Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/412/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240509
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösllingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu v Humennom), ktorý

rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a nerozhodol
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca vytýka súdu,
že porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu

ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uplatnil
si preto, vo veciach týkajúcich sa vecí pôvodne vedených Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
17C/377/2012, 17C/374/2012, 17C/372/2012 a 17C/371/2012, nárok na náhradu škody v konkrétnej
sume predstavujúcej istinu a príslušenstvo, ktorá viac nemôže byť priznaná všeobecným súdom z
príslušného zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj
nemajetkovú ujmu vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.
Žalobca si zároveň, vo veciach týkajúcich sa vecí pôvodne vedených Okresným súdom Humenné
pod sp. zn. 17C/376/2012, 17C/378/2012 a 17C/380/2012, uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 Eur
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti. Žalobca vynaložil v

tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačnévýdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma
by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Žalobca zároveň uviedol, že výška

hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že
presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca si taktiež aj v týchto
veciach uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.

48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku jeho insolvencie, keď neexistoval akýkoľvek
účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom
pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US
142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30,
III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55 Eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných

konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to, predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli
doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale

skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca

podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie,
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach,
prípadneoznámiťdátumykedysažalobcadozvedeloškodevrátanedokladovpreukazujúcichvyčíslenie
majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ichnedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené

v zákone.
Žalovaný zároveň poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v

súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti

na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že toto nemôže byť
chápané ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a že zároveň nie sú splnené

ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ako aj to či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež zdôraznil, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.
Žalovaný poukázal aj na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu,

vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom
žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie
žalobcu verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, resp. skutočnosť, že
štátne orgány, musia na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či

poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas,

napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu termínu, pretože neboli splnené
zákonnépodmienkypreodročeniepojednávaniavzmysle §119Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len „O.s.p.“). Právny zástupca žalobcu, ktorý bol požiadaný, aby v rámci hospodárnosti konania oznámil
termín pojednávania aj svojmu klientovi, prevzal predvolanie dňa 20.10.2014, pričom bez zbytočného
odkladu súdu neoznámil dôvod pre odročenie a nepredložil ani doklad o kolidujúcich termínoch iných

pojednávaní. Žiadosť o odročenie pojednávania zaslal právny zástupca žalobcu elektronicky len deň
pred pojednávaním, a to v čase o 15.59 hod., pričom táto neobsahuje podľa § 119 ods. 2 O.s.p. údaj o
tom, kedy sa žalobca dozvedel o dôvode pre odročenie. Navyše je potrebné poukázať na to, že žalobca,
ktorý podal veľké množstvo takýchto žalôb (cca 44.000) v rámci SR, si musel byť vedomý skutočnosti, žebudú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a v rôznych termínoch, preto pokiaľ sa chcel osobne
pojednávaní zúčastňovať, mal zastúpenia na pojednávaniach adekvátne personálne zabezpečiť. V
tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR I.US 68/1998 zo dňa 13.1.1999,

podľa ktorého kolízia pojednávaní nie je relevantná, ak sa právny zástupca o tejto kolízii dozvedel
v dostatočnom časovom predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom existencie dôležitého
dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v
prítomnosti účastníkov nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania,
ale pojednávanie môže odročiť len z dôležitého dôvodu.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobami, písomným vyjadrením
žalovanej, návrhom na prerušenie konania, spismi Okresného súdu Humenné, sp. zn. 15Er/1060/2009,
21Er/794/2009, 18Er/360/2010, 5Er/328/2009, 6Er/828/2009, 5Er/36/2010, 6Er/729/200 a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, a zistil tento skutkový stav:
Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli Okresnému súdu Humenné a týkali

sa exekučných konaní vedených Okresným súdom Humenné:
- exekučná vec sp. zn. 15Er/1060/2009 proti povinnému: J. Q., N.. XX.XX.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.11.2009, listom zo dňa 7.12.2009 súd
vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov zo dňa
10.10.2008 a súvisiacich všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako aj na špecifikáciu zmluvných

pokút, ktoré sú súčasťou istiny vo výroku rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 123459/09 zo dňa
18.8.2009, listom zo dňa 21.12.2009 žalobca odpovedal na výzvu súdu a predložil úverovú zmluvu a
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uznesením zo dňa 23.6.2011 súd žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.8.2011, uznesením zo dňa 19.8.2011 súd exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011,
- exekučná vec sp. zn. 21Er/794/2009 proti povinnému: Q. Š., N.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 17.9.2009, listom zo dňa 25.9.2009 bol
právny zástupca vyzvaný, aby súdu predložil zmluvu o úvere zo dňa 4.2.2008 a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, listom zo dňa 2.10.2009 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti

súdu o 60 dní, listom zo dňa 24.11.2009 bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere a
všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru a taktiež oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru,
dohodnutej odmeny (poplatku za poskytnutie úveru) a informácie koľko dlžník reálne zaplatil, pričom
táto výzva bola adresovaná aj právnemu zástupcovi žalobcu, listom zo dňa 30.11.2009 žalobca súdu
predložilzmluvuoúverespolusovšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,listomzodňa25.2.2010

bol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. požiadaný o doručenie ich spisu
sp. zn. SR 04639/09, listom zo dňa 25.2.2010 bol právny zástupca žalobcu opätovne požiadaný o
poskytnutie informácií týkajúcich sa výšky reálne poskytnutého úveru a predloženie dôkazu svedčiaceho
o tom, aká suma bola dlžníkovi poskytnutá a taktiež o poskytnutie informácie, koľko dlžník reálne zaplatil,
listom zo dňa 26.3.2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. predložil

kópiu žiadaného spisu, listom zo dňa 15.4.2010 bol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. požiadaný o predloženie návrhu na začatie rozhodcovského konania vo veci sp.
zn. SR 04639/09, uznesením zo dňa 25.6.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy 570,93 EUR a 0,25%-tného úroku z omeškania za každý
deň omeškania zo sumy 576,93 EUR od 7.11.2008 do zaplatenia, uznesením zo dňa 26.11.2010 Krajský

súd v Prešove ako odvolací súd potvrdil vyššie uvedené uznesenie, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.7.2011, uznesením zo dňa 4.7.2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, uznesením zo dňa 9.4.2013 Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd uvedené uznesenie prvostupňového súdu potvrdil, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2013, uznesením zo dňa 20.11.2013 súd exekučné konanie zastavil,

- exekučná vec sp. zn. 18Er/360/2010 proti povinnej: V. N., N.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.8.2010, listom zo dňa 31.8.2010 bol právny zástupca
žalobcu vyzval, aby súdu predložil zmenku vystavenú dňa 13.11.2008, listom zo dňa 2.9.2010 bol
Stály rozhodcovský súd vyzvaný, aby súdu predložil zmenku vystavenú dňa 13.11.2008, listom zo
dňa 8.9.2010 žalobca súdu predložil žiadanú zmenku, listom zo dňa 4.4.2011 bol žalobca vyzvaný,

aby súdu ozrejmil účel poskytnutia úveru („finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania“)
a predložil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, a to s
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 78/2010 v súvislosti s tým, že dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ - oprávnený, listom zodňa 4.4.2011 bola povinná vyzvaná, aby súdu ozrejmila účel poskytnutia úveru („finančné prostriedky
poskytnuténavýkonzamestnania“)aabyzároveňsúdupredložilapotvrdenieovykonávanízamestnania
na účel, ktorého bol úver poskytnutý, listom zo dňa 4.4.2011 bol Stály rozhodcovský súd požiadaný o

zaslanie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 03289/10, dňa 4.4.2011 bola zároveň cestou súdu vykonaná
lustrácie povinnej v Sociálnej poisťovni, listom zo dňa 3.5.2011 žalobca reagoval na výzvu súdu ohľadom
ozrejmenia účelu poskytnutého úveru, uznesením zo dňa 21.6.2011 súd žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.7.2011, uznesením zo dňa 28.7.2011 súd exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2011,
- exekučná vec sp. zn. 5Er/328/2009 proti povinnej: Q. X., N.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.5.2009, listom zo dňa 2.6.2009 súd vyzval žalobcu
na predloženie zmluvy o úvere zo dňa 8.12.2008, listom zo dňa 20.11.2009 bol právny zástupca
žalobcu vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere uzavretej dňa 17.12.2007, prehľadu práv, povinností
a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj výzvy právneho zástupcu žalobcu adresovanú

žalovanej označenú ako pokus o zmier, listom zo dňa 3.12.2009 žalobca nepredložil súdom požadované
doklady, keďže mal za to, že predloženie týchto dokladov je neopodstatnené a žiadal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie, listom zo dňa 19.2.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. o predloženie zmluvy o úvere zo dňa 17.12.2007 a prehľadu práv, povinností
a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, listom zo dňa 2.11.2010 bol Stály rozhodcovský súd

