Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/391/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108204358
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108204358.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu: D. U., bývajúceho v C.,
Z. XX, proti žalovanej: U. U., bývajúcej v P., T. X, zastúpenej JUDr. Máriou Habinovou, bývajúcou v
Košiciach, Watsonova 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2013, č.k. 40C/19/2008-281 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 13.6.2013
č.k. 40C/19/2008-281 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal :

Do výlučného vlastníctva žalobcu 4 ks obrazov s motívom 4 ročných období, 1 ks obrazu od O. Q. F..

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal obývaciu stenu, chladničku Minsk, sedaciu súpravu,

spálňovú zostavu, jedálenský kút, mikrovlnú rúru, fritovací hrniec, televízor Philips, mrazničku Calex,
šijací stroj Veritas a nehnuteľnosť byt č. 44 vo vchode 7 na 11. poschodí, obytného domu T. X, súp.
č. XXXX na parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domuvovýške201/10000,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,okresKošiceI,obecKošice-sídlisko
Ťahanovce, kat. územie F. Ť..

Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sumu 15.458,23 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.10.1986 pred
Obvodným národným výborom Košice II. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2005
č.k. 16C/134/2003-109, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2006 bolo manželstvo účastníkov
rozvedené. Na čas po rozvode manželstva bol mal. Z. U., narodený XX.X.XXXX a mal. M. U., narodený
XX.X.XXXX, zverený do výchovy a opatery navrhovateľky U. U. a odporca D. U. bol zaviazaný prispievať

na výživu maloletého Z. sumou 1.300,-Sk mesačne a mal. M. sumou 1.100,-Sk mesačne, ktoré výživné
bol povinný platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (U. U.), počínajúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva do budúcna. Uvedený rozsudok upravil aj styk otca
s maloletými.Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 20.6.2008 č.k. 3T 14/2007-1201 bol D.
U. uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/,
b/, ods. 2, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona (účinného do 31.12.2005), ktorého sa dopustil tak, že

najneskôr od mesiaca júl 2000 do 25.3.2003 v mieste svojho trvalého bydliska v byte na ul. T. Č.. X R. P.
obvykle pod vplyvom alkoholu opakovane spôsoboval v tom čase ešte svojej manželke U. U. a svojim
deťom Q., nar. X.XX.XXXX, Z., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX fyzické a psychické utrpenie tým
spôsobom, že U. U. najmenej v troch prípadoch fyzicky napadol a to nasledovným spôsobom:

-dňa 6.3.2001 ju sotil a následne spolu zápasili, pričom utrpela pomliaždenie prednej hrudnej steny

s hematómom, pomliaždenie ľavého ramena s hematómom, hematóm na prednej ploche predlaktia
vpravo, pomliaždenie chrbta v oblasti driekovej, pre ktoré bola dňa 8.3.2001 na lekárskom ošetrení, a
ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť,

- dňa 20.9.2001 ju ťahal za vlasy po zemi, čím jej spôsobil podvrtnutie krčnej chrbtice, následkom čoho
bola práceneschopná od 21.9.2001 do 29.9.2001,

- dňa 3.3.2003 v dôsledku jeho úderu do tváre, pri ktorom utrpela pomliaždenie tváre a ranu na hornej

pere, bola práceneschopná od 4.3.2003 do 11.3.2003, ďalej U. U. ponižoval, vulgárne jej nadával,
bránil jej vo vykonávaní domácich prác tak, že vedome poškodzoval elektrospotrebiče, ničil jej ošatenie,
osobné hygienické potreby, navarené jedlo najmenej v 3 prípadoch vyhodil do záchodovej misy, pri
hádkach sa jej vyhrážal zabitím, v prípade straty zamestnania na polícii v dôsledku jej opakovaných
oznámení a deti neurotizoval tak, že im bránil v príprave na vyučovanie zhasínaním svetla, v noci ich

bezdôvodne budil, keď fyzicky útočil na manželku, deti reagovali plačom, kričali, boli vystresované,
syna Z. psychicky manipuloval a viedol k nenávisti voči matke, čím svojim agresívnym správaním im
spôsoboval ujmu predovšetkým na ich duševnom zdraví, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a
psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním
a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním stravy,

spánku a vzdelávania, pričom taký čin spáchal na viacerých osobách a pokračoval v páchaní takého
činu po dlhší čas. Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 215 ods. 2 Trestného zákona (účinného
do 31.12.2005) k trestu odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 39a ods.
2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre výkon uloženého trestu bol zaradený do
prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej U. U.,

nemajetkovú škodu vo výške 30.000,- Sk, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.000,- Sk
vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom (tento)
rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so
zaplatením, čo i len jednej splátky.

Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd ustálený okruh vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov, a to 4 obrazy s motívom štyroch ročných období, 1 obraz od O. Q. „.I.
v nulovej zostatkovej hodnote, obývacia stena, chladnička Minsk, spálňová zostava, jedálenský kút,
mikrovlná rúra, fritovací hrniec v nulovej zostatkovej hodnote, sedacia súprava v zostatkovej hodnote
500,-Sk, televízor Philips v zostatkovej hodnote 10.000,-Sk, mraznička Calex v zostatkovej hodnote
1.000,-Sk, šijací stroj Veritas v zostatkovej hodnote 1000,-Sk a nehnuteľnosť - byt na T. K.. Č.. X v

P., ktorého všeobecnú hodnotu stanovil znalec O.. D. U. v znaleckom posudku zo dňa 6.12.2012, na
sumu 66.020,04 €. Po vzatí žalobcu do väzby dňa 25.3.2003 v predmetnom byte bývala žalovaná s
tromi maloletými deťmi a všetky výdavky za byt od roku 2003 do rozhodnutia súdu v predmetnej veci za
užívanie bytu, ako aj za údržbu bytu hradila ona.

Po citácii § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 OZ súd konštatoval, že

manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom manželstva. V súlade so zhodným návrhom účastníkov
vyporiadal hnuteľné veci tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal 4 ks obrazov s motívom 4
ročných období a 1 obraz od O. Q. „. F. v zostatkovej hodnote 0 €. Do vlastníctva žalovanej prikázal
hnuteľné veci - obývaciu stenu, chladničku Minsk, sedaciu súpravu, spálňovú zostavu, jedálenský kút,
mikrovlnú rúru, fritovací hrniec, televízor Philips, mrazničku Calex a šijací stroj Veritas, spolu v hodnote

12.500,-Sk. Nehnuteľnosť - byt súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že predmetný
byt žalovaná užívala spolu s tromi maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Žalobca predmetnýbyt neužíval od roku 2003. Od roku 2003 všetky úhrady spojené s bytom uhrádzala žalovaná. Podľa
znaleckého posudku všeobecná hodnota bytu činila 66.020,04 €. Masu bezpodielového spoluvlastníctva
reprezentovala suma 66.434,96 € [(66.020,04 € byt a hnuteľné veci v hodnote 12.500,-Sk (414,92 €)].

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dospel súd k záveru, že v danom prípade s poukazom
na dobré mravy a správanie sa žalobcu, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, keďže psychicky a fyzicky opakovane dlhodobo týral žalovanú, ako aj
maloleté deti pochádzajúce z manželstva, prihliadajúc na potreby detí (keďže z manželstva účastníkov
pochádzajú tri deti, t.č. už plnoleté), ktorých však od roku 2003, (v čase, keď boli ešte maloleté)

starostlivosť zabezpečovala výlučne žalovaná, pričom (do dnešného dňa - presnejšie rozhodnutia súdu
v tejto veci) žalobca má dlh na výživnom . Žalobca svojím správaním sa voči žalobkyni a deťom, (ktoré
bolo preukázané trestným konaním) nezabezpečoval zdravé výchovné prostredie pre výchovu detí a
harmonické rodinné prostredie, a preto súd určil, že podiel žalovanej na vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva je 3/4 a podiel žalobcu v 1/4.

Žalovaná žiadala zahrnúť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva náklady, ktoré mala s

rekonštrukciou bytu, v súvislosti so zariadením bytu a údržbou bytu, ako aj úhrad za užívanie bytu.
Pretože manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.2.2006, súd prihliadol na náklady, ktoré žalovaná vynaložila na údržbu bytu, povinné platby
do fondu opráv, zmluvné poistenie domácnosti bytu patriaceho do BSM, daň z nehnuteľnosti od
14.2.2006 do uplatnenia. Keďže žalovaná vykonala rekonštrukciu bytu v roku 2005, súd neprihliadol

