Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010337
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614010337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 23.

2. 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

O. T. I. W. P. F. , D.. XX. XX. XXXX S. B., H. N. A. XXX, P. B., A. N. M., X.. D. XXX,
P. B., R. H., Z.. F.. P.., N. N.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

od januára 2011 do 23. 2. 2015 s výnimkou mesiacov december 2011, kedy zaplatil 500,- eur, február
2012, kedy zaplatil 100,- eur, jún a júl 2013, kedy zaplatil po 50,- eur, apríl a máj 2014, kedy zaplatil po
100,- eur, jún 2014, kedy zaplatil 66,- eur, júl 2014, kedy zaplatil 99,04 eur, august 2014, kedy zaplatil
170,-eur,september2014,kedyzaplatil130,-eur,aoktóber2014,kedyzaplatil130,-eur,neplatívýživné

na svoju dcéru V. T., D.. XX. XX. XXXX, hoci mal pravidelný príjem zo zamestnania, príjem zo živnosti
a pracovný pomer bol skončený dohodou k 30. 09. 2014 na žiadosť obvineného, pričom rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/20/2009 zo dňa 05. 01. 2010 mu bola uložená povinnosť
prispievať na výživu dcéry V. zvýšeným výživným sumou 66,- eur mesačne od 01. 11. 2009, vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám O. A., D.. XX. XX. XXXX, N. S. XXX, a rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/29/2014 zo dňa 05. 06. 2014 bola schválená rodičovská dohoda, v
ktorej sa zaviazal prispievať na výživu svojej dcéry V. sumou 130,- eur mesačne od 01. 06. 2014, vždy

do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred na účet O. A. a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
O. A.D. najmenej 2 380,96 eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ (§ 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 a § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe z dôvodu, že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona je
spáchanýaždodoby,kýmjevyhlásenýrozsudoksúdu1.stupňa,pretojepotrebnévykonaťdokazovanie
súvisiace s otázkou viny prípadne otázkou výšky dlžného výživného za obdobie až do vyhlásenia
rozsudku súdu 1. stupňa.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo na odopretie výpovede. Na návrh prokurátora bola
prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, v ktorom obžalovaný uviedol, že
má vedomosť o tom, že podľa rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/20/2009, mal
platiť výživné na dcéru V. T. mesačne 66,- eur bývalej manželke O. A. a výživné mu bolo zvýšené
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/29/2014 na sumu 130,- eur mesačne. Od

januára 2011 výživné platil nepravidelne, pretože mal nízky príjem a málo financií na vlastné živobytie.
Keď mal peniaze navyše, vždy ich poslal na výživné. Ak peniaze nemal, nemohol ich poslať. V období
od januára 2011 zaplatil na výživnom v decembri 2011 sumu 500,- eur, vo februári 2012 sumu 100,- eur,
v júni a v júli 2013 po 50,- eur, v apríli a v máji 2014 po 100,- eur. Následne mu zamestnávateľ strhával z
platu výživné, a to v júni 2014 sumu 66,- eur, v júli 2014 sumu 99,04 eur a v auguste 2014 sumu 130,- eur.

V mesiacoch jún a júl 2014 mu zamestnávateľ strhol uvedenú sumu kvôli komplikáciám s počítačovým
programom. Rozhodol sa ako je uvedené v rozsudku postupne splácať dlh na výživnom v rámci jeho
možností, a to tak, že v mesiaci júl 2014 poslal 20,- eur a dňa 19. 8. 2014 sumu 20,- eur na výživnom.
K výsluchu priložil potvrdenia o mesačných príjmov za obdobie jún až august 2014 a poštový poukaz o
jednej platbe 20,- eur. Potvrdenie o prvej splátke vo výške 20,- eur by mal mať doma, kde má potvrdenia

o zaplatení ostatných súm, ktoré neskôr doručí vyšetrovateľovi. Od januára 2011 pracoval v roku 2011 vo
firme Vospalek, s. r. o., so sídlom v Senici alebo v Spišskej Novej Vsi dva mesiace, kde zarobil mesačne
asi 400,- eur. Potom bol pol roka evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nepoberal v tom období
ani dávku v hmotnej núdzi. Nemal žiadny príjem, živila ho jeho mama. Pomocou úradu si otvoril živnosť,
s ktorým spolupracoval. Živnosť mohol vykonávať od 20. 11. 2011 a vykonával ju dva roky, pričom jeho

