Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200951
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112200951.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej

veci žalobcu: cargo-partner SR, s.r.o., so sídlom Kopčianska 92, Bratislava, IČO: 31 358 152, právne
zast. JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, so sídlom Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému:
TRADENET s.r.o., so sídlom Mladých Budovateľov 6107/27, Banská Bystria, IČO: 31 589 952, o
zaplatenie 447,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 86,58 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 13. 01. 2012

domáhalodžalovanéhoúhradyistiny447,76Eursprísl.Svojnárokodôvodniltým,žežalobcazabezpečil
pre žalovaného na základe objednávok medzinárodnú prepravu tovaru, pričom za uskutočnenie prepráv
boli vystavené faktúry č. BCP 207364/2011 v sume 96,23 Eur a BCP 209301/2011 vo výške 447,16
Eur, t.j. celkom celkom vo výške 543,39 Eur. Z dôvodu, že počas prepravy došlo k poškodeniu tovaru,
žalobca vystavil dobropis BCP 240353/2011 v sume 95,63 Eur v zmysle Medzinárodného dohovoru
CMR, ku ktorému pristúpila bývalá Československá republika Vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí
11/1975 a Slovenská republika subcesiou dňa 28. 05. 1993. Uvedený dobropis bol vystavený žalobcom
v súlade s čl. 25 ods. 1 Dohovoru 11/1975 z.z., čo zodpovedá násobku váhy a koeficientu SDR a

prepočtu na eurá. Vystavením dobropisu sa dlžná suma znížila na sumu 447,76 Eur, ktorú žalobca
požadoval uhradiť zo strany žalovaného. Žalovaný za poškodenie tovaru vystavil škodovú faktúru č.
12011 z 28. 02. 2011, ktorou vyčíslil vzniknutú škodu v sume 882,93 Eur. Dňa 05. 12. 2011 žalobca
od žalovaného obdržal oznámenie o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého žalovaný uplatnil svoju
pohľadávku voči žalobcovi, ktorá mu vznikla z titulu neuhradenej škodovej faktúry č. 12011 zo dňa
28. 02. 2011 vo výške 882,93 Eur,ktorú čiastočne postúpil vo výške 116,02 Eur na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky v prospech spoločnosti liteXpress s.r.o. Banská Bystrica. Dňa 05. 12. 2011

žalobca obdržal od žalovaného oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok, v zmysle ktorého
si žalovaný započítal navrhovateľom vystavené faktúry za prepravu so svojou škodovou faktúrou, ktorú
vystavil odporca na sumu 882,93 Eur, ktorej časť postúpil vo výške 116,02 Eur na tretí subjekt. Po
takomto započítaní žiadal žalovaný uhradiť od žalobcu sumu 223,52 Eur. Žalobca nárok na náhradu
škody v uplatnenej výške zo strany žalovaného, ako i započítanie pohľadávok neuznal. Na základe
týchto skutočností požadoval uhradiť dlžnú istinu za prepravu vo výške 447,76 Eur s 9,25% úrokom z
omeškania z dlžnej istiny od 19. 04. 2011 až do zaplatenia a v prípade úspechu nahradiť trovy konania.Žalovaný vo svojom vyjadrení nepopieral, že faktúry za prepravu neuhradil, avšak tieto neuhradil z
dôvodu, že počas prepravy z Nemecka do Banskej Bystrice, ktorú vykonával žalobca, došlo ku krádeži
tovaru, nie k poškodeniu, ktorú skutočnosť na dodacích listoch potvrdil svojím podpisom a pečiatkou

aj vodič doručujúci tovar dňa 21. 02. 2011 a 24. 03. 2011. Súčasne uviedol, že predmetom prepravy
bol nielen tovar pre spoločnosť žalovaného, ale aj pre spoločnosť liteXpress s.r.o. z Banskej Bystrice.
Z dôvodu chýbajúceho tovaru vystavil následne škodovú faktúru č. 12011 zo dňa 28. 02. 2011, pričom
na základe dohody s pracovníkom žalobcu táto škoda mala byť uhradená prostredníctvom poisťovne
žalobcu. Škoda žalovaným bola vyčíslená na základe faktúr a cien od dodávateľa tovaru, ktorá bola

priložená k škodovej faktúre a vyčíslená na sumu 882,93 Eur so splatnosťou do 14. 03. 2012. Žalovaný
mal za to, že zodpovednosť žalobcu je objektívna a zodpovedá za spôsobenú škodu v plnej výške a
nielen vo výške škody, ktorú odpočítal od ceny prepravy v zmysle Dohovoru o CMR. Zároveň poukázal,
že škodovú faktúru vystavil zhruba 10 mesiacov skôr, než žalobca vystavil dobropis z titulu chýbajúceho
tovaru na prepravovanej zásielke. Žalovaný postúpil časť pohľadávky na tretiu osobu z vystavenej
škodovej faktúry, tak ako to uviedol žalobca, pričom po započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a

žalovaného zostáva nevysporiadaná suma 127,89 Eur, ktorú žalovaný uplatnil v samostatnom konaní.
Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vystavenými faktúrami č. BCP 207364/2011 a BCP 209301/2011,
dobropisom č. 240353/2011, potvrdením z poisťovne žalobcu o priznaní a vyčíslení škody vzniknutej na
tovarezodňa14.04.2011,škodovoufaktúroužalovanéhoč.12011,oznámenímopostúpenípohľadávky

dňa 28. 11. 2011, oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 29. 11. 2011, odpoveďou na oznámenie
o započítaní pohľadávok zo dňa 29. 11. 2011, dodacím listom žalobcu dňa 17. 02. 2011, dodacím
listom z 24. 03. 2011, škodovým protokolom žalobcu zo dňa 22. 03. 2011, dodávateľskými faktúrami
s nákupnými cenami, upomienkou zo dňa 07. 06. 2011, objednávkou žalovaného zo dňa 18. 03. 2011
(č.l. 58), záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, mailovou komunikáciou, nákladným listom,

zmluvou o postúpení časti pohľadávok medzi TRADENET s.r.o. a liteXpress s.r.o. Banská Bystrica
zo dňa 28. 12. 2011, fotodokumentáciou poškodených zásielok, zasielateľskou zmluvou zo dňa 15.
02. 2011 potvrdenou len zo strany žalobcu, objednávkou zo dňa 14. 02. 2011 (č.l. 129), cenníkom
žalobcu za prepravy, objednávkami žalobcu ohľadne vykonania prepravy prostredníctvom spoločnosti
Plusim s.r.o. Bratislava, faktúrou spoločnosti Plusim zo dňa 28. 02. 2011 ohľadne vykonania prepravy

vo februári 2011, medzinárodným nákladným listom č. SK 2362083, objednávkou prepravy žalobcu z
18. 02. 2011 spoločnosti ST-NAD Bratislava, faktúrou spoločnosti ST-NAD Senec ohľadne vykonania
prepravy zo dňa 21. 02. 2011 smer Bratislava - Banská Bystrica, škodovým hlásením k ILN vrátane
vyjadrenia poisťovne ku škode zo dňa 18. 04. 2011, objednávkou žalobcu ohľadne prepravy zásielky
žalovaného prostredníctvom Plusim spol. s r.o. Bratislava zo dňa 08. 04. 2011 vrátane fakturácie tejto

spoločnosti za vykonanú prepravu a medzinárodným nákladným listom a zároveň objednávkou prepravy
žalobcu na spoločnosť Ján Cedula Autodoprava Senec za účelom prepravy zásielky tovaru z Bratislavy
do Banskej Bystrice zo dňa 18. 03. 2011 vrátane fakturácie tohto podnikateľa za vykonanú prepravu
(č.l. 157), všeobecnými zasielateľskými podmienkami Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, výsluchom
svedkov Ľ. E., V. A.Č., čestným vyhlásením D.. B. K. zo dňa 02. 05. 2013, franšízovou zmluvou cargo-

partner a ILN z roku 2005, sprievodnými listinami ILN o preprave v súvislosti so statusom prepravovanej
zásielky podľa jednotlivých úsekov od nakládky po vykládku spoločnosťou ILN a následne žalobcom,
fakturáciou žalobcu spoločnosti liteXpress s.r.o. Banská Bystrica o vykonaných prepravách zásielok,
predložením dokladov týkajúcich sa profilu spoločnosti ILN, objemov prepráv v rámci ILN za r. 2014,
štatistiky poškodených zásielok viažúce sa vo vzťahu ILN k žalobcovi, výsluchom svedka D. B. za

spoločnosť Plusim s.r.o. Bratislava, vykonaním prehliadky fotodokumentácie na notebooku žalovaného,
ktorá mu bola zaslaná zo strany žalobcu, výsluchom účastníkov konania a ich písomnými vyjadreniami
a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe vyjadrenia svedka Ľ. E., zamestnanca žalobcu v pozícii manager business development, z
ktorej funkcie vyplýva kontakt so zákazníkmi, súd zistil, že od zákazníkov tento zamestnanec žalobcu

obdrží objednávku, zasiela cenové ponuky, materiály k poskytovanej preprave žalobcom, dodacie
podmienky, potvrdzuje objednávky, tzn., že so zákazníkom môže uzatvárať zmluvný vzťah ohľadne
predmetu žalobcu. Tento máva formu písomnú alebo mailovú, pričom pri osobnom stretnutí s klientom
odovzdáva zasielateľskú zmluvu žalobcu, v ktorej sú uvedené podmienky pre vykonanie konkrétnej
prepravy. Táto obsahuje odkaz na všeobecné podmienky dodávateľov a prepravcov. Túto odovzdáva

klientovi a po podpise zasiela klient žalobcovi. V prípade, že s klientom nie je v kontakte osobne, takzasiela mailom cenovú ponuku klientovi, ktorá obsahuje cenové podmienky, na základe ktorých potom
klient cenovú ponuku buď akceptuje alebo nie a podľa toho potom žalobca následne zrealizuje ním
objednanúprepravu.Pokiaľideožalovanéhosúduuviedol,žesaskonateľomžalovanéhostretolosobne

vBanskejBystricivMcDonalde,kdesarozprávaliomožnostipreprávdoPoľska,resp.Nemecka.Svedok
ďalej uviedol, že pri tomto stretnutí, ktoré bolo zhruba v septembri - októbri 2010 poskytol žalovanému
formulár zasielateľskej zmluvy žalobcu, ktorý mal už pripravený i s údajmi klienta, t.j. spoločnosti
TRADENET s.r.o. a to podľa jeho údajov platných v obchodnom registri. Ponechal mu i cenník prepravy
vykonávanej žalobcom spolu s prezentáciou firmy. Cenník mu následne zaslal i elektronickou formou.

Súdu potvrdil, že zasielateľská zmluva, ktorú predložil žalovanému pri tomto stretnutí, bola podpísaná
zo strany žalobcu jej konateľom - Tiborom Majzúnom. Nachádzal sa v nej i dátum, ktorý podľa tvrdenia
tohto svedka bol i dátumom odovzdania predmetnej zmluvy žalovanému pri prvom stretnutí. Ponechal
mu dve vyhotovenia zmluvy, pričom jedno mal následne zaslať žalobcovi poštou po podpise. Či ju
podpísanú vrátil, svedok nemal vedomosť. K cenníku žalobcu s dátumom 17. 10. 2010 sa svedok E.Á.
vyjadril v tom smere, že tento je zhodný s dátumom zasielania cenovej ponuky klientovi, ktorý mal

záujem o služby žalobcovi. Cenová ponuka bola podľa neho následne zrejme zaslaná rovnakým dňom
mailom klientovi. Pri ďalších objednávkach a telefonických komunikáciách cenník žalobcu už klientovi,
a teda ani žalovanému už nezasielal, dohadovali sa len o vykonaní prepráv pre klienta. Dôvodil to
tým, že klient, ktorý už obdržal cenník, je s cenami oboznámený a vlastne objednávkou akceptuje túto
cenovú ponuku žalobcu a na základe ním podanej objednávky žalobca následne realizuje prepravu.

V prípade zmien v cenníku, žalobca pošle nový cenník klientovi a prípadne i mailom upravia výšku
ceny dohodnutej prepravy. Klientom sa už potom všeobecné podmienky prepravy žalobcu nezasielajú,
keďže klienti boli s nimi oboznámení pri osobnom stretnutí a tak sa to udialo i v prípade žalovaného
pri prvom stretnutí. Svedok pritom poukázal, že pod pojmom všeobecné podmienky prepravy mal na
mysli všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, na ktoré bol len odkaz

v zasielateľskej zmluve, ktorú žalovanému ponechal na potvrdenie jeho podpisom. V prípade, že klient
žalobcovi zmluvu nezaslal poštou podpísanú, tak klienta pripomienkujú, resp. mu v prípade straty zašlú
opätovne rovnakú zmluvu s dátumom, kedy sa účastníci prvýkrát stretli, resp. na ktorom dátume sa
účastníci príp. vzťahu dohodli. Svedok E. mal vedomosť, že žalovaný pri obdržaní zasielateľskej zmluvy
pri osobnom stretnutí v B. Bystrici, v ktorej bol odkaz na všeobecné zasielateľské podmienky, nemal

pripomienky k tomuto dokumentu. Súdu však potvrdil, že pred vykonaním prepravy s klientami vždy
podpíšu zasielateľskú zmluvu s klientom alebo telefonicky, príp. mailom žiadajú klienta, aby im oznámil,
že akceptuje všeobecné podmienky logistiky. Až následne žalobca potom zrealizuje klientom objednanú
prepravu. Ak pred písomnou objednávkou však predchádzal telefonický rozhovor, v ktorom mu dotyčný
disponent žalobcu oznámi, že pre prepravu platia všeobecné podmienky logistiky, žalobca má za to,

že tieto akceptoval podaním písomnej objednávky a žalobca vykonáva následne prepravu. Pokiaľ ide
o žalovaného, svedok si nepamätal na konkrétnosti objednávanej prepravy žalovaným ako napr., že by
sa malo jednať o tovar väčšej hodnoty, resp. či ho žalobca informoval o možnosti príp. poistenia tovaru v
prípade určitej škody, resp. či zásielka žalovaného, ktorú odovzdal na prepravu bola pripoistená, keďže
tvrdil, že o pripoistenie musí objednávateľ v objednávke požiadať. Potvrdil však súdu, že žalobca bol

poistenýprivykonávaníprepravyformouzbernejslužby,čovyplývaizvšeobecnýchpodmienoklogistiky.

Tieto tvrdenia svedka o stretnutí, ktoré sa uskutočnilo pred zadaním objednávky žalovaným, žalovaný
poprel, keď súdu uviedol, že na prvom stretnutí s p. E. mu neboli odovzdané žiadne materiály žalobcu ,
túto skutočnosť žalobca nepreukázal, lebo nepredložil o tom žiaden relevantný dôkaz. Prvé stretnutie so
žalobcom bolo len vo všeobecnej rovine, vo forme rozhovou o možnostiach príp. budúcej spolupráce.

Takisto svedok nemohol pri prvom stretnutí vedieť, že žalovaný má záujem o prepravu práve z Nemecka,
lebo podľa jeho výpovede mu pri stretnutí odovzdal práve cenník špeciálne pre Nemecko. K vyplneniu
firemných údajov na zasielateľskej zmluve žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02. 07.
2013 uviedol, že tieto neboli čerpané z obchodného registra, ale z vizitky, ktorú p. E. pri prvom stretnutí
odovzdal. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z ním predloženého výpisu z obchodného registra, ktorý pripojil

k tomuto podaniu. V ňom sú zvýraznené rozdiely týchto údajov uvedených v zasielateľskej zmluve s
výpisom z OR, ako je obchodné meno, súpisné číslo sídla, vložky, v ktorej je žalovaný zapísaný v
obchodnom registri, ako i titul konateľa spoločnosti žalovaného. Naviac v zasielateľskej zmluve sú
uvedené aj také údaje, ktoré sa mohol dozvedieť žalobca len od žalovaného pri osobnom stretnutí,
ako je č. tel. a faxu, IČDPH atď. Na základe týchto ním predložených tvrdení a dôkazov mal za to, že

výpoveď svedka je nevieryhodná.Súd z predložených dôkazov zistil, že dňa 14. 02. 2011 žalovaný mailom objednal prepravu tovaru
pre spoločnosť TRADENET s.r.o. Banská Bystrica, ako i spoločnosť liteXpress s.r.o. od dodávateľa z
Wiesbadenu na adresu doručenia tovaru TRADENET s.r.o. Banská Bystrica, ktorej predmetom mala

byť jedna paleta o váhe 100 kg, pričom bližšie údaje o váhe, ako aj o čase vyzdvihnutia mal zaslať
žalovaný mailom, akonáhle mu budú známe. V predmetnej objednávke sa nenachádzal údaj o cene
prepravovaného tovaru, ani bližšie požiadavky v súvislosti s poistením tovaru, resp. osobitný zreteľ na
prepravu atď. Jednalo sa teda o objednávku prepravy tovaru z Nemecka na Slovensko za cenu podľa
obdržanéhocenníkaodžalobcu.Účastnícikonaniasúdunepredložilidôkazopotvrdenítejtoobjednávky,

avšak na základe nej žalobca zadal túto objednávku podľa franšízovej zmluvy uzatvorenej i s ILN z 27.
09. 2005, na základe ktorej potom spoločnosť ILN formou zberného systému vykonala prepravu až do
depa vo Fischamende. Žalobca následne ďaľšou objednávkou prepravy objednal prepravu tohto tovaru
z miesta nakládky cargo-partner GmbH Fischamend do cargo-partner SR s.r.o. Bratislava s dátumom
vykládky17.02.2011včaseod15.až20.hod.PrepravuzBratislavydomiestavykládky,ktorýmmiestom
bola spoločnosť TRADENET s.r.o. Banská Bystrica, žalobca objednal prepravu objednávkou z 18. 02.

2011 u spoločnosti ST-NAD s.r.o. Senec, ktorá vykonala túto prepravu cez spoločnosť Senado s.r.o.
Senec, o čom svedčí pečiatka tohto dopravcu na dodacích listoch tovaru pre spoločnosť žalovaného
a spoločnosť liteXpress s.r.o.. Vodič p. F., ktorý predmetný tovar odovzdával žalovanému po fyzickej
kontrole na dodacom liste potvrdil svojím podpisom obsah zápisu o odcudzenom tovare. O poškodení,
resp. úbytku tovaru svedčí i mailová komunikácia zo dňa 18. 02. 2011, ktorou žalobca v zast. P. G.

oznamoval žalovanému, že po tel. dohovore zasiela i fotografie zásielky žalovaného z Nemecka, ktorá
bola prevážená a jej váha je 163,5 kg. V pripojenom maili boli zároveň pripojené i fotografie zásielky,
ktoré sú založené v súdnom spise č.l. 122-125 a tieto boli žalovaným prezentované aj cez notebook, kde
sanachádzalibližšieúdajeovyhotovenítejtofotodokumentácie.Vdodacomlistepotvrdenomžalovaným
sa presne špecifikoval chýbajúci tovar pre spoločnosť žalovaného i pre spoločnosť liteXpress s.r.o.,

ktorého odcudzenie žalobca nerozporoval. O vykonaní tejto prepravy žalobca predložil dokumentáciu
od ILN a následne fakturáciu tejto prepravy dopravcami Plusim spol. s r.o. a ST-NAD s.r.o. vrátane
objednávok, faktúr a CMR. Z predloženej dokumentácie o vykonaní prepravy formou zbernej služby
ILN bolo zrejmé, že trasa prepravy viedla cez viaceré depá, tak ako to vyplýva z listinného dôkazu
založeného na č.l. 282, kde je presne generovaná trasa prepravy. Z uvedenej dokumentácie súd zistil,

