Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/550/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234301
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/289/2012-61 zo dňa 28. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 1.563,44 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 312,69 eur
zamietol (v poradí I. výrok) a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (v poradí II. výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by
odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 1.563,44 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 312,69 eur a nahradiť mu trovy konania.

Ďalej v odôvodnení uviedol, že na pojednávanie dňa 28.03.2014 sa účastníci konania, ani
právny zástupca navrhovateľa nedostavili. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi

navrhovateľa riadne a včas doručené. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Odporca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil.

Zpripojenéhospisusp.zn.20Er/4260/2010zistil,žedňa14.10.2010doručilsúdnyexekútorJUDr.Rudolf
Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 03956/10 zo dňa
24.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2010 a vykonateľnosť 17.06.2010. Okresný súd
ďalej uviedol, že vyzval Stály rozhodcovský súd na zapožičanie jeho spisu, príp. zaslanie jeho fotokópie

a ten na jeho výzvu doručil dňa 26.11.2010 na CD nosiči viaceré listiny zo spisu, medzi iným aj
doručenku potvrdzujúcu doručenie rozhodnutia povinnému, požadovanú okresným súdom. Okresný súd
uznesením č. k. 20Er/4260/2010-24 zo dňa 06.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2011
(voči tomuto uzneseniu sa oprávnený neodvolal), žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.09.2010 doručenú Okresnému súdu Žilina dňa14.10.2010 zamietol, a to s odôvodnením, že považoval výkon práv oprávneného (t.j. navrhovateľa
v prejednávanej veci) podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať § 45 zákona č. 244/2002 Z.

z. a preto postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol,
že po vykonanom dokazovaní nemal preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný postup
súdu v exekučnej veci, ktorá sa viedla na základe návrhu navrhovateľa ako oprávneného, spočívajúcom

v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej dobe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
podrobnostiach uviedol, že pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti súdneho exekútora na jeho vydanie, súd konštatoval, že z ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje túto lehotu vo všeobecnosti pre prípad, že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Táto lehota však výslovne v zmysle zákona neplatí v prípade, ak súd

zistí uvedené rozpory a žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Ďalej v odôvodnení uviedol, že rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré
sa zúčastňujú na súdnom konaní. V predmetnej exekučnej veci išlo o rozhodcovský rozsudok v

spotrebiteľskej veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný súd v záujme zvýšenej ochrany
spotrebiteľa postupoval po doručení žiadosti o udelenie poverenia v súlade so svojou povinnosťou
preskúmať rozhodcovský rozsudok v kontexte vyššie uvedených intencií. Pokiaľ teda exekučný súd
zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil a právne ich posudzoval, išlo o činnosť smerujúcu
k vydaniu rozhodnutia a teda takýto postup exekučného súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých navrhovateľ
nepreukázal tvrdenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Súd konštatoval, že sa konanie exekučného
súdu v danom prípade vyznačovalo určitými prieťahmi, a to v období od 26.11.2012 (deň doručenia
listín Stálym rozhodcovským súdom exekučnému súdu na základe výzvy zo dňa 04.11.2010) do dňa
06.05.2011 (deň rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie), ale tieto prieťahy neboli v príčinnej súvislosti s neuspokojením pohľadávky
oprávneného. Postačuje preto konštatovanie prieťahov, naviac nezákonnosť exekučného titulu spôsobil
sám navrhovateľ.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na

ďalšie konanie.

Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.),

c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p./, e/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, f/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.

2 O. s. p. Poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelenásystémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za

nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej

ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o

výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil,
no súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, navrhovateľa nepoučil
podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlal vyhlásiť rozsudok vo veci samej. V závere
odvolania namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov keď sám zistil, že o návrhu nebolo

rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu
na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné vylúčiť, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj zo spisového materiálu (č. l.

11) vyplýva, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p.. Naviac ako už
bolo uvedené, Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/217/2013-19 zo dňa 19.03.2013 rozhodol o
vylúčení sudkyne Mgr. Márii Kašíkovej z prejednávania a rozhodovania tejto veci a zároveň rozhodol o
nevylúčení ostatných sudcov Okresného súdu Žilina z prejednávania a rozhodovania tejto veci, medzi
nimi aj konajúceho sudcu Mgr. Andreja Kekelyho.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, keď
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti
navrhovateľaajehoprávnehozástupcuapokiaľokresnýsúdnanariadenompojednávanídôkazvykonal,
neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, žesa na pojednávanie nedostavil sám, ani jeho právny zástupca) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že
okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil

na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje
právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil. Nakoľko sa okresný súd dôsledne vysporiadal i s otázkami tvrdenej majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .