Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202388
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214202388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.

Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci maloletého: F. M., narodený X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede, dieťa rodičov: V. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. W. XXX, zastúpená: Legal Cartel s.r.o.,
Bratislava, Ľubinská 18 a W. M., narodený X.XX.XXXX, bytom W., K. XX, zastúpený: JUDr. Alena
Chvojková, advokátka, Bratislava, Záhradnícka 41, o zníženie výživného a o zvýšenie výživného,
o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 17.12.2014 č.k.
12P/12/2014 - 278, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním znížil výživné otcovi k maloletému F. M. zo
199,16 eur mesačne na 160 eur mesačne od 14.2.2014, ktorým rozsudkom zmenil vo výroku o výživnom
rozsudokOkresnéhosúduDunajskáStredaz31.3.2009č.k.9C/52/2009-33.Otrováchkonaniavyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 66, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine a zásadnou zmenou pomerov na strane výživou povinného otca, ktorému v septembri
2012 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť s preukázateľne zvýšenými výdavkami na starostlivosť z

dôvodu častej chorobnosti a špeciálnej výživy, zvýšením príjmu otca o 300 eur, ktorý však spláca
úver, ktorým pre seba, partnerku a dieťa zabezpečil bývanie, ale aj na strane maloletého F., ktorý je
o 5 rokov starší, v stupni vzdelávania postúpil v rámci povinnej školskej dochádzky na druhý stupeň
základnej školy a s prihliadnutím na jeho vek, duševný aj fyzický vývoj má jednoznačne vyššie nároky
základných odôvodnených potrieb, pričom sa venuje aj mimoškolským aktivitám, ktoré je potrebné
podporovať, nakoľko sú prospešné pre jeho vzdelanie a vývoj. Vzal do úvahy, že na strane matky
neprišlo k zmene zárobkových pomerov, prišlo však k zmene jej majetkových pomerov, pretože predala

byt a dostavala rodinný dom zaťažený hypotékou. Vychádzal z toho, že napriek vykázanému príjmu
špecifikovala mesačné výdavky na maloletého a domácnosť v neprimerane vyššom rozsahu než jej
vlastný príjem dovoľuje, čo preukazuje vyššiu životnú úroveň než je schopná zabezpečiť finančne a
finančne jej na zabezpečenie týchto výdavkov pomáhajú rodičia. Dospel k záveru, že matka má výdavky
pre seba a maloletého a úverové zaťaženie výrazne nad svoje možnosti, pokiaľ aj počíta s pravidelnou
finančnou pomocou rodičov, nemožno žiadať od otca, aby sa na takejto životnej úrovni matky podieľal,
pričom poukázal na to, že matka už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému výlučneosobnou starostlivosťou o maloletého, ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy, ale musí sa na
nej podieľať aj finančne. Opačnú situáciu vyhodnotil v súčasnosti u otca maloletého, keďže je jeho
partnerka na rodičovskej dovolenke a osobne sa o dieťa celodenne stará a tak finančnú časť vyživovacej

povinnosti znáša výlučne otec. K matkou predloženým výdavkov na maloletého poukázal na to, že
za obdobie od apríla do októbra roku 2014 kúpila maloletému v predajniach hračiek, kníh, DVD a
počítačových hier tovar za 262,99 eur (17 dokladov) a pokladničný doklad z predajne Lidl z 29.5.2014
nepreukazuje jej tvrdenia o potrebe redukčnej výživy maloletého (pri účte za 45,82 eur predstavujú
sladkosti,sladképečivoasmotanovévýrobky15,56eur,kčomubolzakúpenýkartónplnotučnéhomlieka

za 7,72 eur). K predloženému potvrdeniu stomatológa o predpokladaných nákladoch na liečbu zubným
strojčekom v celkovej výške 580 eur uviedol, že ide o liečbu v rozsahu približne 2 rokov, ktoré náklady
je potrebné do výživného započítať a vychádzajú pri predpoklade trvania 2 rokov na necelých 25 eur
(pre oboch rodičov). Dospel k záveru, že pre časový odstup 5 rokov od poslednej úpravy výživného, vek
maloletého F. a zvýšené základné odôvodnené potreby maloletého, ktorý je v období rýchleho fyzického
vývoja, pri určení novej výšky výživného prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho

súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na
výžive všetkých detí približne 25 najviac 35 % z jeho príjmu. Určené výživného spolu so starostlivosťou
matky čiastočným znášaním finančných výdavkov na dieťa z jej strany a prídavkom budú tak pokrývať
odôvodnené potreby dieťaťa. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla jeho zmenu tak,
aby súd výživné na maloletého zvýšil zo 199,16 eur mesačne na 300 eur mesačne od 26.3.2014.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd zaťažil opätovne konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.
aplikujúc na vec správnu právnu normu nesprávne. Namietala, že závery súdu prvého stupňa, ku ktorým
dospelnazákladevykonanéhodokazovania,považujezarozporuplné,odporujúcezákladnýmpravidlám

logiky, princípu ochrany maloletého, najlepšieho záujmu maloletého a samotného účelu zákona o rodine.
Vychádzajúc z § 78 zák. o rodine na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotnoprávna
podmienka, ktorou je zmena pomerov, pričom táto sa môže prejaviť subjektívne, okolnosťami na strane
povinnej osoby alebo oprávnenej osoby alebo objektívnym vývojom životných nákladov, pričom zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia

súdu o výživnom, v dôsledku ktorej treba zmeniť aj výšku výživného. Súhlasila so záverom súdu prvého
stupňa, že od ostatnej úpravy výživného nastala zásadná zmena pomerov na strane otca, ktorému sa
zvýšil príjem o 300 eur mesačne a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, ako aj na strane maloletého
F., ktorý je o 5 rokov starší, v stupni vzdelávania postúpil v rámci povinnej školskej dochádzky na
druhý stupeň základnej školy a s prihliadnutím na svoj vek, duševný a fyzický vývoj má jednoznačne

vyššie nároky oproti predchádzajúcej úprave. Argumentovala tým, že jej príjem dosahuje 769,15 eur
mesačne a mesačné náklady na starostlivosť o maloletého F. 792,85 eur mesačne s prihliadnutím na
zhoršený zdravotný stav maloletého, náklady na ošatenie, školskú dochádzku, bývanie, mimoškolskú
činnosť, voľnočasové aktivity, životné poistenie a pod., s ktorými výdavkami jej finančne pomáhajú jej
rodičia. Uviedla, že otcov príjem je 1.162,13 eur mesačne, výdavky 752,96 eur mesačne a výdavky na

maloletého Y. 219,50 eur a i napriek tomu, že vyvstáva suma 200 eur mesačne, otec uviedol, že nemá
žiadne úspory. Rovnako nesúhlasila ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že už nemá žiaden
príjem z hrania futbalu v Rakúsku, ktorý predstavoval približne 700 eur mesačne, pretože otec už v
rozvodovom konaní uviedol, že príjem z futbalu nemá. Namietala, že súd prvého stupňa dospel k záveru
o neprimerane vyššom rozsahu nákladov na domácnosť a maloletého, než jej vlastný príjem dovoľuje,

čo podľa súdu prvého stupňa malo preukázať vyššiu životnú úroveň, než je schopná zabezpečiť, preto
nemožno žiadať od otca maloletého, aby sa na takejto životnej úrovni matky podieľal. Pri hodnotení
schopností a možností a majetkových pomerov otca ako povinnej osoby bral do úvahy všetky ním v
konaní uvedené výdavky, vrátane splátky spotrebného úveru, ktorý bol otcovi poskytnutý v auguste 2013
a ktorý bol spotrebovaný do cudzieho majetku a to majetku rodičov jeho družky, čím na seba otec prevzal

neprimerané majetkové riziká, preto je podľa jej názoru súd na tento výdavok vôbec nemal prihliadať,
úhradu zákonného poistenia motorového vozidla a to napriek tvrdeniu otca, že je nemajetný, nakoľko
predmetné motorové vozidlo bolo prepísané na jeho družku ako aj nákladov na bývanie, ktoré naviac
neboli v konaní relevantne preukázané, keď boli v tejto súvislosti predložené dôkazy bez akejkoľvek
súvislosti s prejednávanou vecou, vystavené na platiteľa, resp. prijímateľa, H. F.. Namietala preukázanie

výdavkov otca na maloletého Y., pretože do súdneho spisu boli založené pokladničné doklady o nákupe
liekov s rovnakou účinnou látkou, pričom tieto boli podľa údajov na pokladničných blokoch kúpené vpriebehu jedného dňa s odstupom len niekoľkých hodín. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že
kpodstatnejzmenepomerovdošlotaknastranemaloletéhoF.J.,ktorýmájednoznačnevyššienárokyuž
aj na základných odôvodnených potrebách, ako aj na strane povinného rodiča - otca, ktorého príjem sa