že prvé poškodenie bolo nahlásené v depe č. 42 vo Fischamende. Jednalo sa o depo cargo-partner
Fischamend. V tomto depe bola zaprotokolovaná zmena statusu zásielky na poškodenú, pričom v tomto
depebolanáslednezásielkaprebratáspoločnosťouPlusimspol.sr.o.Bratislavanaďalšiuprepravu.Súd
k prevzatiu takto poškodeného tovaru vypočul svedka zo spoločnosti Plusim s.r.o. Bratislava, konkrétne
vodiča, ktorý predmetnú prepravu vykonal. Jedná sa o D. B., ktorý si na uvedenú prepravu nepamätal,

avšak po nahliadnutí do listinných dôkazov ohľadne vykonania tejto prepravy súdu uviedol: kamión
išiel z Nemecka, ktorý dovážal tovar do depa vo Fischamende. Tovar sa v predmetnom depe vyloží,
následne tovar, ktorý má byť smerovaný do cargo-partner SR sa naloží do kamiónu, ktorý si zabezpečila
spoločnosť Plusim. Ak je tovar viditeľne poškodený, skladník vo Fischamende, ktorý musí uvedený tovar
prijaťanáslednevyskladniť,musíuviesťdoCMR,žetovarjezjavnepoškodený.Aktoskladníkneuvedie,

tak v takých prípadoch vodiči apelovali na cargo-partner SR Bratislava, aby sa auto z Fischamendu
plombovalo, pričom následne po dovoze tohto tovaru do Bratislavy mal prísť skladník, odtrhnúť plombu,
otvoriť dvere a poškodený tovar otfotiť. Toto sa však nikdy nerobilo aj napriek apelácii spoločnosti Plusim
s.r.o. voči žalobcovi. Svedok podľa dokladov v spise potvrdil, že predmetnú prepravu vo februári 2011
vykonával, nakoľko je jeho podpis na CMR, pričom naspodu CMR sa nachádza jeho poznámka, že

paleta pre firmu TRADENET je otvorená, tzn., že keď sa už naložil tento tovar vo Fischamende, bola
už otvorená táto paleta pre žalovaného. Takýto náklad sa po preložení na motorové vozidlo spoločnosti
Plusim neplombovalo aj napriek ich apeláciám voči žalobcovi a následne takto poškodený tento tovar
viezol do Bratislavy. Ohľadne zabezpečenia poškodeného tovaru boli možné dve alternatívy podľa toho,
v ktorý deň ten tovar spoločnosť ILN doviezla do Fishamendu. Ak tam prišiel tovar deň predtým ako

sme ho prevzali na ďaľšiu prepravu a bol tam v depe, tak skladník, ktorý naskladňoval tento tovar si
to všimol, že je tovar poškodený a v deň nakládky ma upozornil, že je tovar poškodený, zapísalo sa to
do CMR. Ak prišlo auto z Nemecka priamo v ten deň, tak sa nakladalo z auta do auta a poškodenie si
mohol všimnúť tak vodič alebo skladník a na podnet niektorého z nás sa to potom zapísalo poškodenie
do CMR výkazu. Podľa dokladov z ILN svedok uviedol, že je zrejmé, že náklad dorazil do depa 42 dňa

17. 02. 2011 a svedok vykonal prepravu tohto poškodeného tovaru ešte v ten istý deň. Z tohto dôvodu
sa zrejme náklad preložil len z auta do auta. Kedy takto náklad doviezol do Bratislavy, súdu nevedel
jednoznačne uviesť, avšak z dokladov z ILN je zrejmé, že spoločnosť Plusim s.r.o. vykonávala prepravu
z Fischamendu o 17:00 hod. dňa 17. 02. 2011 a cesta do Bratislavy trvala zhruba hodinu. Potom z tohtodokladu je zrejmé, že zápis o privezení tovaru z Fischamendu do Bratislavy cez ILN systém je z 18.
02. 2011 o 7:25 hod., čo odôvodňoval tým, že došlo zrejme k zaevidovaniu príchodu tohto tovaru do
Bratislavy až na druhý deň. Túto skutočnosť si eviduje cargo-partner SR Bratislava, ktorá si to v depe

naskladňuje. Tovar sa mohol z kamióna vyložiť, pričom naskladňovať sa mohol až na druhý deň ráno.
Keďže v danom prípade bola zásielka poškodená, skladník v depe žalobcu, ktorý vyskladňoval tovar,
zisťoval rozsah jeho poškodenia vzhľadom na zápis v CMR a tovar prevážil. Pritom svedok poukázal,
že v CMR, ktorým bol prevážaný tovar i pre žalovaného, obsahoval 9 paliet podľa CMR, avšak iba jedna
bola prevážaná pre žalovaného. Tieto palety boli buď dávané v kamióne na podlahu, t.j. sólo, okrem

prípadov, keď sú dve palety alebo ak ide o kartónový tovar na palete, tento je zviazaný obalom, páskou,
pričom takýto tovar sa nerozkladá. Svedok pritom potvrdil, že v prípade poškodeného tovaru je vecou
skladníka príslušného depa, aby poškodený tovar opatril proti ďalšiemu rozkrádaniu fóliami, páskami a
pod., mal by urobiť fotodokumentáciu poškodenia vrátane zápisu do CMR, že ten tovar je poškodený.
V prípade nášho príchodu do Bratislavy v čase, keď sa už tam nenachádza osoba, ktorá má tovar
prevziať, svedok uviedol, že vodiči majú cez kartičku vstup do cargo-partner SR Bratislava cez elektrickú

bránu a auto sa prirazí k rampe tak, aby sa nedali dvere otvoriť, pričom nevedel sa súdu vyjadriť, či sa
tam v tom čase nachádzali i kamerové systémy, ktoré sú tam dnes. Po predložení fotodokumentácie
svedkovi v počte 4 ks súdu ozrejmil, že tovar podľa dokumentácie bol ozaj značne poškodený a je o tom
i zápis v CMR. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že tovar nebol na nich rovnako poškodený,
ale obrázky majú logickú postupnosť poškodenia. Takisto sa vyjadril k zobrazenej poškodenej palete

tým spôsobom, že nemohla byť základom pre položenie ďalšej palety, pričom sa dal na ňu ochranný
znak, aby sa na ňu nič nepokladalo. Opätovne k zabezpečeniu poškodeného tovaru sa vyjadril tým
spôsobom, že je to povinnosť skladníkov, nie vodičov, ktorí majú od zamestnávateľa určité pokyny,
akým spôsobom majú zabezpečiť tovar pred ďalším znehodnotením, t.j. opätovným prekrytím alebo
zakrytímtovaru,alebomápostačovaťpáskanaprelepenie,resp.čijepotrebnécelýobalskompletizovať.

Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že takto poškodená paleta bola prelepená len páskou, čo
nepokladal ako dopravca za dostatočné zabezpečenie. V danom prípade bol poškodený kartón a ako to
vidieť z fotodokumentácie, je tam možno vložiť i ruku, t.j. zobrať čokoľvek z tohto kartónu, pričom on by
v takomto prípade postupoval tak, že by poškodenie nafotil, zabezpečil proti ďalšiemu poškodzovaniu
prepáskovaním a pod. Zotrval však na tom, že tieto povinnosti si mal splniť príslušný skladník z cargo-

partner.

Svedok V. A. súdu uviedol, že má vedomosť o tom, že prvotný kontakt so žalovaným dojednával Ľ.
E., ktorý mal na starosti nadväzovanie nových vzťahov s novými klientami a dojednávanie cenových a
základných zmluvných podmienok. Predmetnú prepravu mali na starosti zamestnanci žalobcu P. G. a F.
F.. V depe cargo-partner SR Bratislava bolo zistené poškodenie zásielky žalovaného, o tejto skutočnosti

bol upovedomený p. K. mailom aj telefonicky, ktorý následne požadoval od vodiča pri vykládke, aby si
mohol predmetný tovar prekontrolovať, následne na dodacom liste zapísať poškodenie, resp. chýbajúcu
časť zásielky, ktorý potom vodič potvrdil svojím podpisom. Svedok mal vedomosť, že žalobca vykonal
prepravu pre žalovaného zbernou službou, pričom zároveň popísal i spôsob vykonávania tejto formy
prepravy. Súdu uviedol, že sa tovar pri tomto spôsobe prepravy preváža cez rôznych partnerov,

depostanice, nejedná sa o priamu formu dopravy tým spôsobom, že jedno a to isté auto tovar naloží a
vyloží u adresáta zásielky, ale tovar, pokiaľ sa dostane do miesta určenia prejde rôznymi prepravnými
spoločnosťami, rôznymi depostanicami a skladmi. Dlhoročným partnerom žalobcu ohľadne prepravy je
spoločnosť ILN, ktorý podľa neho je dôveryhodným partnerom, ktorý bol vybraný na vykonanie prepravy
zásielky pre žalovaného na základe ich kvalitatívnych požiadaviek na dopravu a s ktorým spolupracujú

už od r. 2005. Žalobca v danom prípade po objednávke žalovaného zadal svojmu partnerovi ILN túto
objednávku, ktorý následne na základe svojej internej organizácie sprocesoval túto prepravu až po
stanicu, odkiaľ si to vyzdvihol žalobca na ďalšiu prepravu t.j. v sklade vo Viedni preberá kontrolu nad
tovarom žalobca, kde vie vo vlastnej réžii posúdiť, či je tovar v takom stave, v akom by mal byť.
Bolo zistené podľa fyzickej ohliadky, že došlo k určitému poškodeniu, o čom žalovaný bol informovaný

bezodkladne. Pokiaľ ide o výšku nahradenej škody žalovanému, žalobca sa pri jej náhrade opiera o
medzinárodný dohovor, ktorý je prijatý pre cestnú dopravu, t.j. dohovor o CMR, ktorý upresňuje základné
pravidlá a povinnosti dopravcov, zasielateľov, ako aj samotných zadávateľov dopravy, a keďže SR k
tomuto dohovoru pristúpila, tak sa podľa neho musel a musí žalobca riadiť. V uvedenom dohovore
sú limity, v ktorých je možné si škodu uplatňovať a ktorá vznikla počas dopravy, resp. počas nejakej

manipulácie v čase tejto dopravy s danou predmetnou zásielkou , ktorý limitovaný do hodnoty 8,33
XDR (cca. 9-10 Eur na 1 XDR). Keďže bolo zistené určité poškodenie zásielky, tak ako už uviedol,informovali žalovaného o tejto skutočnosti, vyžiadali si zo skladu fotky, ktoré mu boli následne doručené,
spísal sa do spoločnosti ILN škodový protokol a tento bol ďalej zaslaný na poisťovaciu spoločnosť
spoločnostiILN.Nazákladenehobolapotom poisťovńouILNvyčíslenárefundáciaažalobcomnásledne

cez dobropis poskytnutá žalovanému. Uvedené oznámenie o škode sa posielalo aj na ILN, ktorý škodu
následne rieši v rámci svojej vlastnej štruktúry s depami, ktoré boli do jednotlivej prepravy zahrnuté,
pričom sa oslovuje vždy práve depo posledné, odkiaľ zásielka odchádzala nepoškodená. Súdu potvrdil,
že depom, kde sa zistilo poškodenie, je depo cargo-partner vo Fischamende, pričom pravdepodobne
sa škoda stala cestou do tohto depa. Zodpovednosť by mali niesť preto depá, ktoré boli predtým

