Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Štrignerová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/296/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205408
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314205408.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: S. N., R.. XX.XX.XXXX O. A. N., R.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti
rodičov: matka - S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.I.. N. XXX/XX, D., a otec - X. N., R.. XX.XX.XXXX, T.
D. N. XXXX/XX, I., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 29.04.2014, č.k. 37P 92/2014-31, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 29.04.2014, č.k. 37P 92/2014-30 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú S. N., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne,
a na maloletého A. N., R.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, u oboch
detí počnúc dňom 01.05.2014. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
12.11.2009, č.k. 43C 74/2009-81, vo výroku o výživnom na maloleté deti. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom v roku 2009 dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný.
Porovnávajúc pomery na strane maloletých detí s pomermi v čase určovania výživného v roku 2009
dospel k záveru, že potreby detí vzrástli úmerne ich veku, vzrástli aj náklady na vzdelávanie detí, keď
S. navštevuje 7. triedu, A. 3. triedu základnej školy, a to v rozsahu, ktorý treba považovať za podstatnú
zmenu pomerov a ako takú je potrebné premietnuť ju do výšky výživného. Určené výživné považoval za
primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide o nezamestnanosť otca,
napriekuvedenejskutočnostimalzato,žemajetkovépomeryotca(vlastníctvokosobnémumotorovému
vozidlu a viacerým nehnuteľnostiam ) mu umožňujú určené výživné na deti platiť. Pri určovaní výšky
výživného prihliadol i na skutočnosť, že otec nad rámec určeného výživného na deti inak neprispieva,
rovnako aj na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Zmenu pomerov ustálil prvým dňom
nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ matka žiadala výživné na maloletú S. zvýšiť
na XXX € mesačne a na A. na XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol, zohľadniac vyčíslené
výdavky na deti, ako aj povinnosť zo strany matky prispievať na výživu detí. Vec právne posúdil podľa
§ 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, alternatívne navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého
stupňa vytkol, že pri rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine prihliadol na zmenu pomerov na
strane maloletých detí, nezohľadnil však už zmenu pomerov na jeho strane. V čase keď bolo výživné
určované dosahoval stabilný príjem, tento stav trval iba do marca 2014, kedy v dôsledku ukončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa o príjem prišiel. Toho času je nezamestnaný, jeho príjem
tvorí podpora v nezamestnanosti vo výške XXX €. Jeho čistý príjem sa teda znížil na polovicu, avšak
výživné bolo súdom prvého stupňa zvýšené takmer o dvojnásobok. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie o jeho schopnosti platiť zvýšené výživné založil na jeho údajne dostačujúcich majetkových
pomeroch uviedol, že tieto sa medzičasom zmenili. Osobné motorové vozidlo už nevlastní, nebol
schopný uhrádzať náklady spojené s prevádzkovaním auta, preto auto bol nútený predať, taktiež aby
z predaja uhradil splatné záväzky z kúpnej ceny. Čo sa týka vlastníctva k nehnuteľnosti uviedol, že
1/8 rodinného domu v I. Z. výživné na dve deti nezaplatí, navyše predaj 1/8 domu je komplikovaný,
prakticky nikto nekúpi spoluvlastnícky podiel 1/8 na rodinnom dome mimo svojej vlastnej rodiny, to
isté platí aj o záhradnej chate, ktorej hodnota je zanedbateľná. Podľa jeho názoru životná úroveň
matky maloletých detí značne prevyšuje jeho, zatiaľ čo on prišiel o zamestnanie a platí výživné zo
skromnej podpory v nezamestnanosti, matka bola schopná vyčleniť prostriedky na dovolenku s deťmi,
ktorú absolvovali. Pokiaľ ide o zmenu jeho osobného stavu uzavretím manželstva dňa 11.09.2010, z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa vyčíslil príjem jeho manželsky sa javí,
že súd prvého stupňa ho ako otca maloletých odkázal na výživu prostredníctvom jeho novej manželky s
tým, že všetok ostatný príjem alebo majetok môže odovzdať deťom. Tento prístup súdu prvého stupňa
považoval za krajne nesprávny, keďže doterajšia manželka má vlastné vyživovacie povinnosti. Pokiaľ
ide o jeho nezáujem o deti konštatované v napadnutom rozsudku uviedol, že s deťmi sa nestretáva pre
negatívny postoj matky k nemu, ktorý prenáša aj na deti, s cieľom dosiahnuť pokiaľ možno jeho nulový
styk s deťmi a maximalizovanie výšky výživného.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s návrhom otca na zamietnutie jej návrhu na zvýšenie
výživného, keďže aj zvýšená suma výživného je nepostačujúca na krytie nákladov spojených s výchovou
detí. Uviedla, že od roku 2009 náklady na deti podstatne vzrástli, čo v konaní konštatoval aj kolízny
opatrovník maloletých detí. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tento ich rýchlo a špekulatívne mení,
pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo na pojednávaní uviedol, že ho zakúpil za sumu XX.XXX €, túto
čiastku uhradil naraz, v odvolaní uvádza inú verziu, a to, že auto musel predať, aby uhradil splatné
záväzky z kúpnej ceny. Pokiaľ auto nevlastní, má k dobru XX € mesačne, ktoré ako na pojednávaní
uviedolvynaložízanaftudoauta,takistomáušetrenévýdavkysprezutímauta,výmenouolejaaplatením
poistky na auto. Rovnako zamlčal aj podiel za byt po rodičoch. Čo sa týka chaty na A. C. tvrdí, že hodnota
je zanedbateľná na platenie výživného, čo však nie je pravda, keďže ju kúpil podľa jeho tvrdenia za sumu
X.XXX € v hotovosti, táto čiastka by mu pokryla až 36 mesiacov na vyplácanie výživného. Pokiaľ otec
tvrdí, že bola schopná vyčleniť prostriedky na dovolenku s deťmi, uviedla, že na dovolenke bola s deťmi
iba raz v roku 2011, túto plne uhradila jej matka. Čo sa týka nezamestnanosti otca, uviedla, že existujú
brigády a otec by si takto mohol vylepšiť svoj mesačný príjem.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného,vychádzajúczust.§62 ods.1až5a§75ods.1Zák. rodine,súdpriurčovanívýživnéhoberie
zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov.V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z
hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej
zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie
výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa
12.11.2009, č.k. 43C 74/2009-81.
Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletých detí k
zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, táto je nesporná, keďže od roku 2009 uplynula
doba 4 a pol roka, pričom všeobecne možno konštatovať, že uvedená doba v živote detí znamená
prirodzený nevyhnutný nárast potrieb detí, či už na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotný stav, záujmové
aktivity,nákladynavzdelávanie.VdanejprejednávanejvecimaloletáS.máXXrokov,ideodospievajúce
dievča, titulom veku sa zmenila aj štruktúra jej výdavkov, rovnako vzrástli náklady na jej vzdelávanie,
keďže už navštevuje druhý stupeň základnej školy. U maloletého A. taktiež došlo k podstatnej zmene
pomerov, a to najmä jeho prechodom z materskej školy do základnej školy, ktorú t.č. navštevuje v 3.
ročníku, rovnako aj u neho sa zvýšili jeho každodenné potreby. Uvedenú zmenu pomerov na strane
oboch maloletých detí súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného, rovnako správne
zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a že na deti bez ohľadu na dôvod nestretávania
sa s deťmi nad rámec výživného neprispieva. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj zárobkové a
majetkové pomery rodičov. S tvrdením otca uvedeným v odvolaní, že životná úroveň matky a tým aj jej
schopnosť podieľať sa na výžive detí značne prevyšuje jeho, sa odvolací súd nestotožnil. Matka má síce
príjem, jeho výška je však 471,86 €, z tohto príjmu matka zabezpečuje podstatnú časť odôvodnených
potrieb detí, keďže pri doposiaľ určenom výživnom XX € na každé dieťa, čo na jeden deň predstavuje
X € pre každé dieťa, otec nezabezpečuje ani časť základných, nieto odôvodnených potrieb detí. Za
daného stavu napriek tomu, že otec od roku 2009 do marca 2014 pracoval a mal príjem vyšší ako matka,
treba konštatovať, že vyživovaciu povinnosť za otca suplovala matka detí. Aj zvýšené výživné na sumu
určenú súdom prvého stupňa z pohľadu krytia odôvodnených potrieb maloletých detí treba považovať
za minimálne, určené len s ohľadom na súčasnú finančnú a majetkovú situáciu otca. K finančnej situácii
na ktorú otec ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolaní poukazuje treba uviesť, že
otec v marci 2014 prišiel o prácu, dostal však odstupné, t.č. poberá podporu, z odvolania otca však nie
je zrejmé, či a akým spôsobom si aktívne hľadá zamestnanie v rámci riadneho pracovného pomeru,
prípadne aj formou brigád. Otec má 36 rokov, má ukončené stredné odborné vzdelanie ( výučný list ),
zdravotné problémy nemá, rovnako ho neobmedzuje výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, z
ktorého dôvodu aj v spojení so zistenými majetkovými pomermi otca súd prvého stupňa správne na
nezamestnanosť otca neprihliadal. K majetkovým pomerom otca treba uviesť, že otec v roku 2013 kúpil
osobné motorové vozidlo za XX.XXX € v hotovosti, záhradnú chatu za X.XXX € v hotovosti, čo svedčí
o tom, že majetkové pomery otca nie sú tak neutešené, ako ich otec opisuje v odvolaní. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku taktiež nevyplýva, že by manželka otca mala zabezpečovať výživu otca, príjem
manželky otca súd prvého stupňa uvádzal z dôvodu, že žijú v spoločnej domácnosti, na ktorej sú povinní
podieľať sa obaja manželia.
S poukazom na uvedené, vyhodnotiac zmenu pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov od
poslednej úpravy výživného odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa na
maloleté deti zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného uvedeným v ust. § 62 ods. 1
až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.