od ostatnej úpravy výživného zvýšil, nie je daný dôvod na zvýšenie výživného v prospech maloletého ale
na jeho zníženie pre vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane povinného otca. Namietala, že určenie
výživného vo výške 25 % najviac 35 % príjmu výživou povinného otca nemá oporu v žiadnom zákonnom
ustanovení, ktorým spôsobom postupoval súd prvého stupňa. Uviedla, že starostlivosť o maloleté dieťa
okrem výchovy zahŕňa aj starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktorú v

danom prípade zabezpečuje výlučne matka za podpory svojich rodičov, pričom otec sa na starostlivosti
o dieťa podieľa len v minimálnom rozsahu plnením vyživovacej povinnosti v rozsahu schválenom
rozhodnutím súdu. Otec sa so synom nestretáva, netrávi s ním prázdniny, ani letné dovolenky, ktorých
sa každoročne zúčastňuje. Nezaujíma sa o jeho potreby, zdravotný stav, prospech v škole a podobne.
Naopak matka zabezpečuje výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého F.J., ktorá sa prejavuje aktívnou
snahou zvýšiť si kvalifikáciu u zamestnávateľa získaním vysokoškolského vzdelania na náklady rodičov

za účelom profesijného i platového postupu v zamestnaní a zvýšenia životnej úrovne maloletého. Podľa
odvolateľky pri stanovení primeranej výšky výživného na maloletého mal súd prvého stupňa zohľadniť
taktiež stanovenú mieru starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov, ako aj skutočný záujem oboch
strán podieľať sa na starostlivosti o dieťa samotné.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol návrh otca maloletého na zníženie výživného

ako nedôvodný zamietnuť a zvýšiť výživné podľa zárobkových možností a schopností rodičov ako aj
majetkových pomerov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Uviedol, že výživné
pre dieťa slúži nielen na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv) ale aj ďalších
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby).

Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej

správnosti potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že matka špecifikovala
napriekvykázanémupríjmuvýdavkynamaloletéhoadomácnosťvneprimeranevyššomrozsahu,nežjej
príjmy dovoľujú, čo vyznieva nevieryhodne a výdavky na 12 - ročné dieťa vo výške 792,85 eur považuje
za nedôvodné. Navyše, matka by svojim príjmom nepokryla nielen výdavky syna ale už vôbec výdavky
pre svoju potrebu, navyše ešte štúdium na vysokej škole, ktoré je spoplatnené. Poukázal na vyjadrenie

matky v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/9/2010 Okresným súdom Dunajská Streda, kde uviedla, že
práve ona prispieva rodičom na domácnosť 100 eur mesačne, nakoľko jej matka je ZŤP, čo však otec
matky, ako svedok, vo svojej výpovedi poprel a uviedol, že dcéra im nikdy nemusela prispievať na
domácnosť. Vyslovil úvahu, že ak by matke príjem nepostačoval na krytie potrieb, podala by návrh
na zvýšenie výživného skôr a nie až ako reakciu na jeho návrh na zníženie výživného. Matka podala

návrh na zvýšenie výživného v konaní sp.zn. 8P/9/2010 vedenom Okresným súdom Dunajská Streda,
ktorý však vzala späť. Namietal, že matka ho ani raz nekontaktovala, že výška výživného nepostačuje.
Namietal, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým už od rozvodu ich manželstva, preto ak mu vyčíta,
že sa stretávať nechce a ani nemá záujem, nepodal by v minulosti návrh na úpravu styku s maloletým
a nežiadal o vykonanie znaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/9/2010. Poukázal na

to, že z návrhu na úpravu práv a povinností z 2.6.2008 a z návrhu na určenie výživného z 8.10.2008,
podaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede vyplýva, že podľa vyjadrenia
matky je syn zdravý a máva iba bežné choroby. V roku 2010 znalec Mgr. Zabák vo svojom znaleckom
posudku vypracovanom v konaní o úpravu styku s maloletým konštatoval u F. miernu nadváhu. Poukázal
na pokladničné bločky predložené matkou ako dôkaz o výdavkoch na stravu, že nákup potravín

nezodpovedá synovej diagnóze. Z nákupných bločkov nevyplýva nákup diétnych potravín, ale naopak
sladkostí a hier. Uviedol, že iný spôsob, ako si vziať úver na prístavbu rodinného domu u rodičov jeho
partnerky, s ktorou má dieťa, nie je neprimerané riziko. Zabezpečil si tak bývanie vo výške úveru 12.000
eur. Dal na zváženie, či za finančnej situácie je potrebné, aby matka bývala výlučne sama so synom v
rodinnom dome. Poukázal na to, že v čase keď už matke jej príjem, podľa jej tvrdení, nepokrýval všetky

