Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809216312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3809216312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu Komerční banka, a.s. so
sídlom v Prahe 1, Na Příkopě 33 č. 969, Česká republika, IČ: 45317054, zast. advokátskou kanceláriou
Balcar Polanský Eversheds s.r.o. so sídlom

v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35909331 proti žalovanému S. A.,

bytom E., XX. augusta XX/XX, o zaplatenie sumy 137.888,26 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Cb/8/2010-150 zo dňa 19. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku,

ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
28.742,72 Kč so 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2008 do zaplatenia, sumu 49.556,83
Kč so 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2008 do zaplatenia, sumu 37.961,69 Kč so 6,5 %
ročným úrokom z omeškania od 20.11.2008 do zaplatenia, sumu 9.947,81 Kč s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 25.10.2008 do zaplatenia, sumu 5.989,21 Kč s 10% ročným úrokom z omeškania
od 27.1.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol
X.X.XXXX, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a

žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právnu vec posúdil podľa
slovenského právneho poriadku s poukazom na článok 1, článok 5 Dohovoru v rozhodnom práve pre
zmluvnézáväzky(Rímskydohovorzodňa19.6.1980),ktorýsauplatňujenazmluvnézáväzkyvoveciach
s medzinárodným prvkom, ktoré vznikli do 16.12.2009. Predmetné zmluvy o úvere zo dňa 28.04.2008,
02.09.2008, 17.04.2008 posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských
úveroch (žalovaný ako dlžník je spotrebiteľ). Nárok žalobcu na zaplatenie nepovoleného debetného
zostatku na bežnom účte žalovaného posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

s poukazom na ust. § 261 ods. 1 písm. d) Obch. zák. Konštatoval, že žaloba je čiastočne dôvodná a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť nezaplatenú úverovú istinu z jednotlivých úverových zmlúv (zmluva
o perfektnej pôžičke č. XXXXXXXXXXXXX, zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXX, zmluva o osobitnej
kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXX) vyčíslená sumami 28.742,72 Kč, 49.556,83 Kč, 37.961,69 Kč,9.947,81 Kč, ako aj sumu nepovoleného debetného zostatku v sume 5.989,21 Kč. V časti, v ktorej
sa žalobca domáhal zaplatenia príslušenstva istiny, a to dojednaného zmluvného úroku z poskytnutých
úverov poskytnutých podľa úverových zmlúv zo dňa 28.04.2008, 02.09.2008 a 17.04.2008 žalobu

zamietol z dôvodu, že v úverových zmluvách, ktoré uzavrel so žalovaným nebola dojednaná priemerná
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej iba RPMN), ktorá je podstatnou náležitosťou každej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v zmysle neskorších predpisov. Konštatoval, že absencia dojednania priemernej RPMN spôsobuje, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ust. § 4

ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Omeškanie žalovaného so zaplatením nesplatených
úverových istín posúdil podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmysle §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení v zákonnej výške. Tiež zamietol ako nedôvodný
návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal proti žalovanémuzaplatenia úroku z omeškania vo výške 25 %
ročne, vyčísleného pevnou sumou do 24.08.2009 a od 25.08.2009 nakoľko prevyšuje výšku zákonného
úroku z omeškania, na ktorý mu vzniklo právo. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku

z omeškania z príslušnej istiny t.j. zo zmluvných úrokov žalobu zamietol a dôvodil, že nie je prípustné
uplatňovať takýto nárok, pretože oneskoreným zaplatením úrokov z omeškania žalobcovi nevzniká
ďalšie právo na zaplatenie ďalších úrokov z omeškania. Zmluvné úroky a úroky z omeškania sú v
zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom istiny a nemožno ich považovať za dlh, ktorý by podliehal
omeškaniu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť nepovolený debetný zostatok na bežnom účte v sume

5.989,21 Kč spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúcom po vzniku nepovoleného
debetného zostatku a v prevyšujúcej časti do uplatnených 25 % úrokov z omeškania ročne, žalobu
zamietol s poukazom na ust. § 369 ods. 1 veta tretia Obch. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v cudzej mene rozhodol v súlade s ust. § 155 ods.
2 písm. b) O.s.p. a s poukazom na skutočnosť, že žalobca je devízny cudzozemec. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný náhradu
trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote, a to do výrokov, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Navrhoval, aby
odvolací súd napadnuté časti výrokov rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a v týchto častiach vrátil

vec tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v týchto
častiach považuje za nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je názoru, že súd prvého stupňa mylne interpretoval
príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. Predovšetkým má za to,

že dané zmluvy a záväzky z nich vyplývajúce je nutné posúdiť podľa českého právneho poriadku s
ohľadom na obvyklý pobyt žalovaného, ktorým je Kladno, W.

