Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209957
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212209957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaŠebeňaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11,
Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/216/2012-63 zo dňa 5.11.2014 zhodou hlasov
členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
majetkovej škody vo výške 125 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 768,95 € (pôvodná sp. zn.
OS Svidník 4C/475/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 726,54 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/477/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125 €
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 756,04 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/476/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 125 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 532,92 € (pôvodná sp. zn. OS
Svidník 4C/471/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

1342,43 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/472/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 236,36 € a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 46,87 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník

4C/468/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 1420,25 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
284,05 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/478/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 2071,15 €
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 414,23 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/473/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 2601,69 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 520,34 € (pôvodná sp. zn.
OS Svidník 3C/470/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 1435,48 € a náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 287,10 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/469/2012). Okresný súd Svidník uznesením č. k.
4C/468/2012-7 zo dňa 9.10.2012 rozhodol o spojení vyššie označených 10 vecí na spoločné konanie s
tým, že toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/468/2012.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 539/2010 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému V. U. o vymoženie sumy 163,17 s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 472/2012) bola dňa 14.7.2010pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 25.8.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie

exekúcie uznesením z 11.5.2012, právoplatným 20.7.2012.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 744/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému D. H. o vymoženie sumy 3460,13 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 471/2012) bola dňa 31.10.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným

titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 23.11.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením zo 17.5.2010,
proti ktorému podal žalobca 18.6.2010 odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 2 CoE 2/2011 z 27.1.2011 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 433/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému G. T. o vymoženie sumy 89,23 € s príslušenstvom (tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 476/2012) bola dňa 2.7.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 6.8.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 24.2.2010, proti
ktorému podal žalobca 29.3.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k.

12 CoE 15/2010-30 zo 17.6.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er 409/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej T. I. o vymoženie sumy 769,41 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 477/2012) bola dňa 18.7.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným

titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 26.8.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 27.4.2010,
proti ktorému podal

žalobca 20.5.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 CoE
54/2010 z 11.8.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním doručeným súdu 20.1.2011 žalobca vzal späť odvolanie a žiadal odvolacie konanie zastaviť.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er 387/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému D. I. o vymoženie sumy 211,38 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 475/2012) bola dňa 25.6.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným

titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 3.3.2010,
proti ktorému podal žalobca 29.3.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 16 CoE 38/2010 z 20.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Svidník 21.5.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora na

vykonanieexekúcie.Protiuzneseniusaodvolalžalobcaaodvolacísúduznesenímč.k.16CoE153/2013
z 24.10.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er 387/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému I. B. o vymoženie sumy 94,96 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 468/2012) bola dňa 26.6.2009

pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 24.2.2010,
proti ktorému podal žalobca 25.3.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 15 CoE 34/2010 z 2.7.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil naďalšie konanie. Následne Okresný súd Svidník 21.5.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora na
vykonanieexekúcie.Protiuzneseniusaodvolalžalobcaaodvolacísúduznesenímč.k.16CoE153/2013
z 24.10.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 624/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej G. A. o vymoženie sumy 493,34 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 478/2012) bola dňa 25.8.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 14.10.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 29.3.2010,
proti ktorému podal žalobca 22.4.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 5 CoE 55/2010 z 8.7.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Následne Okresný súd Svidník opätovne 7.3.2011 exekučné konanie zastavil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er 542/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej I. U. o vymoženie sumy 419,57 € s príslušenstvom (tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 473/2012) bola dňa 4.8.2009
pred súdnym exekútorom spísaná

zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského
súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
17.9.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 15.10.2010, proti ktorému podal žalobca

8.11.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 CoE 15/2011 zo
6.4.2011 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er 627/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej G. L. o vymoženie sumy 533,76 € s príslušenstvom
(tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 470/2012) bola

dňa 7.9.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 14.10.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením
z 25.2.2010, proti ktorému podal žalobca 12.4.2010 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Prešove uznesením sp. zn. 17 CoE 34/2010 z 29.6.2010 tak, že vec vrátil exekučnému súdu ako

predčasne predloženú. Následne uznesením sp. zn. 17 CoE 65/2010 z 24.8.2010 odvolací súd potvrdil
prvostupňové rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er 497/2009 prvostupňový súd zistil, že v exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej I. J. o vymoženie sumy 269,05 € s príslušenstvom (tejto
exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 469/2012) bola dňa 24.7.2009

pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 26.8.2009, súd zastavil exekučné konanie uznesením z 19.10.2010,
proti ktorému podal žalobca 9.11.2010 odvolanie, ktoré vzal neskôr späť, a preto odvolací súd odvolacie
konanie zastavil.

