Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/381/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o.,
Polianky 9, Bratislava, IČO: 31335161, zastúpený STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16,
Bratislava, IČO: 36869571, proti odporcovi: P. I., naposledy bytom A., O. XXXX/X, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, o zaplatenie 611,74 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. marca 2014,
č. k. 14C/271/2013-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 27. 09. 2012, ktorým
sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 611,74 eura s úrokom z omeškania
z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podaného návrhu z ktorého vyplýva,
že dňa 20. 02. 2009 bola uzavretá medzi účastníkmi konania Zmluva o poskytovaní elektronických a
komunikačnýchslužieb(ďalejlen"zmluva"),predmetomktorejbolozriadenieprístupukomunikačnejsieti
a poskytovanie elektronických komunikačných služieb a s tým spojené poskytnutie zariadení potrebných

na príjem služby. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky a aktuálny cenník. Navrhovateľ v
dôsledku neplatenia ceny za poskytované služby dňa 30. 11. 2011 odstúpil od zmluvy. Dlžná suma
predstavuje sumu 238,20 eura z titulu nezaplateného účastníckeho poplatku, z titulu zmluvnej pokuty
sumu 331,94 eura, poplatku za upomienku v sume 1,60 eura a hodnoty káblového modemu v sume 40
eur, spolu 611,74 eura. Z obsahu návrhu tiež vyplýva, že navrhovateľ uplatnil i úrok z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 611,74 eura od 13. 09. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 OZ , ust. § 4
písm. a/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ako aj zisteným skutkovým stavom na

základe čoho dospel k záveru, že Zmluvu o poskytovaní elektronických a komunikačných služieb ,
ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 20. 02. 2009 je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorú
následne posúdil podľa § 37 a § 39 OZ ako neplatne uzatvorenú pre jej nejednoznačnosť, neurčitosť a
nezrozumiteľnosť a absenciu podstatných dojednaní. Ako dôvod neplatnosti uviedol, že v posudzovanej
zmluve je uvedený predmet zmluvy veľmi všeobecne a nevyplýva z neho, či ide o poskytovanie
služieb prístupu internetu, resp. iným služieb, nie je špecifikované, kde je uvedená špecifikácia týchto
služieb, nie je uvedená doba viazanosti, v potvrdení prevzatia zariadení, nie je uvedený dátum prevzatia,

podpis účastníka, oprávneného zástupcu poskytovateľa. Poukázal tiež na to, že špecifikácia služieb,
ako aj potvrdenie prevzatia zariadení sú na samostatných listoch zmluvy, pričom tieto nie sú podpísanézmluvnými stranami, nie je na nich uvedený dátum. Z uvedeného nevyplýva, či tieto listiny sú súčasťou
zmluvy, samotná zmluva, ktorá bola súdu predložená, končí článkom III. Zmluvy, nie je podpísaná ani
jedným účastníkom zmluvy, podpísané sú iba všeobecné ustanovenia (č.l. 6 spisu), nie je zrejmé, či

ide o súčasť zmluvy, alebo nie, zo zmluvy, ani z platobných podmienok na č.l. 8 spisu nevyplýva, aký
mesačný poplatok mal odporca za poskytované služby platiť.

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania
dňa 20. 02. 2009 ako neplatne uzavretú, preto posudzoval návrh navrhovateľa z titulu bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie z neplatnej zmluvy. V tejto súvislosti

uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia ceny za poskytované služby, z ktorého dôvodu bolo jeho
povinnosťou preukázať, že odporca mal povinnosť platiť navrhovateľovi sumu, ktorú mu vyúčtoval a
odporca napriek tomu túto cenu nezaplatil. Uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy 611,74
eura, ktorá pozostáva z nezaplateného účastníckeho poplatku za mesiac október 2009 až september
2011(24x9,9250eura)spolu238,20eura,poplatokzaupomienkuvsume1,60eura,hodnotuzariadenia
- káblový modem v sume 40 eur a zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura.

Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca nezaplatil účastnícky poplatok
za obdobie od októbra 2009 do septembra 2011 žiadnym spôsobom súdu nepreukázal . V písomnom
podaní zo dňa 16. 2. 2012, ktorým odstúpil od zmluvy, žiadal od odporcu uhradiť sumu 226,12 eura,
pozostávajúcu iba zo zmluvnej pokuty v sume 165,97 eura, náhrady škody v sume 56,95 eura a
nákladov na upomienku v sume 3,20 eura. Z uvedeného vyplýva, že priamo v odstúpení od zmluvy, ktorý

právny úkon mal nasledovať po tom, ako si odporca prestal plniť svoje povinnosti, navrhovateľ nežiadal
uhradiť žiadny účastnícky poplatok, žiadal uhradiť zmluvnú pokutu iba v sume 165,97 eura, čo je v
priamom rozpore s podaným návrhom. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal opodstatnenosť vyúčtovania tohto účastníckeho poplatku, jeho výšku a ani obdobie, za
ktorémalbyťplatený.Okremtoho poukázalnaskutočnosť,žeanizozmluvy,anizpredloženéhocenníku

zmluvných pokút nevyplýva výška účastníckeho poplatku, ktorú mal odporca mesačne navrhovateľovi
platiť. S poukazom aj na rozdielnosť tvrdení navrhovateľa v odstúpení od zmluvy zo dňa 16. 02. 2012
a v podanom návrhu, nie je podľa názoru súdu prvého stupňa z predložených listinných dôkazov zo
strany navrhovateľa zrejmé, na základe akých právnych skutočností si navrhovateľ uplatnil nárok na
plnenie zo strany odporcu vo výške 611,74 eura. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa prijal záver,

