Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203668
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813203668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, IČO: 26 429 705, Česká republika, právne zastúpený
AK Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej X. H., bytom B.
XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená D. Y., tajomníčkou Okresného súdu L., o uplatnenie
pohľadávky zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
11C/511/2013-81 zo dňa 12.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1 999,-
Eur z titulu istiny, zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy špecifikovanej v žalobe, ako aj
6 %-ného úroku z omeškania z dlžnej sumy špecifikovanej v žalobe, zmenkovej odmeny vo výške
1/3-tiny % zmenkovej sumy, t. j. 9,43 Eur, uplatnenou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zamietol. Súd poukázal na obsah žaloby, citoval čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu a uviedol, že oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, zistil,

že žalovaná vystavila 04.11.2008 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava zmenku,
obsahom ktorej je záväzok zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598 sumu 85.221,63 Sk, t.j. 2.828,84 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 1.5.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola opatrená
doložkami „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola
prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Zo zmluvy o úvere č. 8342191, ktorá je uvedená
na zmenke predloženej žalobcom vyplýva, že na jednej strane bola dlžníkom žalovaná a na druhej

strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, na základe ktorej bola uzavretá zmluva o úvere,
kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v výške 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 Eur a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 34.160,- Sk, t. j. celkom 74.160,-
Sk, t.j. 2.461,66 Eur, v 12-tich mesačných splátkach splatných po 6.180,-Sk, počnúc 22.12.2008. Súd
zistil, že na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/538/2011 sa viedlo exekučné konanie,
kde ako oprávnená vystupovala Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ako povinná bola označená žalovaná.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu s tým, že oprávnený k nemu pripojil aj

zmenku predloženú aj v tomto konaní. V hornej časti zmenky bolo uvedené č. 8342191 a taktiež bola
pripojená zmluva o úvere. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora ovydanie poverenia bola zamietnutá. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že zmenka,
ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru, ktorý
má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny
vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie
spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007 aplikoval slovenské procesné
rozhodné právo. Súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS

z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky už vzhľadom aj k tomu, že
pôvodnýmmajiteľomzmenkybolaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaakoslovenskáprávnická
osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola. Súd citoval ust.
čl. 1 § 75, § 11 zákona č. 195/1990 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, ako aj ust.

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmyslom ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým
mravom. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany,
resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na posúdenie právneho vzťahu.

Súd citoval ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a uviedol, že v

konanívrozporesdobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumiekonanie,ktoréjevrozporesvžitými
tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V danom prípade je citované ustanovenie možné

aplikovať vzhľadom k tomu, že predmetom pôvodného vzťahu medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., a žalovanou bolo poskytnutie úveru, teda sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.

Ďalej súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.10.2010, ďalej
§ 53 ods. 1 -3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.2.2010, ďalej § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.2.,2010, ďalej ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako

aj § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení a uviedol, že
považoval za preukázané, že dňa 4.11.2008 žalovaná ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava ako veriteľom uzavrela zmluvu o úvere v písomnej forme, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 40.000,- Sk. V ten istý deň bola vystavená a podpísaná zmenka na
sumu 85.221,63 Eur, t. j. 2.828,84 Eur. Žalobca si žalobou uplatňuje právo na zaplatenie 1.999,- Eur.

Výsledkami vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že zmenka zabezpečovala hlavný
záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislavaakoveriteľom.Zmluvuoúvereuzatváralažalovanáakoobčan-fyzická
osoba, bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje,
ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého

úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a
výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj
text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a
mediačnej dohody, taktiež sa strany dohodli, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa

ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
je spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Súčasnesavyžadovalo,abyspotrebiteľskézmluvy
neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky s tým, že zmluvné podmienky upravenéspotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa poukázal na ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1-3, 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Právny vzťah teda súd považoval medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a
žalovanou za vzťah spotrebiteľský. I napriek tomu, že žalovaná vyslovene nenamietala, že zmenka je
neplatná, súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ (právo

patrí bdelým), v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo
9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, z 21.3.2012, ako aj sp. zn. 5 Cdo 61/2012. Zdôraznil, že
neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,

ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je preto v takýchto prípadoch ex offo skúmať
prijateľnosťzmluvnýchpodmienokavprípade,žesúzmluvnépodmienkyneprijateľné,zabezpečiťrýchlu
a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Ďalej súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013
(Česká sporiteľňa a.s. proti C. B.), z ktorého vyplynulo, že v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z

úradnej moci Európsky súdny dvor skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. V danom prípade sa
jednalo o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera a bolo povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Túto skutočnosť skúmal aj vo vzťahu k ručiteľovi
zo zmenky, a preto o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa, pokiaľ ide o
samotného dlžníka. Ďalej súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn.

