Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211211
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114211211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

K. S., T.. XX.XX.XXXX, H. R. T. D. XXX, XXX XX H., štátny občan SR, právne zastúpená Mgr. Janou
Ochodničanovou, advokátkou so sídlom J. Kovalíka 2266/26, 010 01 Žilina, IČO: 43 667 317, proti
odporcovi: N. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I.J. XXX/XXX, XXX XX S. R., štátny občan SR, o určenie výživného
na manželku takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou
150,- eur mesačne, a to počnúc dňom 27.03.2014, z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.03.2014 podaným na Okresnom súde Žilina

dňa 27.03.2014 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť prispievať jej
na výživu ako manželke sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred a
výživné odo dňa podania návrhu na začatie konania do vyhlásenia rozhodnutia vo veci jej zaplatiť do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Súčasne navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi nahradiť
jej trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila skutkovo tak, že s odporcom uzavrela manželstvo
dňa 05.07.1997 pred matričným úradom Dolný Hričov. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila maloletá dcéra
Z. S.. Po uzavretí manželstva istý čas bývali u jej rodičov v Hlbokom nad Váhom, s čím však mal

odporca problém, a preto sa presťahovali k jeho rodičom do Dolného Hričova. Tam však vznikli konflikty
s odporcovou sestrou, za krátko sa opäť nasťahovali k jej rodičom. Až po piatich rokoch, keď sa švagriná
odsťahovala z domu svokrovcov, odišli bývať zasa k nim, kde mali k dispozícii prvé poschodie ich domu.
Spolužitie s odporcom bolo dlhodobo poznačené jeho záľubou v popíjaní alkoholických nápojov, najmä
od roku 2009, kedy začal popíjať intenzívnejšie. Odporca sa nezaujímal o chod domácnosti, o potrebné
opravy a podobne. Pod vplyvom alkoholu navyše stúpala jeho agresivita, neraz ju udrel, vulgárne jej
nadával, rozbíjal nábytok, elektroniku a podobne. Svedkom týchto scén bola aj maloletá dcéra Z., pričom

aj jej odporca adresoval nadávky. Situácia sa vyhrotila dňa 26.12.2013, kedy ich s dcérou odporca
napadolazdôvodubezpečnostibolinútenéodsťahovaťsazDolnéhoHričovakjejrodičom.Starostlivosť
o domácnosť a dcéru zabezpečovala ona, odporca sa o tieto záležitosti veľmi nezaujímal. Čo sa týka
úhrady nákladov na domácnosť, telefóny, stravu, ošatenie a podobne, tieto spočiatku hradil odporca zo
svojho platu. Postupom času, keď začal odporca viac popíjať a väčšinu platu minul na alkohol a cigarety,
dostávali sa do situácie, kedy nebolo z čoho platiť šeky a bežné výdavky, preto bola nútená požičiavať
peniaze od známych. Odkedy žijú s dcérou u jej rodičov, sú s odporcom v občasnom telefonickom

kontakte, avšak tento nijako neprispieva na jej výživu, ako ani na výživu maloletej dcéry. Maloletá ještudentkou Strednej poľnohospodárskej školy v Žiline, jej štúdium je však prerušené, nakoľko mala veľké
množstvo vymeškaných hodín. Jej absencie v škole boli spôsobené nepriaznivou situáciou, ktorá u nich
domabola.Agresivitaaalkoholizmusodporcunamaloletúvplývalitaksilno,ženebolaschopnásariadne

pripravovať na vyučovanie, a preto radšej do školy ani nechodila, aby nemala zlé známky. Maloletá
navštevuje psychológa a psychiatra. Ak sa jej stav zlepší, mala by od septembra 2014 opäť nastúpiť do
prvého ročníka na uvedenej škole. Odporca pracoval ako stavebný robotník, chodieval na týždňovky,
zväčša do Českej republiky, pričom mesačne zarobil aj okolo 35.000,- Kč, t. j. cca 1.270,- eur. Až do
januára 2014 bol živnostníkom, podľa jej informácií je teraz zamestnaný v spoločnosti STAFIM, s.r.o. a