Po vykonaní dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v danom konaní žalobca
nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Potvrdenie
o prijatí tej- ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-
ktorým príslušným exekučným konaním pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám
(§ 79 ods. 2 O. s. p.). Zo žiadnej žaloby nevyplýva taká skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť

nemohol. V jednotlivých žalobách žalobca buď uviedol, že skutočnosti, ktoré preukazujú prijatie tej-
ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, sa nachádzajú v spise Okresného
súdu Svidník týkajúceho sa povinného G. D., prípadne neuviedol žiadny údaj a odkázal na spis
Ministerstva spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o spis týkajúci sa povinného G. D., v tomto prípade ide o
vec, ktorá s týmito spojenými vecami nesúvisí. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo satýka týmto prvostupňovým rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť jednotlivých nárokov na súde). Toto nie je
možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti

konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v
tomto konaní tunajšieho súdu. Súd teda nemal preukázané, že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa
uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním žalôb skutočne k predbežnému

prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia

zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli
prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi. Zistenie, že pred podaním
žaloby všeobecnému súdu žalobca nepreukázal, že v týchto právnych veciach požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, tvorí ratio decidendi tohto rozhodnutia. Žalobca v
žalobách dôvodil aj takými argumentmi, ktoré nezodpovedajú obsahu exekučných spisov. Napríklad

vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/471/2012, 4C/472/2012,
4C/475/2012 a 4C/477/2012 namietal, že súd s výraznými prieťahmi rozhodol o žiadostiach súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie ich zamietnutím, pričom uviedol aj konkrétne dátumy vydania týchto
rozhodnutí. Žalobcom uvádzané dátumy vydania daných rozhodnutí vôbec nezodpovedali údajom
v spise. Navyše nie vo všetkých týchto veciach došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o

udelenie poverenia, ale vo veciach sp. zn.: 4C/471/2012 a 4C/477/2012 došlo k zastaveniu exekučného
konania. Prvostupňový súd konštatoval, že pokiaľ ide o exekučné konanie vedené pod sp. zn. 7Er
409/2009 (žaloba pôvodne vedená pod sp. zn. 4C 477/2012), odvolací súd uznesením z 11.8.2010
zrušil prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu súd nezistil, aby Okresný súd Svidník vo veci ďalej konal. &práve v tomto prípade sa

od žalobcu očakávalo, aby si svoje právo chránil účinným a zákonným spôsobom a aby podal sťažnosť
predsedovi súdu, v ktorého kompetencii bolo zjednanie nápravy. Z obsahu spisu však nevyplýva,
aby žalobca takúto sťažnosť podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z. podal. To isté je potrebné
konštatovať aj vo vzťahu k exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er 627/2009 (žaloba vedená pod sp.
zn. 4C 470/2012), v ktorej odvolací súd uznesením z 24.8.2010 potvrdil rozhodnutie súdu vo výroku o

zastaveníexekúcie,avšakvýrokotrováchkonaniazrušilavecvrozsahuzrušeniavrátilOkresnémusúdu
Svidník na ďalšie konanie. Hoci všeobecné súdy sú primárnymi ochrancami práv účastníkov konania
a sú povinné poskytovať súdnu ochranu v požadovanej kvalite, účastník konania by mal tiež v záujme
účinnej a efektívnej ochrany svojich práv využiť všetky právne prostriedky na ich ochranu. V danej veci
sa tak nestalo.

Lehota 15-dňová v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedená 15-dňová lehota
však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v každom jednotlivom

období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15 dňovú alebo inú lehotu, zaiste by to bol v
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca v § 44 ods. 2

druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej tretej vete tohto
ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne“ bez toho, že by tam explicitne stanovil lehotu. Súd nepochybuje, že v
takom prípade neprichádza

do úvahy iný výklad ako ten, že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciežiadnazákonnálehotastanovenánebolaanieje.Akžalobcaargumentujeprieťahmi
spôsobenými nerozhodnutím v zákonnej lehote, súd vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty pre
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúryÚstavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní, viď napr. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02).