že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal súdu opodstatnenosť svojho
nároku a nepreukázal ani bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu a už vôbec nie jeho výšku.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoučil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Navrhovateľ poukázal na odôvodnenie súdu prvého stupňa, kde súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že s odporcom individuálne prerokoval a dohodol obsah

jednotlivých zmluvných podmienok a ani všeobecných podmienok, najmä samotnú výšku zmluvnej
pokuty v odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko ide o typovú zmluvu, že nemôže jej obsah
odporca ovplyvniť. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dĺžku časovej viazanosti zmluvy určuje
primárne vždy samotný spotrebiteľ a navrhovateľ ho v tejto skutočnosti žiadnym spôsobom neovplyvňuje
a ani nelimituje, a zároveň taktiež nevylučuje možnosť dojednať priamo v zmluve inú výšku zmluvnej

pokuty. Bránil sa tým, že v samotnej zmluve v čl. III. sú možnosti uzavrieť zmluvu s časovou viazanosťou
a bez časovej viazanosti, pričom sám odporca (spotrebiteľ) si určí, ktorú možnosť využije. Vo vzťahu
k zmluvnej pokute uviedol, že ak sa súd prvého stupňa domnieval, že zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká, mohol ju súd znížiť na výšku istiny. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s otázkou
neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, čo je základom pre určenie, či ide o neprimeranú podmienku v

spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná pokuta je podľa názoru navrhovateľa primeraná pretože vyjadruje
súhrn súm za poskytnutú službu 9,9250 eura za mesiac, čo predstavuje za 24 mesiacov viazanosti
238,20 eura, pričom odporcovi boli (vždy sú) poskytnuté zariadenia - káblový Modem Motorola SB
51091E počas trvania služby v hodnote 40,- eur. Napokon podľa názoru navrhovateľa sa súd prvého
stupňa nevysporiadalanisotázkou,čidanázmluvnápodmienkavytváraznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo by spôsobovalo jej neprimeranosť.Poukázal tiež na to, že káblový modem mal odporca len vypožičaný a napriek ukončeniu zmluvy
ho nevrátil, pričom je základnou povinnosťou dlžníka vrátiť jemu nepatriace zariadenie, ak u ž nie
elementárnou slušnosťou a zákonnou povinnosťou, tak minimálne povinnosťou podľa príslušných

Všeobecných podmienok- bod 6.11, bod 12.14, ako aj pod hrozbou naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj konanie,

ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdiť.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a

preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP

(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na podporu právnych záverov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa
správne postupoval, keď sa najskôr zaoberal tým, či Zmluva o poskytovaní elektronických a

komunikačných služieb uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 20. 02. 2009 je z hľadiska jej určitosti
a zrozumiteľnosti platným právnym úkonom, a či obsahuje podstatné náležitosti, bez ktorých by inak
nemohla vzniknúť. Abesencia podstatných náležitostí zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy t.j. do 31. 3. 2010) podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že Zmluva o poskytovaní

elektronických a komunikačných služieb uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 20. 02. 2009
neobsahuje jasne a nad všetky pochybnosti dohodnutý predmet zmluvy t.j. druh verejnej služby. V
zmluve je iba všeobecne uvedené, že predmetom je poskytovanie elektronických komunikačných
služieb a ďalšia časť zmluvy, týkajúca sa predmetu zmluvy je nevyplnená. Posudzovaná zmluva
neobsahuje prejav vôle účastníkov zmluvy ohľadne dohodnuté druhu služieb a ceny, a preto je v

rozpore s ust. § 43 ods. 2 zák. č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy t.j. do 31. 03. 2010). V bode IV. zmluvy - Špecifikácia služieb odkazuje
na Cenník, ktorý k zmluve pripojený nebol a ani v súdnom konaní nebol navrhovateľom predložený.
Taktiež neobsahuje odkaz na tarifu a nie je z jej obsahu zrejmé, že odporca bol s cenou oboznámený.
Napokon bod VI. Všeobecné ustanovenia zmluvy je tiež nevyplnený a nie je z neho možné zistiť, ktoré

uvedené prílohy boli k zmluve pripojené. Je tiež treba uviesť, že bod V. Potvrdenie prevzatia zariadení a
zriadenia Služieb je nevyplnený, pričom až v závere tohto bodu je uvedené, že ide o modem, Motorola
SB5101E výrobné číslo 082F1T71CZ19. Z technického hľadiska je treba uviesť, že posudzovaná
zmluva nemá očíslované strany len podľa označenia bodov I. až VI. sa možno domnievať, že ide o jeden
dokument , na ktorom je za bodom VI. Všeobecné ustanovenia uvedený dátum a podpisy účastníkov