podľa toho, čo jej povedal pri ich telefonickom rozhovore, pracuje na stavbe v Českej republike. Nemá
síce presnú informáciu o výške jeho príjmu, porovnaním s jeho obvyklým zárobkom v ČR v minulosti,
má za to, že jeho príjem predstavuje mesačne okolo 1.000,- eur. Ona pracuje len na polovičný pracovný
úväzok a jej mesačný príjem predstavuje sumu okolo 150,- eur. Je však rada, že pri súčasnej vysokej
miere nezamestnanosti v SR má vôbec nejakú prácu. Okrem toho poberám prídavky na maloletú v sume
23,10 € mesačne. Vzhľadom na tento skutočne nízky finančný obnos, ktorý má mesačne k dispozícii, nie

je v jej silách, aby sama zabezpečila všetky svoje potreby a ešte aj potreby maloletej. Žijú s maloletou
veľmi skromne, len jej výdavky na stravu, hygienické potreby, bývanie, cestovné do práce či telefón
značne prevyšujú jej mesačné príjmy. Bez pomoci jej rodičov, u ktorých žijú, by s maloletou nemali ani na
stravu. Snaží sa im mesačne prispievať na domácnosť aspoň 40,- eur, tiež aj na stravu, prípadne urobiť
nákup. To však nie je dlhodobo zvládnuteľný stav, nakoľko navyše spláca aj dlhy, do ktorých sa dostala

odporcovým pričinením, keďže tento jej kázal požičať nemalú sumu od známych. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti nemá inú možnosť ako domáhať sa platenia výživného na seba, ako odporcovu manželku,
zo strany odporcu súdnou cestou, keďže tento si svoju vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne. Na
Okresnom súde Žilina už podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej
na čas po rozvode, konanie je vedené pod spis. zn. 21P/26/2014 ako aj návrh na určenie výživného pre

maloletú na čas do rozvodu. Má za to, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby odporca prispieval
na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, nakoľko nie je ich životná úroveň rovnaká tak, ako
to predpokladá a vyžaduje zákon o rodine. Zároveň je toho názoru, že takéto výživné je vzhľadom na
príjem odporcu v jeho možnostiach a schopnostiach.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, písomne nevyjadril.

Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 09.01.2015 (v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., keďže sa tento na pojednávanie neustanovil a o jeho odročenie nepožiadal) a dňa 27.02.2015
(na ktorom súčasne vyhlásil tento rozsudok).

Navrhovateľka zásadne zotrvala počas konania na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii
uvedenej v návrhu, pričom v ďalšom uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo už rozvedené.

Skutkovú a právnu argumentáciu následne zhrnula prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v jej
záverečnom prednese na pojednávaní dňa 27.02.2015, v ktorom táto uviedla, že má za to, že v
rozhodnom období od marca do októbra 2014 bola životná úroveň účastníkov konania rozdielna, najmä
napríklad aj v tom, keď porovná to, že odporca od marca do júla 2014 mal vyplatených 45.000,- Kč,
čo je v prepočte na eurá zhruba suma 1.600,- až 1.700,- eur a navrhovateľka mala v období od marca

do júla 2014 príjem cca 750,- eur, z ktorého musela zabezpečovať v plnom rozsahu starostlivosť aj o
dcéru, pričom žiadnu vyživovaciu povinnosť voči dcére si odporca neplnil. Je to tak naozaj obrovský
rozdiel, až dá sa povedať viac ako polovica. Čo sa týka mesačných výdavkov, nedá sa to ani porovnať,
keďže odporca tvrdil, že okolo 300,- eur mesačne minul na svoje potreby, na stravu, na oblečenie. Takúto
sumu si navrhovateľka nemohla dovoliť mesačne minúť ani len spoločne s dcérou na svoje potreby.

Súčasne aj následne potom v období, kedy odporca pracoval pre obchodnú spoločnosť STAFIM, s.r.o.,
navrhovateľka poberala už iba nemocenskú dávku. Opäť je tam obrovský rozdiel v tom, že aj v tomto
období naďalej bola nútená zabezpečovať starostlivosť o maloletú dcéru. Napokon poukázala na to, že
odporca pracuje v stavebníctve veľa rokov, takže má určité skúsenosti a tak má možnosti získať aj lepšie
platenú pracovnú pozíciu.

Odporca vo svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 27.02.2015 vyjadril svoje nesúhlas s návrhom
navrhovateľky. Potvrdil, že mal v danom období od marca do júla 2014 príjem tvrdený navrhovateľkou vo
výške 45.000,- Kč. Z tohto musel hradiť rôzne výdavky, vrátane dlhu na zdravotnom poistení, takže mu
neostali žiadne peniaze. Jeho príjem mu tak neumožňuje platiť manželské výživné. Napokon odporca
namietal svoju vyživovaciu povinnosť z dôvodu rozvodu manželstva účastníkov.Súd vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj zabezpečených
súdom (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), výsluchom účastníkov konania, pričom zároveň vychádzal
z niektorých skutkových tvrdení účastníkov, ktoré neboli medzi nimi sporné, pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli dňa 05.07.1997 v Dolnom Hričove manželstvo, čo mal súd preukázané z ich
sobášneho listu zo dňa 08.07.1997.

Účastníkom sa dňa 28.09.1997 narodila v manželstve dcéra Z. S., čo mal súd preukázané z rodného
listu Z. S..

Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti Xeric, s. r. o. zo dňa 15.01.2014 dosiahla navrhovateľka u tohto

jej zamestnávateľa za obdobie od mája 2013 do decembra 2013 čistý priemerný mesačný príjem 147,57
eur (celkový čistý príjem za uvedené obdobie 1.180,57 eur / 8 mesiacov daného obdobia).

Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti YEXIAO, s. r. o. dosiahla navrhovateľka u tohto jej
zamestnávateľa za obdobie od 12.03.2014 (nastúpila do zamestnania) do 08.08.2014 (začala jej PN)
celkový čistý príjem v sume 748,89 eur. Za časť mesiaca marec 2014 dosiahla čistý príjem 101,63 eur,

za mesiace apríl, máj a jún 2014 dosiahla čistý príjem 152,42 eur mesačne, za mesiac júl 2014 dosiahla
čistý príjem 153,67 eur a za časť mesiaca august 2014 dosiahla čistý príjem 36,33 eur.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2015 o nemocenských dávkach, navrhovateľke boli
vyplatené v období od 08.08.2014 do 30.11.2014 nemocenské dávky v celkovej výške 334,90 eur, a to
dňa 14.10.2014 v sume 140,40 eur za mesiace august a september 2014, dňa 13.11.2014 v sume 98,80

eur za mesiac október 2014 a dňa 11.12.2014 v sume 95,70 eur za mesiac november 2014.

Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 31.01.2014 o poberaní prídavkov
na deti navrhovateľka ku dňu vydania potvrdenia poberala prídavok na dieťa - dcéru účastníkov Z. S..

Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 581-4101 zo dňa 27.03.2014
odporcaukončilsvojupodnikateľskúčinnosťnazákladeživnostenskéhooprávneniavzniknutéhomudňa

27.11.2013 dňa 09.01.2014. Podľa medzi účastníkmi nesporného tvrdenia odporcu, odporca opätovne
podnikal na základe živnostenského oprávnenia od mesiaca jún 2014.

Podľa oznámenia obchodnej spoločnosti STAFIM, s. r. o. zo dňa 20.08.2014 odporca pracoval ku dňu
tohto oznámenia u tejto spoločnosti od 07.07.2014 na základe riadnej pracovnej zmluvy. Zo mzdy mu
bola vykonaná zrážka vo výške 267,- eur podľa exekučného príkazu Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

a. s. v celkovej výške 969,26 eur. Pracovná morálka odporcu bola dobrá, do práce chodil načas a
pracovné úlohy si plnil včas a dobre.