uvedené,akodepo26.Kúbytkunaváhe,ktorábolakonštatovanálen1,5kg,pričompoisťovninahlásená
10 kg, svedok uviedol, že váha 163,5 kg bola váha, ktorá bola zistená žalobcom v sklade, pričom
nevie sa vyjadriť k váhe tohto tovaru, ktorá išla z Nemecka a táto je deklarovaná na objednávke,
nevie, či bola presná alebo len odhadovaná. K váhe na prepravnom štítku 165 kg uviedol, že tento
bol vytlačený v Nemecku nemeckým depom, šofér uvedený prepravný štítok nalepí vždy na náklad,
aby ho nasledovné depá vedeli naskenovať a ďalej prepraviť tak, aby sa dostalo až ku konečnému

príjemcovi, t.j. žalovanému. K fotodokumentácii sa nevedel vyjadriť, nakoľko pri jej vyhotovovaní v depe
v Bratislave nebol prítomný. Takisto sa nevyjadril k ďalšiemu zabezpečeniu takto poškodenej zásielky,
pričom uviedol, že štandardom je, že po oznámení škody sa zásielka určitým spôsobom zabezpečí,
napr. zabezpečí sa priama doprava na miesto určenia, aby bol ďalší zásah do zásielky vylúčený. Aj keď
škoda bola prvýkrát zistená v depe Fischamend, o čom, svedčí z dokladov od ILN vyplývajúci status

prepravovanej zásielky, až v Bratislave koncové doručujúce depo zistilo ohliadkou poškodenie zásielky,
tiež bola vykonaná jej fotodokumentácia a následne informovaný príjemca tovaru.. Z Fischamendu
bol tovar prepravovaný prepravcom Plusim s.r.o. Bratislava a v prípade, že prišiel kamión už večer,
starali sa oň skladníci a na druhý deň ráno je informovaný o možnom stave poškodenej zásielky daný
disponent žalobcu, ktorý rieši konkrétnu dopravu u žalobcu (p. G., p. F.). Títo následne o poškodení

tovaru informovali žalovaného. Stalo sa tak až na druhý deň z dôvodu, že predmetní zamestnanci
neboli večer už v zamestnaní, pričom zotrval na tom, že so zásielkou po príchode nebolo nijakým
spôsobom manipulované, a preto nemohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu zásielky. Takisto poukázal i
na zabezpečenie zásielky kamerovým systémom. Následne bola zásielka potom prepravená jedným
prepravcom k žalovanému. Súdu potvrdil tú skutočnosť, že zmluvný vzťah so žalovaným neuzatváral a

ani nemal k dispozícii podpísanú zasielateľskú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným.

Súd z predložených listinných dôkazov a tvrdení účastníkov konania ďalej zistil, že dňa 18. 03. 2011
opätovne žalovaný dal objednávku žalobcovi na prepravu 6 paliet o váhe cca. 1200 kg s Wiesbadenu
do sídla spoločnosti žalovaného, pričom tovar mal byť dovezený nielen pre spoločnosť žalovaného,
ale aj pre spoločnosť liteXpress s.r.o. Opätovne sa v objednávke nenachádza cena zásielky, resp.

ďalšie požiadavky na prepravu, ako pripoistenie, príp. ďalšie požiadavky na prepravu v zmysle CMR.
O vykonaní predmetnej prepravy opätovne slúžia listinné dôkazy ako dodací list potvrdený žalovaným
od posledného prepravcu, v ktorom vodič p. A. svojím podpisom takisto potvrdil chýbajúci tovar, jednak
na dodacom liste pre spoločnosť liteXpress s.r.o., ako i pre spoločnosť žalovaného. Preprava bola
uskutočňovaná žalobcom opätovne cez ILN a následne z Fischamendu do Bratislavy cez spoločnosť

Plusim spol. s.r.o. Bratislava a z Bratislavy k žalovanému dopravca Ján Cedula autodoprava Senec.
I v danom prípade opätovne došlo k poškodeniu zásielky v depe Fischamend, obal a kartón boli
poškodené rovnakým spôsobom. K uvedenému bol 22. 03. 2011 vyhotovený žalobcom škodový protokol
s konštatovaním, že obal je roztrhnutý a obsah chýba. Potom fyzickou kontrolou za účasti vodiča bola 24.
03. 2011 zásielka prevzatá a urobený zápis o chýbajúcom tovare. Keďže nešlo už o tak lukratívny tovar,

chýbajúcich kusov bolo málo, z ktorého dôvodu si náhradu škody za túto prepravu žalovaný neuplatnil.

Žalobca si za vykonané prepravy vyúčtoval prepravné faktúrami BCP 207364/2011 a BCP 209301/2011
v celkovej výške 543,39 Eur. Žalobca odškodnil žalovaného z dôvodu doručenia poškodených zásielok
tak, že vystavil dobropis č. BCP 240353/2011 vo výške 95,63 Eur, ktorú sumu následne odpočítal
od výšky vyfakturovaného prepravného. Cenu prepravného žalovaný neuhradil, z ktorého dôvodu sa

následne žalobným návrhom obrátil na súd ohľadne zaplatenia istiny 447,76 Eur s prísl. Žalobca ďalej
v žalobnom návrhu poukazoval, že žalovaný vystavil v dôsledku vzniknutej škody na tovare škodovú
faktúru č. 12011 zo dňa 28. 02. 2011 v celkovej výške 882,93 Eur. Túto žalobca neakceptoval. Aj napriek
tejto skutočnosti žalovaný časť škody vo výške 116,02 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi ním a spoločnosťou liteXpress s.r.o. Banská Bystrica postúpil a následne vykonal jednostranný

zápočet pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, t.j. pohľadávky žalobcu vo výške 447,16 Eur apohľadávky žalovaného z titulu škody vo výške 766,91 Eur. Po uvedenom zápočte ostala neuhradená
pohľadávka žalovaného vo výške 223,52 Eur, ktorú žiadal žalovaný uhradiť a výška tejto neuhradenej
škody je predmetom iného súdneho konania.

Žalovaný ohľadne takto uplatnenej pohľadávky namietal, že žalobca sa vo svojich vyjadreniach
odvolával na dohovor o medzinárodnej preprave, kde je výška obmedzená, avšak mal za to, že
medzinárodný dohovor sa viaže len na spoločnosť, ktorá vykonáva medzinárodnú prepravu a nie na
zasielateľa. Spoločnosť žalobcu nemá v predmete činnosti vykonávanie prepravy, iba zasielateľstvo.
Z tohto dôvodu si žalobca objednal prepravu tohto tovaru s treťou osobou, ktorá bola dopravcom.

Medzinárodný dohovor sa podľa žalovaného preto vzťahuje len na vzťah medzi žalobcom a dopravcom,
a nie voči objednávateľovi. Podľa medzinárodného dohovoru o CMR sa uhradí výška skutočnej škody
len v prípade, keď je v dokladoch uvedená cena zásielky alebo zvláštny zreteľ. Súdu uviedol, že faktúru,
ktorou škodu vyfakturoval žalobcovi nevrátil a zrejme ju má zaevidovanú v účtovníctve. Ďalej súdu
potvrdil, že v čase objednania vykonania prepravy nedisponoval zasielateľskou zmluvou, ktorá sa v časti
náhrady škody odvoláva na všeobecné podmienky zasielateľstva a logistiky. V takom prípade by bol trval

na poistení zásielky a tak by bol uspokojený v celom rozsahu v prípade škody. Zo strany žalobcu však bol
ubezpečený, že v prípade škody škodu žalobca nahradí. V čase doručenia zasielateľskej zmluvy mal už
vedomosť o škode, z ktorého dôvodu predmetnú zmluvu po jej doručení už v čase vykonania prepravy
nepodpísal . Výšku uplatnenej škody voči žalobcovi stanovil na základe faktúr od svojho dodávateľa z
Wiesbadenu, ktorou fakturoval cenu dodávaného tovaru, pričom tento faktúru zasielal vždy 2-3 dni po

vyzdvihnutí tovaru z miesta nakládky, t.j. z miesta odoslania. Túto následne po obdržaní tovaru vyčíslil .
Ďalej poukázal, že žalobca obdržal správu od svojej poisťovacej spoločnosti o poistnom plnení dňa 18.
04. 2011, ktorá činila sumu 95,63 Eur, avšak dobropis žalovanému vystavil až 19. 12. 2011, keď obdržal
dokumenty žalovaného o postúpení tejto pohľadávky a zápočte vzájomných pohľadávok. Následne
škodovú faktúru vystavenú žalovaným neuznal. Škodu si žalovaný uplatnil v súlade s ustanoveniami

