Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/325/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613210680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613210680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého H. O., nar. XX.XX.XXXX , bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany, odborom sociálnych vecí a rodiny, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X.H. XX a H. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zvýšenie a zníženie
výživného , takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/48/2011 zo dňa 03. 05. 2012 tak, že zvyšuje
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 70,- eur na sumu 130,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2013.

V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 780,- eur, je
otec povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok a exekúcie.

Súd konanie o zníženie výživného z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom návrhu uviedla, že maloletý
H. od 01.09.2013 nastúpil na štúdium na strednej škole, čím sa jej podstatne zvýšili náklady na jeho
štúdium. Poukázala tiež na fyzický rast syna H., v dôsledku čoho sa jej zvýšili náklady na ošatenie a
hygienické potreby, okrem toho navštevuje krúžky fitnes a futbalu, pričom otec s maloletým H. stretáva
sa veľmi sporadicky, záujem o neho nejaví, žiadnym spôsobom či už finančne, alebo materiálne mu

neprispieva nad rámec bežného výživného. Žiadala , aby bolo zvýšené výživné na maloletého H. zo
sumy 70,- eur na sumu 500,- eur, od 01.09.2013. Ďalej ústne zdôvodnila návrh na zvýšenie výživného
a uviedla, že návrh na zvýšenie výživného by nepodala, avšak zarazila ju skutočnosť, že otec zaťahuje
obe deti t.j. dcéru F. a syna H. do jeho záležitostí ohľadne spolužitia s terajšou priateľkou a jej deťmi,
pretože obom deťom oznámil, že chodí s priateľkou a jej deťmi na rôzne akcie, výlety a pod. zatiaľ čo
o vlastné deti nejaví záujem.

Návrh na zvýšenie výživného bol doručený otcovi, ktorý sa písomne vyjadril, v ktorom svojom vyjadrení
poukázal na svoju finančnú situáciu ako i priebeh manželstva a v závere svojho písomného vyjadrenia
uviedol, že žiada o zníženie výživného.K písomnému vyjadreniu súčasne otec maloletého dieťaťa pripojil rozpis nákladov s tým, že býva v
garsónke, za ktorú platí 200,- eur, výživné na dcéru F. 80,- eur a maloletého H. 70,- eur, životné poistenie
55,- eur, sporenie na dôchodok 30,- eur, pôžička pred rozvodom 20,- eur, telefón 60,- eur, strava 100,-

eur, benzín do auta 90,- eur a ošatenie a obuv 50,- eur.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca, nakoľko zvýšenie výživného je na prospech maloletého dieťaťa a návrh otca na zníženie
výživného zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , správou zamestnávateľa otca, daňovým priznaním
oboch rodičov, správou zo školy, dokladmi o poplatkoch, čestnými prehláseniami , pripojením spisu
Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/48/2011 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/48/2011 zo dňa 28.11.2011 bolo manželstvo rodičov

maloletého H. rozvedené a dcéra F. , nar. XX.XX.XXXX, ktorá v čase konania o rozvode bola maloletá
a maloletý H. , nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej F. sumou 80,- eur a na výživu maloletého H. mesačne sumou 70,- eur.

Rozsudok čo do výroku o rozvode manželstva a zverenia maloletých detí do starostlivosti matky

nadobudol právoplatnosť dňom 22.12.2011, čo do výroku o výške výživného podal odvolanie otec
maloletých detí a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 5CoP/4/2012 zo dňa 21.01.2012 rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/48/2011 zo dňa 03.05.2012 bola schválená
rodičovská dohoda v časti výživného a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry F. sumou 80,- eur
a maloletého H. mesačne sumou 70,- eur.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.05.2012.

V čase poslednej úpravy výživného maloletý H. navštevoval 8.ročník ZŠ.

Matka v čase poslednej úpravy výživného podľa daňového priznania za r.2010 mala základ dane v sume
1.932,- eur.

Otec maloletého dieťaťa podľa daňového priznania za r.2010 bol v strate t.j. mínus 1.479,- eur.

Obaja mali vyživovaciu povinnosť k dvom deťom.

V súčasnej dobe otec je zamestnaný vo firme Decodom, s.r.o. Pílska 7, Topoľčany a jeho príjem činí
570,38 eur. Obýva garsónku, pričom platí nájom v sume 200,- eur, pôžičku mesačne v sume 20,- eur,
sporenie na dôchodok v sume 30,- eur, životné poistenie 55,- eur, benzín do auta 90,- eur, ošatenie
a obuv 50,- eur. Má priateľku, ktorá žije so svojimi deťmi v obci L., teda s touto nezdieľa spoločnú
domácnosť. Podľa daňového priznania za r.2013 má otec príjmy v sume 25.084,17 eur, výdavky v sume

20.312,04eur,tedazákladdanečinil4.772,13eur.VyživovaciupovinnosťmákmaloletémuH.adcéreF..

Matka je SZČO a jej príjem činí za r.2013 sumu 25.084,17 eur. Za r.2014 matka mala príjem a to v
mesiaci januári 2014 v sume 2.859,37 eur, v mesiaci februári 2014 v sume 2.638,05 eur, v mesiaci
marci 2014 v sume 2.133,55 eur a v mesiaci apríli 2014 v sume 2.426,14 eur. Obýva rodinný dom, ktorý

je jej vlastníctvom a v spoločnej domácnosti žijú rodičia H. J. a E. J., ktorí obývajú prízemie rodinného
domu. Podieľa sa v 1-ici na nákladoch v domácnosti t.j. elektrika 64,- eur, plyn 150,- eur, voda cca 20,-
eur, Digi TV 10,- eur, koncesionárske poplatky 4,96 eur. Dlhy a pôžičky nemá žiadne. Nežije v spoločnej
domácnosti s priateľom , tento nie je prihlásený k trvalému pobytu, iba ju navštevuje a sporadicky jej
finančne vypomáha.

Zo správy zo školy R. S., T. Y., V., vyplýva, že maloletý H. je od 01.09.2013 študentom Hotelovej
akadémie a náklady na štúdium na celý rok činia 2.015,- eur.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre

určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potriebdetí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale
i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní

o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom

alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými

iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.

Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty

zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je len
čiastočne opodstatnený, nakoľko bolo preukázané že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane

maloletého H., ktorý v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 8.ročník ZŠ, zatiaľ čo v súčasnej
dobe od 01.09.2013 začal navštevovať strednú školu. Z toho vyplýva, že sa pripravuje na budúce
povolanie, keďže zo správy zo školy bolo zistené, že navštevuje študijný odbor hotelovej akadémie.
Pokiaľ ide o matku, tejto nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a nedošlo ani k zmene finančnej
situácie. Pokiaľ ide o otca, tento v čase poslednej úpravy výživného vykazoval stratu, nebol v riadnom

pracovnom pomere, zatiaľ čo v súčasnej dobe je v riadnom pracovnom pomere a jeho príjem činí 570,38
eur, zatiaľ čo má i vedľajší príjem z činnosti starejšieho. Táto činnosť bola preukázaná i pripojeným
daňovým priznaním.

Súd na základe zistenej zmeny pomerov upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. zo sumy

70,- eur na sumu 130,- eur, od 01.09.2013, t.j. od nástupu na strednú školu, s tým, že zameškané výživné
za obdobie od 01.09.2013 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 780,- eur súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným.

V priebehu konania otec návrh na zníženie výživného vzal späť, preto súd v zmysle § 96 odsek 1 O.s.p.

konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. nakoľko ide o konanie o výživnom,
ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.