V konaní nevyšlo najavo, že by odporca po tom, ako sa zamestnal u zamestnávateľa STAFIM, s. .r o.,
vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa prehľadu miezd odporcu zo dňa 22.08.2014 vyhotoveného obchodnou spoločnosťou STAFIM, s. r.

o.odporcadosiaholzamesiacjúl2014čistýmesačnýpríjemvsume326,78eur,zktoréhobolavykonaná
zrážka 267,- eur z dôvodu prebiehajúcej exekúcie a odporca tak dostal k výplate sumu 59,78 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/26/2014-104 zo dňa 04.09.2014, ktorý nadobudol podľa
doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 13.10.2014, bolo na návrh navrhovateľky podaný na
súde dňa 29.01.2014 manželstvo účastníkov uzavreté dňa 05.07.1997 zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Dolný Hričov vo zväzku 4, ročník 1997, na strane 21, pod poradovým č. 7 rozvedené a
súčasnebolaschválenárodičovskádohodaúčastníkovkonaniaoúpraverodičovskýchprávapovinností
k maloletej dcére účastníkov Z. S. na čas po rozvode, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľke a odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu prispievať sumou 100,- eur
mesačne k rukám navrhovateľky ako matky maloletej.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/26/2014-108 zo dňa 04.09.2014, ktorý nadobudol
podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 13.10.2014, bola schválená rodičovská dohoda
účastníkov k maloletej dcére účastníkov Z. S., podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľke a odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačnek rukám navrhovateľky ako matky maloletej. Súčasne sa odporca zaviazal nedoplatok na výživnom
za obdobie od 27.03.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 600,- eur splatiť k rukám maloletej v deň
dosiahnutia plnoletosti, t. j. 28.09.2015.

Ako vyplýva z rozhodnutia Centra právnej pomoci spis. zn. 2035/2014-KaZA zo dňa 04.03.2014, dňa
29.01.2014 požiadala navrhovateľka Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo veci
určenia výživného na manželku na čas do rozvodu.

Ďalej súd považoval medzi účastníkmi za nesporné tvrdenie navrhovateľky, čo vyplýva aj z ich
rozdielnych bydlísk, že títo od decembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľka s

dcérou žijú u rodičov navrhovateľky a odporca u svojich rodičov.

Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie

hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby

životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. oslabilo v civilnom procese zásadu súdom zisťovanej absolútnej
materiálnej pravdy, tzv. skutočného stavu veci a zakotvilo zásadnú kontradiktórnosť súdneho konania.
Účastníci konania majú tak povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené je

výnimočne oslabené znením ust. tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p., že súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zásade však
teda účastníci v plnej miere znášajú dôkazné bremeno v celom priebehu sporového konania.

Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a právnom poriadku SR založená
na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto filozofia je
zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov.
Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v
rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a
schopností oboch manželov. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť

medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov. Rovnako by táto povinnosť mala
byť posudzovaná v kontexte súladu s dobrými mravmi.

Súd návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporcu k nej posudzoval v zmysle vyššie
uvedených ust. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu vyživovacej
povinnosti.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka návrhom na začatie konania žiadala zaviazať odporcu ako manžela
na plnenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke ako manželke, t. j. na plnenie vyživovacej povinnosti
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine do budúcnosti, teda na v budúcnosti opakujúce
sa plnenie, súd vzhľadom ku vyššie uvedenej právnej skutočnosti, že manželstvo účastníkov konania
zaniklo podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rozvodom, a to na základe vyššie uvedeného

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/26/2014-104 zo dňa 04.09.2014, jeho právoplatnosťou dňa
13.10.2014, súd návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa obdobia po zániku manželstva účastníkov -
od 13.10.2014 zamietol z dôvodu, že rozvodom manželstva logicky zanikla aj vzájomná vyživovacia
povinnosť účastníkov ako manželov.