Obch. zák. §601 a nasl.,na základe ktorého zasielateľ objektívne zodpovedá za spôsobenú škodu na
zásielke v celom rozsahu. Mal za to, že zasielateľ, ktorý mal podať príkazcovi správu o škode, ktorá
zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, nebola podaná žalobcom bez zbytočného odkladu, t.j. len
čo sa o tom dozvie, a preto v súlade s ust. § 606 Obch. zák. zodpovedá tým za škodu vzniknutú
príkazcovi, že si túto povinnosť nesplnil. Ďalej poukázal, že žalobca ako zasielateľ hrubým spôsobom

porušil svoje povinnosti tým, že zanedbal elementárny odborný prístup, keď nezabezpečil vhodným
spôsobom obsah zásielky proti ďalšiemu rozkrádaniu. Svedčí o tom fotodokumentácia poškodených
zásielok nasnímaná žalobcom, ktoré boli žalovanému zaslané 18. 02. 2011. Takto roztrhaná paleta s
otvorenými kartónmi bola doručená žalovanému až 21. 02. 2011, t.j. 4 dni po zistení škody, pričom v
tomto období mohlo dôjsť i k ďalšiemu úbytku tovaru. Tým možno vysvetliť i rozdiel vo váhe zásielky,

kedy pri prvom odvážení bol rozdiel 1,5 kg a pri odoslaní palety zo skladu navrhovateľa žalovanému
dňa 21. 02. 2011 bol už úbytok 10 kg, ktorú skutočnosť nahlásil žalobca spoločnosti ILN v dôsledku
uplatnenia si poistného plnenia. Z predmetnej fotodokumentácie je zrejmé, že niekto úmyselne roztrhal
obal palety aj so spevňujúcou páskou, roztrhal kartónové krabice, v ktorých bol tovar uložený a násilným
spôsobom pootváral niektoré balenia tovaru, ktorý si zobral, pričom niektoré časti balení v roztrhanom

staveostalivotvorenýchkartónoch.KtejtoskutočnostižiadalžalovanývypočuťB.K..D..B.K.včestnom
vyhlásení zo dňa 02. 05. 2013 súdu uviedla, že pracovala u žalovaného, pričom v polovici februára
2011 sa konateľ spoločnosti žalovaného rozhodol na základe ponuky od manažéra spoločnosti žalobcu
objednať doručenie zásielky od dodávateľa z nemeckého Wiesbadenu prostredníctvom zasielateľskej
spoločnosti cargo-partner SR. Spoločnosť žalovaného má len jednu miestnosť, pričom bola osobne

prítomná pri telefonickej objednávke prepravy tohto tovaru. Súdu potvrdila, že žalovaný v telefonáte
spomínal, že pôjde o dodávku vyššej hodnoty zhruba paleta do váhy 200 kg a bude výrazne aj vyššia
cena zásielky. Pamätá si, že na základe telefonickej objednávky prebehla ešte mailová komunikácia
a čakali na dodanie tovaru. Konateľ žalovaného pred dodaním tovaru mal telefonát zo zasielateľskej
firmy, pričom bol rozčúlený, čo následne vysvetlil tým, že paleta s tovarom je roztrhaná a chýba tam

tovar. Podľa fotografií, ktoré prišli od zasielateľa mailom sme konštatovali, že to musel niekto urobiť
úmyselne s cieľom dostať sa k lukratívnemu tovaru. Pri telefonickej komunikácii mu bolo doporučené
prekontrolovať si a spísať zoznam chýbajúceho tovaru, ktorý žalobca prostredníctvom poisťovne uhradí.
Po doručení tovaru sme sa presvedčili spoločne s doručujúcim vodičom, že takéto poškodenie vrchného
obalu palety, samotných kartónových krabíc, ale aj konkrétnych balení výrobkov mohli byť urobené len s

cieľom tovar ukradnúť. Paleta s tovarom bola privezená v rovnakom stave, ako dokumentujú fotografie
doručené žalovanému mailom od zasielateľa. Žalovaný preto žiadal, aby vodič bol osobne pri fyzickejkontrole tohto tovaru a chýbajúci tovar potvrdil na dodacom liste. Žalobca sa pritom za túto nepríjemnosť
ospravedlnil. Konzultoval žalovaný s pracovníčkou žalobcu i o riešení veci cez políciu, pričom v prípade,
že bude škoda nahradená sa dohodli, že túto udalosť polícii nepostúpi. D.. B. K. ďalej potvrdila, že k

poškodeniu zásielky došlo i pri doručení ďalšej zásielky, pri ktorej prítomná nebola.

Žalovaný ďalej uviedol v prípade, že by súd mal za to, že sa má postupovať podľa medzinárodného
dohovoru o CMR, poukázal na ust. čl. 29 ods. 1 kapitoly IV, v zmysle ktorého sa dopravca nemôže
odvolávať na tie ustanovenia tejto dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo
prenášajú dôkazné bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa

podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. V tomto smere
poukázal i na čl. 7 5 všeobecných zasielateľných podmienok ZLZ SR, v zmysle ktorého ak zasielateľ
spôsobil pri plnení zasielateľskej zmluvy škodu úmyselne, je povinný nahradiť ju v plnej výške. Na
základe týchto skutočností mal preto za to, že škodu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obch.
zák., resp. podľa článkov medzinárodného dohovoru, resp. všeobecných zasielateľských podmienok,
na ktoré vo svojich podaniach odkazoval.

Žalobca poukázal na ust. čl. 1 bod 1.3 všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a
zasielateľstva SR, v zmysle ktorých odchylné ustanovenia zasielateľskej zmluvy majú prednosť pred
znením VZP ZLZ SR. Ustanovenia VZP majú prednosť pred znením Obch. zák. a Obč. zák., nesmú
však byť v rozpore s ich kogentnými ustanoveniami, ani s donucujúcimi ustanoveniami iných právnych
predpisov. V zmysle čl. 7 bod 7.2.1 medzinárodného dohovoru o CMR pri škode, ktorá nastala na

zásielke počas prepravy dopravným prostriedkom alebo pri manipulácii súvisiacej s prepravou, výška
škody sa obmedzuje na 8,33 XDR za 1 kg brutto hmotnosti poškodeného, zničeného alebo strateného
tovaru, najviac však 20 000 SDR za 1 škodový prípad. Žalobca v konečnom dôsledku vzniesol i námietku
premlčania ohľadne uplatneného nároku žalovaného na náhradu škody, ktorú si započítal s nárokom
žalobcu, kde je v čl. 32 medzinárodného dohovoru o CMR stanovená jednoročná premlčacia lehota,

ktorá v čase uplatnenia nároku na náhradu škody žalovaným v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu dňom 28. 05. 2012 už uplynula, a to vo februári 2011.

Žalovaný namietal jednoročnú premlčaciu lehotu na uplynutie tohto nároku, nakoľko mal za to, že
premlčacia lehota je štvorročná v zmysle Obch. zák. Namietal nepreukázanie vzniku právoplatne
uzatvorenej zasielateľskej zmluvy v zmysle VZP ZLZ SR a dohovoru o CMR, ktorá by umožňovala

postup podľa čl. 32. Takisto nesúhlasil s námietkou premlčania z dôvodu úmyselného poškodenia
prevážaného tovaru, o čom svedčí fotodokumentácia učinená samotným žalobcom, ako i odborné
vyjadrenie špecializovanej spoločnosti, vecné dôkazy a pod.

Ohľadne odbornosti zvoleného prepravcu žalobca predložil súdu štatistiku týkajúcu sa všetkých prepráv
v r. 2014, z ktorej je zrejmé, že žalobca naďalej využíva služby ILN systému vo väčšom rozsahu,

než prepravu zabezpečovanú prostredníctvom jedného dopravcu, pričom spolupráca s ILN zotrváva
doposiaľ. Ďalej predložil i štatistiku objemov prepráv v rámci ILN, štatistiky poškodených zásielok
konkrétne vo vzťahu k žalobcovi, ako i doklady týkajúce sa úseku prepravy od depa 26 po 42, na ktorom
mala vzniknúť škoda, kde prepravcom bola spoločnosť Cameron Ballons Hungary Sportegyesuled so
sídlom Gyor, Maďarsko, viď č.l. 356, poistenie tohto dopravcu, licenciu a jeho firemný profil. V tejto

súvislosti žalobca predložil i CMR z r. 2011, 2012, 2013, 2014 týkajúcu sa predmetného dopravcu,
ktorá spolupráca prebieha doposiaľ, k výkonu jeho činnosti nemali výhrady, čím preukazoval žalobca
spoľahlivosť tohto dopravcu. Na základe všetkých týchto dokladov mal žalobca za to, že neporušil
pri plnení svojho záväzku zákonom stanovené povinnosti, na prepravu zaobstaral dôveryhodného
spoľahlivého dopravcu, vykonal prepravu čo najlepšie zodpovedajúcu záujmu žalovaného, ktorý si

tento zberný systém prepravy výslovne objednal s poukazom na výhodnosť ceny. Žalobca vybral
najprijateľnejší spôsob prepravy s vhodným a spoľahlivým dopravcom majúcim dobrú povesť, nakoľko
táto spolupráca sa uskutočňuje so žalobcom do súčasnosti. Z tohto dôvodu mal za to, že žalovaný
nepreukázal, že by nepostupoval žalobca s vynaložením všetkej nevyhnutnej starostlivosti, a preto nie
je možné voči nemu vyvodiť zodpovednosť za škodu vzniknutú pri preprave zásielky.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd následne vyniesol rozhodnutie v danej veci.V zmysle ust. § 601 ods. 1, 2 Obch. zák. zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že
mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta,
a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný

písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

V zmysle ust. § 603 ods. 1, 2 Obch. zák. pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej
starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu,
ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Zasielateľ zodpovedá za
škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení
odbornej starostlivosti.

V zmysle ust. § 606 ods. 1 Obch. zák. zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá
zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú
príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil.

Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a
preto ju zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania písomnú zasielateľskú zmluvu
neuzatvorili, súdu bola predložená žalobcom len objednávka žalovaného zo dňa 14. 02. 2011 vo forme
mailu ohľadne vykonania prepravy tovaru z Nemecka na Slovensko za cenu podľa obdržaného cenníka,
pričom sa jednalo o jednu paletu o váhe zhruba 100 kg. Bližšie údaje o váhe, ako aj o čase vyzdvihnutia
mali byť zaslané mailom akonáhle budú žalovanému k dispozícii. Žalovaný ani žalobca doplňujúce údaje

vo forme mailu súdu nepredložili. Súd preto vychádzal len z obsahu predmetnej objednávky predloženej
žalobcom. Súd z výpisu z OR na žalobcu zistil, že v predmete činnosti žalobcu sa nachádza len
prevádzkovanie skladovej činnosti, zasielateľstvo, z ktorého dôvodu na základe vystavenej objednávky
a následnými úkonmi žalobcu, ktorými zabezpečil prepravu požadovaného tovaru žalovaného, došlo
k uzavretiu zasielateľskej zmluvy v zmysle ust. § 601 a nasl. Obch. zák. Súd pritom poukazuje, že

na rozdiel od zmluvy o prepravy vecí, zasielateľská zmluva nie je predmetom medzinárodnej úpravy
a preto sa na ňu nevzťahuje Dohovor o CMR, na ktorý počas konania odkazoval žalobca. Ním
sa riadil vzťah len medzi žalobcom a dopravcami, u ktorých objednal vykonanie prepravy zásielky
žalovaného. V prípade cudzieho prvku v právnom vzťahu založenom zasielateľskou zmluvou sa uplatnia
ustanovenia slovenského medzinárodného práva súkromného, podľa ktorého sa zmluvy o doprave

(zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) spravujú právom miesta, kde má dopravca alebo
zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy. Súd z výpisu z OR mal za preukázané, že
žalobca ako zasielateľ, má sídlo na území SR, a preto uvedený zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania sa bude spravovať právnymi predpismi SR konkrétne Obch. zák. Zasielateľská zmluva je podľa
ust. § 601 Obch. zák. konsenzuálny a neformálny kontrakt, pričom k vzniku záväzkov účastníkov je

preto nutná dohoda účastníkov, t.j. zasielateľa a príkazcu o podstatných náležitostiach, ktorými sú
dojednanie záväzku zasielateľa obstarať prepravu vo vlastnom mene a na účet príkazcu, vymedzenie
vecí, ktorých preprava má byť predmetom obstarania, určenie trasy obstarávanej prepravy, a to určením
miesta pôvodu a miesta určenia, dojednanie o tom, že zasielateľ vykonáva obstaranie prepravy príkazcu
odplatne. Uvedenou objednávkou i s predchádzajúcim telefonickým kontaktom tak, ako to vyplynulo i

z výpovede Ľuboša Lukáča, došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o
obsahu , ako je uvedený v objednávke. Súd napriek predloženému dôkazu, a to písomnej zasielateľskej
zmluve zo dňa 15. 02. 2011 uvádza, že k uzavretiu tejto zmluvy (viď č.l. 116) o jej obsahu, tak ako
je založená v súdnom spise nedošlo, a to z dôvodu, že objednávka na prepravu vecí bola daná už
dňa 14. 02. 2011, kedy bola žalobcom zadaná i spoločnosti ILN ako dopravcovi, čím vznikla ústna

zasielateľská znluva, a z jej obsahu ďalej vyplýva, že ju príkazca ani nepodpísal, keďže v kolonke
príkazca sa nachádza podpis štatutárneho zástupcu žalobcu, tak ako to vyplynulo zo svedeckej
výpovede Ľ. E. a výpovede žalovaného. Súčasťou ústne uzavretej zasielateľskej zmluvy sa preto
nestali všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, ktoré mali mať príp.
prednosť pred odlišnou úpravou Obch. zák. a ku ktorých akceptácii zo strany žalovaného nedošlo

podaním objednávky žalobcovi, keďže sa zmienka o nich v objednávke nenachádza a nepreukázal toani telefonický kontakt medzi účastníkmi konania, ktorý objednávke predcházal, z dôvodu neobjasnenia
jeho obsahu súdu účastníkmi konania. Táto skutočnosť vyplýva i z výpovede konateľa žalovaného v
konaní, keď súdu oznámil, že uvedenú zasielateľskú zmluvu obdržal od žalobcu poštou v čase, keď

už došlo na prepravovanej zásielke zo strany žalobcu ku škodnej udalosti a takisto, že žalobca v
konaní nepreukázal, že tieto mu boli zo strany Ľ. E.Á. pri prvom neformálnom stretnutí i predložené.
Tieto tak, ako vyplýva z obsahu žalobcom predloženého dôkazu- zasielateľskej zmluvy, ktorá však
nebola uzavretá, neboli k nej ani priložené a nachádzal sa v nej len odkaz na tieto všeobecné
zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva SR bez bližšieho vymedzenia ich obsahu.

Keďže žalobca začal vykonávať úkony podľa obsahu objednávky žalovaného, súd mal za to, že k
uzavretiu zasielateľskej zmluvy došlo len v takom rozsahu a obsahu, ako je uvedený v objednávke
žalovaného zo dňa 14. 02. 2011. Obsahom takto dojednaného záväzku zasielateľa voči príkazcovi
v zmysle obch. zák. bola aj jeho povinnosť dojednať s vynaložením odbornej starostlivosti spôsob
a podmienky prepravy zodpovedajúcej záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy, jeho príkazov
alebo ak sú zasielateľovi známe. Zasielateľ zodpovedá za odborné obstaranie prepravy veci, teda je

povinný konať s odbornou starostlivosťou riadneho podnikateľa v oblasti obstarávania prepravy. Obsah
záväzku zasielateľa nie je určený len jeho všeobecnou povinnosťou obstarať prepravu s odbornou
starostlivosťou a presne v súlade s obsahom dojednaných podstatných náležitostí zmluvy, ale aj v
súlade so záujmami príkazcu. Záujmy príkazcu musia byť pre zasielateľa objektívne identifikovateľné
z obsahu zmluvy, zasielateľského príkazu, iných príkazov alebo z iných skutočností, napr. zo vžitých

obchodných postupov medzi zasielateľom a príkazcom. Spravidla pôjde o záujem na obstaraní takej
prepravy, ktorá bude včasná, bezpečná a za čo najnižšiu cenu. Osobitným spôsobom je upravená
zodpovednosť zasielateľa v prípade, ak v súvislosti s obstaraním prepravy prevzal zásielku od príkazcu.
V takomto prípade zasielateľa zaťažuje objektívna zodpovednosť ako dopravcu pri zmluve o preprave.
Za prípadnú škodu na zásielke zodpovedá zasielateľ, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti, ktorej dodržanie musí preukázať. V zasielateľskej zmluve možno dohodnúť, že zasielateľ
je povinný poistiť zásielku.

Z vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že žalobca pri plnení svojho záväzku voči
žalovanému zo zasielateľskej zmluvy uzavretej na základe objednávky žalovaného zo dňa 14. 02. 2011,
resp. 18. 03. 2011 porušil svoje povinnosti dojednať s vynaložením odbornej starostlivosti spôsob a

podmienky prepravy zodpovedajúcej záujmom príkazcu podľa ust. § 603 ods. 1 ako i ods. 2 Obch.
zák. Túto zodpovednosť súd odôvodňuje tým, že počas obidvoch prepráv tovaru pre žalovaného od
jeho dodávateľa z Wiesbadenu došlo počas prepravy ním zabezpečenej cez ILN, k odcudzeniu časti
zásielky v rovnakom depe patriacom cargo-partner Fischamend. Keďže nárok na náhradu škody si
žalovaný uplatnil len z titulu škody vzniknutej pri preprave zásielky objednanej ním dňa 14. 02. 2011, súd

zameria svoje odôvodnenie ohľadne nesplnenia tejto povinnosti pri tejto preprave. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca mal uzavretú franšízovú zmluvu so spoločnosťou ILN, na základe ktorej
žalobca zadal vykonanie prepravy objednanej žalovaným tejto spoločnosti dňa 14. 02. 2011. Jednalo sa
oprepravujednejpalety,kdenasprievodnomštítkubolazadanáváha165kg.Pozadanídosystému,ILN
systém vygeneroval trasu prepravy cez viaceré depá (depo pod č. 818, pod č. 24, pod č. 26, pod

č. 42 a pod depom č. 585). Škody na prepravovaných zásielkách boli zistené vždy v depe č. 42 vo
Fischamende, podľa listinného dôkazu predloženého žalobcom do súdneho spisu ohľadne zberného
systému prepravy, kde v tomto depe bolo zistené prvé poškodenie tovaru zaevidované v systéme a
bol zmenený status zásielky na poškodenú. Do predmetného depa č. 42 podľa dokladov predložených
žalobcom vykonával prepravu podľa zberného systému ILN spoločnosť Cameron Ballons Hungary

Sportegyesuled so sídlom Gyor, Maďarsko, ohľadne ktorého dôveryhodnosti dopravcu predložil žalobca
súdu i CMR z r. 2011, 2012, 2013 a 2014 na preukázanie, že spolupráca žalobcu s uvedeným dopravcom
fungovala , jedná sa o spoľahlivého dopravcu, s ktorým žalobca, ako aj ILN dosiaľ spolupracujú. Z
nich súd síce nezistil, že by pri prepravách tovaru uvedeným dopravcom bol zápis v CMR o poškodení
tej ktorej zásielky, ale súd konštatuje, že bol predložený len jeden doklad- CMR týkajúci sa prepráv

týmto dopravcom v r. 2011, na základe ktorého nemožno vyhodnotiť spoľahlivosť tohto dopravcu, ani
preukázať, že v danom prípade pri preprave tovaru žalovaného nemohlo dôjsť k poškodeniu zásielky
týmto dopravcom. Preto ním žalobca nepreukázal dôveryhodnosť tohto dopravcu aj k vzťahu k ILN .
Žalobca v konaní ďalej nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz ohľadne skutočnosti, že pri likvidácii
konkrétnej poistnej udalosti podľa pokynov pre likvidáciu poistných udalostí u ILN bol nejakým spôsobom

preukazovaný vznik nároku na reklamáciu ohľadne vzniku poškodenia na zásielke žalovaného na
predpokladaného pôvodcu tohto poškodenia, teda. na tohto prepravcu resp. nasledujúceho, ako topožadoval žalovaný. Táto informácia mala byť vyhľadaná pomocou histórie ILN statusov. Z výpovede
vodičaPlusims.r.o.BratislavaD.B.,ktorývykonávalprepravuzdepač.42voFischamendedoBratislavy
v zmysle objednávky žalobcu z 17,2,2011, súd nezistil, že by obdržal určité pokyny od spoločnosti cargo-

partner SR Bratislava pri prevzatí a prevoze tohto tovaru do Bratislavy v súvislosti so zabezpečením tejto
poškodenej zásielky, o ktorej poškodení mal už žalobca vedomosť ,čo odôvodňoval tento svedok i tým,
že to nebola jeho povinnosť ,ale mala byť povinnosť skladníkov príslušného depa. Zároveň vo svojej
svedeckej výpovedi poukázal na apeláciu vodičov na cargo-partner SR Bratislava ohľadne plombovania
poškodených zásielok za účelom ich ďaľšieho zabezpečenia, na ktoré žalobca nikdy nepristúpil, čím

súd opäť nemal za preukázané vynaloženie jeho odbornej starostlivosti pri prevzatí zásielky na
ďaľšiu prepravu ním zabezpečeným dopravcom po prevzatí zásielky od ILN, keď už vo Fischamende
sám resp. prostredníctvom ním objednaného dopravcu nezisťoval prípadný rozsah škody na zásielke
žalovaného resp. nevykonal dostatočné opatrenia v súvislosti s ďaľším zabezpečením zásielky proti
jej poškodzovaniu až po jej príchod do Bratislavy, kde vykonal podľa jeho tvrdenia kompletnú ohliadku
tovaru pre žalovaného .Súdu svedok potvrdil, že v CMR, ktorý je dokladom ku konkrétnej preprave

