Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011177
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

13.05.2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného
H. H. G. P. Y. U. Y. , nar. 5.X.XXXX Q. D. P., bytom P., J.. W. Č.. XXXX/X, E.. P.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 18.8.2014, sp. zn. 3Pv 22/13/5506 - 15 zo
skutku, ktorého sa mal dopustiť tak že,

ako zamestnanec spol. B. F., s.r.o. X., predajňa P., L. Č.. X, kde vykonával funkciu vedúceho, z ktorej
mu vyplývalo disponovať s finančnými prostriedkami, v období od 6.10.2009 do 18.6.2012 neodviedol
celkovo 11 finančných vkladov na účet spoločnosti B. F., s.r.o. X., vedený vo Q. banke a to aj napriek

tomu, že dennú tržbu vybral z pokladne predajne v Martine za účelom jej vloženia na účet, čo tiež
zaznamenal v knihe vedenej na prevádzke v Martine, takto však neurobil a dňa 6.10.2009 nepoukázal na
účet spoločnosti B. F., s.r.o. X. tržbu v sume 1.400,- €, dňa 15.12.2009 v sume 1.000,- €, dňa 20.7.2010
v sume 2.000,- €, dňa 14.10.2010 v sume 1.000,- €, dňa 29.10.2010 v sume 1.000,- €, dňa 13.12.2010 v
sume 2.000,- €, dňa 29.3.2011 v sume 2.000,- €, dňa 6.9.2011 v sume 3.000,- €, dňa 1.12.2011 v sume
2.000,- €, dňa 15.3.2012 v sume 2.000,- €, dňa 18.6.2012 v sume 2.000,- €, celkom v sume 19.400,- €,
takto získané finančné prostriedky potom použil pre vlastné účely, čím spoločnosti B. F., s.r.o. X., J.. S.
I. XXXX/XA, IČO: 36 270 032, spôsobil škodu v sume 22.835,98 €,

teda mal

prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin

spáchať závažnejším spôsobom konania,

čím mal spáchať

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/, písm. h/ Tr. zák.,

lebo, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného B. F., s.r.o. X., J.. S. I. XXXX/XA, IČO: 36 270 032, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 18.8.2014 obžalobu na H. H. pre skutok právne posúdený
ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/, písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., svedkov W. X.,
U. P.O., U. E., H. M., prečítal listinné dôkazy, najmä výdavkové pokladničné doklady, potvrdenia o

vkladoch, pracovnú zmluvu, žiadosť o skončenie pracovného pomeru, fotokópiu prevádzkovej knihy,
škodový zápis, údaje z pokladničných kníh z roku 2009 až 2011 a odpisy z registra priestupkov i trestov
obžalovaného.

Obžalovaný H. H. v celom priebehu trestného konania spáchanie trestnej činnosti popieral. Na hlavnom

pojednávaní vyhlásil, že je nevinný so skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný ďalej vypovedal, že
v spoločnosti pracoval ako obchodný zástupca 7 rokov. Zo spoločnosti odišiel po vzájomnej dohode k
30.6.2012, pretože mal prísľub lepšie platenej práce v Nemecku. So zamestnávateľom sa pri odchode
dohodol, že ak by mu to v Nemecku nevyšlo, tak sa môže do pol roka vrátiť naspäť. K dátumu odchodu
zo zamestnania k 30.6.2012 bolo všetko v poriadku, neexistovali žiadne nezrovnalosti, nič nemusel

spoločnosti podpisovať. Začiatkom novembra 2012 dostal ponuku od jedného z konateľov na vrátenie
sa do spoločnosti. Pani E. zamestnankyňa spoločnosti, ktorá mala však v tom čase odísť kvôli tomu na
dôchodok, ho začala napádať a preto spoločnosti oznámil, že do práce nastúpi až v januári 2013, aby
pani E. nerobil problémy pri odchode do dôchodku. Neskôr mu však zo spoločnosti už iba oznámili, že
s ním nepočítajú a podali na neho oznámenie. Obžalovaný k tomu uviedol, že oznámenie bolo podané

spätne za 3 roky dozadu. Spoločnosť nikdy od neho pred podaním oznámenia nežiadala naspäť žiadne
finančné prostriedky a nepodala civilnoprávnu žalobu. Podľa jeho názoru bol podnet na neho podaný
účelovo a v snahe poškodiť jeho dobré meno. Obžalovaný sa v celom priebehu konania domáhal aby
obžaloba zaobstarala nezávislý znalecký posudok. Obžaloba až do času rozhodnutia súdu takýto dôkaz
nepredložila.