C - 76/2010 z 16.11.2010, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania, vrátane
výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o
úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.
Zdôraznil, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je
možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi
účastníkmi právneho vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu

nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od
1.1.2008. Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu
abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane

spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva
mohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím
by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, ktorý len demonštratívne určuje, čo je možné vyhodnotiť za neprijateľné
zmluvné podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, demonštratívny výpočet

nekalých podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Z vykonaného dokazovania bolo teda jednoznačne preukázané, že podmienky neboli
splnené, istina poskytnutého úveru bola vo výške 40.000,-Sk, pričom zmenka bola vystavená na sumu

85.221,63 Sk, t. j. zmenková suma predstavuje až 213 % istiny z úveru. Súd považoval dohodu o
vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť
právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ust. § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dohoda uzavretá v čl. 17
všeobecných zmluvných podmienok umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ

v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský
vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo
zmenky, nie je kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné,
a tým neplatné v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. neplatné dojednanie v zmysle § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk
oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Žalovaná si neuvedomila, že vyplnením zmenky došlo k značnému
zhoršeniu je postavenia, pretože veriteľ, t. j. právny predchodca žalobcu vyplnením zmenky nepochybne

zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej
zmenkypožadovalzmenkovýúrokvovýške0,25%denne,ktorýjevzhľadomnasvojuvýškupovažovaný
za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Navyše súd podotkol, že
veriteľ ako dodávateľ finančnej služby s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky

zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej
podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť ochranu. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel
záveru, že zmenka, z titulu ktorej si uplatňuje žalovanú sumu žalobca, je neplatná, lebo bola vystavená v
rozpore so zákonom. Vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení
zmenky nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť.

Dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zdôraznil, že k
indosovaniu zmenky a k následnému podaniu žaloby pristúpil žalobca potom, čo súd zamietol žiadosť
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava o vydanie poverenia, kde ako exekučný titul bol predložený
rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, nedôvodne, pretože bol vydaný na

základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ohľadom ktorej bola konštatovaná jej neprijateľnosť. K návrhu
na vykonanie exekúcie bola pripojená tá istá zmenka, od ktorej si odvádza žalobca svoj nárok aj v
tomto konaní. Takýto postup žalobcu súd považoval za špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia
týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a preto mu nie je možné priznať právnu ochranu. Z tohto dôvodu
súd prvého stupňa žalobu zamietol bez toho, že by skúmal výšku žalovanej sumy.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia.Odvolaciedôvodybližšiekonkretizoval.Namietalprocesnýpostupsúdu,ktorývovecinariadil

pojednávanie, ktorý postup je vylúčený z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, vrátane oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené v konaní. Podľa názoru
právneho zástupcu žalobcu, predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktoré inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Zdôraznil, že žalovaná nevzniesla námietky voči zmenke a sám súd na takýto postup nie je

legitimovaný. Trval na tom, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový vzťah, preto
súd postupoval v rozpore s ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Poukázal na rozhodnutia súdov v
obdobnej veci, ako aj na posúdenie uplatneného nároku výslovne na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie
jemožnéhovoriťotom,žezmenkajezmenkoupodľazákonaospotrebnýchúverochažetomutozákonu

odporuje. Posúdenie neplatnosti dohody o vyplnení zmenky považoval za nesprávne. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Opatrovníčka žalovanej sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,odvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkový
stavveci,akoajsprávneprávnevecposúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením

uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa vady konania, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp., že by postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom, nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval štandardne v
zmysle vnútroštátneho práva, t. j. Občianskeho súdneho poriadku, ako aj čl. 19 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom,
resp. jeho procesný postup, na základe ktorého posudzoval aj základný záväzkový vzťah, ktorým
sa zmenka zabezpečovala, nemožno považovať za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd z dôvodu, že aj

v zmysle úvodných bodov Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007
vyplýva, že súd musí rešpektovať právo na spravodlivý proces, zásadu kontradiktórnosti procesu, najmä
ako aj podporovať základné práva, zohľadňovať zásady uznávané v Charte základných práv Európskej
únie. Postupom súdu, ktorý vo veci nariadil dokazovanie, nariadil pojednávanie, oboznamoval sa a
skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok vo vzťahu k základnému záväzkovému vzťahu, ktorý bol

založený na základe zmluvy o úvere v nadväznosti na dohodu o vyplnení zmenky, ktorú následne
považoval za absolútne neplatnú, nedošlo k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu ani k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Práve takýto postup bol v záujme oboch účastníkov konania. Uplatnená
námietka nesprávneho právneho posúdenia bola taktiež neopodstatnená, lebo súd prvého stupňa
správne poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorým sa zmenka zabezpečovala, jej vylúčenie

zo spotrebiteľských vzťahov s poukazom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v právnej úprave v období do 31.12.2007, následne od 1.1.2008 v znení do 31.12.2010, ako aj
v znení od 1.1.2011 do 30.4.2014 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 17
ods. 3, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno dlh splniť
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Ak by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu

zo zmenky, nemohol by v tomto prípade aplikovať ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k
zmareniu účelu spotrebiteľského práva, a tým aj odopretiu práva spotrebiteľa na súdnu ochranu.

Správne posúdenie bolo aj vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, v ktorej časti dojednanie zmenkového úveru, súd považoval za absolútne
neplatné, neprijateľné, na ktoré skutočnosti taktiež súd prvého stupňa správne poukázal. Tvrdené

námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa čl. 16, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 v spojení § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol

(§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.