Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010026
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314010026.1

Rozhodnutie

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 samosudkyňou Mgr. Erikou
Dodulíkovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. Y. D. I. Y. J. , nar. XX.XX.XXXX v Čadci, bytom M. Q., F. XXX, okres Čadca, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 01.04.2013 asi o 02:00 h počas tanečnej zábavy v Kultúrnom dome v Obci M. Q., okres Čadca, po

predchádzajúcej vzájomnej potýčke, sa na schodoch pred Kultúrnym domom, fyzicky vzájomne napádal
s D. L., pričom počas konfliktu obaja spoločne spadli z druhého schodu na zem, pričom pri páde utrpel
zranenia D. L. a to prasknutie chrupky na kĺbnej ploche mediálnej časti píšťaly, čo si vyžaduje dobu
liečenia v trvaní 14 dní a následne na zemi viackrát udrel D. L. päsťou a kopol viackrát nohou do rôznych
častí tela, čím mu spôsobil zranenia a to otras mozgu, pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie tváre
a zlomeninu nosovej kosti, čo si vyžaduje práceneschopnosť a liečbu v trvaní 14 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a
d á a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. je obvinený p o v i n n ý nahradiť poškodenému D. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. B. Č.. XXXX/XX, Č. škodu vo výške 1.127,- €.

Podľa § 288 ods.2 Tr.por. súd poškodeného D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B.J. XXXX/XX, Č.
so zvyškom nároku o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.1.2014 podal prokurátor OP Čadca pod sp. zn. Pv554/13 obžalobu zo dňa 24.1.2014 na
obvineného D. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil na skutkovom základe, že dňa 01.04.2013 asi
o 02:00 h počas tanečnej zábavy v Kultúrnom dome v Obci M. Q., okres Čadca, po predchádzajúcej
vzájomnej potýčke, sa na schodoch pred Kultúrnym domom, fyzicky vzájomne napádal s D. L., pričom
počas konfliktu obaja spoločne spadli z druhého schodu na zem, pričom pri páde utrpel zranenia D. L.
a to prasknutie chrupky na kĺbnej ploche mediálnej časti píšťaly, čo si vyžaduje dobu liečenia v trvaní 5

týždňov a následne na zemi viackrát udrel D. L. päsťou a kopol viackrát nohou do rôznych častí tela, čím
mu spôsobil zranenia a to otras mozgu, pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie tváre a zlomeninu
nosovej kosti, čo si vyžaduje práceneschopnosť a liečbu v trvaní 14 dní.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného D. Y., svedka
poškodeného D. L., svedkyne R. B., svedkyne C. Š., svedka N. Q., znalca MUDr. B. G., svedka A.

Y., svedka F. W., svedka T. U., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe
ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný D. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Tr. por., že je nevinný. Ďalej na svoju obhajobu uviedol, že v predmetný deň bol v kultúrnom dome M.
Q. s priateľkou C. Š.. Jeho priateľku napadol fyzicky poškodený tak, že ju rukou zhodil na zem. V tom

prišiel on, zodvihol priateľku zo zeme, spýtal sa jej, kto jej to urobil, povedala mu, že to bol poškodený.
Prišiel ku poškodenému sa spýtať, aký mal dôvod, ale poškodený na neho zaútočil s päsťou na bradu.
Potom prišiel ku nemu kamarát T. U., ktorý ho zodvihol, pýtal sa ho, kto mu to urobil, povedal mu, že
to bol poškodený. Potom sa zobrali s priateľkou C. Š., išli von. Vtom bol poškodený oproti nemu na
schodoch a fyzicky na neho zaútočil, spadli zo schodov. Poškodený ho bil na zemi päsťami do tváre