K zošitu, ktorý sa nachádzal na pobočke v Martine vypovedal, že nemal žiadnu povinnosť viesť tento
zošit.Kzošitumaliprístupazapisovalidonehoajďalšízamestnanci,paniE.ipánM..Odvodyfinančných
prostriedkov z pobočky Martin do centrály v Seredi robil väčšinou on, ale keď nebol v práci, pretože bol
často v teréne, odvody robila aj pani E.. Niekedy dokonca volali z centrály zo Serede, aby vykonal vklad
a preto bol odvod v takýchto prípadoch ihneď vykonaný.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že nemal žiadne dispozičné právo k účtu spoločnosti, mal iba vizitku,
na ktorej bolo uvedené číslo účtu spoločnosti, kde sa finančné prostriedky vkladali. K finančným
prostriedkom, ktoré boli na pokladni, alebo v peňaženke v spoločnosti v Martine mali prístup všetci traja
zamestnanci, teda aj pani E. a pán M.. Všetko bolo na báze dôvery.
Zošit sa nevypisoval, vedeli o tom aj ostatní zamestnanci. Pri odchode zo spoločnosti preto sumy do

zošita dopisoval spätne a náhodne, aby to sedelo s hotovosťou v pokladni, ale spätne za viac rokov si
nemohol pamätať, kedy sa robili jednotlivé odvody do centrály v Seredi. Keď čiastky na konci zrátali za
obdobie 2009 - 2012 zistili, že je rozdiel medzi konečným stavom pokladne a medzi hotovosťou, ktorá by
tam údajne mala byť za obdobie posledných 3 rokov. Mysleli si, že tam niečo chýba, ale zároveň to tak
aninemuselobyť.Rozdielmoholvzniknúťzdôvodu,žetiefinančnéprostriedkyzpobočkyniektoukradol.

Teoreticky mohli byť ukradnuté hocikým z nich troch. Finančné prostriedky určite neodcudzil a taktiež je
presvedčený, že ich neodcudzili pani E. ani pán M.. Až po vznesení obvinenia si začal myslieť niečo iné.
Z nich troch mohol niekto hotovosť priebežne brať. Rozdiel mohol vzniknúť aj tým, že bola zle spočítaná
kniha, pretože údaje spočítavali až na konci za obdobie 3 rokov, keď odchádzal z pobočky. Ďalším
dôvodom vzniku rozdielu mohlo byť aj to, že do zošita neboli zapísané niektoré výdavky, napríklad

všetky nákupy, ktoré sa robili v pobočke v Martine, keď sa nakupovali kancelárske potreby, materiál od
dodávateľov a bežné výdaje na prevádzke, pohonné hmoty a iné. V oficiálnom účtovníctve spoločnosti
totiž žiadny schodok zaznamenaný nebol. Zošit totiž slúžil iba pre internú potrebu predajne v Martine.
Zamestnanci nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti. Prístup k finančným prostriedkom
mali všetci traja zamestnanci a finančné prostriedky bývali buď v pokladni alebo v peňaženke, ktorá bola

v zásuvke na predajni, ktorá sa nezamykala. Všetci traja zamestnanci si z pokladne požičiavali maléfinančné čiastky a keď finančné prostriedky boli vrátené, vyhotovil sa o tom doklad. Na základe týchto
skutočností dospel k záveru, že je sporné, či schodok vôbec vznikol, možno ani neexistuje. Ak existuje,
tak je veľmi sporné, kto ho spôsobil.

Pri vyjadrení sa k údajom v zošite vypovedal, že sú uvedené len výdaje, ale nie počiatočné stavy, príjmy
a výdaje a všetko bolo dopisované až pred jeho odchodom 30.6.2012. V zošite bola uvedená tržba a
výdaje,alepoobednýstavarannýstavnebolzaceléobdobievypisovanývôbec,alespätneichdopisoval
pred odchodom a kolegovia o tom vedeli. Keď odchádzal zo spoločnosti všetko zrátal a vyšiel mu nejaký
rozdiel. Vedel o tom, že on finančné prostriedky nezobral a myslel si, že ani kolegovia. Z tohto dôvodu

vklady, o ktorých sa teraz hovorí dopísal, aby zošit sedel. Myslel si, že žiadny rozdiel v skutočnosti
ani neexistuje a je to buď zle zrátané, alebo nie sú zapísané nejaké doklady. Znaleckého skúmania sa
domáhal kvôli tomu, aby sa nezávisle objasnilo, či škoda spoločnosti vôbec vznikla.