výdavky, vzala si úver vo výške 7.000 eur na kúpu nového motorového vozidla. Uviedol tiež, že v rámci
rezortu by matka mohla vykonávať vyššie platenú prácu, čo však nechce urobiť s odôvodnením, že chce
byť v blízkosti školy syna, čo sa mu však vzhľadom na jeho vek 12 rokov, zdá prehnané. Vzhľadom na to,
žeobajapracujúvrezorteMVSRodroku1999,jejpríjemjeajpridosiahnutomvysokoškolskomvzdelaní
prvého stupňa podstatne nižší ako jeho bez dosiahnutého takéhoto vzdelania. Tiež nezanedbateľnú časť

jeho príjmu tvoria pohyblivé príplatky za služby vykonávané nadčas, ktoré by mohla vykonávať aj matkavzhľadom na vek a samostatnosť syna, ako aj podporu starých rodičov pri jeho výchove. Poukázal tiež
na to, že matka mala kde bývať, po rozvode jej zostal prerobený trojizbový byť s minimálnymi nákladmi
na bývanie a pozemok s rozostavaným domom, ktorý sa sama rozhodla dostavať a presťahovať sa doň

aj napriek tomu, že mohla vedieť, že je to nad jej finančné možnosti. Po predaji stavebného pozemku,
mohla byť bez úveru, pričom obec, do ktorej sa presťahovala, je o niekoľko kilometrov ďalej od miesta jej
pracoviska a synovej školy, čím jej vznikli ďalšie mesačné výdavky. On sa za minimálne náklady spolu
s priateľkou rozhodol upraviť si bývanie v dome jej rodičov, aby dokázal zabezpečiť výchovu syna Y.
a riadne platiť výživné na syna F.. Berie si v práci služby do nadčasov, nakoľko iné zamestnanie ako

policajt mať nemôže, na nové motorové vozidlo nemá peniaze, vozí sa na aute, ktoré má 15 rokov, aj
keď z dôvodu zvýšenej zdravotnej starostlivosti o syna Y. potrebuje spoľahlivé auto. Podľa otca F. je
úplne normálny 12-ročný zdravý chlapec, ktorého výchovou má matka iba bežné výdavky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací
súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje

ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania je zníženie a zvýšenie výživného maloletého.

Navrhovateľ si návrhom zo 14.2.2014 uplatnil zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému F.J. zo
199,16 eur na 100 eur mesačne od 14.2.2014 z dôvodu výraznej zmeny pomerov na strane výživou
povinného otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pretože sa mu XX.X.XXXX narodil syn

Y. F., z ktorého výživou má zvýšené výdavky, nakoľko má zdravotné problémy, neznáša laktózu, matka
maloletého je na materskej dovolenke. Jeho mesačný príjem je 1.050 eur mesačne, jeho výdavky:
náklady na bývanie 150 eur, spotrebný úver 225 eur, náklady na dopravu 100 eur, telefón, internet a TV
35 eur, platby za poistky 50 eur. Matka vo vyjadrení k návrhu otca navrhla výživné na maloletého zvýšiť
na 300 eur mesačne od začatia konania.

Z rodného listu maloletého Y. F. vyplýva, že jeho otcom je otec maloletého F.J. a matkou C. F., narodená
XX.X.XXXX. Z potvrdenia MUDr. J. F., všeobecnej lekárky pre deti a dorast v Modre, z novembra 2013
vyplýva, že maloletý Y. F. je sledovaný gastroenterológom, bola doporučená bezlaktózová diéta, po
ktorej sa stav takmer úplne upravil. Z potvrdenia o plate zamestnávateľa otca V. M. B. vyplýva, že
jeho čistý priemerný mesačný príjem od marca 2013 do februára 2014 bol 1.116,18 eur. Z potvrdenia

o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že v roku 2013 od mája do decembra poberala C. F.
rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a od januára do marca 2014 vo výške 203,20 eur. Náklady
otca: náklady na dieťa bezlaktózová strava 40 eur, jogurty 34,50 eur, syr, smotana, maslo 10 eur, plienky
30 eur, lieky 10 eur, kozmetika 15 eur, oblečenie 40 eur, obuv 40 eur, spolu 219,50 eur. Z potvrdenia o
mzde zamestnávateľa otca vyplýva, že od februára 2013 do marca 2014 mal priemerný čistý zárobok

1.130,35 eur. Ročný poplatok za komunálne odpady a drobné stavby v roku 2014 mal otec 75,55 eur,
elektrika 77,98 eur, vodné 31,20 eur.

