Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/565/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410214428
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1410214428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: D.. T. F., B. XX O.
N., B., Q.-H.-K., Q., Q. XPQ, V. B., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporkyni: I. B., B. V.
B., P. Z.. Č.. X, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Jarmilou Váňovou, advokátkou
so sídlom Gessayova 37, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 15. marca 2013, č.k. 24C
409/2010-231, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom vyporiadal súd prvého stupňa bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľnú vec:
detskú nábytkovú zostavu v hodnote 232,35 eur a zostatok na vkladovom účte v sume 475,45 eur, do

výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal zostatok na účte vedenom v B. B. Č.. Ú.: XXXXXXXX vo
výške 76,38 eur, zostatok na účte vedenom v B. B. Č.. Ú.: XXXXXXXX vo výške 560,62 eur, zostatok
na účte vedenom v Z. B. V. V. X.XXX,XX M., navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni titulom
finančného vyrovnania jej podielu sumu 722,39 eur, obom účastníkom konania uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 85,80 eur a žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 143, § 149 ods.1,3,
§ 150 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov konania; uzavreté

dňa 27.03.1999; bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C 62/2007-20 zo
dňa 17.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2007. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že byt Č.. XXX na XX. X.. B.O. L. XX na P. Z.. X V. B. nemohli účastníci konania
nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko odporkyňa ešte pred uzavretím
manželstva s navrhovateľom, uzatvorila dňa 22.04.1993 so Stavebným bytovým družstvom Bratislava
D. dohodu o výmene bytu a prevode členských práv a povinností a vzniklo jej tak členstvo

v bytovom družstve a stala sa i nájomcom predmetného bytu. Následne, dňa 09.09.1998 uzatvorila
odporkyňa so Stavebným bytovým družstvom Bratislava D., zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Napriek
skutočnosti, že táto zmluva bola zavkladovaná dňa 17.10.2000, kedy nastali právne účinky vkladu,
považoval za rozhodujúce pre zodpovedanie otázky, či predmetný byt patrí alebo nepatrí do BSM, či
k jeho kúpe došlo za trvania manželstva a zároveň zistenie, z akých prostriedkov bol byt nadobudnutý
a nepovažoval za rozhodujúce, že vlastnícke právo odporkyne bolo do katastra nehnuteľností vložené
až po uzavretí manželstva. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že predmetný byt nemôže tvoriť

vec patriacu do BSM, nakoľko účastníci v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu nebolimanželia a kúpna cena bola úplne zaplatená šesť mesiacov pred dňom uzavretia manželstva. V tejto
súvislosti uzavrel, že nárok na prevod bytu pred uzavretím manželstva vznikol iba odporkyni, nakoľko
táto bola výlučnou členkou družstva a nájomkyňou bytu. Ďalej mal preukázané, že do BSM nadobudli

účastnícikonaniadetskúnábytkovúzostavu,jejzostatkovúhodnotu ustálilzhodnýmivýpoveďamioboch
účastníkov, a prikázal ju do výlučného vlastníctva odporkyne s poukazom na jej účelné využitie, a
to v súlade so záujmami maloletej dcéry účastníkov, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti.
Zostatok na vkladovom účte v sume 475,45 eur prikázal odporkyni, nakoľko vkladná knižka bola vedená
od jej založenia na jej meno, a do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal zostatky na účtoch

vedených v B. B. V. Z. B., ktoré účty si v Anglicku založil navrhovateľ a navyše v návrhu na začatie
konania sám žiadal tieto finančné prostriedky prikázať do svojho vlastníctva. Pokiaľ navrhovateľ v konaní
tvrdil, že ešte počas trvania manželstva v roku 2006 uzatvoril, ako dlžník, s finančnou inštitúciou K. B.
B., ako s veriteľom, zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5 000 GBP,
ktoré finančné prostriedky použil z veľkej časti na rekonštrukciu a zhodnotenie bytu na P. Z.. X V. B.,
pričom takto poskytnutý úver uhrádzal v plnom rozsahu zo svojich výlučných finančných prostriedkov,

dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že by peniaze
z predmetného úveru boli vynaložené na spoločný majetok v BSM účastníkov konania, resp., že by
dlh vznikol v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom BSM. S poukazom na návrh
navrhovateľa na rozvod manželstva, na konfrontáciu medzi účastníkmi konania vyvodil záver, že platby,
ktoré navrhovateľ poukazoval na Slovensko cez N. R. sa ukázali z väčšej časti ako úhrady na výživné na