Svedkyňa U. E. pokladníčka a skladníčka spoločnosti potvrdila obranu obžalovaného v tom, že keď
obžalovaný z firmy odišiel, tak mohla zostať v spoločnosti aj naďalej ako dôchodkyňa. V prípade, že

by sa obžalovaný H. do spoločnosti vrátil, tak by odišla na dôchodok a spoločnosť by jej dala odstupné.
Svedkyňa potvrdila časť obrany obžalovaného aj ohľadom vedenia zošita. Vypovedala, že sa údaje
nezapisovali a nesumarizovali viac rokov. Do zošita sa písali iba dátumy, tržby, ale nezapisoval sa raňajší
stav a popoludňajší stav celkových peňazí. Tieto údaje boli roky prázdne a fyzicky sa nekontrolovali, tak
sa nemohol za toto obdobie zistiť ani žiadny rozdiel. Z týchto dôvodov sa nedalo zistiť, či je na pobočke

správna hotovosť. Tieto údaje až dodatočne pred odchodom zo spoločnosti zapisoval obžalovaný tak,
že sčítaval a prerátaval, keď porovnal tržbu a odpočítal výdaje, tak mu vyšiel popoludňajší stav, ktorý
preniesol na ďalší deň. Na predajni sa vôbec nerobili denné uzávierky. Podľa predpisov by sa mala robiť
uzávierka každý deň, ale na pobočke sa nerobila. Konatelia im slepo verili. K finančným prostriedkom
vypovedala, že prístup k hotovosti v predajni mali všetci traja zamestnanci, veď všetci predávali. V

prípade, že by si niekto z nich zobral v priebehu dňa finančné prostriedky z predajne a nepovedal by
to ostatným, tak by na to neprišli, pretože na konci dňa sa nerobila celodenná uzávierka, do zošita sa
nezapisoval raňajší, poobedňajší, ani koncový stav. Musí pripustiť, že vzhľadom na nevypracovávanie
denných závierok, teoreticky mohol určité finančné prostriedky v priebehu dňa zobrať hociktorý z nich
bez toho, aby si to ostatní všimli. V prípade, že by na predajni niekto peniaze ukradol, napríklad nejaký

zákazník, tak by tiež bez vyhotovovania dennej uzávierky na to vôbec neprišli. Rovnako by na to neprišla
centrála v Seredi. Vedenie spoločnosti im dôverovalo.
Finančnéprostriedkysipožičiavalibaobžalovaný,vypisovalotomlístkyakeďfinančnéprostriedkyvrátil,
tak sa doklad roztrhal. Peňaženku s peniazmi nosil domov obžalovaný, ale keď nebol prítomný v práci,
alebo mal dovolenku, finančné prostriedky domov nosila aj ona. V poslednom čase mával dovolenku

často, lebo chodieval už aj do Nemecka. V prípade, že finančné prostriedky zobrala domov, tak ráno
sa nerobila žiadna kontrola hotovosti. Svedkyňa ďalej vypovedala, že zamestnanci nemali podpísanú
hmotnú zodpovednosť. Úplne dôverovala obžalovanému a v spoločnosti ho mali všetci radi. Jej dôvera
sa k nemu naštrbila až vtedy, keď mu dala na odvedenie finančnú hotovosť 2500,- € do centrály v Seredi,
ale po tom náhodou zistila, že tam odviedol iba 2000,- € a jej o tom nepovedal. Svedkyňa vypovedala,

že niektoré odvody vykonala aj ona. Obžalovaný knihu neviedol denne a pred odchodom ju podopisoval
spätne za 3 roky, pričom pred jej dopísaním mu oznámila celkový stav hotovosti pokladne.

