Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208382
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214208382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,

IČO: 35 724 803, v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
(X.XXX.XXX) proti odporcovi: T. X., nar. XX.XX.XXXX, T. 3, XXX,XX, občan SR, o zaplatenie 863,64 eur
s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd n e p r i p ú š ť a vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduKomárnodňa29.04.2014prostredníctvomsvojho
právneho zástupcu domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 863,64 eur, úroku z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 851,95 eur od 28.06.2013 do zaplatenia ako aj trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa (X., a.s.) poskytol odporcovi

na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 04.10.2005 peňažné prostriedky, ktoré sa odporca
zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok riadne a včas s konečnou splatnosťou úveru
dňa 03.10.2006. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu navrhovateľa s ktorými bol odporca oboznámený a podpisom zmluvy o kontokorentnom
úvere sa zaviazal ich dodržiavať.

Keďže odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania
s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu 1.047,20 eur, ktorá
pozostávala z istiny 851,95 eur, riadneho úroku 11,69 eur, úroku z omeškania 124,75 eur a ostatného
príslušenstva 58,81 eur. Sumu 58,81 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu
124,75 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ
si ďalej uplatňuje zákonné úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 05.02.2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Odporca má doručenie predvolaniariadne vykázané, svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil. Súd po splnení podmienok ustanovenia §101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: Zmluva o
kontrokorentnom úvere čl. 4-5, všeobecné podmienky čl. 6-9, výzva a oznámenie o postúpení
pohľadávky čl. 10,11, príloha k zmluve čl. 19 zo dňa 27.06.2013, vyjadrenie navrhovateľa čl. 37-38,
špecifikácia žalovanej istiny čl. 39-40, pohyb na úverovom účte čl. 41-53 spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 04.10.2005 vyplýva, že táto bola
uzatvorená medzi odporcom ako dlžníkom a X., a.s. ako veriteľom, na základe ktorej poskytol právny
predchodca navrhovateľa odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal uhradiť formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 eur riadne a včas.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2013 medzi spoločnosťou XX.XX.XXXX,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. navrhovateľom vyplýva, že medzi
zmluvnými stranami došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, vo výške 1.047,20 eur, na
navrhovateľa ako nového veriteľa.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z.z o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň,
keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súd. Všeobecná trojročná premlčacia
doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd v ďalšom aj bez návrhu preskúmal, či
sú splnené zákonné podmienky premlčania vo vzťahu k nároku uplatňovaného navrhovateľom zo

spotrebiteľskej zmluvy. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, ku
dňu postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní s plnením svojho záväzku 1151 dní, t.j. 3,153 rokov.

Nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania dňa 29.04.2014, tento podal po
uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd

návrh v celom rozsahu zamietol, keďže v dôsledku skutočnosti, že došlo k premlčaniu navrhovateľovej
pohľadávky došlo aj k zániku súdnej vymáhateľnosti tohto nároku navrhovateľa, ktoré mu nemožno
priznať.

Dňa 30.10.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo

námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“) oznámilo prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu a žiadalo, aby
mu bol doručený návrh s prílohami s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a súhlasilo s rozhodnutím
v jeho neprítomnosti, keďže sa pojednávania nezúčastní z dôvodu hospodárnosti.

Navrhovateľ dňa 30.01.2015 doručil súdu vyjadrenie k účasti vedľajšieho účastníka v konaní v ktorom
uviedol, že nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a to z dôvodu, že má za to, že
na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania, keďže vedľajší
účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov,
teda nie v prípade individuálnej ochrany práv jedného spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že podstatnou

podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať. Navrhovateľ ešte dodal, že súd je ex offo povinný prihliadať na
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto vstup vedľajšieho účastníka do konania nie
je žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa.

Odporca sa k účasti vedľajšieho účastníka v konaní nevyjadril, t.j. súhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania neudelil.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší
účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu

spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania pred rozhodnutím vo veci samej, jeho vstup
navrhovateľ namietal, poukazujúc na účelovosť takéhoto vstupu s cieľom získať náhradu trov konania.
Z § 93 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže

dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom
súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až potom, keď účastník namietne
neprípustnosť takéhoto postupu.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. súd rozhodoval o vstupe spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže uvedené združenie oznámilo vstup
do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., avšak odporca súhlas so vstupom tohto združenia do konania

ako vedľajšieho účastníka na jeho strane neudelil a preto súd vstup uvedeného združenia do konania
nepripustil, keďže nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý o to nemá
žiaden záujem a k takémuto vstupu neudelil súhlas, nakoľko súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane je základnou podmienkou tohto vstupu a bez tohto súhlasu resp.
v prípade nesúhlasu nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane jedného z účastníkov

konania. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa §
93 ods. 3 O.s.p. a tento vstup nepripustil. Okrem toho súd poukazuje aj na spôsob vstupu združenia
na ochranu práv spotrebiteľa do konania, keď združenie iba zahlásilo vstup a žiadnym spôsobom
okrem žiadosti o doručenie návrhu s prílohami neprejavilo záujem na podpore práv odporkyne ako
spotrebiteľa, keďže už dopredu avizovalo neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaniach, ale
napriek tomu žiadalo priznať náhradu trov konania a takýto spôsob vstupu do konania a vystupovania

na strane odporcu považuje súd iba za formalistický bez zjavného záujmu aktívne ochraňovať práva
spotrebiteľa. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu, ktorá dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu
práv spotrebiteľov súdom tým, že súd zo zákona musí dokonca prihliadať aj na možnosť premlčania
nároku sa javí súdu vstup spoločností na ochranu práv spotrebiteľov do konania ako vedľajších
účastníkov za formálny a iba sa tým zvyšujú náklady súdneho konania na úkor navrhovateľov ako

aj samotného súdu (potreba doručovania písomností či už poštou alebo elektronicky, vyhotovovanie
fotokópii jednotlivých písomností a pod.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných ustanovení O.s.p. súd rozhodol tak,
že vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnému odporcovi súd podľa tohto ustanovenia O.s.p.

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.