Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415200227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu RYCHLOMAT

s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej H., o zaplatenie 200 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 170 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 170 eur od 23. 6. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4,76 eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 1. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 270 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od 23. 6.

2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 7. 6. 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 200 eur. V žalobe tvrdil, že podľa predmetnej zmluvy sa
žalovaná zaviazala požičanú sumu 200 eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo
výške 30 eur a dohodnutého úroku vo výške 20 eur vrátiť v lehote 15 dní, a to do 22. 6. 2013. Podľa
žalobcu okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 30 eur nebola žalovanou uhradená mu žiadna
suma, žalovaná mu preto titulom istiny pôžičky dlží sumu 200 eur a titulom dohodnutého úroku z pôžičky
sumu 20 eur. Poukazujúc na čl. V Zmluvy o pôžičke žalobca tvrdil, že žalovaná sa v zmluve zaviazala

zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 2 eurá za každý deň omeškania s vrátením pôžičky, pričom z takto
dohodnutej zmluvnej pokuty si od nej uplatňuje zaplatenie sumy 50 eur a takisto žiada zaplatiť zákonný
úrok z omeškania z poskytnutej istiny.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 5. 2. 2015, písomne
nevyjadrila.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bolverejne vyhlásený dňa 27. 5. 2015, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 156
ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 18. 5. 2015, účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom
predloženej fotokópie zmluvy o pôžičke zo dňa 7. 6. 2013, potvrdenia o výške príjmov zo dňa 7. 6. 2013,
obsahomVšeobecnýchobchodnýchpodmienokveriteľaRYCHLOMATs.r.o.zodňa7.6.2013,obsahom
fotokópie výdavkového pokladničného dokladu č. 33/2013 zo dňa 7. 6. 2013, obsahom žalovanej
adresovanej výzvy na uhradenie nesplatenej pôžičky zo dňa 2. 7. 2013, obsahom výpisu z obchodného

registra žalobcu a zistil tento skutkový stav :

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 7. 6. 2013 v Poprade písomnú zmluvu označenú
ako Zmluva o pôžičke v ktorej článku I v bodoch 1. a 2 je uvedené, že žalobca ako veriteľ zapísaný
v obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel Sro, číslo vložky 27911/P, poskytuje pôžičky na
základe § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a že na základe tejto zmluvy poskytuje
dňom jej uzavretia sumu 200 eur, slovom jedenstopäťdesať euro ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom

a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od požadovanej sumy pri 30
dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 %, je to vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu, t.j. pri 30
dňovej pôžičke 18 %, pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote.

V článku I bod 3 Zmluve je uvedené, že veriteľ na základe tejto zmluvy vypláca požičanú sumu dlžníkovi
v hotovosti a dlžník jej prevzatie potvrdzuje podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade.

V článku I bod 4 Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej
výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v
tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v dohodnutej lehote. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.

Podľa článku 1 bod 5 Zmluvy sa dlžník zaväzuje požičanú sumu 200 eur vrátane poplatkov podľa článku
I ods.2, čo činí 50 eur mínus 30 eur (vstupný poplatok), spolu činí 220 eur vrátiť do 15-tich dní v celosti
a naraz a to je do 22. 6. 2013.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy o pôžičke.

Zo žalobcom predloženého a ním vystaveného výdavkového pokladničného dokladu č. 33/2013 zo dňa

7. 6. 2013 bolo zistené, že v tomto je zaznamenané vyplatenie sumy 170 eur žalovanej, ktorej prevzatie
táto potvrdila svojim podpisom, pričom ako účel vyplatenia tejto sumy je tam uvedené pôžička.

Z výzvy na uhradenie nesplatenej pôžičky zo dňa 2. 7. 2013 bolo zistené, že žalobca ňou odvolávajúc
sa na zmluvu o pôžičke zo dňa 7. 6. 2013 žalovanú vyzval obratom uhradiť mu sumu 220 eur a oznámil
jej, že z dôvodu nedodržania splatnosti pôžičky je povinná uhradiť mu zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo

zmluvy o pôžičke.

Žalobca teda v konaní tvrdil, že žalovanej v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke vznikol záväzok vrátiť
mu sumu 220 eur v lehote do 22. 6. 2013, čo táto nesplnila, s jej zaplatením je v omeškaní, preto je
povinná platiť aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania, pričom nič z toho doposiaľ
neuhradila.

Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným
v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právona zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia „pôžičky“, ktorá mala byť poskytnutá žalovanej ako
spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko
ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení
a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
účastníkmi ( 7. 6. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto
úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a
m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa

osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré
nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2 ,
a , § 9 ods. 1 a , § 6 až 8 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (7. 6. 2013)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 170 eur rovnajúcej sa výške úverovej istiny a úroku z omeškania z nej dôvodná, vo
zvyšnej časti nedôvodná.

Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovanou je ako už bolo uvedené
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete

plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia)
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa

totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska
skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Žalobca v súdenej veci do záväzkového vzťahu so žalovanou vstupoval v pozícii tzv. iného veriteľa

v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v rámci svojho podnikania
ponúka a poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú jednu z podmienok uvedených v § 1 ods.
3 písm. c), f) a l) (tu podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. l), nakoľko žalovanej poskytnutý úver sa
mal splatiť do 15 dní, t.j. v lehote nepresahujúcej tri mesiace), pričom tieto úvery alebo pôžičkynespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r).
Takto zadefinované postavenie iného veriteľa, zavedené zákonom č. 352/2012 Z.z. ktorým sa menil
a dopĺňal zákon o spotrebiteľských úveroch je účinné od 1. 1. 2013, teda do okamihu uzavretia

zmluvy (7. 6. 2013) bolo dosť času na to, aby žalobca, venujúci sa poskytovaniu takýchto úverov
svoje podnikanie zosúladil s podmienkami novej právnej úpravy a z toho vyplývajúcich povinností.
Žalobca je zaregistrovaný v Registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedenom Národnou bankou
Slovenska pod registračným číslom 221 (viď, ). V zmysle už
citovaného § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkmi

sa preto na žalobcu ako iného veriteľa a na ním uzatvárané zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované spotrebiteľom, čo je aj prejednávaný prípad vzťahujú
ustanovenia § 2 ,
a , § 9 ods. 1 a , § 6 až 8 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z obsahu predloženej zmluvy zo dňa 7. 6. 2013 vyplýva, že žalobca v pozícii iného veriteľa uzatvoril
so žalovanou zmluvu o pôžičke (úvere), na ktorú sa v z dôvodov rozvedených vyššie vzťahuje
právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže takáto zmluva musí v zmysle § 24 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, súd,
rozhodujúci o uplatnených nárokoch z nej musel predovšetkým skúmať, či tieto náležitosti obsahuje,

pričom vychádzajúc z obsahu zmluvy konštatuje, že tomu tak nie je. Konkrétne posudzovaná zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona (druh spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. g) zákona (skutočnú celkovú výšku spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. i) zákona (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
(ročnú percentuálnu mieru nákladov), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona (právo na splatenie

spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa §
16 ), náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. u) zákona (spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. v) zákona (informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. w) zákona (právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3 , ako aj o
výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu), ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. x) zákona (názov

a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ).

Nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských absencia
náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,pričomvdanomprípadeposudzovanázmluvaakoužbolouvedenépostráda
hneď 4 z podstatných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k) tohto zákona, a to náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), g) i) a j) je nutné žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver považovať zabezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo iba právo na vrátenie úverovej istiny, t.j.
sumy ktorú žalovanej ako úver reálne vyplatil.

K absencii konkrétnych náležitostí súd uvádza, že v zmluve nikde nie je uvedené, o aký druh

spotrebiteľského úveru sa má jednať (§ 9 ods. 2 písm. a) zákona).

Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona (celková výška spotrebiteľského úveru), súd
tu dáva do pozornosti, že v zmysle zákonnej definície v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch
celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súdenej veci žalobca v čl. I bod
2 zmluvy síce deklaroval, že poskytuje žalovanej titulom „pôžičky“ sumu 200 eur, slovným vyjadrením je

tam však uvedené, že sa poskytuje suma 150 eur, pričom v skutočnosti, ako to vyplýva z výdavkového
pokladničného dokladu na čl. 20 spisu, bolo žalovanej vyplatených iba 170 eur. Poskytnutých peňažných
prostriedkov bolo teda menej ako je deklarované, pričom uvedený rozdiel zodpovedá poplatku 30 eur,
ktorý si žalobca odpočítal pri poskytnutí sumy, hoci v žalobe tvrdil, že tento mu žalovaná „vrátila“. Ak
teda žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej poskytol sumu 200 eur a táto sa zaviazala vrátiť po započítaní

