Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207207.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne F.. J. N., J.. XX.
XX. XXXX, G. Ž.F., J. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Vančom advokátom so sídlom v Martine,
Ambra Pietra 33, proti žalovanému S. - E. M..N.., N. N. I. S., Č.D. M. X, právne zastúpeného JUDr.
ĽubošomKráľom,advokátomsosídlomvMartine,Červenejarmády1vkonaníovydaniebezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa je žalovanému povinná nahradiť trovy konania, v sume 286,29 € na účet právneho zástupcu
žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02. 06. 2014 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 446,24 € spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a náhrady trov

konania.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tou skutočnosťou, že proti nej ako povinnej bola vedená exekúcia pod
sp. zn. Ex 105/2003 na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 23C
420/2001 zo dňa 05. 08. 2002, ktorá exekúcia bola vedená na exekútorskom úrade exekútora JUDr.
Petra Krištofíka Muchu so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2. Žalobkyňa dostala vyúčtovanie exekúcie
zo dňa 31. 05. 2012 a zistila, že v prospech žalovaného v procesnej pozícii oprávneného realizovala v
priebehu exekúcie nasledovné úhrady: z čísla účtu XXXXXXX/XXXX dňa 25. 08. 2005 sumu 1 440,00

Sk, dňa 06. 06. 2006 sumu 5 468,00 Sk, dňa 04. 07. 2006 sumu 5 796,27 Sk a dňa 05. 06. 2007 sumu
4 677,00 Sk; z čísla účtu XXXXXXX/XXXX dňa 19. 09. 2007 sumu 3 214,00 Sk, dňa 15. 08. 2008 sumu
2 700,00 Sk, dňa 14. 09. 2009 sumu 108,47 €, dňa 17. 09. 2009 suma 108,47 € odišla z tohto účtu, dňa
07. 10. 2009 sumu 29,47 € a dňa 09. 10. 2009 suma 29,47 € odišla z tohto účtu; z čísla účtu XXXXXXX/
XXXX dňa 30. 11. 2009 sumu 44,94 €, dňa 04. 12. 2009 sumu 66,45 €, dňa 07. 01. 2009 sumu 66,36
€, dňa 10. 02. 2010 sumu 66,33 €, dňa 15. 03. 2010 sumu 66,61 €, dňa 28. 04. 2010 sumu 66,17 €,

dňa 20. 08. 2010 sumu 442,89 €, dňa 23. 08. 2010 sumu 1 072,05 € a dňa 29. 10. 2010 sumu 1,75 €.
Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni bola pritom vo výške 897,94 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 313,91 €. Súčasne však žalobkyňa zistila, že zo strany žalovaného neboli započítané na úhradu
pohľadávky proti žalobkyni nasledovné platby z čísla účtu XXXXXXX/XXXX zo dňa 25. 08. 2005 v sume
1 440,00 Sk, zo dňa 05. 06. 2006 v sume 5 468,00 Sk, zo dňa 04. 07. 2006 v sume 5 796,27 Sk a z čísla
účtu XXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 05. 2008 v sume 2 700,00 Sk.

Táto skutočnosť vyplýva z vyúčtovania exekúcie ako aj z vyjadrenia VÚB banky z 26. 11. 2013, kde
v bode 3 k exekučnému príkazu zo dňa 26. 10. 2009 banka uviedla, že výška pohľadávky je v sume966,51 €, čo zodpovedá úrokom z omeškania v sume 313,91 €, trovám súdneho konania 16,60 € a
neuhradenej pohľadávky 636,00 €.

Žalobkyňa potom uviedla, že vzhľadom na nezapočítanie týchto platieb došlo k nesprávnemu výpočtu

úrokov z omeškania od 24. 02. 2003 do zaplatenia zo sumy 897,94 €, pri použití zákonnej sadzby
úrokov z omeškania pre príslušné obdobie, ktoré ale žalobkyňa bližšie nešpecifikovala a uviedla, že boli
zaplatené úroky z omeškania dňa 05. 06. 2007 v sume 155,25 € pripísané 08. 06. 2007 v sume 109,83
€, dňa 19. 09. 2007 v sume 106,96 € pripísané 21. 09. 2007 v sume 80,54 €, dňa 30. 11. 2009 v sume
44,94 € pripísané 03. 12. 2009 v sume 50,26 €, dňa 04. 12. 2009 v sume 66,45 € pripísané 07. 12. 2009

v sume 74,44 €, dňa 07. 01. 2010 v sume 66,36 € pripísané 10. 01. 2010 v sume 75,36 €, dňa 10. 02.
2010 v sume 66,33 € pripísané 15. 02. 2010 v sume 76,40 €, dňa 15. 03. 2010 v sume 66,61 € pripísané
18. 03. 2010 v sume 77,66 €, dňa 28. 04. 2010 v sume 66,17 € pripísané 03. 05. 2010 v sume 78,52 €
a dňa 20. 08. 2010 v sume 259,14 € pripísané 23. 08. 2010 v sume 320,63 €.

