Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213050
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhoFridrich
Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Vranov nad Topľou), ktorý rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, teda
nerozhodol v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o vydaní poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Vyslovil názor, že súd porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca si preto uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1 033,25 Eur
predstavujúcej istinu s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného Zmluvou o úvere. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu 206,65 Eur,

čo predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 8C 425/2012 vyplýva, že žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 14.03.2013 žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany
žalobcu, ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej
veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani

jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na
exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietanýchv exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pričomneoznačeniespisovýchznačiekexekučnýchkonaní,dôvodov,prektorýÚstavnýsúdSRodmietol
sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II.

US 211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 20.09.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom z ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie

s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre

prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Žalovaný poukázal aj na nedostatok
právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu v
konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Takémuto skúmaniu môže byť rozhodovanie
súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný

súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula

pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel,
t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené
vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu

rozhodnutiauviedol,ženemôžebyťchápanéakonesprávnyúradnýpostupvzmysleZákonač.514/2003
Z.z. a zároveň nie sú splnené ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné
rozhodnutie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa
ktorých súd musí ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že napokon z dikcie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma
titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu
škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej
právnej úvahy. Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v

neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti,
z ktorej tieto nároky voči dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní
zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni
musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že

žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a
aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi
a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami. Uvedené má vplyv aj na otázku samotnéhoposúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na
vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na

rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom súdu.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolanie na pojednávanie bolo doručené
riadne a včas, a to aj napriek tomu, že právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu, že sa nemohol pripraviť na uvedené pojednávanie, nakoľko mu nebola oznámením o

nariadenom termíne pojednávania oznámená ich spisová značka identifikujúca konkrétny žalobný
návrh. Súd mal totiž za to, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 119
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa
13.05.2015. Súd e-mailom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že mu dňa 28.05.2015 oznámil ich
spisovú značku na e-mailovú adresu, čím bola lehota na prípravu pojednávania zachovaná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, spisom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er 1042/2011 a zistil tento skutkový stav:

V konaní vedenom na Okresnom súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11Er 1042/2011 súdny exekútor
doručil súdu dňa 15.07.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako

oprávneného voči povinnej W. o vymoženie 292 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 11Er 1042/2011
- 10 zo dňa 30.08.2011 Okresný súd Vranov nad Topľou žiadosť súdneho exekútora V. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.06.2011 doručenú Okresnému súdu Vranov nad Topľou
dňa 15.07.2011 zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2011. Uznesením č.k.
11Er 1042/2011 - 15 zo dňa 01.12.2011 Okresný súd Vranov nad Topľou exekúciu zastavil, pričom

toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2011. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd vyhodnocoval
rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho
dlžníkom a došiel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si preto uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1 033,25 Eur

predstavujúcej istinu s príslušenstvom, ktorá podľa žalobcu nemôže byť viac priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu
206,65 Eur, čo predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

V konkrétnom prípade žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že zákon ukladá súdu rozhodnúť v 15-dňovej
lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd nezistí rozpor so zákonom

v exekučnom titule, prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie poverenia a následne len
stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto logické, že tá istá lehota
nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie, keď súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a
v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie zákona. Pred týmto rozhodnutím
bolo navyše nutné zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,

ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu.
Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom v danej
veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru,
že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (I. US 42/01, I. US 63/00, IV. US 606/12). Práve
konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Z

rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdu sú známe obchodné praktiky žalobcu poškodzujúce spotrebiteľov
na ich právach, najmä neprijateľným naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, pričom práve túto rozhodcovskú doložku súdy
vyhodnocovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je nepochybne v neprospech spotrebiteľov.
Z rozhodovacej činnosti súdu je tiež zrejmé, že súdny exekútor na návrh žalobcu predložil na súdy

enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie poverenia.
Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi účastníkmi
zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pričom v mnohých prípadoch (vrátane tohto)
súd zabezpečoval za účelom náležitého posúdenia žiadosti aj ďalšie listiny, napr. spis rozhodcovského
súdu. V dôsledku množiacich sa nekalých obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov

poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv
spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z
nekalých praktík. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon, ak poškodzuje
práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie rozhodcovskej
doložky a pod.), s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za zbytočný prieťah.

Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu, či je v zhode so zásadou dobrých mravov (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov
možno použiť závery Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo
sťažnostižalobcuvobdobnejveci.Ústavnýsúdokreminéhozdôraznil,žeajniekoľkomesačnánečinnosť
súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na

to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd
v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym
zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Súd vo vzťahu k žalobcom namietanej existencii zbytočných prieťahov uvádza, že zbytočné prieťahy v
súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných
práv fyzických a právnických osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípadoch,
na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, a to len vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydaným v
disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom

konaní a netvrdil, a ani nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím
zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci
súdu prvého stupňa. Súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov. Všetky úkony smerovali k
rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom.

Súd teda dospel k záveru, že exekučný súd sa postupom v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 11Er
1042/2011 nedopustil nesprávneho úradného postupu a neporušil právo žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej škode dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú

výšku tejto škody. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré
je bez existencie základu nároku na náhradu škody irelevantné. Žalobca tiež žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktoré uvádzal v žalobe. Žalobca v žalobe označil
len potencionálne riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti
upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému žalovanému, voči
ktorémusúdžalobuzamietol.Pretožežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil,súdotrováchkonania
rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.