Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112203401

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112203401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Fond na podporu vzdelávania, Panenská 29,
Bratislava, IČO: 47 245 531, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35

951 125, proti žalovaným v 1. rade R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, N., v 2. rade R. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, N., o zaplatenie 1.351,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 14C 132/2012-46 zo dňa 22. 5. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a sa zmena návrhu.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci sa žalobca domáha vrátenia pôžičky (1327,76 Eur) na základe zmluvy z 23.10.2009
v rámci zákonom zriadeného študentského pôžičkového fondu. Žalovaný 1. vrátil len 146 Eur.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol tak, že:

„žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.210,71 EUR a

- 4%-tný ročný úrok zo sumy 1.327,76 EUR od 26.6.2010 do 27.1.2012,

- 4%-tný ročný úrok zo sumy 1.181,76 EUR od 28.1.2012 do zaplatenia,

- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.198,92 EUR od 28.1.2012 do zaplatenia

tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého
plnenia, a to v mesačných splátkach po 300 EUR, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume
211,45 EUR, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 148,16 EUR a iné trovy (súdny poplatok) v sume
63,29 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej splnenie bolo zabezpečené
ručiteľským záväzkom žalovanej v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade, napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu, nesplnil svoju povinnosť vrátiť pôžičku.
Zo samotnej žaloby vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa k dátumu 26.6.2010 dostal do omeškania so
splatením viac ako dvoch splátok (splátky za mesiace 4,5,6 roku 2010) a celý dlh sa stal k tomuto

dátumu splatný.

Zo žaloby zároveň vyplýva, že k 27.1.2012 predstavovala dlžná suma poskytnutej pôžičky vrátane
príslušenstva a poplatkov sumu 1.351,72 EUR, z toho istina pôžičky 1.327,76 EUR, poplatky 75 EUR,
4%-tný zmluvný úrok sumu 94,96 EUR a uhradené splátky 146 EUR.

Zožalobynadruhejstranenevyplývaakožalobcadospelkzáveru,žepoplatkypredstavujú75EURaani

to, za aké obdobie vypočítaval 4%-tný zmluvný úrok. Z prehľadu poplatkov (č.l. 16 spisu) však vyplýva
aké poplatky a v akej výške boli žalobcovi účtované. Keďže samotný žalobca zosplatnil predmetnú
pôžičku k 26.6.2010, môže od žalovaných žiadať iba poplatky a poistné do tohto obdobia, teda poplatky,
ktoré sú v prehľade označené ako poplatky do 30.6.2010, pričom poistné predstavuje celkovú sumu 4,46
EUR a ďalšie poplatky (za vypracovanie zmluvy o pôžičke, poštovné, výpisy z účtu, dohoda o splátkach

a poplatok za vedenie účtu) predstavujú celkovo sumu 12,70 EUR.

Preto súd priznal žalobcovi poplatky a poistné iba v tejto výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
keďže žalobca zosplatnil úver a podľa názoru súdu mu z tohto dôvodu nepatria poplatky za poistné, za
vedenie účtu, resp. ani žiadne ďalšie poplatky, ktoré si žalobca účtoval po zosplatnení pôžičky.

Keďže súd nemal preukázané, aby žalovaní uhradili istinu v sume 1.327,76 EUR, zaviazal žalovaných

na zaplatenie tejto sumy, ako aj poplatkov a poistného v celkovej sume 17,16 EUR (4,46 EUR + 12,70
EUR) a kapitalizovaného úroku do 26.6.2010 v sume 11,79 EUR, pričom zohľadnil žalovaným uhradenú
sumu 146 EUR, teda žalobcovi priznal sumu 1.210,71 EUR (1.327,76 + 17,16 + 11,79 - 146 EUR),
pričom nesplatenú istinu v sume 1.327,76 EUR priznal žalobcovi spolu so 4%-tným úrokom od dátumu
kedy došlo k okamžitému zosplatneniu pôžičky, t.j. od 26.6.2010 do 27.1.2012, kedy už nepochybne