a po celom tele. V tom prišiel A. Y. a F. W., ktorí ho vytiahli spod poškodeného. Bál sa o svoj život.
Potom na kraji ulice ho ošetrovala C. Š., po krátkej chvíli išli naspäť do kultúrneho domu, kde sa umyl
a po chvíli išli domov. Mal zranené koleno, opuchnuté pery, bol aj na lekárskom ošetrení 2.4.2013.
Lekárovi povedal, čo sa mu stalo, že mal incident. Lekár to do správy však nenapísal. Skutočne na
ošetrení bol až 4.4.2013, lekárovi povedal, že je PN už od 2.4.2013. On poškodeného ani raz nekopol,

ani neudrel päsťou. Na otázku, ako si vysvetľuje spôsobené zranenia poškodeného uviedol, že videl po
jeho incidente, že to ešte pokračovalo. Poškodeného kopali na zemi. On tieto osoby nevidel, bola tam
tma. Veľa ľudí ho kopalo, nevie koľko ich bolo. Keď odchádzal do kultúrneho domu po tom, čo ho vytiahol
A. Y. aj s W. spod poškodeného, tak začali ďalšie osoby kopať poškodeného. Poškodený sa na zemi
bránil. Príčinou pádu na zem na schodoch bolo to, že ho poškodený išiel udrieť päsťou do tváre. On sa

v tom skrčil a spadli spolu zo schodov. Počas toho, keď sa pred úderom skrčil, sa s poškodeným objali,
on chytil oboma rukami poškodeného popod brucho a vtedy spadli spolu zo schodov. Bola to obrana,
aby ho poškodený neudieral. Po celú dobu bol na zemi a poškodený bol navrchu na ňom a bil ho. On
ležal na chrbáte a poškodený na ňom sedel a bil ho päsťami po celom tele. Zranenia, ktoré utrpel, mu
spôsobil poškodený päsťou. Zranenie na ľavom kolene mu bolo spôsobené pri páde, keď spadli spolu zo

schodov. Opuch ľavého oka mu bol spôsobený päsťou. Mal opuchnuté pery, išla mu krv z pier a z nosa.
Podliatiny mal iba po tvári, na iných častiach tela podliatiny nemal, nemohol chodiť. Na ľavom kolene mal
opuch. Poškodený veľa vážil, nemohol sa spod neho dostať. A. aj s F. ho vyškubli spod poškodeného,
keď na ňom poškodený sedel. K rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnomkonaní uviedol, že je pravdou, že išiel za D. L. pred kultúrny dom pýtať sa ho, prečo napadol jeho aj
jeho priateľku. Na hlavnom pojednávaní to zabudol uviesť. Pokiaľ v prípravnom konaní popísal priebeh
konfliktu na schodoch medzi ním a poškodeným inak, ako na hlavnom pojednávaní, je to z dôvodu, že si

všetko už nepamätá. Keď vypovedal pred policajtom, pamätal si to lepšie, ako na hlavnom pojednávaní.
Pred policajtom vypovedal pravdu. Takisto pravdu vypovedal aj na hlavnom pojednávaní. V prípravnom
konaní si to tak nepamätal, dnes si to pamätá lepšie. Jeho priateľka C. Š. mu dala vreckovku, aby si
utrel krv, ktorá mu išla z nosa, potom išiel na toaletu s priateľkou, kde sa poumýval od krvi a išli domov.
Konflikt, ktorý sa odohral na schodoch a pod schodmi videla C. Š., A. Y.. Bolo tam veľa ľudí, nevie kto

ešte mohol konflikt vidieť. On sa bránil úderom poškodeného, ako ho bil a potom keď spadli pod schody,
bránil sa rukami, prikrýval si hlavu. Útok na schodoch začal poškodený, neviem kvôli čomu bol tento
konflikt. Na otázku, či mal poškodený niečo vypité uviedol, že áno. Videl na zábave aj poškodeného,
poškodený zle chodil, tackalo ho, zdalo sa mu na pohľad, že je opitý.