Prvostupňový súd zároveň konštatoval, že z obsahu exekučných spisov Okresného súdu Svidník,

s ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho vlastnej činnosti (§ 121
O. s. p.) a z ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej, mu je známe, že žalobca
inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných titulov -
rozhodcovských rozsudkov, a preto vyvodzovať právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v
takýchto konaniach, ktoré boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca

nemal spôsobilý exekučný titul, považuje súd za neadekvátne. Aj legitímne očakávania, na ktoré sa
žalobca odvolával, treba posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol
iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom
na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať rozhodcovské doložky, skúmať či sa vymáha
právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania boli v prevažnej miere vyhlásené za nedôvodné a
neprípustné. Exekučný súd v konaniach, v ktorých podľa názoru žalobcu mu vznikla majetková škoda vo

výške zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, konanie (s výnimkou konania voči povinnému I. B., kde
žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie bola zamietnutá) zastavil dôvodiac nezákonnosťou
vedenia exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý priznáva nedovolené plnenie, plnenie
v rozpore s dobrými mravmi, či v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti. Nároky žalobcu na náhradu
majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (konania týkajúce sa povinných

I. B., G. A., I. U., G. L. a I. J.) sú absolútne nedôvodné, nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.
Žalobcanepreukázal,žepostupyexekučnéhosúduvoznačenýchkonaniachspôsobilizánikjehoďalších
plánovaných podnikateľských aktivít (nešpecifikoval ich), už vytvorených podnikateľských plánov, či
hospodársku stratu. Podľa názoru súdu tu ide iba o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Na margo
tvrdenej frustrácie považuje súd za potrebné dodať, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval

ako povinný, voči ktorému by sa viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám
nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade nepreukázal nielen skutočný vznik
nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré
treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva aj nemožnosť odvodzovania

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. od zásad pre
určovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré priznáva Ústavný súd SR v prípadoch
zistenia porušenia práv v konaní podľa tretej časti, druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.
z.. Pokiaľ ide o žaloby, v ktorých si žalobca uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z
tej- ktorej istiny s príslušenstvom, súd nemal preukázané, aby v dotknutých exekučných konaniach došlo

k nezákonnému, či nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a zároveň nemal za preukázané,
aby žalobcovi vôbec vznikla nemajetková ujma. Vzhľadom na

všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd

náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a žalovanej
trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala
možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v
merite veci na základe „inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č.
514/2003 Z. z.. V právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,

ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemoholinterpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č.
412/2012 Z. z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je
neprípustné. Ďalej uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav

právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Tvrdí, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní

zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva
opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité,
ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne.
Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje
presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy

súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca ho vypracoval bez toho, aby sa oboznámil so samotným rozhodnutím a ním

tvrdené odvolacie dôvody sa v podstatnej miere nevzťahujú na prejednávanú vec. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam uvedeným

dôvodom dodáva:

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V prejednávanej veci nie je namieste odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že aplikácia

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe
ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je
možnéaplikovaťnaprávnevzťahy,priktorýchmalodôjsťkzodpovednostnémuvzťahumedziúčastníkmi
konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), pretože
by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z. z.

bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013, preto je toto
zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom
č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré vznikli od 1.1.2013. Prvostupňový súd týmto novelizovaným ustanovením
neargumentoval.

V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že vo veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v

konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v
konaní konštatoval.

Je potrebné súhlasiť s právnou analýzou právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec
vykonanú súdom prvého stupňa a uvedenú v odôvodnení jeho rozhodnutia.Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, vo forme majetkovej ujmy nakoľko
nepredložil na súde relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a predovšetkým jej

vznik.

Akodôvodyprepriznaniežalovanejnemajetkovejujmynemožnoakceptovaťto,ženeskorýmukončením
procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky
smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto

okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Taktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
postupom súdu prvého stupňa v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie
je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Rovnaké závery platia aj v tých konaniach v ktorých sa žalobca pred ich zlúčením

domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu oneskorenej zmeny súdneho

exekútora. Rovnako v týchto veciach je potrebné zdôrazniť, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie
uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo
nemateriálnej ujmy.

Záverom je potrebné poukázať na skutočnosť, že samotná okolnosť zmeny súdneho exekútora nemôže

maťvplyvnapriebehexekúcieaakokoľvekovplyvniťjejpriebeh,nakoľko,kýmotejtozmenepovereného
exekútora nie je právoplatne kladne rozhodnuté, je povinný v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1
Exekučného poriadku sa o jej vykonanie postarať a pokračovať bez akýchkoľvek obmedzení v tejto
exekúcie pôvodne vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho

konania. Žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov.

Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.