5. května XXXX, na ktorú adresu mu on, žalobca, zasielal všetku korešpondenciu, vrátane upomienok
založených v spise. Predmetné úverové zmluvy boli uzatvárané podľa českého právneho poriadku,
žalovaný mal v čase uzavretia týchto zmlúv obvyklý pobyt v ČR a skutočnosť, že v čase súdneho konania

sapravdepodobnevrátilnaSlovensko,kdejevtomtomomentejehoobvyklýpobyt,nemôžeísťnaťarchu
žalobcu. Z tohto dôvodu nie je možné vzťahovať na danú vec slovenský právny poriadok s poukazom
na čl. 1 a čl. 6 (mylne uvedený ako čl. 5 v odôvodnení rozsudku) Dohovoru. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania nepovažuje za správne, pri konštatovanom čiastočnom úspechu žalobcu
v konaní mal použiť ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Poukázal na vágne odôvodnenie tejto časti rozsudku, ktoré

nie je v zhode s obsahom spisu a neobsahuje úvahu súdu pri tomto rozhodovaní.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil vec,

v ktorej žalobca je bankový subjekt Českej republiky a žalovaný fyzická osoba s obvyklým pobytomna území Slovenskej republiky, nepodnikateľ, má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 2 Obč. zák.,
keď na danú vec aplikoval slovenský právny poriadok podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky čl. 1, čl. 5 zo dňa 19.06.1980. Rímsky dohovor sa uplatňuje na zmluvné záväzky vo veciach

s medzinárodným prvkom, o aký v danej veci ide, ktoré vznikli do 16.12.2009. V danej veci zmluvné
záväzky medzi účastníkmi konania vznikli 28.04.2008, 02.09.2008, 17.04.2008, a teda na ich posúdenie
sa vzťahuje Rímsky dohovor zo dňa 19.06.1980 (ďalej iba dohovor). Podľa čl. 1 bod 1 tohto dohovoru
ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa čl. 5 bod 1 dohovoru tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru

alebo poskytnutie služieb osobe (spotrebiteľ) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho
podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

Pokiaľ žalobca bol názoru, že pri použití rozhodného práva je potrebné vychádzať z čl. 6 dohovoru,
tak odvolací súd sa s týmto nestotožňuje, lebo predmetný článok upravuje voľbu rozhodného práva na
individuálne pracovné zmluvy.

KeďžesúdprvéhostupňaprávnevecposúdilpodľaprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,takvotázke

zamietajúcej časti žaloby týkajúcej sa úroku z omeškania pre absenciu dojednania RPMN, tak podľa §
4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, keď v dôsledku uvedenej absencie
žalobcovi priznal právo iba na zákonné úroky podľa Obč. zák. v spojitosti s Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z. Na priznanie rozdielu úroku z omeškania, ktorý žalobca uplatnil vo výške 25 % z

jednotlivých súm istiny a prisúdeným vo výške 6,5 % a 8,5 %, žalobcovi nevzniklo právo. V časti
nepriznaniaúrokuzomeškaniavuplatnenejvýške25%protipriznanémuvovýške10%znepovoleného
debetného zostatku sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a na
ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v časti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti
predmetné rozhodnutie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania považuje odvolací súd za vecne
správne. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil iba poukazom na
ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak odvolací súd preskúmaním tejto časti rozsudku dospel k záveru, že žalobca
v konaní uplatnil zaplatenie istín úveru a úrokov z omeškania vo výške 25 % ročne od 25.10.2008 do
20.11.2008 z jednotlivých dlžných istín úveru. Pri takto uplatnenej výške úrokov z omeškania bol žalobca

neúspešný vo výške 18,5 % (zo súm 28.742,72 Kč, 40.556,83 Kč, 37.961,69 Kč) a vo výške 16,5 %
(zo sumy 5.947,81 Kč). Táto nepriznaná výška úrokov z omeškania sa násobí počtom rokov, za ktoré
boli úroky z omeškania uplatnené, takže ku dňu rozhodnutia sa výška týchto úrokov dostala na úroveň
vyššiu ako sú uplatnené úverové istiny z jednotlivých úverov (18,5 % x 8 r a 16,5 % x 8 r). Z tohto
dôvodu správne rozhodol súd prvého stupňa, keď na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust.

§ 142 ods. 2 O.s.p. Pre použitie § 142 ods. 3 O.s.p. odvolací súd nevzhliadol dôvody, nakoľko neúspech
žalobcu v konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nebol pomerne nepatrný.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal (aj keď by mu ako úspešnej
strane náhrada trov konania patrila), lebo mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.