Svedok poškodený D. L. uviedol, že dňa 31.3.2013 okolo 23.30 hod. prišiel sám na diskotéku do
kultúrneho domu v obci M. Q.. Postavil sa do chodbičky kultúrneho domu a vtom sa mu prihovoril

obžalovaný, ktorého pozná z toho dôvodu, že si zobral za manželku jeho známu, ktorá bývala blízko
neho. Povedal obžalovanému, nech mu dá pokoj, nech sa s ním nerozpráva, lebo s takými, ako on, sa
rozprávať nebude. Po chvíli išiel na parket tancovať, avšak zasa sa tam pri tanci objavil obžalovaný a
začal zapárať a snažil sa niečo vyprovokovať. To, čo nasledovalo ďalej si nepamätá, nakoľko mal vypité,
ale čo vie z rozprávania ľudí, ktorí sa boja svedčiť, tak mu povedali, že ho vo vnútri kultúrneho domu

obžalovaný zvalil na zem. Na toto sa vyšiel pred kultúrny dom nadýchať vzduchu, pričom ako sa vracal
naspäť do sály, bol na prvom schodíku a obžalovaný bol na vrchnom schode, čo je asi desiaty schod
a z rozbehu ho zvalil, pričom spadli na zem. Ako spadol na zem, tak si pravdepodobne udrel hlavu,
lebo od tohto momentu si nepamätá nič. Pri danom skutku bolo pred kultúrnym domom viacero ľudí,
konkrétne mená si nepamätá, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Bol zranený a udalosť mala strašne

rýchly priebeh. Bol opitý, nevedel ani chodiť, tak by nebol schopný napadnúť ani muchu. Nemyslí si, ani
neverí, že by v takomto stave obžalovaného alebo jeho priateľku napadol. Z konfliktu si pamätá iba to,
ako na neho obžalovaný skončil zo schodov. On bol dole na schodoch a obžalovaný hore, nasledoval
pád a viac si nepamätá. Konflikt začal obžalovaný tým, že na neho skočil. Či ho potom napádali iné
osoby nevie. Pamätať si začal až od momentu v sanitke, kde mu pichli nejakú injekciu. Pokiaľ ide o

pomliaždenie ľavého kolena uvedené v obžalobe, skutočne utrpel prasknutie chrupavky a utrhnutie väzu
ľavého kolena, na čo bol aj operovaný, ktoré zranenia boli v súvislosti s týmto konfliktom. Okrem podliatin
na tvári, mal podliatiny na stehnách, PN bol 93 dní. 6 týždňov mal zakázané šliapnuť na nohu, chodil o
barlách 2 mesiace a potom chodil na rehabilitácie. S obtiažami, ale zvládal osobnú hygienu sám bez
pomoci inej osoby.

Svedkyňa R. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 31.3.2013 okolo 23:00 hod. prišla do kultúrneho
domu v obci M. Q. na diskotéku. Dňa 1.4.2013 v čase okolo 02.00 hod. odišla spolu s kamarátkou domov,
pričom táto už sedela v aute. Ako vychádzala z kultúrneho domu, videla ako obžalovaný kope a päsťami
udiera na zemi ležiaceho poškodeného, ktorý tam nevládne ležal a tento sa ani týmto napádaniam
nebránil. Prečo a ako k incidentu došlo uviesť nevie. Nevie ako sa konflikt začal a nevie, ako sa skončil.

Ona prechádzala okolo vo vzdialenosti asi 3-4 metre. Zreteľne videla tieto dve osoby, tak obžalovaného,
ako aj poškodeného. Poškodený ležal na zemi schúlený, obžalovaný bol za ním a udieral ho do zadnej
časti tela. Presne si už nepamätá, v akej polohe bol obžalovaný, keď kopal poškodeného, asi stál, už
si to nepamätá. Neviem v akej polohe bol obžalovaný, keď udieral poškodeného päsťami. Z konfliktu
videla možno 20 sekúnd. Nik iný do konfliktu nezasahoval. Počas konfliktu sa v okolí nachádzali aj iní

ľudia. Obžalovaný poškodeného najskôr kopal a potom ho udieral päsťami.

Svedkyňa C. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 31.3.2013 v čase okolo 22.00 hod. do 23.00
hod. prišla do kultúrneho domu v obci M. Q. s priateľom - obžalovaným D. Y. na diskotéku. V čase
okolo 02.00 hod. dňa 1.4.2013 stála vo vestibule kultúrneho domu, keď k obžalovanému pristúpil
poškodený zjavne pod vplyvom alkoholu a bezdôvodne ho udrel päsťou vľavo do tváre, do spánkovej

časti, na čo obžalovaný spadol na podlahu a poškodený išiel von pred kultúrny dom. Keď sa obžalovaný
postavil zo zeme, tak išiel poškodeného hľadal pred kultúrny dom, lebo sa ho chcel opýtať, že prečo
ho bezdôvodne napadol. Ona išla spolu s ním. Keď vyšli pred kultúrny dom, tak sa obžalovaný opýtal
poškodeného, prečo ho napadol. Poškodený ho chcel zasa udrieť, na čo obidvaja spadli zo schodov nazem, kde sa začali biť. Zhruba po dvoch minútach, ako sa obidvaja napádali, pričom obžalovaný ležal
pod poškodeným na zemi, tak odtiahla obžalovaného spoločne s kamarátom F. W. od poškodeného a
odišli spoločne do sály kultúrneho domu. To, čo prebiehalo vonku pred kultúrnym domom po ich odchode

do sály, uviesť nevie. Ďalej uviedla, že ako spadli zo schodov, tak poškodený spadol na obžalovaného a
poškodený udrel päsťou obžalovaného do ľavého oka minimálne jedenkrát a obžalovaný ako ležal pod
ním, tak mu túto ranu opätoval, a to minimálne jedenkrát do vlastni tváre, na čo obžalovaný spoločne
s F. W. spod poškodeného vytiahla a odprevadili ho do sály, pričom aké mal kto konkrétne zranenie
uviesť nevie, nakoľko si to nevšimla. Počas jej prítomnosti nedošlo k žiadnym iným napádaniam zo

strany poškodeného a obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní doplnila svoju výpoveď a viedla, že
pred konfliktom, ktorý je predmetom obžaloby, ju v kultúrnom dome napadol poškodený a to tak, že do
nej buchol päsťou, ona spadla potom na zem a následne dodala, že obžalovaného vyťahovala spod
poškodeného s F. W. a A. Y.. Pri prvom útoku, ktorý sa stal vo vestibule, udrel poškodený obžalovaného
päsťou do tváre a vonku, keď sa stretli na schodoch, poškodený išiel udrieť obžalovaného, obžalovaný
sa skrčil a potom spadli dolu schodmi. Obžalovaný keď sa skrčil, zachytil poškodeného za pás a potom

sa skotúľali dolu schodmi. Oni v tom čase boli úplne navrchu na schodoch a zvrchu sa skotúľali až
dolu pod schody. Kotúľali sa tak, že sa viackrát pretočili, keď spadli pod schody. Keď dopadli pod
schody, obžalovaný bol naspodu, poškodený bol na ňom, obžalovaný ležal pod poškodeným na chrbáte.
Poškodený ležal na obžalovanom a udieral ho päsťou do tváre. Ležali vystretý jeden na druhom. Vonku
bolo veľa ľudí, nikto iný do konfliktu nezasahoval. Nezaujímala sa o to, čo sa stalo s poškodeným po

konflikte, lebo počula, že niekto mu volal záchranku. Nevie, čo robil poškodený po tom, keď vytiahli spod
neho obžalovaného. Po tom, čo ho vytiahli, išli hneď dovnútra. Obžalovaného ona, F. W. a A. Y. ošetrili
na WC, utierali ho s vodou od krvi. Utierali mu od krvi tvár, ruky, krv mu išla z nosa a z úst, konkrétne
z pery. Obžalovaný bol po tomto konflikte celý doudieraný, krvavý, mal opuchnuté oko, doudierané
koleno. Nevidela, že by poškodeného po konflikte s obžalovaným napádali iné osoby. Bolo tam veľa