Z potvrdenia o mzde V. M. B. vyplýva, že matka mala od februára 2013 do januára 2014 čistý
priemerný mesačný zárobok 715,57 eur. Z potvrdenia MUDr. X. Q., všeobecného lekára pre deti a
dorast v Bratislave, z marca 2014 vyplýva, že maloletý F. je dispenzarizovaný v odbornej pneumo-

alergologickej ambulancii od 3 rokov veku, užíva lieky na posilnenie slizničnej imunity, potrebné je
racionálne stravovanie a dostatočný pohyb pod dozorom pre nadváhu. Z potvrdenia o návšteve školy
vyplýva, že maloletý F.J. bol v školskom roku 2013/2014 žiakom 6. A triedy Základnej školy s materskou
školou, H. XX, A. a zaplatil za PZ a triedny fond 25 eur, ZRPŠ 15 eur, poistka 0,69 eur, CD 1,50 eur, za
muzikál 8 eur, za knihy 25,30 eur, za koncert 2 eurá. Za DIGI TV matka platí 9,60 eur, plyn a záloha SPP

70 eur mesačne, platí poistku za auto 97,76 eur ročne, poistné domácnosti 79,42 eur ročne, elektriku55 eur mesačne, plyn 69 eur mesačne, daň ročnú v roku 2013 15,040 eur, z vyčíslenia výdavkov na
maloletého matkou vyplýva, že za ubytovanie platí 150 eur mesačne, spotrebný úver 225 eur, doprava
100 eur mesačne, telefón, internet, televízia 32 eur, životné poistky 40 eur, poistka motorového vozidla

80 eur ročne, spolu 752,96 eur.

Mesačné výdavky na maloletého: dochádzka do A. 16 eur, 13 eur školská družina, 50 eur plávanie, 5
eur mliečne raňajky, bežné náklady na stravu, oblečenie, školské potreby, bežné hygienické potreby,
mesačné výdavky na domácnosť 48,46 eur za energiu, plyn 85 eur, 100 eur na domácnosť u rodičov,
pretože matka je ZŤP, úver 234,50 eur, povinné poistenie úveru 17,69 eur, sedacia súprava 51,69 eur,

10 eur DIGI TV.

Predchádzajúca úprava výživného bola uskutočnená v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 31.3.2009 č.k. 9C/52/2009-33, právoplatného 7.4.2009, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov
maloletého F.J.. Maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a bola
schválená rodičovská dohoda v znení, že otec je povinný platiť na maloletého 199,16 eur mesačne a
upravený styk otca s maloletým.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného
ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení

výživnéhoprihliadnenadĺžkustriedavejosobnejstarostlivostikaždéhorodičaalebosúdmôžerozhodnúť
aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa

je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu

všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa,ktoréniesúcelkombežné,alesúprospešnévšestrannémuvývojudieťaťa.Uvedenéchápanieje
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,

náklonnosti,vedomosti,skúsenostiacelkovýzdravotnýstav,aleajoniektoréokolnostiobjektívnehorázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona
o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v

súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,
poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac

skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičovkmaloletémudieťaťu.Súdnerozhodnutiejemožnézmeniťodzmenypomerovajzadobuminulú.
Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z

predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 31.3.2009 č.k. 9C/52/2009-33, ktorý
nadobudol právoplatnosť 7.4.2009, v zmysle ktorého výživné na maloletého bolo s účinnosťou od
7.4.2009 na základe súdom schválenej rodičovskej dohody určené výškou 199,16 eur mesačne. V čase
predchádzajúcej úpravy mal maloletý necelých sedem rokoch, bol žiakom 1. ročníka základnej školy,
matka čistý mesačný príjem 730 eur a otec mal čistý mesačný príjem 826,20 eur.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti-
od 7.4.2009 do počiatku navrhovanej zmeny výživného znížením/zvýšením, do 14.2.2014, uplynulo
necelých päť rokov, vzhľadom k počiatku určenia výživného na čas po rozvode manželstva rodičov
maloletého, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zníženie výživného by mohla odôvodniť len zmena na straneotca nielen závažného charakteru, ale majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad v danej veci ide,
resp. zvýšenie výživného by odôvodňovalo vzhľadom k uplynutiu času objektívne zvýšenie nákladov
oprávneného maloletého.

