Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513208137
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513208137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabajovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu I. R. A., a.s., O., E. XXXX/
XXX, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti
žalovanej M. K., nar. X.X.XXXX, bytom V. O. I., C. X, o zaplatenie 361 € s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 10C 158/2013-33 zo 14.11.2013 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 361 €,
kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 13.4.2011 do 20.5.2013 vo výške 67,77 €, úrok z omeškania
vo výške 0,025 % denne zo sumy 347,76 € od 21.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a konanie v časti o 77,32 € po čiastočnom späťvzatí žalobcom zastavil. Neúspešnú žalovanú
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 22,50 € na účet žalobcu a sumu 82,48 € na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 13.11.2006 individuálne
špecifikovanú spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 20 000,- Sk, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 499,- Sk po dobu 60 mesiacov, pri ročnej priemernej miere nákladov 18,60 % s tým, že
konečná výška úveru bola 29 940,- Sk. Úver bol vybavovaný telefonicky prostredníctvom zákazníckej

linky s následnou písomnou komunikáciou, ktorú žalovaná po podpísaní vrátila žalobcovi. Žalovaná
nedodržala podmienky zmluvy, úver riadne nesplácala, preto ju žalobca listom z 28.3.2011 vyzval
na zaplatenie zostatku úveru vo výške 364,32 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním
dohodnutých splátok úveru splátkou č. 40 a nasledujúcimi, preto došlo k splatnosti úveru dňa 28.3.2011.
Súd prvého stupňa žalovanú zaviazal aj na zaplatenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom, medzi ktoré patrí aj úrok z poskytnutého úveru a tiež na zaplatenie úrokov z omeškania,
ktorých výška k prvému dňu omeškania bola 9,25 % ročne, a pretože žalobcom požadované úroky z

omeškania 0,025 % denne túto výšku úrokov z omeškania nepresahovali, súd ich žalobcovi priznal odo
dňa 21.5.2013 až do zaplatenia. Žalobca vzal späť návrh v časti kapitalizovaného denného úroku z
omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru, t.j. 28.3.2011 do podania návrhu, t.j. 20.5.2013, preto súd
v tejto časti konanie zastavil. Právne súd prvého stupňa nárok posúdil podľa § 2 písm. a), b) zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „zák.
č. 258/2001 Z.z.“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), , § 200ea) ods. 1 a § 115 ods. 2
O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá namietala, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvu o poskytnutí úveru považuje za
neplatnú, preto dlh neexistuje. Návrh žalobcu žiadala zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať žalobcovi
trovy právneho zastúpenia.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná síce považuje uzavretú zmluvu
za neplatnú, a preto podľa nej dlh neexistuje, ale na preukázanie svojich tvrdení neuviedla žiadne

skutočnosti spochybňujúce súdom priznaný nárok. Žalobca má za to, že zmluva je celistvá, bola
uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej.
Úverové podmienky a zmluva tvoria jeden celok, okrem toho žalovaná svojím podpisom potvrdila, že
je oboznámená s úverovými podmienkami, že sú jej ustanovenia zmluvy zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavila súhlas byť nimi viazaná. Preto je podľa žalobcu nesprávne pochybovať o
platnom uzavretí úverovej zmluvy.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 os. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.5.2015 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Žalovaná odvolanie odôvodnila tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré
doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu dospel k
záveru, že rozsudok po právnej stránke je vecne správny, lebo súd prvého stupňa na vec aplikoval
správne právne predpisy a správne ich aj vyložil.

Žalovaná namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda sa týka
tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, a na
základektorýchsúdprvéhostupňaposúdilvecpoprávnejstránke.Skutkovézisteniejenesprávnevtom,

že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania

najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ateda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov
účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

Odvolací súd k tejto námietke žalovanej poznamenáva, že ani táto jej argumentácia nie je spôsobilá

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a to najmä z toho dôvodu, že samotná žalovaná
nielen v konaní pred súdom prvého stupňa neuviedla žiadne skutočnosti a dôkazy na svoju obranu
(návrh spolu s poučením, že sa má právo vyjadriť vo veci a navrhnúť dôkazy spolu s poučením podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. jej boli doručené 12.8.2013), ale tieto ďalšie skutočnosti (dôkazy) nekonkretizovala
ani vo svojom odvolaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní sa uplatňuje

koncentračná zásada v spojení so zásadou prejednacou. Súd je povinný vykonávať iba navrhované
dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza predovšetkým z
výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi a zásadne nemá povinnosť pátrať po dôkazoch, ktoré
účastníci nenavrhli.

V ustanovení § 205a O.s.p., v znení účinnom od 1. januára 2002 na základe novely vykonanej zákonom
č.501/2001Z.z.,jevyjadrenýprincípneúplnejapelácie.Odvolacísúdnaďalejzostávasúdomapelačným

(t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a
ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel
od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa

podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných
prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu,
aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie
v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia
nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti

a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť
možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté
(porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele O.s.p.).

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a

dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre
rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101
ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky
potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností
rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaná má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate

znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípade je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie (napr. preklúzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť). V tejto konkrétnej veci však žalovaná,
ako bolo už vyššie uvedené, zostala úplne nečinná.

Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa dôkazy, ktoré boli v konaní pred ním produkované (pre
nečinnosť žalovanej vychádzal len z dôkazov predložených žalobcom) nehodnotil v súlade s kritériami

uvedenými v § 132 O.s.p. Hodnotenie dôkazov a skutkový záver súdu prvého stupňa zodpovedá
pravidlám formálnej logiky.

Odvolací súd so zreteľom na uvedené považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za
správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných
dôkazov, vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav
posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a vyvodil z nich správne závery.Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a neumožňujú ani záver, že by konanie bolo
postihnuté niektorou z vád uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti
tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie
veci. Odvolanie žalovanej preto nemožno považovať za opodstatnené.

V posudzovanej veci účastníci konania platne písomne uzavreli dňa 13.11.2006 úverovú zmluvu,
ktorej súčasťou boli aj úverové podmienky a ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V nej si dohodli sumu, počet aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zo zmluvy a z úverových podmienok vyplýva aj postup
žalobcu, ktorý uplatnil pre riadne nesplácanie úveru žalovanou, a to spoplatnenie celého úveru, ku
ktorému došlo výzvou žalobcu z 28.3.2011. Žalovaná v odvolacom konaní neuniesla svoje dôkazné
bremeno, keď tvrdila, že zmluva je neplatná a takisto, že by bola zaplatila na úvere po jeho zosplatnení
nejakú sumu. Neplatnosť zmluvy nenamietala pri čerpaní úveru, ani pri splátkach, ktoré zaplatila a ani

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224
ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.