ľudí, išli hneď dovnútra. Nepočula o tom, že by mal niekto iný ešte potom napadnúť poškodeného.
Pred policajtmi neuvádzala, že bola napadnutá poškodeným, nechcela to uvádzať, bolo by toho veľa.
Nepovedala to, lebo tam nešlo o ňu, ani dnes nejde o ňu. Po tomto konflikte obžalovaný bol u lekára
v pondelok, nezavolali hneď lekársku pomoc, lebo obžalovaný nechcel. Na otázku , či aj obžalovaný
nejakým spôsobom počas konfliktu fyzicky napadol poškodeného uviedla, že obžalovaný sa bránil,

obžalovaný napádal poškodeného rukami do tváre a to päsťou. Päsťou obžalovaný poškodeného udrel
do tváre zo dvakrát.

Svedok N. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.3.2013 v čase okolo 23.00 hod. prišiel sám do
kultúrneho domu v obci M. Q. na diskotéku. Dňa 1.4.2013 v čase okolo 02.00 hod. vychádzal zo sály von,
nakoľko išiel domov, ako vychádzal zo sály, tak uvidel, ako pred vchodom do kultúrneho domu na zemi

leží poškodený, ktorého na zemi bil údermi do celého tela obžalovaný, pričom poškodený mu nekládol
žiaden odpor, lebo bol zjavne pod vplyvom alkoholu čo vie, lebo ho registroval pred incidentom na
diskotéke, mal poriadne vypité. Ako došlo ku incidentu, uviesť nevie, nakoľko pri tom nebol. Obžalovaný
bil poškodeného päsťami do oblasti tváre a to minimálne dvakrát. To, ako obžalovaný kopal a či kopal
poškodeného, nevidel. Taktiež nevidel žiadne zranenia na poškodenom. Poškodený ležal na zemi na

chrbte, obžalovaný nevie, či stál, alebo kľačal pri poškodenom. Obžalovaný dvakrát udrel poškodeného
rukou, ruku mal zovretú v päsť a udrel poškodeného do oblasti tváre. Obžalovaný udieral poškodeného
aj do celého tela. Okolo bolo veľa ľudí, konkrétne mená si nespomína, do konfliktu nikto iný nezasahoval.
Konflikt videl zo vzdialenosti 5 metrov. Videl priamo na obžalovaného a poškodeného. Konflikt skončil
tak, že obžalovaný odišiel od poškodeného, začali kričať nejaké baby, obžalovaný prestal udierať

poškodeného a odišiel. Predtým, než boli obžalovaný a poškodený na zemi, tak poškodený buchol
do obžalovaného, tým začal konflikt. Keď boli na zemi, poškodený obžalovaného nebil, poškodený sa
nebránil. Pozná obžalovaného aj poškodeného, sú z jednej dediny. Pozdravia sa a to je všetko. Nevie,
či C. Š. bola pri konflikte, vtedy ju na zábave videl. R. B. nepozná.

Svedok A. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.3.2013 prišiel na diskotéku do kultúrneho

domu v obci M. Q. spoločne s kamarátom U. G.. Počas diskotéky zaregistroval, že poškodený bol zjavne
pod vplyvom alkoholu, zapáral do zabávajúcich sa hostí. Dňa 1.4.2013v čase okolo 02.00 hod. stál
na schodoch, ktoré vedú do kultúrneho domu, kde si zapálil cigaretu. Poškodený stál von pred týmto
kultúrnym domom. Všimol si, že obžalovaný vychádzal s priateľkou C. Š. von pred kultúrny dom. Ako
vyšli, tak poškodený udrel obžalovaného pravou rukou do oblasti tváre. Na to obžalovaný spadol na