bola uhradená suma 146 EUR (žalobca vôbec presne neuviedol, kedy došlo k úhrade tejto sumy) a od
28.1.2012priznalúrokzosumy1.181,76EUR,keďžezohľadnilplatbu146EUR,ktorúpodľaustanovenia
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal na úhradu istiny. Úroky z omeškania priznal zo sumy
zostatku istiny vo výške 1.181,76 EUR a priznaných poplatkov vo výške 17,16 EUR, t.j. sumy 1.198,92
EUR. Priznal taktiež príslušný zákonný úrok z omeškania v súlade s návrhom žalobcu od 28.1.2012 do

zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti nad takto priznané nároky, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná v 2. rade bola zaviazaná plniť na základe svojho ručiteľského záväzku. Žalobca má právo na
zaplatenie dlžnej sumy tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.

Vzhľadom na žiadosť žalovanej v 2. rade o splatenie dlhu v splátkach, súd prvého stupňa s poukazom na
výšku priznanej sumy umožnil žalovaným splatenie dlhu v splátkach po 300 EUR mesačne s poukazom

na vyjadrenie samotnej žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že je si vedomá svojej povinnosti z titulu
ručenia a preto sa dlh bude snažiť splatiť, avšak v primeraných splátkach, keďže jej príjmové možnosti
jej neumožňujú splatiť dlh naraz.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, zmeniť
napadnutý rozsudok. V odvolaní uviedol, že žalovaný v 1. rade mal začať pôžičku splácať v mesiaci
apríl 2010 (odôvodnenie vyplýva z návrhu na začatie konania), avšak hneď s prvou splátkou a následne

ďalšími dvoma splátkami sa dostal do omeškania a celá pôžička sa stala splatnou. Od začiatku momentu
splácania dlhu bol dlžník v omeškaní s uhrádzaním splátok. S poukazom na uvedené bol žalobca
oprávnený od začiatku obdobia splácania dlhu (apríl 2010) účtovať 4% zmluvný úrok.

Odvolateľ záver súdu prvého stupňa o tom, že po zosplatnení pôžičky nemá právo účtovať úroky,
poplatky a náhrady, považuje za nesprávny, nakoľko v zmysle zmluvy o pôžičke má veriteľ počas
splácania pôžičky právo uplatňovať si voči dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) úrok vo výške 3%, prípadne

zvýšený úrok vo výške 4%. Pôžička do dnešného dňa nebola splatená v celom rozsahu a zároveň
má veriteľ právo pripisovať všetky poplatky a náhrady k istine v zmysle Sadzobníka poplatkov a
náhrad, platného v čase ich spoplatňovania. Dlžník sa podľa zmluvy zaväzuje úroky, poplatky a náhrady
účtované na ťarchu jeho účtu zaplatiť, veriteľ k istine pripisuje úroky, poplatky a náhrady podľa platného
Sadzobníka poplatkov a náhrad. Žalobca má za to, že veriteľ má nárok na príslušenstvo pôžičky až do

dňa jej zaplatenia v celom rozsahu. Žalobca v predmetnom konaní zaplatil súdny poplatok vo výške
81,00 Eur v kolkových známkach a súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku iba
vo výške 63,29 Eur. O zvyšnej časti zaplateného súdneho poplatku súd prvého stupňa nerozhodol. Na
základe uvedeného si žalobca uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 95,02
Eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu,

na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Prvostupňový súd v podstate priznal celý uplatnený nárok vrátane úrokov, poplatkov a náhrad
vzniknutých do zosplatnenia pôžičky (de fault). Súd priznal aj úroky z omeškania až do splatenia celej
pôžičky. Prvostupňový súd nepriznal len poplatky a náhrady , ktoré podľa žalobcu mali vzniknúť po
zosplatnení pôžičky. Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že po zosplatnení celého dlhu

žalobcovi už nevznikol nárok na ďalšie poplatky a náhrady. V tomto smere v konaní žalobca neuviedol
žiadne rozumné tvrdenia o existencii skutočného plnenia (osobitnej služby), za ktoré by mal žalovaný
v 1. rade právny dôvod platiť poplatky a náhrady po zosplatnení úveru.