Pokiaľ sa tak týka rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke za obdobie odo

dňa podania návrhu na začatie konania na súde, t. j. odo dňa 27.03.2014 do dňa 12.10.2014 (ďalej aj ako
„rozhodné obdobie“), súd poukazuje na to, že navrhovateľku v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na
preukázanie hmotno-právnej podmienky pre priznanie žalovaného nároku podľa ust. § 71 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j., že životná úroveň účastníkov nebola v tomto období zásadne rovnaká v
dôsledku toho, že si odporca voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť.

Súd musí konštatovať, že navrhovateľka však v konaní neprodukovala žiaden dôkaz na preukázanie
toho, že životná úroveň účastníkov bola v danom období od 27.03.2014 do dňa 12.10.2014 zásadne
na nerovnakej úrovni. Navrhovateľka sa vo svojom návrhu na začatie konania, ako aj počas priebehu
konania zásadne obmedzovala len na tvrdenie, že odporca sa do zániku spoločnej domácnosti
účastníkov konania nezaujímal o starostlivosť o spoločnú domácnosť a rovnako o osobnú starostlivosť

o dcéru účastníkov Z. S., že peňažný príjem odporcu bol v tomto období vyšší ako u nej a že ona bez
pomoci svojich rodičov nie je schopná zabezpečovať tak svoje potreby, ako aj potreby maloletej.

Pokiaľ ide o okolnosť starostlivosti o spoločnú domácnosť účastníkov, ktorú skutkovú okolnosť je
povinný súd v zmysle ust. § 71 ods. 1 veta tretia zákona č. 36/2005 Z. z. zohľadniť pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd poukazuje na to, že sama navrhovateľka v návrhu na

začatie konania produkovala skutkové tvrdenie, ktoré v priebehu konania odporca urobil nesporným,
že dňa 26.12.2013 sa odsťahovala s dcérou Z. S. zo spoločnej domácnosti účastníkov. Teda spoločná
domácnosť účastníkov zanikla v čase pred podaním návrhu a súd tak na okolnosť starostlivosti jednéhoz účastníkov o spoločnú domácnosť pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke
za obdobie, keď už nežili v spoločnej domácnosti, prihliadať logicky nemohol.

Ak v ďalšom navrhovateľka argumentovala tým, že len ona sama zabezpečovala osobnú starostlivosť o

maloletú dcéru účastníkov Z. S.Ň., súd poukazuje na to, že ku dňu podania návrhu na začatie konania na
súde, t. j. ku dňu 27.03.2014, mala maloletá Z. S. vek cca 16 a pol roka a ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva účastníkov, t. j. ku dňu 13.10.2014 vek 17 rokov a dva týždne. Súd poukazuje
na to, že v takomto veku maloletého dieťaťa je rozsah osobnej starostlivosti rodiča o dieťa v porovnaní
s dieťaťom v nižšom, resp. útlom veku, podstatne zúžený a značnú časť bežných činností v živote už

vykonáva dieťa samostatne, čo na druhej strane osobne starajúceho sa rodiča výrazne neobmedzuje
v možnostiach zabezpečiť si peňažné a iné materiálne prostriedky potrebné pre zvyšovanie, resp.
udržiavanie jeho životnej úrovne (možnosti zamestnať sa, pracovať aj v inom ako dennom pracovnom
čase, príp. za sťažených pracovných podmienok a pod.). Súd z tohto dôvodu zásadne neprihliadal na
argumentáciu navrhovateľky týkajúcu sa zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú Z. S.. Pokiaľ
satýkavyživovacejpovinnostiodporcukmaloletejdcéreúčastníkov,súdpovažujezapotrebnépoukázať

na to, že táto povinnosť odporcu je jeho povinnosťou voči maloletej ako oprávnenej (čo vyplýva z ust. §
62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, aj to aj napriek tomu, že prijímateľom tohto plnenia v čase
maloletosti je väčšinou druhý rodič tohto dieťaťa, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti), teda
(ne)plneniesivyživovacejpovinnostirodičakdieťaťunemôžebyťposudzovanévkontextesvyživovacou
povinnosťou tohto rodiča vo vzťahu k jeho manželovi, druhému rodičovi tohto dieťaťa. V tomto kontexte