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. bol požiadaný o zaslanie návrhu na vydanie rozhodcovského
rozsudku vo veci sp. zn. SR 13471/08, uznesením zo dňa 18.7.2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.8.2011, uznesením zo dňa 5.9.2011 súd exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011,

- exekučná vec sp. zn. 6Er/828/2009 proti povinnému: V.N. K., N.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.9.2009, listom zo dňa 5.10.2009 bol
exekútor a právny zástupca žalobcu vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere zo dňa 20.8.2008,
všeobecných podmienok a sadzobníka, listom zo dňa 22.10.2009 žalobca požiadal o predĺženie lehoty
na vybavenie žiadosti o 60 dní, listom zo dňa 29.12.2009 žalobca predložil súdom požadované doklady,

listom zo dňa 22.1.2010 žalobca zaslal vyjadrenie vo veci a žiadal vydať poverenie na vykonanie
exekúcie, uznesením zo dňa 8.6.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia nad
sumu 834,51 EUR, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie, dňa 2.8.2010 bolo súdu doručené
odvolanie voči tomuto uzneseniu, listom zo dňa 12.8.2010 exekútor zaslal vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu,listomzodňa9.3.2011právnyzástupcažalobcuzobralpodanéodvolanievcelomrozsahuspäť,

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 19.1.2011 zrušil uznesenie prvostupňového
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, listom zo dňa 25.3.2011 súd oznámil právnemu zástupcovi
žalobcu, že odvolací súd rozhodol o odvolaní skôr, než došlo k späťvzatiu odvolania a zároveň ho
vyzval, aby súdu oznámil, či trvá na návrhu na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej žiadal vymôcť 0,25%-
tný denný úrok z omeškania zo sumy 826,55 EUR od 25.12.2008 do zaplatenia, uznesením zo dňa

15.6.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2011, uznesením zo dňa 16.8.2011 súd exekučné
konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2011,
- exekučná vec sp. zn. 5Er/36/2010 proti povinnej: P. X., N.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.1.2010, listom zo dňa 3.2.2012 súd vyzval právneho

zástupcužalobcunapredloženiezmluvyoúverezodňa10.7.2008,prehľadupráv,povinnostíazáväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a výzvy právneho zástupcu žalobcu žalovanej - pokus o zmier, listom
zo dňa 23.2.2010 žalobca súdu predložil žiadanú zmluvu o úvere, listom zo dňa 9.6.2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. o zaslanie spisu sp. zn. SR 19307/09,
vrátane návrhu na začatie rozhodcovského konania, listom zo dňa 14.7.2010 bola kópia tohto spisu súdu

zaslaná, uznesením zo dňa 13.6.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2011, uznesením zo dňa
15.8.2011 súd exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2011,
- exekučná vec sp. zn. 6Er/729/2009 proti povinnému: V. Š., N.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená dňa 3.8.2009, listom zo dňa 18.9.2009 boli exekútor, ako aj právny zástupca žalobcu

vyzvaní, aby súdu predložili zmluvu o úvere zo dňa 4.8.2008, všeobecné podmienky a sadzobník, listom
zo dňa 28.9.2009 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti súdu o 60 dní, listom zo
dňa 30.11.2009 žalobca súdu predložil úverovú zmluvu spolu so všeobecnými podmienkami, uznesením
zo dňa 14.12.2009 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia nad sumu 613,87EUR a trovy konania, žalobca súdu dňa 21.1.2010 doručil odvolanie voči tomuto uzneseniu, listom
zo dňa 16.2.2010 podal exekútor vyjadrenie proti tomuto odvolaniu, uznesením zo dňa 28.10.2010
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, listom súdu doručeným dňa 21.2.2011 žalobca zobral späť podané odvolanie, listom
zo dňa 16.3.2011 súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že odvolací súd o odvolaní rozhodol
skôr, než mu bolo doručené späťvzatie odvolania a zároveň ho vyzval, aby súdu oznámil, či trvá na
návrhu na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej žiada vymôcť 0,25%-tný úrok z omeškania denne zo
sumy 863,48 EUR od 12.10.2008 do 9.6.2009 a zo sumy 786,48 EUR od 16.10.2009 do zaplatenia,

listom zo dňa 13.4.2011 právny zástupca žalobcu na základe výzva súdu oznámil, že trvá na exekúcii
aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania, uznesením zo dňa 18.7.2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.12.2011, uznesením zo dňa 28.12.2011 súd exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2012.

Žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy. Z príslušných exekučných spisov vyplýva, že súd žiadosti o vydanie poverení
na vykonanie exekúcie zamietol. Zároveň je zrejmé, že údaje žalobcu ohľadom plynutia času od
doručenia návrhu súdu do vydania rozhodnutia súdu nie sú správne, pričom súdu nie je jasné z akých
podkladov žalobca vychádzal. Navyše vo všetkých príslušných exekučných konaniach súd hneď v

priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyzýval
oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu, prípadne rozhodcovský súd o poskytnutie súčinnosti
(oznámenie informácií, resp. predloženie dokladov). Vo všetkých rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia súd vyhodnocoval rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a jeho dlžníkom (povinným) a dospel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného od 1.4.2009 do 30.6.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné

odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).V prejednávanej veci žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadostí exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá súdu
rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd
nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule, prípadne v návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia, keď súd musí

vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie
zákona.Častokrátsipredtakýmtorozhodnutímmusízabezpečiťajďalšielistiny,najmäakjeexekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne
skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania,
a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie
poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným

titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

K ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd považuje za potrebné uviesť, že je v ňom
zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu
na exekúciu. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj zo
spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto kontexte je preto 15 dňová lehota na vydanie

poverenia extrémne krátka na to, aby exekučný súd zodpovedne preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu), vzhľadom na zložitosť veci, posúdenie súladu
exekučného titulu s vnútroštátnym právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ. Napokon aj Ústavný súd
SR uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať

len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonnom ustanovených lehotách. Ich
nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci (IV. US
471/2012 zo dňa 7.5.2013, I.US 86/2002). Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie
záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že sú všeobecne

známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo už konštatovali súdy
vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca
určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktorú súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu predložil
na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie

poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi
účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pretože v mnohých prípadoch súd
zabezpečoval za účelom posúdenia žiadostí aj ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito

podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažné
konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, keď sám žalobca porušuje
zákon a poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.), s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých

mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Priposudzovanítoho,čisaexekučnýsúddopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci a kedy ústavný
súd, okrem iného, zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával

žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a
preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že
o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ale ústavne akceptovateľné.Napokon zákonodarca nedostatok v súvislosti so stanovením zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 EP
napravil jeho novelou zákonom č. 144/2010 Z.z., v zmysle ktorého od 1.6.2010 uvedená lehota neplatí
pri exekučných tituloch podľa § 41 ods. 2 písm. c, d (notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a komisií).
Súd teda dospel k záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do
vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť zamietnutá, rozhodne nie je takej povahy, že by predstavovala
porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako už súd uviedol 15 dňová
lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 1.6.2010 neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia.

Podľa názoru súdu je nesprávna aj argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia, ako nesprávneho úradného postupu, pretože je
logické, že výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo
ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia

činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr
nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené
zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému

uzneseniu nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke
právoplatne rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
dôsledkom čoho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi
preto nič nebránilo podať žalobu na súd.

Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou
žalovaného a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto náklady

vznikli. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je
potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný
súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom
povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že keďže
nebol daný základ nároku, súd neskúmal ani jeho výšku, napr. v súvislosti s dodatočne predloženým

znaleckým posudkom zo strany žalobcu.
Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v zmysle
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom sú, podľa názoru súdu, irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie

je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď mu škoda mala vzniknúť pri

negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenázaoberaťsaajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k rozhodnutiu súdu pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k
názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
tomto prípade nie je premlčané, keďže k rozhodnutiam súdu došlo až po dni 23.04.2009.

Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba, v pôvodnom konaní v tejto veci, boladoručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby
z dôvodu predčasnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Žalobca písomným podaním zo dňa 12.12.2014 požiadal súd o prerušenie tohto konania do
právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C 6/2010. Žiadal, aby súd toto
konanie prerušil do zodpovedania otázok Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnych otázkach.
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam aj pre toto
konanie, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti

postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré sa týka procesných situácií,
v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a
je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej

organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim
hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na túto zásadu konania, je preto prerušenie konania
vo všeobecnosti skôr výnimkou ako pravidlom. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s p. predpokladá

takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné
rozhodnúť vo veci samej. Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila
otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale jedná sa o
prípad, kedy otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych
dôvodov (napr. z dôvodu spomínanej hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného

orgánu, najčastejšie súdu.
Podľa názoru súdu, zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania
v zmysle § 6 O.s.p., t. j. to, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, v zmysle
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. splnené nie sú. Súd nevidel žiaden nevyhnutný dôvod
prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C
6/2010, preto návrh žalobcu na prerušenie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.