Žalobkyňa však konštatovala, že podľa skutočných platieb mali byť úroky z omeškania nasledovné: dňa
25. 08. 2005 v sume 47,80 € pripísané 29. 08. 2005 v sume 19,81 €, dňa 06. 06. 2006 v sume 181, 50

€ pripísané 09. 06. 2006 v sume 98,54 €, dňa 04. 07. 2006 v sume 192,40 € pripísané 07. 07. 2006 v
sume 106,98 €, dňa 05. 06. 2007 v sume 155,25 € pripísané 08. 06. 2007 v sume 109,83 €, dňa 19.
09. 2007 v sume 106,69 € pripísané 21. 09. 2007 v sume 80,54 €, dňa 12. 05. 2008 v sume 89,62 €
pripísané 15. 05. 2008 v sume 77,26 €, dňa 30. 11. 2009 v sume 44,94 € pripísané 03. 12. 2009 v sume
50,26 €, dňa 04. 12. 2009 v sume 66,45 € pripísané 07. 12. 2009 v sume 74,44 € a dňa 07. 01. 2010

v sume 13,29 € pripísané 10. 01. 2010 v sume 15,09 €.

Žalobkyňa teda konštatovala, že správne mala zaplatiť úroky z omeškania v sume 632,66 € ale
zaplatila ich v sume 943,64 €, čiže vznikla jej škoda vo výške 310,98 €, čo predstavuje rozdiel medzi
týmito dvoma sumami. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je zrejmé, že zo strany žalovaného
došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu, a to nezapočítaním sumy 511,33 € do pohľadávky

žalovaného a následne jej vznikla na úrokoch z omeškania škoda v sume 310,98 €, kde úroky z
omeškania zo sumy 511,33 € do 29. 01. 2014 predstavujú sumu 510,21 € a úroky z omeškania zo sumy
310,98 € (rozdiel na úrokoch z omeškania) od 07. 01. 2010 do 29. 01. 2014 predstavuje sumu 113,72
€. Celkovo sa takto žalovaný obohatil alebo žalobkyňu poškodil o sumu 1 446,24 €.

Na pojednávaní potom žalobu spresnila a uviedla, že žiada priznať sumu 1 446,24 €, spolu s 9 %

úrokom z omeškania ročne za obdobie od 07. 01. 2010 do zaplatenia a uviedla, že suma 1 446,24 € je
tvorená sumou 511,33 €, ktorú uvádza v žalobe a je tvorená súčtom sumy 1 440 Sk poukázanej na účet
žalovaného 25. 08. 2005, sumy 5 468 Sk poukázanej na účet žalovaného 05. 06. 2006, sumy 5 796,27
Sk poukázanej na účet žalovaného dňa 04. 07. 2006 a sumy 2 700 Sk poukázanej žalovanému dňa 12.
05.2008.Súčasnejeistinavžalobnompetitetvorenásumou310,98€,čopredstavujerozdielnaúrokoch

z omeškania, ktoré vzhľadom na nezapočítané platby mala zaplatiť a sumou, ktorú skutočne zaplatila
(942,64 € - 632,66 €). Ďalej je tvorená sumou 510,21 €, čo predstavuje úroky z omeškania zo sumy
511,33 € do 29. 01. 2014 a sumou 113,72 €, čo predstavuje úroky z omeškania zo sumy 310,98 € od 07.
01. 2010 do 29. 01. 2014. Sadzbu úrokov z omeškania nevedela špecifikovať, uviedla, že ich vypočítala
do 29. 01. 2014 v sadzbách podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú ust.

Občianskeho zákonníka. Rovnako takto počítala úroky z omeškania zo sumy 310,98 €.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalobu podala z toho dôvodu, že nemala vedomosť o skutočnosti, že v rámci
exekúcie preplatila žalovaného a zaplatila viac než v skutočnosti mala. Na týchto tvrdeniach žalobkyňa
potom zotrvala.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 05. 12. 2014, kde žiadal žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť, súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzhľadom na uplynutie aj objektívnej premlčacej doby troch rokov. Žalovaný uviedol, že si
nie je vedomý, že by sa na ú kor žalobkyne akokoľvek obohatil len v rámci exekúcie vymáhal svojupohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu na exekútorskom úrade JUDr. Petra Krištofíka Muchu, ktorý
podľa vlastného uváženia volil spôsob vykonania exekúcie a žalovaný do tohto nejako nezasahoval.