na náklady súvisiace s touto rekonštrukciou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, lebo
táto rekonštrukcia bola vykonaná za trvania manželstva a z finančných prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná zaplatila od roku 2006 do roku 2012 daň z nehnuteľnosti
za byt vo výške 139,41 €, do fondu opráv od marca 2006 do roku 2012, spolu 1.619,09 € a poistenie
bytu 209,12 €, spolu 1.967,62 €. Jednu polovicu týchto nákladov bol povinný platiť žalobca. Táto

suma činí 922,83 €. Žalovaná za trvania manželstva nadobudla televízor Philips v hodnote 16.990,-
Sk dňa 18.11.2005, pričom na nákup predmetného televízora bol poskytnutý úver žalovanej za trvania
manželstva. Tento úver splatila žalovaná čiastočne za trvania manželstva a sumu 333,40 € zaplatila
po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov (na splátky
úveru). Hodnota vecí patriacich do BSM činila sumu 66.434,96 € a 1/4 pripadajúca na žalobcu činí

16.608,74 €. Od tejto sumy odpočítal polovicu nákladov vynaložených žalovanou po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva na spoločný majetok, a to poistenie bytu, daň za byt, fond opráv,
t.j. polovicu zo sumy 1.967,62 €, čo činí 983,81 € a splátky za televízor, ktoré zaplatila z vlastných
finančných prostriedkov vo výške 166,70 € (1/2 zo sumy 333,40 €), keďže účastníci konania sa dohodli
na zostatkovej hodnote televízora ku dňu právoplatnosti rozvodu v sume 10.000,-Sk. Žalovaná je

tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu pozostávajúcu 1/4 z hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva
mínus náklady vynaložené na spoločnú vec z vlastných finančných prostriedkov, t.j. sumu 15.458,23
€. Pokiaľ žalovaná žiadala zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva aj motorové vozidlo Škodu M.,
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetné motorové vozidlo v čase zániku BSM
už neexistovalo vo vlastníctve účastníkov. Táto skutočnosť bola preukázaná z výpovede žalobcu, ako

aj svedka U., a listín z evidencie motorových vozidiel, a preto predmetné motorové vozidlo nezahrnul
do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 15.458,23 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že byt na T. K. X R. P. nadobudol
od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Počas dvoch rokov býval v byte sám,
lebo žalovaná sa doň odmietala nasťahovať. Do roku 2000 celý byt svojpomocne so svojím otcom
(ktorý je už nebožtík) a kamarátmi zrekonštruoval. Aj keď žalovaná pred a po materskej dovolenke

bola riadne zamestnaná, vôbec nemala snahu prispievať na chod domácnosti a na zveľaďovanie a
zlepšovanie životných podmienok. Príjem v sume asi 30.000,-Sk bol výlučne iba pre jej potrebu. Detipochádzajúce z manželstva sú už dospelé. Boli a sú pod psychickým tlakom žalovanej. Žalovanú označil
za profesionálnu klamárku a herečku, ktorá vystupuje dvojtvárne. Byt pred a po vzatí do väzby bol po
priebežných rekonštrukciách obývateľný a vôbec nebol zdevastovaný. Auto značky Š. M. ev.č. P. XXX

I. bolo riadne a zákonne prevedené na evidencii motorových vozidiel Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach. Žiadal polovicu hodnoty bytu ocenenú znalcom a preveriť úspory žalovanej. Taktiež
žiadal vydať nástenné hodiny značky D. (dar od nebohého svokra), 2 ks polievkových súprav (dar od
rodičov), 4 ks váz a dóz - červenobielej farby, dar od kolegov z práce.

Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalobca v odvolaní „nepopísal“ v čom

mala spočívať rekonštrukcia bytu, ktorú mal vykonať svojpomocne za pomoci svojho otca a kamarátov.
Poznamenala, že zo strany rodičov žalobcu nedostali žiadnu finančnú, ani inú pomoc, ako je to obvyklé
pri mladých začínajúcich rodinách. Rodina žalovanej často mladú rodinu podporovala finančnými
dotáciami, potravinami, pomocou s deťmi a podobne, hlavne po rozvode. Žalobca ignoroval súdne
pojednávania, nepredkladal žiadne doklady, resp. návrhy na dokazovanie, ktoré by boli predmetom
dokazovania na súde prvého stupňa. Žalovaná sa „ každého“ pojednávania zúčastnila a rozsudok

bol vyhlásený po 5 rokoch od podania návrhu na súd. Odvolanie nepodala, lebo potrebuje vo veci
právoplatné rozhodnutie, pretože prebiehajú exekučné konania na byt z dôvodu nevyporiadaných
záväzkov žalobcu, ktoré vznikli po rozvode manželstva.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.1.2015 o 9.50 hod. v pojednávacej sieni Krajského

súdu v Košiciach č.dv. 202 II. poschodie ( § 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ).

Odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, ale podľa obsahu odvolania možno konštatovať,
že uplatňuje odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd poznamenáva, že účastníci okrem povinnosti

tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, dôkazy nadbytočné, t.j.
ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom
tvrdení účastníkov ( § 120 ods. 3 O.s.p.) a pod.. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný

odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd rozhoduje na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi konania sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod v danom prípade nebol naplnený, lebo súd
prvého stupňa zistil skutkový stav na základe rozsiahleho dokazovania navrhnutého účastníkmi konania

a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z takéhoto dokazovania vyplynuli a prihliadol
na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132
O.s.p..

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje.Podľa § 143 OZ v znení platnom k 14.2.2006 (t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov) v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov a vecivydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo, ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§

149 ods. 1 OZ).

Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na

starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti.

Jednou zo základných zásad sporového občianskoprávneho konania je zásada dispozičná, ktorá
spočíva v procesnej iniciatíve patriacej účastníkom konania, ktorí disponujú konaním i predmetom
konania. Dispozícia predmetom konania je upravená v § 153 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej súd môže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhajú len vtedy, ak konanie

možno začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov
medzi účastníkmi.

Takým je aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom súd môže vyporiadať len
tie veci (majetok), patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť
ich návrhy môže len ohľadom ceny vyporiadaného majetku a toho, ako ho medzi manželov rozdelí.

K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza:

Žalobca sa domáha v odvolaní vydania hnuteľných vecí, ktoré nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva, ale majú tvoriť jeho výlučné vlastníctvo, lebo tieto veci mal nadobudnúť titulom daru od
svojich rodičov, resp. kolegov, resp. rodičov žalovanej.

Ak predmetné veci, ktorých vydania žalobca v odvolaní sa domáha existujú a žalovaná mu odmieta

predmetné veci dobrovoľne vydať, môže žalobca podať návrh (na začatie konania) o vydanie (týchto
hnuteľných vecí) s tým, že v návrhu na začatie konania presne označí a špecifikuje jednotlivé hnuteľné
veci. Vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam sa totiž nepremlčuje.

Žalobca počas konania tvrdil, že predmetný byt svojpomocne zveľaďoval a zrekonštruoval so svojím
otcom (ktorý je už nebohý) a svojimi kamarátmi, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal.

Podobne žalobca nepreukázal ani tvrdenie, resp. informáciu o tom, že žalovaná mala mať uložené
finančné prostriedky na vkladných knižkách. Žalobca neoznačil ani jednu banku, v ktorej žalovaná mala
mať vkladné knižky, resp. vkladové účty. Jeho tvrdenie, resp. informácia zostala len v rovine púheho
tvrdenia, resp. informácie.

Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o finančnú náhradu 1/2-ice z hodnoty predmetného bytu, odvolací súd

sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bol dôvod pre určenie nerovnosti
podielov, pri ktorom je významné ako sa každý z manželov staral o rodinu, zabezpečenie spoločnejdomácnosti, či uspokojovanie spoločných potrieb a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie týchto
spoločných vecí.

O tom, že žalobca sa nesprával ako zodpovedný hospodár, svedčia rôzne exekúcie, ktoré sa voči

žalobcovi vedú. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že žalobca počas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva predal osobné motorové vozidlo, ktoré patrilo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a peniaze utŕžené za predaj použil pre svoju potrebu.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že výživné na mal. deti bolo predmetom iného konania,
takže nemá vplyv na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

Nemožno však vylúčiť dopad neplnenia vyživovacej povinnosti jedným z rodičov (ktorej plnenie po určitý

čas suploval druhý z rodičov) na celkové uhradzovanie potrieb rodiny a domácnosti.

V predmetom prípade bol jednoznačne preukázaný dopad neplnenia vyživovacej povinnosti žalobcu
voči mal. Z. I. M., o čom svedčí dlh na výživnom na (v tom čase maloleté) deti, ktoré suplovala žalovaná,
a tým sa rozhodnou mierou podieľala aj na celkovom uhrádzaní potrieb rodiny a domácnosti minimálne
od marca 2003.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, lebo o trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p.). Okresný súd rozhodne aj o trovách

tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.