je síce zápis o otvorení zásielky pre spoločnosť žalovaného. ktorý potvrdil svojím podpisom (č.l. 136),
čo je dôkazom toho, že v čase prevzatia zásielky svedkom bola už zásielka žalovaného poškodená .
Prepravu uvedenej zásielky si predmetný svedok síce už nepamätal, preto vo svojej svedeckej výpovedi
vychádzal len z listinných dôkazov predložených mu súdom ohľadne vykonania prepravy tejto zásielky.
Súdu potvrdil tú skutočnosť, že cesta z Fischamendu do Bratislavy trvá asi hodinu, pričom v prípade

príchodu vodiča do depa cargo-partner SR Bratislava vo večerných hodinách, dôjde k zaevidovaniu tejto
zásielky až na druhý deň. Potom skladník, ktorý uvedený tovar vyskladňoval, bol povinný zistiť rozsah
jeho poškodenia, vykonať fotodokumentáciu a zabezpečiť zásielku proti ďalšiemu poškodzovaniu. V
danom prípade, keďže tovar došiel do Fischamendu v rovnaký deň ako ho viezol svedok do Bratislavy,
došlo pravdepodobne vo Fischamende k prekládke tovaru z auta do auta. Súdu potvrdil, že okrem

prepravovanej zásielky pre žalovaného viezol ďalšie palety tak ,ako to vyplýva z CMR. Ak sa v sklade,
resp. v depe cargo-partner SR Bratislava v čase príchodu zásielky nenachádzali osoby, ktoré by tovar
prevzali a vyskladnili, mal k dispozícii kartičku na vstup cez elektronickú bránu, pričom auto sa prirazilo k
rampe tak, aby sa nedali dvere otvoriť. Nespomínal si, či v danom objekte a čase bol i kamerový systém,
o ktorom tvrdil žalobca, že bol v danom období namontovaný a preto nemohlo dôjsť podľa žalobcu

k ďalšiemu poškodeniu zásielky. Zo súdom predloženej fotodokumentácie žalovaným, svedok potvrdil
logickú postupnosť poškodenia zásielky.

Svedok A. súdu potvrdil, že zberná služba funguje na tom princípe, že sa tovar prepravuje cez rôznych
partnerov, cez rôzne depá stanice, nejedná sa o priamu formu dopravy tým spôsobom, že jedno a to
isté auto tovar naloží aj vyloží, pričom partnerom žalobcu je spoločnosť ILN, s ktorou spolupracuje už od

r. 2005, ktorého pokladá za dôveryhodného partnera vybraného na základe kvalitatívnych požiadaviek
a s ktorým spolupracuje žalobca už dlhé roky. Po zadaní objednávky prepravy na základe vnútornej
organizácie ILN sprocesuje tú dopravu až po stanicu, odkiaľ si vyzdvihne tovar cargo-partner SR
Bratislava. Jednalo sa o depo vo Fischamende. Tu preberá žalobca kontrolu nad tovarom a tu vie
žalobca prvýkrát posúdiť vo vlastnej réžii, či tovar je v takom stave, v akom by mal zodpovedať v zmysle

uzavretej zmluvy. Následne bol prepravovaný do cargo-partner SR Bratislava, kde už podľa zmeneného
statusu zásielky v depe Fischamende vykonali fyzickú ohliadku tovaru, vykonali fotodokumentáciu,
ktorú následne obdržal i žalovaný s informáciou o poškodení zásielky. Pri uplatňovaní náhrady škôd
sa žalobca opieral o medzinárodný dohovor, ktorý je prijatý pre cestnú dopravu a ktorý upravuje a
upresňuje základné pravidlá a povinnosti dopravcov, zasielateľov alebo aj samotných zadávateľov

dopravy, keďže SR k uvedenému dohovoru pristúpila. V danom dohovore je obsiahnutý limit pri náhrade
škody dohodnutý 8,33 XDR - čo je špeciálna menová jednotka pre tieto prípady uznávaná aj NBS a
ten sa pohybuje 9-10 Eur na 1 XDR. Svedok uviedol, že následne sa vyplnil škodový protokol a ten bol
ďalej postúpený spoločnosti ILN, ktorý uplatnil tento nárok voči poisťovacej spoločnosti, s ktorou mal
uzavretý zmluvný vzťah. Tá následne poskytla poistné plnenie v zmysle medzinárodného dohovoru o

CMR. K úbytku váhy na zásielke z 1,5 kg na 10 kg tak, ako to bolo nahlásené poisťovacej spoločnosti
ILN sa jednoznačne nevedel vyjadriť, konštatoval len to, že pri prevážení zásielky v depe v Bratislave,
t.j. u žalobcu bola váha prepravovanej zásielky žalovaného 163,5 kg, čo bol úbytok váhy o 1,5 kg oproti
sprievodnému prepravnému štítku. Ohľadne následného zabezpečenia poškodenej zásielky v depe
žalobcu sa nevedel vyjadriť, avšak poukázal, že v danom prípade bola následne vykonaná preprava do

Banskej Bystrice z Bratislavy jedným dopravcom, čím by nejaký zásah do palety nemal byť. V prípade
manipulácie so zásielkou žalovaného v sklade, resp. v depe žalobcu poukázal na kamerový systém,ktorý tam je namontovaný, avšak na základe výzvy súdu, žalobca ho súdu nevedel predložiť, čím
nepreukázal ako zásielku žalovaného zabezpečil počas skladovania. V prípade určitých nezrovnalostí v
časoch poukázal, že tovar, ktorý príde do depa sa najskôr zaeviduje v systéme, až následne može dôjsť

k prehliadke tovaru a v prípade zistenia poškodenia zaregistrovať zmenu statusu zásielky. Aj výpoveďou
tohto svedka mal súd preukázané nesplnenie povinnosti podľa § 603 ods. 1,2 Obch. zák.

Žalobca na svoje tvrdenia ohľadne spoľahlivosti výberu dopravcu poukázal i na štatistiku objemov
prepráv v rámci ILN a poškodených zásielok, ako i profil spoločnosti ILN, z ktorej súd konštatuje,
že pokiaľ ide o nahlásené škodové prípady, tieto sa týkajú r. 2013 a nedávajú hodnoverný obraz

o tom, koľko poškodení bolo nahlásených v r. 2011, kedy sa predmetná preprava pre žalovaného
vykonávala.Ďalej súdpoukazujenato,že zpredloženejštatistikyoILNvyplýva,ženajviacnahlásených
škodových prípadov bolo práve v depe Fischamend, kde napr. v r. 2013 bolo nahlásených v počte
31 škôd oproti druhému depu, v ktorom najčastejšie dochádzalo k nahláseniu poškodení, ktorým
bolo depo v Ljubljane v počte 14, pričom v ostatných jednalo sa o zanedbateľné nahlásené škodové
prípady 1 až do počtu 10 za celý rok 2013. Z takto vykonaného dokazovania mal tunajší súd za to, že

žalobca nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť ohľadne dojednania najmä podmienok prepravy
so svojím zmluvným partnerom ILN, nakoľko zo štatistiky o ILN a žalobcom predložených výňatkov z
franšízovej zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom spoločnosť ILN vyberá do tohto systému dopravcov,
ako preveruje ich spoľahlivosť a dôveryhodnosť, ako postupuje v prípade vzniknutej škody na zásielke
voči nim a pod., pričom odvolávajúc sa len na pokyny pre likvidáciu poistných udalostí súd poukazuje,

že i v nich v prípade vzniku nároku na likvidáciu vzniknutej škody, tento má byť adresovaný na
predpokladaného pôvodcu tohto poškodenia. Tento spôsob splnenia si povinnosti ILN , ako zmluvného
partnera žalobcu, nebol súdu preukázaný zo strany žalobcu. Žalobca v danom prípade nepredložil
žiaden listinný dôkaz o tom, že by jeho zmluvný partner vykonal šetrenia v súvislosti so vznikom
predmetnej škody na zásielke žalovaného u konkrétnych dopravcov a s akým výsledkom, odvolávajúc

sa len na poistenie spoločnosti ILN u svojej poisťovacej spoločnosti bez vedomostí o obsahu tohto
zmluvného vzťahu resp. bez predloženia konkrétneho dôkazu žalobcom o tejto skutočnosti. Žalobca
takisto súdu neposkytol dôkazy ani o tom, akým spôsobom komunikoval s ILN v prípade zistenia škodnej
udalosti a jej rozsahu, ktorá vznikla po depo vo Fischamende a z ktorého depa si žalobca zabezpečoval
prepravu sám prostredníctvom zmluvných vzťahov s dopravcami. Súd predložené listinné dôkazy o

štatistikách vykonaných prepráv spoločnosťou ILN v r. 2014, resp. profilu spoločnosti ILN, ako i objemov
prepráv v rámci ILN, štatistiky poškodených zásielok z iného obdobia, než bolo obdobie uskutočnenia
konkrétnej prepravy pre žalovaného, považoval za irelevantné pre posúdenie vynaloženia odbornej
starostlivosti žalobcom pri výbere zmluvného partnera pre vykonanie prepravy pre žalovaného. Žalobca
preto v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vynaloženia svojej odbornej

starostlivosti pri výbere zmluvného partnera, ktorý cez svojich ďalších zmluvných dopravcov v ILN
zbernom systéme zabezpečoval prepravu zásielky žalovaného a ktorá mala byť nimi vykonaná v súlade
so záujmami príkazcu. Súd ďalej poukazuje, že i z výpovedí účastníkov i svedkov mal za preukázané, že
žalobcaaninazákladezmenenéhostatusuzásielky,oktoromsadozvedelpočasprepravyspoločnosťou
ILN zberným systémom, ILN ani žalobca nevykonal dostatočné úkony v súvislosti so zistením rozsahu

poškodenia zásielky v depe 42 vo Fischamende a takto poškodený tovar následne odovzdal ďalšiemu
prepravcovi na prepravu do Bratislavy bez bližších pokynov ohľadne zabezpečenia poškodenej zásielky
resp. bez upovedomenia tohto dopravcu o jej poškodení . Až v depe žalobcu v Bratislave žalobca
zisťoval rozsah škody, vyhotovil určitú fotodokumentáciu a škodu nahlásil žalovanému, ktorý až pri
dodávke zistil presný rozsah úbytku poškodenej zásielky . Žalobca ďalej v konaní tiež nepreukázal

žiadnym hodnoverným dôkazom, akým spôsobom po prevzatí zásielky od spoločnosti Plusim s.r.o.
Bratislava zabezpečil poškodenú zásielku proti ďalšiemu poškodeniu, resp. proti ďalšiemu odcudzeniu
tovaru zo zásielky, o čom súdu naopak poskytol žalovaný dôkaz - predložením jednak fotodokumentácie
a jednak roztrhaným obalom tovaru nachádzajúceho sa v kartónovej krabici na palete, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že k takémuto poškodeniu nemohlo dôjsť pri bežnej manipulácii tovaru v depách.