ďalej nemožno ponechať bez povšimnutia, že odporca bol vyššie spomenutým rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 21P/26/2014-108 zo dňa 04.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2014,
za súčasného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke zaviazaný prispievať na
výživu maloletej Z. S. sumou 100,- eur mesačne k rukám navrhovateľky, a to práve za obdobie od
27.03.2014, t. j. za rovnaké obdobie, pokiaľ ide o jeho začiatok, ako sa domáhala navrhovateľka

zaviazať odporcu na plnenie si vyživovacej povinnosti manžela podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine. Vyživovacia povinnosť odporcu k maloletej Z. S. bola určená v rovnakom rozsahu a
súčasne pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke aj na čas po rozvode. Možno tak
s určitosťou konštatovať, že pri tomto rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu Okresný
súd Žilina zohľadnil aj okolnosť, že po rozpade spoločnej domácnosti účastníkov zabezpečovala osobnú

starostlivosť o maloletú dcéru účastníkov v potrebnom rozsahu navrhovateľka.

Pokiaľ ide o ďalšiu rovinu argumentácie navrhovateľky týkajúcu sa veľkosti príjmov, ktoré dosiahol ten
ktorý z účastníkov konania, súd odkazuje na vyššie uvedený výklad ohľadom podmienok podľa ust. §
71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine, v zmysle ktorého pre rozhodnutie súdu je podstatnou zásada
rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá však nepredstavuje mechanickú rovnosť medzi manželmi

určovanú výlučne výškou ich zárobkov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci posudzovaného obdobia od 27.03.2014 do 12.10.2014
bol preukázaný čistý príjem navrhovateľky tvorený z jej mzdy dosiahnutej u zamestnávateľa obchodnej
spoločnosti YEXIAO, s. r. o. do 08.08.2014 (kedy sa stala navrhovateľka práceneschopnou) v celkovej
výške 748,89 eur, následne do 12.10.2014 z nemocenských dávok vo výške 140,40 eur (nemocenské

dávky za mesiace august a september 2014) a súčasne z prídavkov na dieťa vo výške 152,88 eur (t. j.
6 a pol mesiaca x 23,52 eur mesačne podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 450/2013 Z. z.
účinnom od 01.01.2014). Súd teda vychádzal z toho, že preukázaný priemerný čistý mesačný príjem
navrhovateľky predstavoval v rozhodnom období sumu 160,33 eur [(748,89 eur + 140,40 eur + 152,88

eur) / 6 a pol mesiaca čo zodpovedá obdobiu od 27.03.2014 do 12.10.2014 = 1.042,17 eur / 6,5 = 160,33
eur]

Preukázaný príjem odporcu spočíval v rozhodnom období od 27.03.2014 do 12.10.2014 jednak z príjmu,
ktorý dosiahol odporca podnikateľskou činnosťou vykonávanou pre obchodnú spoločnosť RPK STAV,
s. r. o., v sume 45.000,- Kč brutto (čo je pri prepočte kurzom NBS, ktorý podľa kurzového lístka NBS

bol v rozhodnom období cca 1,- eur : 27,5 Kč - viď všeobecne známe údaje zverejnené na www.nbs.sk,
suma cca 1.636,- eur; 45.000,- / 27,5 = 1.636,- eur) a jednak mzdou od zamestnávateľa STAFIM, s.
r.o. za mesiace júl až september 2014 vo výške cca 59,78 eur netto mesačne (po vykonanej zrážke zo
mzdy vo výške 267,- eur z dôvodu exekúcie vedenej v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s. na vymoženie sumy 969,26 eur bola odporcovi za mesiac júl 2014 vyplatená mzda