Zákonodarca neskoršou právnou úpravou dokonca zakázal poplatok za vedenie úverového účtu
uplatňovať v podobe ako bol pôvodne schválený (§ 17 ods. 16 zákona č. 396/2012 Z.z.). Odvolaciemu

súdu však už neprichodí nijako prehodnocovať priznaný poplatok za vedenie úverového účtu do
zosplatnenia úveru, pretože žalovaní odvolanie nepodali a suspenzívny odkladný účinok odvolania sa
tak dotýka len zamietavého výroku rozsudku (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 17 ods. 16 zákona č. 396/2012 Z. z. Fondu sa zakazuje požadovať od dlžníka fondu úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu,

alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedená pôžička a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
poskytnutia pôžičky; to neplatí, ak ide o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou poskytnutia pôžičky a
ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas dlžníka fondu.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by nakonanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Pokiaľ žalobca navrhol zmenu žaloby o poplatok za vedenie úverového účtu v jeho novej zákonnej

konštrukcii, odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní neboli splnené podmienky na pripustenie
zmeny žaloby. Výsledky doterajšieho konania nedávali podklad na rozhodnutie o zmenenom návrhu (§
95 O.s.p.). V doterajšom konaní sa totiž nijako nezisťovala otázka skutočného plnenia za poplatok za
vedenie úverového účtu (aké plnenie či službu dostáva v skutočnosti spotrebiteľ za tento poplatok a či
je prípadné plnenie v jeho záujme).

Zmena žaloby nebola pripustená Otázku skutočného je nutné skúmať z materiálneho hľadiska a vôbec

nejde o jednoduchú právnu záležitosť. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu odvolací súd poukazuje
na rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 1C 45/2012 zo dňa 12.7.2012, v zmysle ktorého cit:
„Podmienka dohodnutá v čl. I. zmluvy, kedy je dlžník povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru,
za vedenie úverového účtu je neprijateľnou podmienkou, keď poplatok za vedenie účtu nemá povahu
odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú banku, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce

sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale
naopak slúži výhradne záujmom banky Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou
a neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má banka poskytovanie úverov v rámci svoje
podnikateľskej činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi.
(Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21. júna 2006 č.k. 7U 17/06).“

Rovnako odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 27/2013, 10Co
325/2014 zo dňa 13.8.2014 cit: „V tomto prípade potom odvolací súd má jednak za to, že u podraďovania
zmluvných podmienok pod režim ust. § 53 ods. 1 vety druhej O. z. a posudzovania toho, či sa týkajú
hlavného predmetu plnenia, je namieste skôr reštriktívnejší (zužujúci) výklad, keďže len ten zamedzí
tomu, aby sa spod režimu zvýšenej ochrany normami spotrebiteľského práva vymaňovali aj podmienky,

ktorých súvis s hlavným predmetom plnenia možno vybadať len vo všeobecnej rovine a ktoré často
slúžia len organizačnému zabezpečovaniu podnikateľskej činnosti toho, kto do zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom vstupuje, okrem toho však je tu nezanedbateľný tiež rozmer problému akcentovaný
už súdom prvého stupňa, ktorým je to, že i pri posudzovaní následnej otázky prijateľnosti zmluvnej
podmienky je takpovediac kľúčovým to, či konkrétne dojednanie predstavuje prínos pre obe strany

spotrebiteľského vzťahu.

