Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/482/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226627.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej, a sudkýň
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu
ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. XXXX/
XX, o zaplatenie 1.035,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo 16. júna 2014 č. k. 14C/318/2014-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal
zaplatenia 1.035,04 eura s príslušenstvom a o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (I.) a odporcom bola dňa 21. 11. 2005 uzatvorená zmluva č. 1789346651, na základe
ktorej bol odporcovi poskytnutý kontokorentný úver s úverovým rámcom 531,10 eura. Odporca si svoje
povinnosti zo zmluvy neplnil a celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
1.035,04 eura. Uvedenú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Konštatoval, že na bežnom účte odporcu
bol evidovaný vznik debetu naposledy dňa 21. 12. 2007 a s poukazom na čl. III bodu 53 všeobecných
obchodných podmienok pre depozitné produkty tento debetný zostatok z dôvodu jeho nevyrovnania
odporcom nadobudol uplynutím doby 12 mesiacov charakter nepovoleného prečerpania. V zmysle čl.
III. bodu 55 všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty po márnom uplynutí lehoty
na úhradu dlhu právny predchodca vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky i s príslušenstvom.
Z uvedeného mal za preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky (t.j. k 08. 12. 2011) bol odporca
v omeškaní s úhradou pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa už 3 roky 7 mesiacov a 28
dní. Nakoľko splatnosť pohľadávky nastala v zmysle všeobecných obchodných podmienok 10. 04.
2008 a ku dňu 24. 09. 2008 už právny predchodca navrhovateľa svoju pohľadávku voči odporcovi
vymáhal, aplikujúc § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, keď
navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 22. 11. 2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadnu (ďalej aj „OSP“) a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si
túto neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav
a vec bola nesprávne právne posúdená. Za nesprávne považoval zamietnutie veci z dôvodu premlčania
s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.
05. 2014, čím došlo k porušeniu princípov právneho štátu v zmysle Ústavy SR a Listiny základných
práv a slobôd, keď týmto konaním bola narušená rovnosť účastníkov konania a nestrannosť súdu.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a na
stanoviská ústavného sudcu JUDr. Milana Ľalíka.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené
ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca uzavrel s právnym predchodcom
navrhovateľa (I.) dňa 21. 11. 2005 zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorého mu bol poskytnutý kontokorentný úver s úverovým rámcom 531,10 eura. Celková dlžná
suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 1.035,04 eura, ktorá predstavovala
rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko po preštudovaní obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z neho vyvodil správne

právne závery, ktoré oprel o správne zákonné ustanovenia. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
odvolací súd nepochyboval, a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia ust. § 52 ods. 1
OZ, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Bolo nesporné, že navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči odporcovi titulom zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 21. 11. 2005. Postúpenie
pohľadávky bolo odporcovi oznámené právnym predchodcom navrhovateľa dňa 04. 01. 2012. Z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní s
úhradou dlžnej sumy 1337 dní, pričom posledné prečerpanie bolo evidované dňa 21. 12. 2007. Splatnosť
pohľadávky teda nastala 10. 04. 2008, keď rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na čl. III bod 53 a
55 všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty (citované vyššie). Súd prvého stupňa
správne podporil konštatovanie o dobe splatnosti pohľadávky poukazom na skutočnosť, že dňa 24. 09.
2008 právny predchodca navrhovateľa zaúčtoval odporcovi poplatok za spracovanie exekúcie, tzn. že
ku dňu 24. 09. 2008 už právny predchodca navrhovateľa svoju pohľadávku voči odporcovi vymáhal.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď v
predmetnej veci postupoval v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Zákona o ochrane spotrebiteľa
v stave účinnom od 01. 05. 2014, majúc za to, že aplikácia tohto ustanovenia neprichádza v súdenej
veci do úvahy. Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Súd prvého stupňa postupoval
správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka a odvolací súd sa rovnako
stotožňuje aj s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014 na súdenú vec.
Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti
spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok
po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej
aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch, teda od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný,
keď predmetný nárok zo zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa
stal splatným v apríli 2008. Navrhovateľ podal na súde prvého stupňa návrh na začatie konania dňa 22.
11. 2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi a odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa a s
poukazom na vyššie uvedené, teda, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. §
142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.