mesačný príjem zo začiatku bol asi 500,- eur. Neskôr mu nechceli platiť, tak živnosť zrušil a zamestnal
sa opäť vo firme Vospalek. Pracoval zase dva mesiace, počas ktorých zarobil mesačne 280,- eur. Potom
hneď nastúpil do firmy RCC Prakovce dňa 24. 4. 2013, kde pracuje doposiaľ a jeho mesačný príjem
je priemerne 520,- eur. Zamestnávateľovi oznámil vyživovaciu povinnosť až v júni 2014, lebo o tejto
možnosti nevedel. Myslel si, že keď má viaceré exekúcie, tak mu na výživné nemôžu sťahovať nič z

platu. Okrem živnosti si sám hľadal zamestnanie, preto sa zamestnal u Vospalka a RCC Prakovce. Jeho
výdavky sú hlavne na exekúcie, ktoré mu sťahujú z platu. Býva s mamou a nájomné platia vo výške
200,- eur, ktorého polovicu platí a zvyšných 100,- eur mu zostane na stravu, dochádzku do zamestnania
a nevyhnutné veci, pretože exekútori mu zo mzdy nechajú vždy asi 200,- eur. O dcéru sa zaujíma, občas
jej zatelefonuje, nechodí ju navštevovať, lebo vraj si nepraje sa s ním stretnúť. Nekupuje jej žiadne veci.

Chce uhradiť celý dlh na výživnom podľa jeho možností. Ľutuje, že výživné riadne neplatil.Svedkyňa O. A. vo výpovedi uviedla, že obžalovaný od januára 2011 doposiaľ zaplatil výživné tak, ako je
uvedenévspise.Okremtohozaplatilvoktóbri2014sumu130,-eur.Tátočiastkabolapoukázanáodjeho
zamestnávateľa z Prakoviec. Ku dňu výpovede je celková suma dlžného výživného asi 2 400,- eur. Ona

nie je v kontakte s obžalovaným. Poslala mu minulý mesiac sms, že dlh na výživnom rastie. On reagoval
tak, že nemá z čoho zaplatiť, kvôli dlžnému výživnému nebude kradnúť, ak treba pôjde do väzenia.
S dcérou sa nestretáva. Okrem výživného za obdobie od januára 2011 doposiaľ jej nič neposkytol. Je
zamestnaná. Dcéra v období od januára 2011 doposiaľ netrpela núdzou. V súčasnosti navštevuje 1.
ročník Strednej zdravotnej školy v Liptovskom Mikuláši. Obžalovaný naposledy videl dcéru, keď mala

asi 10 rokov, chodila do základnej školy.

Zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení bolo zistené, že podľa oznámenia O. A. obžalovaný uhradil za
mesiac september 2014 na dcéru V. výživné v sume 130,- eur.

RozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášzodňa5.1.2010sp.zn.4P/20/2009bolaobžalovanému
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej V. T., D.. XX. X. XXXX zvýšeným výživným, a to
čiastkou 66,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky

maloletého dieťaťa O. A., D.. XX. X. XXXX, počnúc od 1. 11. 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
4. 2. 2010. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5. 6. 2014 sp. zn. 7P/29/2014 súd
schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na maloleté dieťa, podľa ktorej sa obžalovaný zaviazal
prispievať zvýšeným výživným na maloletú V. T. sumou 130,- eur od 1. 6. 2014 na účet matky dieťaťa.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. 6. 2014.

Z poštových poukazov mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil O. A. v decembri 2011 sumu 500,-
eur, vo februári 2012 sumu 100,- eur, v júni a v júli 2013 sumu 50,- eur, v apríli 2014 sumu 100,- eur,
v auguste 2014 sumu 20,- eur.

V rodnom liste maloletej V. T., D.. XX. X. XXXX, je ako otec zapísaný obžalovaný a ako matka O. T.,
D.. XX. X. XXXX.

Podľa potvrdenia Základnej školy vo Východnej bola maloletá V. T. v školskom roku 2013/2014 žiačkou
štvrtej triedy.