zem, na čo sa hneď postavil a začali sa medzi sebou šklbať, pričom spadli zo schodov na zem a po chvílik nim pristúpil F. W. a obžalovaného odtiahol. Obžalovaný ležal pod poškodeným. Po tomto incidente
odišli naspäť do kultúrneho domu. On ešte ostal vonku, pričom potom, ako odišiel obžalovaný do sály,
tak si všimol, že incident pokračuje medzi jemu neznámymi osobami a poškodeným. Nezaujímal sa

o tento incident a odišiel do sály. Túto výpoveď na hlavnom pojednávaní doplnil. Uviedol, že po tom,
ako obžalovaný a poškodený spadli zo schodov na zem, tak poškodený udieral obžalovaného päsťou
do tváre. Obžalovaný ležal na chrbte a poškodený bol na ňom. Obžalovaný ležal po celú dobu. Počas
tejto doby sa skúšal dostať spod poškodeného, lebo sa mykal, chcel poškodeného zo seba zhodiť.
Obžalovaný ležal na zemi, poškodený na ňom sedel obkročmo, obžalovaný sa nebránil, lebo nemal ako,

ruky mal pod poškodeným. Poškodený udieral obžalovaného do oblasti tváre, udrel ho minimálne trikrát.
Obžalovaný sa nedostal spod poškodeného, pretože poškodený je fyzicky zdatnejší ako obžalovaný. F.
W. vyťahoval obžalovaného spod poškodeného, keď ho vytiahol, tak poškodený sa prevrátil a začali ho
kopať neznáme osoby, boli asi štyria alebo piati. Kopli ho do oblasti tváre a brucha. On celý incident
sledoval zo schodov. Obžalovaný po incidente s poškodeným krvácal z nosa, z úst a sťažoval sa na
bolesť nohy, nemohol dobre dostupovať. On do poškodeného nekopal, po celú dobu stál na schodov

s U. G.. Poškodený udrel obžalovaného v strede schodov, je tam možno 10 schodov, obaja potom
spadli až pod schody, spolu sa držali a spolu spadli. Na mieste konfliktu bola aj C. Š., vychádzala z
kultúrneho domu s obžalovaným. Počas konfliktu nič nerobila, iba kričala, aby ho pustil. Obžalovaného
spod poškodeného vyťahoval iba F. W., Š. ho nevyťahovala.

Svedok F. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.3.2013 v čase okolo 23.00 hod. prišiel sám na

diskotéku do kultúrneho domu v obci M. Q.. Počas diskotéky požíval alkoholické nápoje, neregistroval
žiaden incident. K incidentu medzi obžalovaným a poškodeným sa nevie vyjadriť, nakoľko bol zjavne
pod vplyvom alkoholu. Keď vyšiel von pred kultúrny dom, konflikt už neprebiehal, bola tam záchranka,
ktorá odvážala poškodeného. O konflikt sa nezaujímal, nikoho sa nepýtal, čo sa stalo. Na druhý deň
počul, že poškodeného odviezla záchranka po nejakej bitke, nevie, kto sa bil, nevie, čo sa stalo.

Svedok T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.3.2013 okolo 23.00 hod. prišiel na diskotéku
do kultúrneho domu v obci M. Q.. Okolo 02.00 hod. dňa 1.4.2013 stál vo vestibule kultúrneho domu,
po chvíli ku nemu pristúpil kamarát - obžalovaný D. Y. spoločne s jeho priateľkou C. Š., zhovárali sa a
pofajčievali. Po chvíli prechádzal okolo nich poškodený, ktorého pozná z videnia a tento rukou sotil do
priateľky obžalovaného, poškodený bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Na toto obžalovaný poškodenému

niečo povedal, presne už nevie čo a na toto poškodený udrel päsťou do ľavého oka obžalovaného, na
čo obžalovaný spadol na zem. Keď obžalovaný spadol na zem, tak sa hneď postavil zo zeme a išiel
spoločne s priateľkou von pred kultúrny dom. Po chvíli na to išiel von aj on, kde videl, ako na zemi leží
zakrvavený poškodený, ale čo sa mu stalo, uviesť nevie. Približne po 10 minútach prišla pred kultúrny
dom sanitka, ktorá poškodeného odviezla do nemocnice. On išiel naspäť do sály kultúrneho domu.