Otcovi od predchádzajúcej úpravy výživného (od 7.4.2009) pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k
maloletémuY.F.,nar.vr.XXXX,sktorýmjejehopartnerkanarodičovskejdovolenkeapoberárodičovský
príspevok 203,20 eur mesačne. Otec má priemerný čistý mesačný príjem v rozhodnom období 1.116
eur. Platí splátku úveru na bývanie 226 eur mesačne, ktorým zabezpečil sebe a svojej partnerke a
ich spoločnému maloletému bývanie prístavbou k rodinnému domu rodičov partnerky. Výdavky na

maloletého má zvýšené v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom 219,50 eur mesačne.

Matkamaloletéhomápribližnerovnakýpríjemakopripredchádzajúcejúpravevýživnéhomaloletého769
eur oproti 730 eur. Zvýšili sa jej majetkové pomery, nakoľko je vlastníčkou rodinného domu zaťaženého
hypotékou. Zvýšené výdavky má aj na svoje vysokoškolské štúdium, ktoré jej dobrovoľne hradia jej
rodičia. Okrem toho tvrdila, že výdavky na maloletého F. má 752,96 eur mesačne v súvislosti s jeho
školskými aktivitami, mimoškolskými aktivitami a zhoršeným zdravotným stavom spôsobeným obezitou.

Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti,
možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil nepatrne zvýšením zo 730 eur na 769 eur, o 39 eur
a otcovi z 826 eur na 1.116 eur sa zmenil zvýšením o 300 eur. Z uvedeného vyplýva, že otcovi sa zvýšil
príjem markantnejším spôsobom než matke, o 300 eur, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho zníženie
ďalšou vyživovacou povinnosťou o 219 eur s tým, že je potrebným nevyhnutným výdavkom zohľadniť

splátku úveru na bývanie 226 eur mesačne, ktorým zabezpečil sebe, svojej partnerke a ich spoločnému
maloletému bývanie, ktorým spôsobom postupoval aj súd prvého stupňa. Matka od predchádzajúcej
úpravy nadobudla majetkovú hodnotu v podobe rodinného domu, v ktorom zabezpečila potrebu bývania
sebe i maloletému F.. Vynakladá finančné prostriedky na zvýšenie svojho vzdelania a tým postupu v
zamestnaní, ktoré jej hradia jej rodičia. Výdavky na maloletého vyčíslila, aj podľa odvolacieho súdu, v

enormnej výške - 752,96 eur mesačne, nakoľko nezodpovedajú veku a zdravotnému stavu maloletého,
s ktorou otázkou sa vysporiadal správne podrobne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,
na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Nepochybne matka v dobrej snahe zabezpečila
bývanie aj maloletému za cenu úveru 261 eur mesačne, ktoré riziko vzala na seba dobrovoľne i napriek
ňou dosahovanému príjmu, ktorý úver tvorí viac ako tretinu jej čistého mesačného príjmu (34,8%).

Nepochybne porovnaním príjmov 769 eur a vyšších výdavkov tvrdených matkou minimálne 1.013,96
eur (maloletý - 752,96 eur, úver - 261 eur a vysokoškolské štúdium - nevyčíslené), odvolací súd
dospel k záveru zhodnému so súdom prvého stupňa, o nehospodárnom vynakladaní disponibilných
finančných prostriedkov matkou, ktorých hradenie v podobe zvýšeného výživného o 100 eur mesačne
otcovi vzhľadom k reálnemu poklesu jeho príjmov nemožno uložiť. Okrem uvedeného, matka neustále

opomína fakt, uvedený a zohľadnený už súdom prvého stupňa, že vzhľadom k veku maloletého, nemôže
vyvažovať svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou oň.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že výživné na maloletého F. je
potrebné otcovi znížiť od podania návrhu zo 199,16 eur mesačne na 160 eur mesačne od 14.2.2014.
Súd prvého stupňa preto rozhodol správne.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým znížil výživné na maloletého F. zo 199,16 eur
mesačne na 160 eur mesačne od 14.2.2014 v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.
Správe vyslovil aj o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. keďže konanie mohlo sa začať aj bez návrhu, keďže ide o konanie
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa.

O trovách odvolacieho konania vyslovil v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s.
p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ide o konanie vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. možno začať aj bez návrhu.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.