Podľa výpisu zo živnostenského registra vzniklo dňa 20. 11. 2011 podnikateľskému subjektu s
obchodným menom O. T., L.: XXXXXXXX s miestom podnikania Prakovce 288, oprávnenie vykonávať
živnosť s predmetom podnikania poskytovanie služieb v lesníctve.

Zamestnávateľ Vospalek Corporation EU, s. r. o., so sídlom v Senici, v pracovnom posudku zo dňa
12. 8. 2014 uviedol, že obžalovaný pracoval v označenej spoločnosti dvakrát. Prvýkrát od 2. 2. 2011
do 28. 4. 2011 a od 23. 2. 2013 do 23. 4. 2013. Zo zamestnania odišiel v skúšobnej dobe a na
vlastné rozhodnutie. Ako dôvod odchodu uviedol nové zamestnanie v Českej republike. Jeho pracovné
zaradenie bolo montážny pracovník. Napriek krátkej dobe bol svedomitý robotník a rád pracoval. Zálohy

si nepýtal, nemal exekúcie, ani vyživovacia povinnosť nebola hlásená.

Z potvrdenia zamestnávateľa Vospalek, s. r. o., bolo zistené, že obžalovaný za obdobie február až apríl
2011 dosiahol príjem v súhrne 866,80 eur a za obdobie februára až apríl 2013 v celkovej sume 574,14
eur.

Podľa pracovného posudku vypracovaného spoločnosťou Railway Casted Components, a. s.,

obžalovaný nastúpil do uvedenej firmy dňa 24. 4. 2013 na pozíciu brúsič. Počas jeho pôsobenia sa
vypracoval na skúseného brúsiča schopného pracovať na viacerých pracoviskách. V súčasnosti u nich
pracoval na pozícii predák brúsenia. Je spoľahlivý, schopný plniť zverené úlohy svedomito. V kolektíve
je obľúbený, jeho dochádzka je štandardná. Podľa elektronického oznámenia zo dňa 7. 10. 2014obžalovaný ukončil so spoločnosťou Railway Casted Components, a. s., pracovný pomer k 30. 9. 2014
dohodou zo strany zamestnanca. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem
za obdobie apríl 2013 až august 2014 predstavoval 530,70 eur. Z čistého príjmu boli obžalovanému

vykonávané exekučné zrážky a výživné na dieťa vo výške 130,- eur.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves obžalovaný v období od
januára 2011 doposiaľ nie je a nebol poberateľom rodičovského príspevku, nepoberá žiadnu z foriem
kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, nie je riešený dávkou pomoci v hmotnej núdzi, o ktorú
nepožiadal. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený od 17. 6. 2011 do 19. 11. 2011, dňom

20. 11. 2011 bol vyradený z dôvodu začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa správy Sociálnej poisťovne - Spišská Nová Ves obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti
ani dôchodky. V období máj a jún 2011 mu bola vyplatená nemocenská dávka v celkovej sume 195,90
eur.

Obžalovaný má v registri trestov celkovo tri záznamy. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
OkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa23.11.2012sp.zn.1T/123/2012zaprečinublíženianazdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený so skúšobnou
dobou vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8. 12. 2012. Trestným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 4. 2005 sp. zn. 1T/25/2005 bol obžalovaný
odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (účinného do

31. 12. 2005) na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a 1 týždeň, z výkonu ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 23. 8. 2006. Trest uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
vo veci sp. zn. 3T/25/2004 bol zrušený.

Podľa správy Obce Jaklovce obžalovaný si spolu so svojou matkou a jej druhom prenajali v ich obci
menší rodinný dom, v ktorom reálne bývajú, ale nie sú prihlásení na prechodný pobyt. Správanie

obžalovaného, ako aj jeho osobné a majetkové pomery, nie sú obci známe. Obžalovaný nebol doposiaľ
riešený komisiou pre verejný poriadok.