úroku vo výške 20 eur a poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky 30 eur, spolu sumu 250 eur,
pričom vrátila iba poplatok za spracovanie úveru vo výške 30 eur, tak toto jeho tvrdenie nemá oporu v
ním predložených listinných dôkazoch a žalobca si sám odporuje, nakoľko žalovanej bolo v skutočnosti
vyplatených iba 170 eur a poplatok vo výške 30 eur žalovaná nevrátila, nakoľko takáto suma jej v
skutočnosti poskytnutá ani nebola, ale bola rovno odpočítaná od deklarovanej výšky pôžičky (200 eur).

Ak by teda žalovaná mala vrátiť iba poskytnutú istinu, poplatok vo výške 30 eur a úrok vo výške 20 eur,
ako to tvrdil žalobca v čl. I žaloby, tak potom pri žalobcom tvrdenom „uhradení poplatku vo výške 30
eur“ jej dlh by nemohol byť vo výške sumy 220 eur, ako tvrdí žalobca v čl. II žaloby a ako sa domáha v
petite žaloby, ale predsa iba vo výške 190 eur, keďže žalobca v skutočnosti neposkytol žalovanej 200
eur ale len 170 eur.

Súd má za to, že vyjadrenie celkovej výšky úveru v zmluve je neurčité, zmätočné a tak nesúladné s ust.
§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak je totiž v zmluve na jednej strane ako celková
výška pôžičky uvedená číslom suma 200 eur, slovom suma 150 eur, pričom sa súčasne reálne vypláca
iba 170 eur, požiadavka jasného, zrozumiteľného uvedenia celkovej výšky úveru v zmysle § 9 ods. 2
písm. g) zákona bezpochyby nie je naplnená. Účelu zákonnej úpravy zjavne nezodpovedá, aby skutočná

suma, ktorú spotrebiteľ dostane (tu 170 eur), bola skrytá do formulácií o započítavaní a odpočítavaní
nejakých poplatkov a aby jej skutočnú výšku bolo nutné vyvodzovať z matematických konštrukcií a
prepočtov a aby táto bola v zmluve v podstate skrytá, hoci na prvý pohľad je ako jasný uvedený číslom
údaj o výške pôžičky 200 eur, ktorý je ale v skutočnosti nepravdivý. Ustanovenia čl. I bod 2 a 5 zmluvy sú
nekonzistentné,nezrozumiteľné,neurčitéavzájomnesiodporujúce,keďzformulácievčl.Ibod2„Veriteľ

na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 200 eur, slovom jedenstopäťdesaťeuro
ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta
dlžníkovi od požadovanej sumy pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % je to vstupný
poplatokazvyšnúdlžnúsumut.j.pri30dňovej18%,pri15dňovej10%-vrátidlžníkvdohodnutejlehote“
a z formulácie v čl. I bod 5 zmluvy, že „dlžník sa zaväzuje požičanú sumu 200 eur vrátane poplatkov

podľa čl. I ods. 2 čo činí 50 eur mínus 30 eur (vstupný poplatok) spolu činí 220 eur vrátiť do 15 dní v
celosti a naraz a to je do 22. 6. 2013“ nielenže nie je vôbec zrejmé, že aká suma sa v skutočnosti vlastne
poskytuje, ale nie je ani zrejmé, koľko sa má vrátiť keď čl. I bod 2 zmluvy znie tak, akoby sa vrátiť malo iba
10 % poskytnutej sumy (...zvyšnú dlžnú sumu...t.j. pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote“)
a na druhej strane v čl. I bod 5 sa uvádza, že vrátiť sa má 220 eur. Aj nezrozumiteľné a zavádzajúce

uvedenie celkovej sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pritom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch nedostatkom, ktorý má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj
do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri

poskytovaníúverovýchslužieb,takjezjavné,žeuvádzanienáležitostízmluvyoúverespôsobom,ktorýje
nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, a keď mnohé z takýchto náležitostí sú doslova
skryté v texte zmluvy, alebo ich je možné z neho iba komplikovane a nezrozumiteľne vyvodzovať, tútonerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore
s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona (úroková sadzba spotrebiteľského úveru),