v sume 59,78 eur; teda dá sa predpokladať, že mzda odporcu u tohto zamestnávateľa aj za ďalšiemesiace august a september 2014 bola zásadne v rovnakej výške, a to vzhľadom k tomu, že vymáhaná
suma 969,26 eur bola uspokojená zrážkou zo mzdy za mesiac júl 2014 len čiastočne, to cca v
1/4, a teda je dôvodné sa domnievať, že zrážky zo mzdy odporcu pokračovali ešte v ďalších troch

mesiacoch). Súd tak, vzhľadom k vyššie uvedeným preukázaným skutkovým okolnostiam a úvahám,
vychádzal z toho, že preukázaný priemerný mesačný príjem odporcu predstavoval v rozhodnom období
sumu 279,28 eur [(suma 1.636,- eur zodpovedajúca sume 45.000,- Kč + suma 179,34 eur ako mzda
odporcu, ktorú dosiahol u zamestnávateľa STAFIM, s. r. o. za mesiace júl až september 2014, t. j. 3
x 59,78 eur) / 6 a pol mesiaca čo zodpovedá obdobiu od 27.03.2014 do 12.10.2014 = 1.815,34 eur /

6,5 = 279,28 eur]. V súvislosti s posúdením otázky príjmových pomerov odporcu súd poukazuje na
to, že navrhovateľka v konaní neprodukovala (neoznačila) okrem výsluchu odporcu akékoľvek dôkazy
na preukázanie svojich skutkových tvrdení o príjme odporcu okolo 1.000,- eur mesačne. Súčasne
navrhovateľka neprodukoval (neoznačila) tiež žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval potencionalitu príjmu
(možnosť jeho dosahovania) odporcu vo vyššej nominálnej úrovni, ako bola preukázaná vykonaným
dokazovaním. V tomto smere navrhovateľka neprodukovala ani žiadne zásadné skutkové tvrdenie (napr.

ohľadom zárobkových možností odporcu pri zohľadnení jeho dosiahnutého vzdelania a zručností, ako
aj prípadných možností na trhu práce, resp. v podnikateľskej sfére). Súd však v tejto súvislosti opätovne
akcentuje, že v danej veci išlo o návrhové konanie (t. j. konanie, ktoré možno začať výlučne na základe
návrhuúčastníkapodľaust.§79O.s.p.),kedyúčastníkazaťažujejednakpovinnosťopísaniarozhodných
skutočností(povinnosťskutkovýchtvrdení)podľaust.§79ods.1a§101ods.1O.s.p.ajednaknásledná

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (dôkazná povinnosť) podľa ust.
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Vychádzajúc tak zo skutkového stavu preukázaného vykonaným dokazovaním, resp. zo skutkových
zistení osvojených si z účastníkmi produkovaných nesporných tvrdení (§ 120 ods. 3 O.s.p.), súd
konštatuje, že priemerný mesačný príjem odporcu bol v rozhodnom období o cca 119,- eur mesačne

vyšší ako príjem navrhovateľky. Pri tomto konštatovaní však súd zároveň poukazuje na to, že rozhodná
časť uvažovaného príjmu odporcu (suma 45.000,- Kč, ktorej zodpovedá suma 1.636,- eur, priemerne
teda v rozhodnom období 251,69 eur = 1.636,- eur / 6,5) je vyjadrená v brutto sume, zatiaľ čo príjem
navrhovateľky bol vyčíslený v netto sume. Ani zo samotného mechanického porovnania preukázaných
príjmov účastníkov v rozhodujúcom období pri zohľadnení už judikovanej povinnosti odporcu prispievať

za toto rozhodné obdobie (aj do budúcnosti) na výživu maloletej Z. S. sumou 100,- eur mesačne, nebolo
možné zo strany súdu konštatovať „zásadne“ rozdielnu životnú úroveň účastníkov.