Na hlavnom pojednávaní k výpovedi dodal, že konflikt v čase, keď vyšiel von pred kultúrny dom, už
neprebiehal. Videl, ako obžalovaný ide dovnútra kultúrneho domu spolu s A. Y. a ešte ďalšou osobou,
nevie s kým. Poškodený ležal na zemi. Na zemi ležiaceho poškodeného napádali ešte nejakí ľudia,
kopali ho tam na zemi. Nevie prečo toto neuvádzal v prípravnom konaní, nevie si to vysvetliť, nevie, či
sa vonku zdržal, vonku bol až do príchodu sanitky. Nevie, ktoré osoby poškodeného kopali, nevie koľko

ich bolo. Poškodený ležal na zemi a ktosi ho ešte kopal do hlavy. V tom čase bolo vonku 20-30 osôb.

Znalec MUDr. B. G. na hlavnom pojednávaní si zotrval na záveroch znaleckého posudku a jeho
doplnenia. Na otázky položené na hlavnom pojednávaní uviedol, že z charakteru zadokumentovaných
zranení nie je možné určiť, či boli spôsobené jednou alebo viacerými osobami. Mohli byť spôsobené
aj jednou osobou opakovaným násilím. Na otázku, akým následkom vzniklo zranenie na ľavom kolene

uviedol, že v znaleckom posudku popísal, že popísané bolo prasknutie chrupky na kĺbnej ploche
píšťaly. Takéto zranenia vznikajú nepriamym násilím, tzn. nie priamym kopnutím do kolena, ale
následkomvyvrtnutiakolenaalebopádunakolenospodvrtnutím.Naotázku,abysavyjadrilkvyjadreniu,
že doba liečenia a PN bola spôsobená pridruženými inými nálezmi s úrazom priamo nesúvisiacimi
uviedol, že 10.4.2013 bolo poškodenému vykonané artroskopické vyšetrenie ľavého kolena, to je aj

zadokumentované v znaleckom posudku, kde bola konštatovaná artróza kĺbnych plôch jabĺčka dolného
konca stehennej kosti zhrubnej väzivovej kosti pod jabĺčkom ľavého kolena a prasknutie chrupky na
vnútornej strane kĺbnej plochy ľavej píšťaly. Pri artroskopií mu bolo vykonané preťatie väzivovej riasy
pod jabĺčkom ľavého kolena, čo nebol výkon, ktorý by bol vynútený následkom utrpeného úrazu,tzn. poškodený pred incidentom mal v kolene nález, ktorý vyplýva z deformačných zmien staršieho
dáta. Zotrváva si na záveroch znaleckého posudku, kde stanovil dĺžku PN a následne znalecký
posudok doplnil v súvislosti s vykonanou operáciou, ktorá bola vykonaná z dôvodu anamnézy úrazu

a pretrvávajúcich ťažkostí. Aj v prípade, že by poškodený úraz neutrpel a mal by ťažkosti, na ktoré
sa sťažoval, časom by uvedená operácia zrejme bola nevyhnutná. Predchádzajúci zdravotný stav
poškodenému zhoršil situáciu spôsobenú úrazom. Vzhľadom na to, že poškodený artroskopiu podstúpil,
lebo bola vynútená z dôvodu subjektívnych pocitov a ťažkostí poškodeného, musí pripustiť dobu liečenia
5 týždňov. Príčinou diagnózy otras mozgu v 90% je väčšinou pád na zem, teda aj v tomto prípade