Svedok H. M., servisný technik spoločnosti pracujúci na pobočke v Martine vypovedal, že prístup k
hotovosti mali všetci traja zamestnanci, teda okrem neho aj obžalovaný aj pani E.. Finančné prostriedky

bývali v pokladni a zvyšok peňazí bol uložený v peňaženke v zásuvke stola. Z peňaženky si za celé
obdobie požičal hotovosť asi dvakrát, ale vždy ju vrátil, lebo sa k tomu napísal doklad. Na predajni býval
aj sám v čase, keď kolegovia išli na obed. Obžalovaný bol v predajni vedúci prevádzky a predajca,
pani E. predavačka a skladníčka a on bol servisným technikom. Nepamätal si, že by niekto fyzicky
kontroloval pokladňu. Do zošita nezapisovali údaje kvôli zaneprázdnenosti. Počas trvania pracovného

pomeru obžalovaného v spoločnosti nemal žiadnu vedomosť o nejakej sprenevere.

Svedkyňa U. P., účtovníčka spoločnosti v centrále v Seredi vypovedala, že kontrolu prevádzkovej knihy
v Martine fyzicky nikdy nevykonávali. V priebehu jednotlivých rokov nikdy nezistili účtovné rozdiely.
Pripustila, že podľa zákona o účtovníctve sa majú robiť fyzické kontroly registračnej pokladnice raz

za štvrťrok. Pri takejto kontrole má byť prítomný majiteľ, alebo ním poverená osoba, ktorá má otvoriť
pokladňu, spočítať v nej hotovosť a porovnať s účtovným stavom. Za celé tie roky sa to vôbec nerobilo.
Výsledkom takýchto kontrol by bol zápis, ktorý podpisuje majiteľ a osoba zodpovedná za pokladňu.Schodok - rozdiel pri odchode obžalovaného nebol za roky 2009 až 2012 zistený z dôvodu, že všetky
účtovnédokladyzpobočiek-Martin,Bratislava,Sereďsazúčtovalivjednejpokladni.Rozdielvodvodoch
zistili až na základe prevádzkovej knihy, ktorú skontrolovala na požiadanie majiteľov a bankového účtu

spoločnosti. Všetky dopísané sumy v zošite neboli pripísané na účet spoločnosti. V tom období však
mali účtovníctvo spoločnosti vedené tak, že všetky pokladne z pobočiek z Martina, Serede aj z Bratislavy
boli vedené v súhrne z pokladne Sereď. Zo systémov vytlačili príjem z registračnej pokladne Martin.
Čiastka 19.400,- € je suma, ktorá nebola vložená na účet spoločnosti formou odvodov a ten zvyšok
do 22.835,98 € je čiastka, ktorá bola zistená na základe doloženia účtovných dokladoch pri príjmoch

a výdavkoch. Tam boli výdaje, ktoré boli zapísané v prevádzkovej knihe ako výdaj, ale k tým výdajom
nemali doklad a tým pádom nebol zaúčtovaný. V podstate na základe tohto zistili rozdiel - schodok.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že schodok mohol vzniknúť aj tak, že jednotlivé účtovné doklady neboli
predložené do centrály v Seredi. V martinskej pobočke mohli niečo zaplatiť a doklady nepredložiť
centrále v Seredi. Mohlo ísť o doklady v uvádzanej výške v obžalobe, pretože ide o časové obdobie
troch rokov. Rozdiel - schodok mohol za tie roky ďalej vzniknúť aj tým, že nejaká osoba si jednoducho

z pokladne brala hotovosť, ale ktorá konkrétne sa uviesť nedá. Svedkyňa ďalej vypovedala, že niektoré
odvody z pobočky Martin realizovala aj zamestnankyňa U. E..

Svedok W. X., konateľ poškodenej spoločnosti vypovedal a pripustil, že nevykonávali dostatočnú
kontrolu hotovosti na prevádzke v Martine. Za celé obdobie neurobili žiadnu kontrolu stavu finančných

prostriedkovvpokladni.Bolotoichchybou.Priúčtovnýchzávierkachkukoncujednotlivýchrokovnezistili
žiadnyschodok.Inventúryrealizovalizačiatkomrokaaskladovéhospodárstvovprincípesedelo.Svedok
ďalejvypovedal,žeprístupkhotovostivpokladnimalktokoľvek,ktovpokladnipredával,tedaobžalovaný
H. ale aj ďalší zamestnanci E. a M.. H. si finančné prostriedky brával domov, čo bolo v súlade s ich
pokynmi, lebo bankovky nikdy nemali zostávať na predajni. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaného

nikdy nevyzývali k tomu, aby vrátil spoločnosti finančné prostriedky. Trestné oznámenie podali iba na
neznámeho páchateľa. Na obžalovaného nikdy nepodali ani civilnoprávnu žalobu. Schodok - rozdiel
mohol vzniknúť konaním obžalovaného. Obžalovaný pri odchode zo spoločnosti dopisoval údaje do
prevádzkovej knihy spätne za niekoľko rokov.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj prečítaním výdavkových pokladničných
dokladov za celé uvedené obdobie, potvrdení o vklade hotovosti na účet spoločnosti, fotokópiou
predmetnej prevádzkovej knihy, údajmi z pokladne za uvedené obdobie, parafovanými pečiatkou
spoločnosti bez podpisu fyzickej osoby, pracovnou zmluvou obžalovaného, žiadosťou o skončenie
pracovného pomeru, škodovým zápisom, údajmi z registračnej pokladne a pokladničnej knihy.

Podľa škodového zápisu zo vzniknutého schodku na pokladni pobočky Martin k 30.6.2012 podpísaného
dvomi konateľmi spoločnosti a U. P., ako osobou, ktorá účtovnú kontrolu vykonala, pričom na škodovom
zápise nie je ale uvedený dátum jeho vyhotovenia, k 30.6.2012 bola vykonaná fyzická kontrola
pokladne na pobočke Martin, konateľmi spoločnosti W. X. a Y. O.. Kontrolou boli zistené nedostatky

v zápisoch v prevádzkovej knihe pobočky. Do prevádzkovej knihy boli zapisované všetky príjmy z
registračnej pokladne a z úhrady faktúr a všetky výdaje uskutočnené na pobočke. Po kontrole všetkých
pokladničných dokladov bolo zistené, že príjmy do registračnej pokladne súhlasia so zaúčtovanými
príjmami a výdaje v prevádzkovej knihe sú vyššie ako doložené účtovné doklady na zaúčtovanie.
Rozdielom účtovného zostatku a fyzického zostatku vznikol schodok na pokladni Martin vo výške

22.835,90,- €, čo znamená manko pre spoločnosť (poznámka: škodový zápis neobsahuje dátum
vyhotovenia a nie je vyhotovený za účasti obžalovaného).

Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol trestný čin spáchaný bolo podané konateľmi
spoločnosti až 3.12.2012.

Procesné strany súdu ďalšie dôkazy na hlavnom pojednávaní nepredložili.

Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že vo veci existujú
rôzne skupiny dôkazov, po zhodnotení ktorých možno dospieť k rôznym skutkovým záverom. V prvom

rade je potrebné uviesť, že všetky vypočuté osoby sa zhodli v tom, že prevádzková kniha na pobočke
v Martine nebola za posledné tri roky pred odchodom obžalovaného zo spoločnosti riadne vypisovaná
a obžalovaný nemal povinnosť túto knihu vypisovať. Na pobočke v Martine sa nerobili denné uzávierky
pokladne a konatelia spoločnosti za celé tri roky nevykonali ani jednu fyzickú kontrolu pokladne, hocipodľa výpovede svedkyne - účtovníčky P. im táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona jedenkrát
za štvrťrok. Obžalovaný ani svedkovia E. a M. nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti.
Zhodnotením takto vykonaného dokazovania možno tak dospieť k záveru, že ak rozdiel vôbec vznikol,

tak mohol byť síce spôsobený aj konaním obžalovaného (ktorý by si neoprávnene prisvojoval finančné
prostriedkyspoločnosti),alerovnakomoholvzniknúťajkonaníminýchzamestnancovpobočkyv Martine
- E., alebo M., ktorí mali tiež prístup k finančnej hotovosti nachádzajúcej sa v pokladni alebo v
peňaženke, ktorá bývala v zásuvke v kancelárii. Bez toho totiž, že bola robená denná uzávierka
pokladne, by ostatní dvaja zamestnanci pobočky v Martine neprišli na to, že sú odcudzované finančné

prostriedky niektorým zamestnancom (zhodné výpovede o tejto čiastkovej okolnosti účtovníčky P. i
pokladníčky E.) . Z vykonaného dokazovania - najmä týchto svedeckých výpovedí tiež vyplýva, že
finančné prostriedky mohol v tomto období teoreticky odcudziť aj niektorí zo zákazníkov nachádzajúcich
sa v predajni. Takýto záver pripustila aj svedkyňa U. P.Á., účtovníčka spoločnosti, keď vypovedala,
že : „Schodok mohol za tie roky vzniknúť tým, že nejaká osoba si z pokladne brala hotovosť, ale
ktorá konkrétne, to ja naozaj povedať neviem“. Vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že nie

je jednoznačne, spoľahlivo a bez pochybností preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil práve
obžalovaný H. H., pretože žalovaného skutku sa pri takomto spôsobe zapisovania do prevádzkovej
knihy a nevykonávania štvrťročných kontrol pokladne, čo bolo v kompetencii a v povinnostiach konateľov
spoločnosti, mohli dopustiť aj iné osoby pracujúce, alebo sa nachádzajúce na pobočke v Martine za
obdobie troch rokov.

Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že údajný rozdiel mohol vzniknúť aj tým, že do zošita neboli jednoducho
zapísané niektoré výdavky - niektoré nákupy, ktoré sa robili na pobočke v Martine, keď sa nakupovali
napríklad kancelárske potreby, materiál od dodávateľov, bežné výdaje na prevádzke, pohonné hmoty a
iné. V oficiálnom účtovníctve spoločnosti totiž žiadny schodok zaznamenaný nebol. Na základe toho je
sporné, či uvádzaný schodok spoločnosti je, alebo nie je reálny. Z tohto dôvodu žiadali, aby obžaloba

predložila znalecký posudok. K tejto časti obrany obžalovaného svedkyňa U. P. - účtovníčka spoločnosti
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že uvádzaný schodok mohol vzniknúť aj tak, že jednotlivé účtovné
doklady neboli predložené do centrály v Seredi. Na pobočke v Martine mohli niečo zaplatiť a doklady
potom nedoložili do centrály v Seredi. V prípade, že tomu tak bolo, tak to mohlo byť v takej výške,
pretože ide o dlhé časové obdobie. K jej výpovedi treba opakovane uviesť, že kompletné údaje sa

do zošita nezapisovali v priebehu celých troch rokov, pokladňa sa nekontrolovala, oznámenie bolo
podané až niekoľko mesiacov po odchode obžalovaného zo spoločnosti a znalecký posudok predložený
súdu nebol. Zhodnotením predložených dôkazov súdu možno potom dospieť aj k ďalšiemu záveru, že
schodok reálne neexistuje, ale rozdiel vyplýva len z nesprávneho postupu pri zaúčtovávaní jednotlivých
dokladov (napr. nepredložené, stratené). Obžalovaný naviac prijateľne vysvetlil a v tom je zhoda aj

s ďalšími svedeckými výpoveďami, že do interného zošita sa údaje nevypisovali a keď ich vypisoval
dodatočne nemal k tomu podklady, najmä nie údaje o prevodoch finančných prostriedkov do centrály
spoločnosti v Seredi. Z obsahu dôkazov preto nemožno, s poukazom na už vyššie uvedené možné iné
pravdepodobné závery, dospieť k jednoznačnému a spoľahlivému záveru o reálnej existencii schodku.
Naopak možno dospieť aj k záveru, že schodok spoločnosti reálne neexistuje, ale jednoducho rozdiel

vznikol na základe chybného postupu pri predkladaní účtovných dokladov na zaúčtovanie v centrále v
Seredi. K tomu treba podotknúť, že súdu nebol predložený znalecký posudok z odboru ekonómie. Z
týchto dôvodov teda nemožno bez pochybností jednoznačne a spoľahlivo dospieť k záveru, že schodok
reálneexistujea žalovanýskutoksavôbecstal.Ktýmtoúvahámjepotrebnéuviesť,žeobžalovanémupri
odchode zo spoločnosti k 30.6.2012 nebolo nič spoločnosťou vyčítané, nepodpisoval žiadne písomnosti,

škodový zápis nie je obžalovaným podpísaný, nenachádza sa na ňom dátum vyhotovenia a podnet
k trestnému stíhaniu bol podaný až 3.12.2012, päť mesiacov po tom, ako obžalovaný so spoločnosti
odišiel.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo

vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou
tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno
preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného
dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť

druhého záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestom konaní a z výpovedí svedkov
E., M. a P.. Preto, aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činua je dôvodné podozrenie, že sa skutok stal, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom
nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť jasne a spoľahlivo záver, že žalovaný skutok sa vôbec stal (reálne vznikol

schodok), súd musel obžalovaného v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného) ho podľa § 285 písm. a/ Tr por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pri tom
nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok sa nestal, stačí pochybnosť o tom, či
žalovaný skutok sa stal.

Súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil a preto obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného
s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.