informáciaoúrokovejsadzbejenaformulovanávčl.Ibodvzmluvytak,že„Veriteľnazákladetejtozmluvy
poskytuje dňom jej uzavretia sumu 200 eur, slovom jedenstopäťdesaťeuro ako návratnú úročnú pôžičku
dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od požadovanej sumy
pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % je to vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu
t.j. pri 30 dňovej 18 %, pri 15 dňovej 10 % - vráti dlžník v dohodnutej lehote“ V čl. I bod 4 zmluvy je

potomuvedené,žetretinapoplatkupredstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladyna
vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere.Súdmázato,žeakzákonodarcazatakpodstatnúnáležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorej nedodržaním spája jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zakotvil „úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru“, tak potom je zrejmé, že vyjadrenie tejto sadzby
musí byť jednak jednoznačné, ale najmä zrozumiteľné, čomu tu použitý spôsob nezodpovedá. Ak má
mať spotrebiteľ možnosť rýchleho posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru prostredníctvom výšky

úrokovej sadzby, potom je zrejmé, že z vyjadrenia úroku použitého v posudzovanej zmluve takúto
predstavu získa v skutočnosti buď len veľmi ťažko, alebo vôbec, čo je v rozpore so znením, a aj účelom
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo je nevyhnutná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. j), tá v zmluve nie je uvedená vôbec nikde, takže o jej nedodržaní nemôže byť pochýb.

Nakoľko na to, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov stačí absencia čo i
len jednej z hore uvedených náležitostí, súd žalovanej poskytnutý úver považoval v zmysle § 11 ods.1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na toto zistenie
sa už podrobnému rozvádzaniu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu
súd zistil a skonštatoval v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia bližšie nevenoval, nakoľko tieto na

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemajú vplyv.

Koniec koncov, skutočnosť že zmluva o pôžičke (úvere) v tu posudzovanej podobe nemá všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch by žalobcovi mala byť dobre známa, keďže súdu
z jeho činnosti je známe, že orgánmi kontroly a dozoru boli žalobcovi tieto nedostatky vytýkané, pričom
rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie

so sídlom v Bratislave číslo SK/0251/99/2014 zo dňa 11. 8. 2014 bol žalobca za nedodržanie náležitostí
v zmluvách o úvere obdobných tej v súdenej veci aj sankcionovaný.

Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy ako bolo
popísané vyššie by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo
neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže

použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o
vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).

Súd na dôvažok, len pre úplnosť uvádza, že i keby údaje o úrokovej sadzbe a ročnej percentuálnej
miere nákladov boli v zmluve uvedené, a to riadnym, zrozumiteľným a určitým spôsobom i tak by na
zaplatenie požadovanej sumy 220 eur žalobcovi právo nevzniklo, nakoľko pri poskytnutí sumy 170 eur

na dobu splatnosti 15 dní by výška odplaty (tu 50 eur) bola v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu
by zmluva v tejto časti bola podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože pri úvere
170 eur poskytnutom na dobu 15 dní predstavuje požadovaná výška odplaty takmer tretinu poskytnutej
sumy. Takáto výška odplaty by bola tiež v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a teda v
rozpore so zákonom. Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná,

či úrok, či poplatok za poskytnutie úveru alebo inak, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej
sumy s prihliadnutím k lehote jej splatnosti. Ak sa požaduje od spotrebiteľa odplata vo výške v podstate
tretiny požičanej sumy za pol mesiaca, nebolo by možné takúto odplatu vyňať súdnej kontrole. I keď súd
nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca jelogicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená,
ževýškaúrokovčiinejodplatyzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovmôžebyťunebankovéhosubjektu
neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky,

ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov, či inej odplaty za poskytnutie
úveru musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak
je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne

zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považuje výšku odplaty za úver vo
výške 50 eur za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom.