dcéru D., resp. na omeškané výživné. Na základe vykonaného dokazovania tiež ustálil, že investíciu
do výmeny plastových okien odporkyňa realizovala z peňazí darovaných jej rodičmi. Pokiaľ išlo o zlaté
šperky, náramok a zlatú retiazku, dospel k záveru, že tieto do BSM nepatrili, pretože boli zakúpené a
darované odporkyni navrhovateľom ešte v čase pred uzavretím manželstva, a pokiaľ išlo o náramok
zakúpený počas trvania manželstva, uviedol, že tento slúžil výlučne pre osobnú potrebu odporkyne,

ktorá ho výlučne nosievala a v tejto súvislosti poznamenal, že do BSM nepatria veci, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Na základe
uvedeného konštatoval, že súčet hodnôt všetkých aktív tvoriacich BSM predstavuje sumu 2.860,37 eur,
polovica tejto hodnoty, ktorú by mal dostať každý z účastníkov predstavuje sumu 1.430,18 eur.
Navrhovateľ nadobudol do výlučného vlastníctva z BSM majetok v hodnote 2.152,57 eur, odporkyňa

do výlučného vlastníctva z BSM nadobudla majetok v hodnote 707,80 eur. Keďže odporkyňa po
vyporiadaní nadobudla majetok v nižšej hodnote o 1.444,77 eur, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporkyni na úplné finančné vyrovnanie polovicu tohto rozdielu v sume 722,39 eur. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p., keď ani jeden z účastníkov nemal vo veci
úplný úspech, k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo z dôvodu protichodných postojov oboch účastníkov,

a preto vyporiadanie BSM súdnou cestou bolo jedinou možnosťou, ako usporiadať ich vzájomné vzťahy,
pričom toto usporiadanie je v záujme oboch účastníkov. Vzhľadom na uvedené považoval za
odôvodnené,abysikaždý zúčastníkovznášaltrovykonaniasám.Účastníkovkonania,zavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v rozsahu 3 %
z predmetu konania (2.860,37 eur), a to spoločne a nerozdielne v súlade s položkou 6 písm. b/ Zákona

o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Domáhal sa zaradenia bytu do masy bezpodielového spoluvlastníctva

manželov s poukazom na to, že hoci odporkyňa uzatvorila zmluvu o prevode vlastníctva bytu so
Stavebným bytovým družstvom Bratislava D. dňa 09.09.1998, návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol podaný dňa 15.04.1999 a právne účinky vkladu nastali dňa 17.10.2000, teda
po uzatvorení manželstva. Mal za to, že pre zmluvné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je rozhodujúci deň, ku ktorému sa viažu právne účinky vkladu, a preto odporkyňa nadobudla byt počas

trvania manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa 27.03.1999. V tejto súvislosti poukázal na to, že k bytu
im vzniklo právo spoločného nájmu manželov, a teda subjektmi dohody o prevode práv a povinností
spojených s členstvom v bytovom družstve mali byť obidvaja manželia; v tejto súvislosti poznamenal, že
odporkyňa mala oficiálne meno I. F., dokumenty o vlastníctve boli však vydané na jej neplatné meno I.
B., ktoré nemala zapísané v žiadnom z jej dokladov totožnosti. Argumentoval aj tým, že uhradil kúpnu

cenu za prevod vlastníckeho práva k bytu, čo preukázal výpisom z účtu zo dňa 09.09.1998, kedy
uskutočnil výber hotovosti vo výške 1 000 USD, ktoré peňažné prostriedky poskytol odporkyni za účelomvyplatenia ceny za prevod vlastníckeho práva k bytu. Namietal pravdivosť a dôveryhodnosť
výpovede svedkyne, sestry odporkyne, ktorú súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodovania
napriek tomu, že v konaní preukázal, že cez medzinárodný prevod peňazí zo svojho účtu vo Veľkej

Británii poslal odporkyni na jej účet v K. B. sumu peňazí za účelom pokrytia nákladov na výmenu okien
v byte. Dôvodil, že súd prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednostranne, keď
ignoroval jeho doklad o zaplatení všetkých nákladov na výmenu okien v ich spoločnom byte a v tejto
súvislosti mu vytýkal, že nevzal do úvahy jeho podiel investovaný do rekonštrukcie bytu a na základe
vyhlásenia svedkyne považoval za preukázané, že náklady na výmenu okien odporkyňa uhradila z

peňazí poskytnutých jej ako vianočný dar jej rodičmi v októbri 2006. Namietal, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul ním navrhovaného svedka a nevyžiadal potvrdenie od
bytového družstva o tom, kedy a koľko bolo zaplatené na kúpnu cenu bytu. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že neprihliadol na jeho doklad o zaplatení sumy 165.000 Sk a nevzal do úvahy ani notársky overené
čestné prehlásenie svedka. Súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil aj tým, že z masy BSM
vylúčil jeho bankový úver a neuložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu na jeho úhradu polovičku. Zdôraznil,