Okrem vlastného priznania obžalovaného mal súd výpoveďou svedkyne O. A. preukázané, že v období
od januára 2011 do 23. 2. 2015 si obžalovaný riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére V.
T., D.. XX. X. XXXX, s výnimkou mesiacov december 2011, kedy zaplatil 500,- eur, február 2012, kedy

zaplatil 100,- eur, jún a júl 2013, kedy zaplatil po 50,- eur, apríl a máj 2014, kedy zaplatil po 100,- eur,
jún 2014, kedy zaplatil 66,- eur, júl 2014, kedy zaplatil 99,04 eur, august 2014, kedy zaplatil 170,- eur,
september 2014, kedy zaplatil 130,- eur, a október 2014, kedy zaplatil 130,- eur. Tvrdenie obžalovaného
o ďalších úhradách nad rámec vyššie uvedených nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Rodným
listom maloletého dieťaťa mal súd preukázanú vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči maloletej V. T..

Rozsah vyživovacej povinnosti bol obžalovanému určený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 4P/20/2009 zo dňa 5. 1. 2010 vo výške 66,- eur mesačne a rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7P/29/2014 zo dňa 5. 6. 2014 v sume 130,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť
obžalovanéhonaďalejtrvá,keďžeV.saajvsúčasnostisústavnepripravujenabudúcepovolanieštúdiom
na strednej škole. Celková suma dlžného výživného za obdobie od januára 2011 do februára 2015

(vrátane) činí 3.876,- eur (66,- eur x 41 mesiacov a 130,- eur x 9 mesiacov ). Z vykonaného dokazovania
mal súd tiež preukázané, že v sledovanom období obžalovaný uhradil na výživnom celkovo čiastku
1.495,04 eur, preto dlžná suma výživného po zohľadnení uvedenej úhrady predstavuje sumu 2.380,96
eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť

úmyselne. Úmyselná stránka zavinenia je preukázaná skutočnosťou, že v sledovanom období mal
obžalovaný pravidelný príjem zo zamestnania ako aj zo živnosti, čo vyplýva z jeho výpovede v
prípravnom konaní, ako aj zo zadovážených potvrdení o jeho príjme. Podľa správy úradu práce
obžalovaný sa nenachádza v stave hmotnej núdze. Napriek uvedeným skutkovým zisteniam sivyživovaciu povinnosť voči dcére riadne neplnil. V súvislosti s pracovným pomerom u zamestnávateľa
RCC, a. s., je potrebné zdôrazniť, že tento bol skončený k 30. 9. 2014 dohodou na podnet samotného
obžalovaného, z čoho vyplýva, že obžalovaný sa vlastným pričinením pripravil o možnosť zárobku, z

ktorého mohol uhrádzať výživné na svoju dcéru. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný
konal minimálne v nepriamom úmysle, pretože vedel, že uvedeným konaním môže spôsobiť porušenie
záujmu chráneného Trestným zákonom na riadnom plnení vyživovacej povinnosti a pre prípad, že ho
spôsobí bol s tým uzrozumený ( § 15 písm. b/ Trestného zákona ).

Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede svedkyne O. A., ako aj samotného obžalovaného, mal

súd preukázané, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať dcéru V. T. v
obdobíodjanuára2011do23.2.2015.Týmnaplnilosobitnýkvalifikačnýznakspočívajúcivzávažnejšom
spôsobe konania, pretože uvedený trestný čin páchal po dlhší čas, za ktorý sa považuje spravidla
obdobie presahujúce jeden rok.

Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. b/ Trestného zákona, preto ho súd uznal

vinným zo spáchania uvedeného prečinu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Trestného zákona, keď sa priznal k trestnému činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a jednu
priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Trestnéhozákona,podľaktorejobžalovanýbolpredspáchaním
uvedeného skutku právoplatne odsúdený za iný trestný čin. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa ukladá trest odňatia slobody nemení. Súd
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Obžalovaný sa
dopustil prejednávaného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, preto je
zrejmé, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci neviedla k náprave obžalovaného,
keď napriek uvedenej skutočnosti sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti. Pri určení výmery trestu

súd tiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za úmyselné neplnenie
vyživovacej povinnosti, po vydaní trestného rozkazu do rozhodnutia súdu na hlavnom pojednávaní
neuhradil žiadnu časť dlžného výživného, keď naposledy uhradil výživné v sume 130,- eur v októbri
2014. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. V posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy,
zvýkonuktoréhobolpodmienečneprepustenýdňa23.8.2006(vtrestnejveciOkresnéhosúduLiptovský
Mikuláš sp. zn. 1T/25/2005).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.