Ani rýchlosť poskytnutia úveru, či špecifiká nebankového poskytovania úverov a krátka lehota splatnosti
v danom prípade (15 dní) nemôžu nič zmeniť na neprijateľnosti výšky danej odplaty. I keď v čase

uzavretia zmluvy táto normatívna úprava ešte neplatila, súd predsa len pre porovnanie a lepšie
pochopenie vývoja, trendu a aktuálneho nazerania normotvorcu na výšku odplaty obdobnej tej v tu
prejednávanej veci uvádza, že podľa úpravy účinnej od 1. 6. 2014 obsiahnutej v Nariadení vlády SR
č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktorý stanovuje
v § 1a najvyššiu prípustnú výška odplaty (k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) ak ide o poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Ak v súčasnosti výška odplaty pre
daný typ úveru predstavuje 30 % za celý rok, tak podľa názoru súdu o rozpore odplaty v tu súdenej veci,
ktorá je takmer 30 % za 15 dní s dobrými mravmi nemožno pochybovať.

Za nedôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 eur.
Odhliadnuc od skutočnosti, že z dojednania o zmluvnej pokute v „tabuľke“ čl. V zmluvy nie je vôbec
zrejmé, či sankcia 2 eurá denne je „pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote“ alebo „úrok z
omeškania každý deň“, keďže uvedené sú tam bez ďalšieho obe tieto možnosti, súd výšku zmluvnej
pokuty 2 eurá denne považuje za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku

spotrebiteľa, čo v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje
absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, nakoľko obsah tohto dojednania, ktoré je súčasťou dodávateľom vopred pripravenej „tabuľky“
žalovaná ako spotrebiteľ zjavne nemala možnosť ovplyvniť, pričom takéto sankcionovanie je podľa § 53
ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 270 eur za dôvodne uplatnenú považoval len jej
časť vo výške 170 eur predstavujúcu výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanej.
Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanej riadne preukázal predloženým výdavkovým pokladničným
dokladom číslo 33/2013 zo dňa 7. 6. 2013, táto podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 22. 6. 2013,
a keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu že sa tak v lehote splatnosti,

ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 200 eur vo výške 5 % ročne od 23. 6.
2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Povinnosťou žalovanej bolo jej poskytnutú sumu 170 eur vrátiť do 22. 6. 2013, čo sa nestalo. Počnúc
nasledujúcim dňom sa tak dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo

na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného
dlhu (t.j. ku dňu 23. 6. 2013) bola 0,50 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,50 %
ročne (5 + 0,50 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje,
túto súd prekročiť vzhľadom na ust. § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemohol, preto súd

žalovanej uložil povinnosť spolu so sumou 170 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne od 23. 6. 2013 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie sumy nad 170 eur žalobcovi z už popísaných
dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaná dostať nemohla, preto v
časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 30 eur súd žalobu zamietol.

Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170 eur s úrokmi z omeškania v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v
splátkach nebol podaný návrh a nebol na to ani zákonný dôvod, keďže vzhľadom na skutočnosť, že
suma 170 eur mala byť vrátená ešte dňa 22. 6. 2013 by povolenie ďalšieho odkladu jej úhrady zjavne
odporovalo zásade spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalším zásadám
vyjadreným v § 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba
žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť
jej trovy konania neurobila. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené,

sčasti bola zamietnutá.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 170 eur a úroku z omeškania zo sumy 170 eur
vo výške 5 % ročne od 23. 6. 2013 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené.

Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie istiny 100 eur a 5 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 30 eur od 23. 6. 2013 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal
zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak
žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania (v tejto
súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).

Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 289,28 eur (z

toho istina je 270 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 19,28 eur).

Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 186,39 eur (z
toho 170 eur je istina a 16,39 eur úrok z omeškania) a neprisúdená (zamietnutá) istina s kapitalizovaným
úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 102,89 eur (z toho 100 eur je istina a 2,89 eur
úrok z omeškania).Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 64,43 %, žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 35,57
%.

Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 35,57 % od úspechu žalobcu v rozsahu 64,43 % vznikol vo

veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,86 %.

Trovy konania žalobca v žalobe vyčíslil tak, že tie pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku
za žalobu, ktorý je vo výške 16,50 eur.

V prípade plného úspechu v spore by žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov konania
vo výške 16,50 eur. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v spore však žalobcovi podľa § 142 ods. 2
O.s.p. patrí len 28,86 % tejto sumy, teda 4,76 eur, a tak súd ako náhradu trov konania žalobcovi prisúdil

len túto sumu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).