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní

navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri
rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.
Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
musí táto zmluva obsahovať niektoré údaje s absenciou ktorých, je spojený zákonom uvedený následok.
Takýmto údajom je aj údaj podľa § 4 ods. 2 písm g, /j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj

o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a takisto údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade tieto údaje nie sú v zmluve o úvere
uvedené. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je uvedený, pretože nie je uvedený v časti,
ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru. V tejto časti úverovej zmluvy je

uvedený iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o skutočnej RPMN vzťahujúcej sa k uzatvorenej zmluveo úvere je uvedený iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti Obchodné podmienky, a to navyše
neurčitým spôsobom, pretože neuvádza tento údaj vo vzťahu k odporkyňou čerpanému úveru, ale iba
vo všeobecnosti pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru. Údaj o konečnej splatnosti takisto nie

je uvedený v úverovej zmluve. Následkom absencie oboch údajov v úverovej zmluve je podľa § 4 ods.
3 zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Preto návrh navrhovateľ nemôže byť dôvodný v navrhovanom v celom rozsahu už len z týchto dôvodov.

V súvislosti s obsahom úverovej zmluvy súd považuje za potrebné uviesť aj to, že jej obsah bol, resp. je
pre odporkyňu, resp. objektívne, zavádzajúci v časti odplaty za poskytnutý úver. Je tomu tak preto, že v

časti I zmluvy je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu
splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok.)
Naproti tomu v časti II zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu vo výške 500
eur a celkový poplatok za správu úveru 345 eur. Suma 345 eur zjavne nezodpovedá 20 % z istiny (čo
je 100 eur), ktorá mala predstavovať podľa časti I. zmluvy odplatu za celú dobu splácania úveru.

Súd však návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu preto, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje

v tomto konaní, je premlčané.

Súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania práva
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne

splniť.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporkyni odôvodňuje tým,
že odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, a to splatiť svoj peňažný dlh
riadne a včas. Zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa bola povinná splatiť celý dlh
dňa 28.05.2010, kedy navrhovateľ zosplatnil celý dlh odporkyne, a to listom zo dňa 23.06.2010. Prvým

dňom omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 29.05.2010. Vtedy nastala splatnosť
(zročnosť) celého dlhu, teda veriteľ mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
29.05.2013 (streda, pracovný deň). Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený
dňa 07.05.2014 a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo navrhovateľa

na žalovanú sumu je premlčané. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri svojom rozhodnutí, najmä v súvislosti s posúdením
premlčania pohľadávky navrhovateľa, sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z uvedeného je teda zrejmé, že dĺžku premlčacej doby je potrebné
prednostne posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je pre odporkyňu ako spotrebiteľku

priaznivejšia.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa si neuplatnila právo na
náhradu trov konania a v konaní jej ani žiadny trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.