Tvrdenie žalobcu, že preukázal vynaloženie odbornej starostlivosti, keď dojednal spôsob a podmienky
prepravy poškodenej zásielky žalovaného z Bratislavy do Banskej Bystrice len jedným dopravcom,
bez preukázania, že by pred odovzdaním tejto poškodenej zásielky dopravcovi určitým konkrétnym
spôsobom zabezpečil poškodenú zásielku žalovaného proti ďalšiemu poškodzovaniu, nie je dôvodom
pre zbavenie sa zodpovednosti podľa § 603 ods. 1, , resp. 603 ods. 2 Obch. zák. Žalovaný pritom

poukazoval v konaní, že žalobca mu zaslal fotodokumentáciu poškodenej zásielky, z ktorej je vidieť
postupnosť poškodenia zásielky a jednak poukázal i na postupnosť vyhotovenia týchto fotografií, kdejedna z nich je v stave mierneho poškodenia (roztrhnutá fólia) a kartóny sú len otvorené bez toho, že
by evidentne chýbal nejaký tovar, kdežto pri ďalších troch fotografiách, ktoré sa už dajú identifikovať a
boli vyhotovené dňa 17. 02. 2011 v čase okolo 22:45 hod. večer po ich doručení do firmy cargo-partner

SR Bratislava, je poškodenie oveľa väčšieho rozsahu. Toto odôvodňuje aj tak, že pri fotodokumentácii
s miernejším poškodením zásielky nie sú uvedené identifikačné označenia fotoaparátu, ktorým bola
predmetná snímka urobená, pričom pri zvyšných troch prípadoch je zrejmé z tejto snímky vydedukovať
č. aparátu, deň a dátum. Uvedenú fotodokumentáciu zaslal žalobca žalovanému naraz dňa 18. 02. 2011,
keď mu oznamoval poškodenie zásielky a bližšie sa k nej nevedel vyjadriť. Preto súdu žalovaný tvrdil,

že menej poškodená zásielka mohla byť vyhotovená v depe vo Fischamende a ostatné tri evidentne
v Bratislave, čo dokazuje čas a dátum ich zhotovenia. Žalobca pritom popieral hodinu vyhotovenia
predmetných fotografií , avšak bez bližšieho odôvodnenia. I z takto vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že k vyhotoveniu fotodokumentácie nemohlo dôjsť v rovnakom čase a možno súhlasiť s
tvrdeniami žalovaného, že tieto boli vyhotovené postupne, t.j. jedna v jeden čas a ďalšie tri v rovnaký deň
a čase . Táto fotodokumentácia je podľa súdu tiež dôkazom toho, že žalobca zodpovedá za škodu na

zásielke žalovaného, ktorá mu vznikla nedostatočným zabezpečením pred jej ďalším poškodzovaním po
prevzatí od spoločnosti ILN v depe cargo-partner vo Fischamende a takisto v sídle žalobcu, keď uvedená
zásielka bola do sídla žalobcu dovezená zmluvným partnerom žalobcu dňa 17. 02. 2011, naskladnená
v sídle žalobcu dňa 18. 02. 2011 a následne ďalším zmluvným partnerom žalobcu doručovaná do
sídla žalovaného dňa 21. 02. 2011, kedy žalovaný poškodenú zásielku prevzal , uviedol presný rozsah

poškodenia potvrdený vodičom dopravcu. Žalobca súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, ako naložil s
uvedeným tovarom od 17. 02. 2011 po 21. 02. 2011, v ktorom čase mohlo dôjsť k zvýšeniu poškodenia
zásielky a to rozkradnutím časti obsahu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne riadneho
splnenia si vynaloženia odbornej starostlivosti, jednak pri dojednávaní podmienok a spôsobu prepravy
zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu vyplývajúcich zo zmluvy príkazcu alebo zo skutočností

zasielateľovi inak známych, ako i nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil, že na prevzatej zásielke
v sídle žalobcu nedošlo k žiadnej škode pri jej manipulácii v sklade žalobcu, čo je podložené zaslanou
fotodokumentáciou žalobcom žalovanému, súd považoval uplatňovaný nárok žalovaného voči žalobcovi
v zmysle škodovej faktúry č. 12011 zo dňa 28. 02. 2011 za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko cena
odcudzených vecí bola zistená z hodnoty dodávaného tovaru podľa faktúry od zahraničného dodávateľa

žalovaného a v takej výške žalobca za ňu aj zodpovedá Takisto súd vzhľadom na predložené listinné
dôkazy mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky z titulu uplatnenej škody voči žalobcovi,
túto vo výške 116,02 postúpil na spoločnosť liteXpress s.r.o. Banská Bystrica, čím sa jeho nárok na
náhradu škody voči žalobcovi znížil na sumu 766,91 Eur. Takisto mal súd za preukázané, že žalovaný
započítal túto pohľadávku na nárok žalobcu uplatnený v žalobnom návrhu z titulu neuhradenia ceny

vykonaných prepráv vo výške 543,39 Eur, ktorý nárok doručením oznámenia o zápočte žalobcovi zanikol
resp. v čase ,kedy sa vzájomné pohľadávky stretli, avšak pred podaním žaloby. Súd preto považoval
žalobný návrh žalobcu z titulu uplatnenej ceny prepravy za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd ďalej konštatuje, že žalobca vzniesol voči uplatnenému nároku na náhradu škody námietku

premlčania, keďže žalovaný si túto uplatnil voči nároku žalobcu až v podanom odpore proti vydanému
platobnému rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 28. 05. 2012. V zmysle ust. § 399 Obch. zák. práva
vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi
a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia
alebo straty zásielky plynie premlčacia lehota odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri

ostatných právach odo dňa, keď zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná
premlčacia doba ustanovená v § 397.

V zmysle § 404 ods. 1 Obch. zák. ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu uplatnené v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa
začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje ak sa tak

nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

Súd poukazuje, že premlčacia doba nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi začala plynúť
doručením poškodenej zásielky, čo bolo dňom 21. 02. 2011. Potom ročná premlčacia lehota uplynuladňom 21. 02. 2012. V spojitosti s ust. § 404 ods. 1 Obch. zák. aj keď žalovaný uplatnil si v súdnom
konanítentonárokažvdoručenomodporedňa28.05.2012,premlčacialehotautohtoprávažalovaného
prestala plynúť dňom, keď sa začalo súdne konanie ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie ceny

prepravy, t.j. dňom 13. 01. 2012, t.j. premlčacia lehota prestala plynúť skorším dňom, než uplynula
jednoročná lehota žalovanému. Ďalej súd poukazuje, že nárok žalobcu i nárok žalovaného vyplýva z
jednej zmluvy, a to zo zmluvy zasielateľskej uzavretej účastníkmi konania. Z tohto dôvodu na námietku
žalovaného ohľadne premlčania nároku žalovaného neprihliadol a vyhodnotil tento nárok žalovaného
tak, ako vyššie uviedol ,v spojitosti s uplatneným nárokom žalobcu na cenu prepravy.

Súd pri odôvodňovaní rozhodnutia sa zaoberal iba najpodstatnejšími dôkazmi vykonanými súdom pre
posúdenie oboch nárokov účastníkov konania a ostatné do odôvodnenia nezahrňoval.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal
plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 86,58 Eur, na ktoré zaviazal žalobcu
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Trovy žalovaného pozostávajú z trov za zaplatený súdny poplatok
za odpor vo výške 26,50 Eur a zvyšok predstavuje stratu na zárobku konateľa žalovaného v súvislosti

s účasťou na súdnych pojednávaniach. Za pojednávanie uskutočnené dňa 01. 10. 2012 si žalovaný
uplatnil náhradu vo výške 8,04 Eur, keď súdu predložil dôkaz o výške hodinového zárobku, čo činilo
4,0198 Eur, z ktorej istiny tunajší súd priznal žalovanému len nárok na náhradu za stratu na zárobku vo
výške 5,36 Eur, keďže pojednávanie vo veci trvalo iba 35 min. v zmysle zápisnice z tohto pojednávania
a súd zohľadnil i cestu na pojednávanie a späť do sídla žalovaného v trvaní 40 min. Súd ďalej priznal

náhradu za stratu na zárobku za pojednávanie uskutočnené dňa 07. 02. 2013 pri hodinovej mzde 5,76
Eur, celkom vo výške 14,40 Eur, ktoré zodpovedá trvaniu pojednávania a 40 min. dopravy na cestu na
pojednávanie a späť do sídla žalovaného, za pojednávanie uskutočnené dňa 27. 05. 2013 náhradu vo
výške 5,76 Eur, čo zodpovedá vyššie citovaným okolnostiam, náhradu za stratu za pojednávanie dňa
24. 03. 2014 v sume 11,52 Eur za účasť na pojednávaní dňa 25. 09. 2014 stratu 11,52 Eur a 30. 03. 2015

sumu 11,52 Eur, celkom 60,08 Eur. Náhradu za stratu za účasť na pojednávaní dňa 13. 03. 2013 a 28.
11. 2013 tunajší súd žalovanému neuznal, nakoľko súdu k uplatnenému nároku nepredložil potvrdenie
zamestnávateľa o jej výške. Žalovaný si okrem náhrady za stratu mzdy uplatnil i nárok na cestovné z
Banskej Bystrice do Bratislavy a späť za účelom jednania so žalobcom vo veci urovnania vzťahov zo dňa
07. 06. 2011 a 25. 10. 2011, celkom vo výške 64,01 Eur, ktorú sumu súd žalovanému nepriznal z dôvodu,

že uvedené cesty boli učinené pred začatím konania v danej veci, a teda nejde o účelne vynaložené
prostriedky účastníkom konania v predmetnom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne
vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..