Na pojednávaní právny zástupca žalovanej strany uviedol, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje

skutočnosťou o tom, že exekúciu preplatila sa dozvedela len nedávno, tak žalovaná strana konštatuje,
že subjektívna premlčacia lehota môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorá naposledy
uplynula uplynutím troch rokov od poslednej úhrady žalovanej. Žalovaný však na dôkaz skutočností,
že žalobkyňa už v roku 2012 mala vedomosť, že preplatila exekúciu predložil podanie, a to námietku
žalovanej, ktorú podala voči exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi dňa 10. 05. 2012 a už v

tejto námietke žalovaná poukazuje práve na platby uvádzané aj v samotnej žalobe a udáva, aké úhrady
boli robené. Žalovaná strana sa súčasne nevedela vyjadriť, či všetky účty, na ktoré mali byť pripisované
platby žalobkyne, patrili vôbec žalovanému.

Mimo výsluchu žalobkyne a súd oboznámil s podstatným obsahom spisu Ex 105/2003 súdneho
exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu a prečítal listiny žalobkyňou pripojené do súdneho spisu, takto
vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:

Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 23C/420/2001 zo dňa 05. 08. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť
22. 10. 2002 a vykonateľnosť 26. 10. 2002 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 27 051,40
Sk, spolu s 17,6 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 03. 2001 do zaplatenia a povinnosti
nahradiť žalovanému trovy konania v sume 6 984 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr.
Ľuboša Kráľa. Tento rozsudok sa stal exekučným titulom, na základe ktorého potom žalovaný viedol

exekúciu vyššie uvedenej sp. zn. Ex 105/2003 na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Petra
Krištofíka Muchu so sídlom v Martin, E. B. Lukáča č. 2 kam dňa 24. 02. 2003 podal návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie tejto
exekúcie a toto poverenie mu Okresný súd Martin dňa 01. 04. 2003 skutočne vydal.

Následne exekútor vykonával exekúciu spôsobom, ktorý vyplýva z predmetného exekučného spisu. Dňa

10. 05. 2002 žalobkyňa na exekútorský úrad JUDr. Petra Krištofíka Muchu podala námietku, z ktorej
vyplynulo, že z jej účtu vedeného vo VÚB a.s. pobočka Žilina číslo 2026340432 boli na uspokojenie
pohľadávky žalovaného v procesnej pozícii oprávneného v exekučnom konaní vykonávané zrážky, a
to na číslo účtu XXXXXXX/XXXX dňa 25. 08. 2005 vo výške 1 440 Sk, dňa 06. 06. 2006 vo výške 5
468 Sk, dňa 04. 07. 2006 v sume 5 796,27 Sk a na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX dňa 15. 05. 2008

aj zrážka vo výške 2 700 Sk. Okrem toho uviedla ďalšie zrážky, ktoré boli vykonávané z jej účtu. Súd
ale spomína práve zrážky, ktoré údajne podľa tvrdenia žalobkyne nemali byť započítané na úhradu jej
záväzku voči žalovanému vrátane exekúcie.

K tejto námietke podal exekútor dňa 30. 05. 2012 vyjadrenie, v ktorom rekapituloval aké záväzky
žalovanej sú vymáhané v exekučnom konaní a z tohto vyjadrenia vyplynulo, že na účet oprávneného,

tedažalovanéhočíslo3649921/1200malabyťpoukázanásuma576,95€anaúčetčísloXXXXXXXXXX/
XXXX suma 196,31€. Pokiaľ ale žalovaná tvrdila, že na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX poukázala
v rokoch 2009 až 2010 celkovo sumu 2 453,28 €, tak tento účet nikdy nepatril oprávnenému, teda
žalovanému. Zo záverov vyjadrenia exekútora potom vyplynulo, že žiadosť žalobkyne o vrátenie
preplatku na exekúcii spolu vo výške 1 404,79 € považuje za irelevantnú. Je teda zrejmé, že žalovaná

už dňa 05. 05. 2012, keď spisovala svoju námietku, ktorá došla na exekútorský úrad 10. 05. 2012 mala
vedomosť o tom, že mala exekúciu preplatiť.

Z výpisov z účtu žalovanej, ktoré žalovaná potom pripojila do súdneho spisu bolo zrejmé, že žalovaná
uskutočnila úhrady spomínaných súm, ktoré tvorili sumu, o ktorú mala exekúciu preplatiť a, ktorá podľa
jej tvrdení nebola započítaná na úhradu jej dlhu voči žalovanému (511,33 €) v dňoch, ktoré uviedla v

žalobe.Je zrejmé, že za predpokladu, že v prospech žalovaného v rámci exekúcie žalobkyňa zaplatila viac
než podľa exekučného titulu zaplatiť mala, mohlo vzniknúť žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné
obohatenie, ktorým je v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) aj majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu.