Ak sa teda aj napokon zaoberal otázkou posúdenia samotnej rozdielnosti životnej úrovne účastníkov
konania, súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej životná úroveň bola v
rozhodujúcom období od 27.03.2014 do 12.10.2014 zásadne odlišná (nižšia), ako bola životná úroveň

odporcu. Aj v rovine týchto skutkových tvrdení navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno. Súd na
základe skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania, nemohol konštatovať zásadnú rozdielnosť
životnej úrovne účastníkov ani z ich bytových pomerov, keďže, ako bolo medzi účastníkmi nesporné,
obaja účastníci zabezpečujú svoje bývanie prostredníctvom nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve ich
rodičov. Obaja účastníci, podľa svojich tvrdení uvedených vo svojich výpovediach, svojim rodičom

prispievajú na hradenie nákladov spojených s bývaním podľa svojich možností a zo svojich príjmov
súčasne hradia výdavky spojené so zabezpečovaním ich základných životných potrieb (stravovanie,
ošatenie, atď), ako aj záväzky, ktoré existenciu však nijakým spôsobom v konaní nepreukázali. Ak
navrhovateľka v ďalšom poukazovala ako na skutočnosť, ktorá nasvedčuje rozdielnej životnej úrovni
účastníkov, na to, že odporca vynakladal v čase, keď pracoval v ČR na zabezpečenie svojho ubytovania,

ošatenia a stravovania v ČR, ako sám vypovedal, sumu cca 300,- eur mesačne, súd považoval tieto
výdavky odporcu v rozhodnej časti (ak vychádzal ďalej z výpovede odporcu, že na ubytovanie v ČR
vynakladal sumu cca 150,- Kč denne, t. j. pri dĺžke pracovných pobytov 26 dní v mesiaci, celkovo sumu
3.900,- Kč, ktorá zodpovedá pri vyššie uvedenom kurze NBS cca 1,- eur : 27,5 Kč sume 141,82 eur;
3.900,- / 27,5 = 141,82) za výdavky spojené s dosahovaním príjmu. Taktiež je všeobecne známou

skutočnosťou (§ 121 O.s.p.), že pri celodennom stravovaní mimo miesta bydliska je nevyhnutné na
zabezpečenie primeraného stravovania vynakladať vyššie výdavky, ako tomu je v opačnom prípade, t.
j. pri stravovaní v mieste bydliska.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala predpoklad rozhodnutia súdu podľa ust. § 71
ods. 1 veta druhá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j. zásadnú rozdielnosť v životnej úrovni účastníkovpočas rozhodného obdobia od podania návrhu dňa 27.03.2014 do 12.10.2014, a preto súd návrh aj v
tejto časti zamietol.

Na záver má súd za to, že je potrebné poukázať tiež na určité časové a skutkové súvislosti prejednávanej

veci. Navrhovateľka podala na Okresnom súde Žilina návrh na rozvod manželstva účastníkov dňa
29.01.2014. Toho istého dňa požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo veci
výživného na manželku. Následne dňa 27.03.2014 podala návrh na začatie konania v prejednávanej
veci, teda v čase, kedy už na základe jej návrhu na začatie konania sa viedlo bezmála dva mesiace
konanie o rozvod manželstva účastníkov. Súdu sa tak javilo bez ohľadu na vyššie konštatované

nepreukázanie podmienky rozhodnutia súdu podľa ust. § 71 ods. 1 veta druhá zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine, že v prejednávanej veci by bolo priznanie výživného navrhovateľke za stavu, keď návrh na
začatie konania (ktorým sa dovolávala voči odporcovi plnenia si manželských povinností) bol podaný
takmer dva mesiace po začatí konania o rozvod manželstva na návrh navrhovateľky (čím navrhovateľka
naopak deklarovala svoje rozhodnutie smerujúce k zániku manželstva a manželských práv a povinností
účastníkov)akeďvčaserozhodovaniasúduboloužmanželstvo4apolmesiacaprávoplatnerozvedené,

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď mu táto vzhľadom na plný úspech v konaní podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. prislúchala, a to z dôvodu, že si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nárok
na náhradu trov konania návrhom neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.