že odporkyňa nemala počas manželstva žiadny príjem, nemala žiadny bankový účet, okrem účtu v K. B.
nemala žiadne úspory a bola dobrovoľne nezamestnaná. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že
peniazeposielalodporkyniakovýživnénamaloletúdcéru,ažepočastrvaniaBSMdošlokspotrebovaniu
peňazí, ktoré zasielal odporkyni s cieľom zlepšiť životné podmienky v spoločnom byte rekonštrukciou
a na nákup nábytku.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že byt nemohli nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala
pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že sa podieľal svojimi finančnými prostriedkami na výmene plastových
okien v jej byte. Mala za to, že súd prvého stupňa správne zistil a ustálil výšku finančných prostriedkov,
ako aj spôsob ich vyporiadania. V súvislosti s námietkami navrhovateľa uviedla, že pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva sa nemožno domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na úhradu
bežných povinností, prípadne na úhradu povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, napríklad plnenia
vyživovacej povinnosti k deťom alebo k rodičom a v prípade, ak sú peniaze výlučne patriace len jednému
z manželov vynaložené na bežnú spotrebu, napr. na potraviny či dovolenku, nemožno za to požadovať
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov náhradu. Z uvedených dôvodov navrhla

odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods.
2, písm.d/ O.s.p.) v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.),
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.

v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom
prezistenierozsahuahodnotymajetkupatriacehodomasybezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov,
ako aj pre jeho samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad; zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom

a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 143, § 150 ), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou
súdnou a výkladovou praxou a svoje rozhodnutie aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a

dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol a
v potrebnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto
ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súduprvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje
v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý

spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/,d/, f/ O.s.p.,
keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého
potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska

odvolacích námietok navrhovateľa.

Z ustanovení § 149 ods. 2 a 3 Obč. zák. vyplýva, že ak nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených
manželov, podaný do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo

spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú
v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie
hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj
vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania manželstva účastníkov
a ich spoločného hospodárenia, teda vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom

zmysle, a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák.

Predmetom vyporiadania bezpodielového vlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a
existovalo v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (teda
nie v deň faktického rozchodu manželov alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je
rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci, ako je napr. ich vek, kvalita, miera opotrebenia a pod.; avšak

pri určení ceny veci je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie
(§ 154ods. 1 O.s.p.). Vyporiadanie BSM teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva
k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je
preto dôležité správne určiť ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku, pokiaľ sa účastníci konania
nedohodnú na cene veci, určí ju znalec ako tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o

stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z
ktorých základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), z ktorej zásady
zákon pripúšťa výnimky umožňujúce podiely určiť aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu (o spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb),

ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie, zveľaďovanie spoločných vecí, a pod., tzv. kritérium miery
pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci. Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení
týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor
druhého manžela.

Z § 150 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať,

aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.Touto refundáciou nákladov sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom
manželov, ku ktorým došlo počas trvania ich manželstva. To však neznamená, že pri vyporiadavaní
dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania ich BSM.

Zákonné ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka pamätá pri vyporiadaní BSM aj na potreby
maloletýchdetíaprihliadnutienane,atovtomsmere,abyveci,ktoréimaždoterazslúžili,mohliimslúžiť
aj naďalej, čo sa prejaví najmä v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé
veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti
boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy bez nároku na zvyšovanie podielu tohto manžela, čo však

nevylučuje aj možnosť nepojať tieto veci vôbec do masy BSM.

Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomca družstevného
bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak
nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že nárok na prevod družstevného bytu do vlastníctva
má len ten z manželov, ktorý je ako nájomca družstevného bytu zároveň aj členom družstva.

V danom prípade odporkyňa nadobudla členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím
manželstva s navrhovateľom, a pokiaľ by aj uzavretím manželstva vzniklo právo spoločného nájmu
družstevného bytu, nevzniklo by im však spoločné členstvo v družstve, a preto bol správne zmluvou
o prevode vlastníctva bytu družstevný byt prevedený do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá bola
výlučnou členkou družstva. Uvedené závery sú v súlade s konštantnou súdnou judikatúrou (rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 291/2006, 3Cdo 172/2012, 2MCdo 8/2013), ktorá v týchto
prípadoch vychádza z konštrukcie transformácie členského podielu. Členský podiel, ktorý môže
byť predmetom prevodu alebo dedenia, má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena
všeobecná. Pokiaľ teda má členský podiel majetkovú hodnotu (možno ho považovať za majetok), tak
potom pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza

k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba
k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok
nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To
znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, nejde ani o rozmnoženie
doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci

ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Nie je pritom rozhodujúce, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena
bytu, nakoľko táto okolnosť nemá vplyv na transformáciu výlučného majetku jedného z manželov pred
uzavretím manželstva (majetku nadobudnutého jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného
vlastníctva tohto manžela).