Korektné odpovede na obe takéto otázky mali povahu tzv. spojených nádob a prvá musela znieť
tak, že podmienka spočívajúca v dojednaní práva banky (a povinnosti klienta) na poplatok za správu
úveru sa hlavného predmetu plnenia vo vyššie opisovanom ponímaní priamo netýka, pretože hlavným
predmetom plnenia je tu poskytnutie úveru (zo strany banky) a jeho splácanie (zo strany klienta),

vedenie evidencie o priebehu čerpania a splácania úveru je logickou súčasťou podnikateľskej činnosti
na poli bankovníctva, zahrnuteľnou do odplaty za poskytnutie disponibilných finančných prostriedkov
veriteľa dlžníkovi (rozumej do úrokov majúcich zohľadniť i tu diskutované obslužné činnosti bez toho,
aby tieto bolo treba honorovať osobitne a tým zvyšovať celkovú cenu požičiavaných peňazí) a ak sa
má hlavného predmetu plnenia týkať poplatok za správu úveru, bude sa ho týkať prakticky každá

podmienka súvisiaca s tým, že tu ide o úver (ktorý príliš široký výklad ale zjavne je v rozpore s účelom
úpravy, ktorým je zabezpečenie čo najväčšej možnej ochrany spotrebiteľa). Odpoveď na druhú otázku
potom v zhode so súdom prvého stupňa (nech aj týmto argumentujúcim bez priameho odvolania sa
na tuzemské právo) bolo možné sformulovať tak, že kritériu prijateľnosti podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre

spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia, ale takáto
podmienka slúži výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu.“

K poplatkom a skutočnému plneniu súd vyjadril názor v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co 34/2014 zo dňa 15.1.2015 v bodoch 34-38 cit.:„39. Žalovaný v odvolaní obhajuje jednotlivé poplatky a spochybňuje teóriu skutočného plnenia pre
spotrebiteľa, ktorú spomína prvostupňový súd. Odvolací súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa
neprijateľnosťou jednotlivých poplatkov, u ktorých odvolací súd uznáva odvolateľovi, že sú gramaticky

čitateľné, a preto ani zaoberať sa teóriou tzv. skutočného plnenia. Odvolací súd odvolateľovi pripomína
predovšetkým rozsudok SD C-143/13 vo veci Matei B. proti SC Volksbank România SA cit.: „Totiž,
stále s výhradou overenia týmto súdom, niektoré okolnosti v spise zrejme naznačujú, že predmet
sporu vo veci samej sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením
poskytnutým veriteľom, keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo

predstavovať protihodnotu tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť
(pozri analogicky rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 58). Naopak, okolnosti v
spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nasvedčujú tomu, že spor vo veci samej sa zameriava
na otázku dôvodov, ktoré dotknuté podmienky odôvodňujú a osobitne na otázku, či tieto podmienky
musia byť, čo sa týka skutočnosti, že spotrebiteľovi ukladajú povinnosť zaplatenia vysokého poplatku,
ktorý má zabezpečiť splatenie úveru, zatiaľ čo sa tvrdí, že toto riziko je už zabezpečené hypotékou

a že banka výmenou za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočnú službu výhradne v jeho
záujme, považované za nekalé v zmysle článku 3 smernice 93/13.“a tiež rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U
17/06: ,,Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-
knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom

uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie
pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol,
že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná
a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi

(ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového
súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho

výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej
platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie
poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na

poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného
práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok
za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale

práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval
jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti
zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10
eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti
so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa

zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za
upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu
patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd
sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej
nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku

na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení
na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného
použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je
verejnoprávnou úverovou inštitúciou.“...

Aj uvedené rozhodnutia indikujú, že otázka skutočného plnenia je nie ľahkou skutkovou a právnou

otázkou, na ktorej skúmanie doterajší skutkový stav nedáva na účely pripustenia zmeny žaloby takmer
žiadny podklad.Vzhľadom na rozsah predmetu odvolacieho konania (poplatky a náklady vzniknuté po zosplatnení,
najmä poplatok za vedenie úverového účtu s jeho pôvodnou konštrukciou) bol zákonodarcom zakázaný,
a preto neexistoval právny dôvod ho žalobcovi priznať a zmena žaloby sa nepripustila.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania, ktorý zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.; aj pri
náhrade súdneho poplatku) ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

V odvolacom konaní úspešným žalovaným trovy nevznikli, a preto ich náhrada priznaná nebola (§ 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.