zmluvného vzťahu. Nie je preto správny záver súdu prvého stupňa v tom, že posudzovaná zmluva
nebola účastníkmi konania podpísaná. Táto nepresnosť však nemá žiadny vplyv na inak správny záver
súdu prvého stupňa o neplatnosti posudzovanej zmluvy.Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil iba Cenník zmluvných pokút za zariadenia a
príslušenstvo, tento však bol platný až od 01. 04. 2009 a cenník služieb nepredložil súdu vôbec, pričom
aj platobné podmienky ( č.l. 8), z ktorých inak nie je možné zistiť dátum ich platnosti sa na cenník len

odvolávajú. Keďže v zmluve absentuje dohoda o predmete a cene služby správne súd prvého stupňa
prijal záver, že zmluva je z hľadiska ust. § 37 ods. 1 OZ neplatným právnym úkonom. Uvedené
nedostatky určitosti právneho úkonu nie je možné odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle.

V zmysle ust. § 456 OZ sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. V zmysle ust. § 457, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prípade neplatnosti zmluvy má každý z účastníkov zmluvy
povinnosť vrátiť druhému poskytnuté plnenie.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd návrh navrhovateľa zamietol v zásade pre neunesie
dôkaznéhobremena.Vtomtosmereodvolacísúduvádza,žerovnakoakosúdprvéhostupňa,ajodvolací
súd po prejednaní veci dospel k záveru, že navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno tak,
ako mu to ukladá ust. § 120 ods. 1 OSP a to z toho dôvodu, že v konaní dostatočným spôsobom nesplnil

povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr
zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navrhovanie
dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť
môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, a aj pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje

na všetky právne relevantné tvrdenia, či už sú uvedené v žalobnom návrhu, vo vyjadrení odporcu,
alebo v priebehu konania. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza

zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom
(v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad
(neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva

leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

Vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena, ktoré v tomto konaní zaťažovalo navrhovateľa odvolací
súd uvádza, že navrhovateľ bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada (č.l. 44 spisu). Napriek riadnemu poučeniu súdom navrhovateľ nepredložil žiadne
doklady, z ktorých by bolo možné zistiť výšku bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu.

Z Inštalačného a preberacieho protokolu č. 4110000232/121291 zo dňa 06. 03. 2009 (č.l. 7 spisu)

vyplýva, že odporca prevzal káblový modem, účastnícka zásuvka a koaxiálny kábel. Z obsahu spisu
však nie je možné zistiť hodnotu týchto vecí ku dňu uzatvorenia zmluvy (nových ani po amortizácii),
preto súd prvého stupňa nemohol podanému návrhu vyhovieť. Z obsahu žaloby vyplýva, že z týchto
vecí sa navrhovateľ domáhal iba zaplatenia káblového modemu v cene 40- eur. Pretože k zmluve
cenník obsahujúci cenu káblového modemu pripojený nebol (navrhovateľ predložil iba cenník zmluvných

pokút za zariadenia a príslušenstvo) a cenník preukazujúci hodnotu zariadenia nebol navrhovateľom
predložený ani v priebehu konania je treba prijať záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno,
keďže nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Rovnaký záver je treba prijať aj z hľadiska
účastníckeho poplatku a poplatku za upomienku. Navrhovateľ síce predložil do spisu Cenník zmluvných
pokút za zariadenia a príslušenstvo platný od 01. 04. 2009 (č.l. 9 spisu) teda až po uzatvorení zmluvy, v

ktorom je uvedená zmluvná pokuta za káblový modem 40,- eur, na ktorý však súd nemohol prihliadnuť,
pretože zmluva medzi účastníkmi konania zo dňa 20. 02. 2009 je neplatným právnym úkonom,dôsledkom čoho ani dojednania o zmluvnej pokute sa nemôžu považovať za platné. Rovnaký záver
platí aj vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura podľa čl. III. zmluvy. Čo sa týka
účastníckeho poplatku a poplatku za upomienku ani vo vzťahu k týmto nárokom navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, aké služby odporcovi poskytol a tiež ich cenu. Odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvého stupňa v tomto smere v napadnutom
rozhodnutí a na tieto poukazuje bez toho, aby tieto dôvody sám opakoval.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi uvedenými navrhovateľom
v podanom odvolaní ohľadne možnosti zníženia zmluvnej pokuty súdom, časovej viazanosti zmluvy

a neprijateľných zmluvných podmienkach. K tvrdeniu navrhovateľa o povinnosti dlžníka vrátiť jemu
nepatriace zariadenie odvolací súd záverom uvádza, že navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáhal
vydania káblového modemu, ale sa domáhal zaplatenia sumy 611,74 eura, pričom týmto návrhom je
súd v konaní viazaný (§ 153 ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.