S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa, vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných a výkladových
pravidiel, na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že do masy BSM nepatrí
byt, ktorý nadobudla odporkyňa na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej s družstvom
do svojho výlučného vlastníctva. Je preto neopodstatnená argumentácia navrhovateľa, že k podaniu
návrhu na vklad vlastníckeho práva a ku samotnému vkladu do katastra nehnuteľností došlo za trvania

manželstva a že odporkyni poskytol finančné prostriedky na odkúpenie bytu do vlastníctva; pokiaľ by
aj bolo toto jeho tvrdenie preukázané, išlo by o peňažné prostriedky vynaložené z jeho výlučného
vlastníctva (pred uzatvorením manželstva) na výlučný majetok odporkyne, ktoré nároky však nie sú
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V nadväznosti na uvedené preto
nebolo potrebné vykonať dokazovanie dopytom na družstvo na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny bytu

pri jeho prevode do vlastníctva odporkyne; keď navyše v spise už boli založené v origináloch príjmové
pokladničné doklady o úhrade kúpnej ceny a poplatkov spojených s prevodom bytu
do vlastníctva odporkyne.

Vecne správne tiež ustálil súd prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal, že by peňažné prostriedky
získané z úveru, ktorý mu bol poskytnutý počas trvania manželstva vo výške 5 000 GBP, investoval do

rekonštrukcie a zhodnotenia bytu vo vlastníctve odporkyne. Navrhovateľ nepreukázal, že by tento úversplácal počas trvania manželstva z výlučných peňažných prostriedkov a ani že by tieto boli vynaložené
nanákupavýmenuplastovýchokienvbyteodporkyne.Tvrdenianavrhovateľa adôkazynímpredložené
na preukázanie investovania svojich výlučných prostriedkov do majetku odporkyne správne vyhodnotil

súd prvého stupňa ako nedôveryhodné, s poukazom na návrh navrhovateľa na rozvod manželstva, na
jeho tvrdenie o zaslaní sumy 600 GBP na letenky na cestu odporkyne s dcérou do Anglicka, ako aj s
ohľadom na vykonanú konfrontáciu medzi účastníkmi konania. Pokiaľ navrhovateľ žiadal zohľadniť, že
financovaldomácnosťabývanieodporkyne,odvolacísúdpoznamenáva,že rovnakosaopotrebyrodiny
a domácnostistaralaodporkyňavnepeňažnej(naturálnej)podobe,ato vykonávanímprácvdomácnosti

a starostlivosťou o maloletú dcéru; a námietky navrhovateľa v tomto smere nemožno považovať za
dôvodné, nakoľko pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa nenahrádza protihodnota tých
vecí, ktoré slúžia svojou povahou na bežnú spotrebu (strava, dovolenka a pod.), resp. slúžiace osobnej
potrebe niektorého z manželov, napríklad ošatenie alebo iné predmety obvyklé a primerané osobnej
potrebe.

Správne súd prvého stupňa ako nadbytočný zamietol aj návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania

výsluchom svedka F.. A. na preukázanie pravdivosti ním podpísaného čestného prehlásenia o tom,
že na žiadosť navrhovateľa odovzdal odporkyni počas manželstva sumu 165.000 Sk, nakoľko počas
trvania manželstva došlo k spotrebovaniu týchto peňazí, a nešlo ani o tzv. vnos (z výlučného majetku
navrhovateľa na spoločný majetok či zo spoločného majetku na výlučný majetok odporkyne), ktorý by
bolo potrebné pri vyporiadaní BSM zohľadniť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, ako aj z prednesov
účastníkov konania či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, a jeho úvahy,
na základe ktorých pristúpil k ustáleniu masy a hodnoty BSM a k spôsobu jej vyporiadania medzi
účastníkmi konania, zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Odvolací súd, po dôkladnom
zvážení a vyhodnotení všetkých okolností, za ktorých došlo k nadobudnutiu sporného bytu do vlastníctva

odporkyne a k vynaloženiu finančných prostriedkov navrhovateľom pre potreby rodiny a
domácnosti, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen v súlade so zákonom, ale
rovnako zodpovedá spravodlivému vysporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa,

ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jeho argumentácie, na
ktorú poukazoval v prvostupňovom konaní, a na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.

V odvolacom konaní vznikol úspešnej odporkyni, ktorá podala návrh na rozhodnutie o povinnosti
nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporkyňa v súlade s

§ 151 ods. 1 vety druhej O.s.p. nevyčíslila v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
trovy odvolacieho konania, pričom zo spisu iné, ako trovy právneho zastúpenia, nevyplývajú, postupoval
odvolací súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a zmenil v písomnom vyhotovení výrok vyhláseného rozsudku
v časti priznania odporkyni náhrady trov odvolacieho konania tak, že jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.