V konaní bola však vznesená námietka premlčania a preto súd túto námietku prednostne zohľadnil a
zaoberal sa tým, či nárok žalobkyne nie je premlčaný a teda, či žaloba vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania nie je nedôvodná, bez toho aby sa musel súd podrobnejšie zaoberať skutočnosťou, či
skutočne žalobkyňa v priebehu vykonávania exekúcie vlastnými platbami aj zrážkami vykonávanými z jej

účtu zaplatila len to, čo podľa exekučného titulu zaplatiť mala s prihliadnutím na účelné trovy exekúcie.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

Podľa§106ods.1Obč.zák.,právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na sumu 511,33 €, o ktorú sumu mala exekúciu preplatiť súd konštatuje,
že poslednú platbu, ktorá tvorí súčet jednotlivých súm a, ktorou je tvorená suma 511,33 € žalobkyňa
uskutočnila zo svojho účtu 12. 05. 2008 a táto platba podľa jej vyjadrenia v námietke zaslanej
exekútorskému úradu, mala byť pripísaná na účet žalovaného 15. 05. 2008. Trojročná objektívna

premlčacia doba, v ktorej sa žalobkyňa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného,
ku ktorému malo dôjsť pripísaním v žalobe uvedených platieb na jeho účet začala plynúť, podľa
presvedčenia súdu vždy dňom nasledujúcim po pripísaní tejto platby na účet žalovaného, teda u
poslednej platby 16. 05. 2008 a uplynula najneskôr 16. 05. 2011.

Ak žalobkyňa podala žalobu 02. 06. 2014, urobila tak po uplynutí objektívnej premlčacej doby o vydanie

bezdôvodného obohatenia u všetkých platieb vykonaných medzi 25. 08. 2005 až 12. 05. 2008, kedy
boli tieto platby odpísané z jej účtu. Bez ohľadu na vedomosť žalobkyne o preplatení exekúcie, nárok
žalobkyne bol premlčaný.

Pokiaľ šlo o úroky z omeškania, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť vo vyššej sume než mala platiť pri
zohľadnení predmetných platieb, tak žalobkyňa mala podľa tvrdení v žalobe poslednú úhradu na úroky

z omeškania urobiť 23. 08. 2010. Ak žalobkyňa vzhľadom na nesprávny výpočet úrokov z omeškania pri
nezohľadnení reálne uskutočnených platieb, zaplatila úroky vo vyššej sume, mohol byť tento majetkový
úbytok z právneho hľadiska posudzovaný ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni tým,
že v rámci exekučného konania jej neboli správne vypočítané a zrazené úroky z omeškania, resp.
že boli zrazené vo vyššej sume než mala reálne zaplatiť. Podľa tvrdenia žalobkyne tento rozdiel mal

predstavovať sumu 310,98 €. Keďže však ako zo žaloby vyplýva posledná úhrada na úroky z omeškania
bola urobená 23. 08. 2010, šlo o deň keď došlo opäť k udalosti rozhodujúcej pre vznik škody, pričom
súd podotýka, že platby na úroky z omeškania mali byť podľa tvrdení žalobkyne pripisované na účet
žalovaného od 08. 06. 2007 až do 23. 08. 2010. V tomto prípade opätovne objektívna premlčacia doba
pre uplatnenie nároku na náhradu škody žalobkyňou, začala plynúť dňom nasledujúcim po pripísaní

jednotlivých súm započítaných na úroky z omeškania na účet žalovaného a potom od poslednej platbyuplynula najneskôr 24. 08. 2013. Ak žalobkyňa podala žalobu 02. 06. 2014 opätovne jej nárok bol
premlčaný.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak žalobkyňa uplatňovala príslušenstvo, a to vyčíslené úroky z

omeškania v zákonných sadzbách zo sumy 511,43 €, vo vyčíslenej sume 510,21 € (počítané do 29. 01.
2014) a keď uplatňovala úroky z omeškania v zákonnej sadzbe zo sumy 310,98 € od 07. 01. 2010 do
29. 01. 2014 o výške 113,72 €, tak uplatňovala príslušenstvo z istiny, ktorá bola premlčaná a za takýchto
okolností súd nemohol priznať žalobkyni ani tieto plnenia.

Súd preto žalobu žalobkyne nepovažoval za dôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní plne úspešný

a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trov žalovaného predstavujú trovy
právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí odmena
právneho zástupcu žalobcu za tri úkony právnych služieb po 71,37 €, z toho 2 úkony právnych služieb
z roku 2014 - prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe, a jeden úkon z roku 2015 -

účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní pred Okresným súdom Martin dňa 20. 05. 2015.
Za dva úkony právnych služieb uskutočnených v roku 2014 patrí právnemu zástupcovi žalovaného
režijný paušál po 8,04 € a za úkon uskutočnený v roku 2015 mu patrí režijný paušál v sume 8,39 € spolu
s 20 % DPH potom trovy právneho zastúpenia, čo by trovy konania vzniknuté na strane žalovaného
prestavujú sumu 286,29 €, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného

vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. pobočka Martin číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.