to bol pád na zem. Strata vedomia nastane ihneď po páde, môže trvať sekundu, aj menej, ale aj
viac. Diagnóza otrasu mozgu je stále ešte založená na údajoch a anamnéze a výpovedi okolia. Po
prekonanom otrase mozgu je možné aktívne fungovať, aktívne sa brániť. K otrasu mozgu môže uviesť
len to, čo je v spise a v správach. Alkohol spôsobuje inú symptomatológiu ako otras mozgu, avšak
diagnóza otrasu mozgu, alebo vnútrolebečného poranenia je vždy pri ťažšom stupni opilosti náročná a
záleží od presne dokumentovaných údajoch, aby sa dalo rozlíšiť, či je to len prostá intoxikácia, alebo

úraz hlavy s intoxikáciou pri opilosti. Otras mozgu bol jednoznačne preukázaný.

Podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, poškodený má zadokumentované zranenia 1. otras mozgu, 2. pomliaždenie ľavého
kolena, 3. pomliaždenie tváre, 4. zlomeninu nosovej kosti. Otras mozgu vznikol najskôr pádom na zem,
podobne aj pomliaždenie ľavého kolena. Pomliaždenie tváre a zlomenina nosovej kosti vznikli najskôr

priamymi údermi na oblasť tváre. PN uvedená v lekárskom vyjadrení ošetrujúceho lekára nezodpovedá
zraneniam a primerane objektívna doba PN je 14 dní, avšak subjektívne interpretácie pacienta bývajú
často dôvodom na predlžovanie doby PN, čo však nemení nič na povahe utrpeného zranenia. Útok
spôsobil poruchu zdravia v trvaní nad 7 dní a vzhľadom na intenzitu útoku nevznikli predpoklady pre
vznik ťažkej ujmy na zdraví, ani k trvalej poruche zdravia. Nepredpokladá vznik trvalých následkov.

Zranenie narušilo obvyklý spôsob života poškodeného po dobu 7-10 dní - bolesti, sťažené dýchanie
nosom. Odškodnenie za bolesť je 70 bodov.

Podľa doplnenia znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia znalec konštatuje, že po incidente došlo k poškodeniu ľavého kolena - prasknutie chrupky
na kĺbnej ploche mediálnej časti píšťaly. Poranenie vzniklo nepriamym násilím, pádom na koleno.

Primeraná doba liečenia a PN takto vzniknutého poškodenia je 5 týždňov. Že bola doba liečenia a PN v
inom intervale, bolo spôsobené pridruženými inými nálezmi s úrazom priamo nesúvisiacimi a následne
zvoleným spôsobom liečby - doliečovanie ošetrujúcim lekárom.

Podľa zmluvy o vykonaní určených činností uzatvorenej dňa 2.1.2013 medzi F. - P.-U., P.. D.. G.., W.
W. a poškodeným, poškodený bude vykonávať pre objednávateľa profesie zámočník, zvárač, údržbár.

Cena za 1 hodinu vykonávania činnosti je pre uvedené profesie stanovená na 5 € až 6,50 €. Zmluva sa
uzatvára na dobu určitú počnúc 1.1.2013 do 31.12.2013.

Podľa potvrdenia F.-P.-U., P.. D.. G.., W. W. zo dňa 14.2.2014 poškodený pre ich spoločnosť v hodinovej
sadzbe 6,50 € pracoval v období od roku 2013, čo činí čiastku 52 € na jeden 8 hodinový pracovný deň.

Podľa potvrdenia F.-P.-U., P.. D..G.., W. W. zo dňa 13.2.2014 na základe zmluvy o vykonaní určených

činností č. XX/XX/XXXX uzatvorenou medzi F.-P.-U., P.. D.. G.., W. W., P.. D.. G.. a pánom D. L.
potvrdzujú prerušenie činnosti na pracoviskách F.-P.-U., P.. D..G.. z dôvodu PN od 1.4. do 2.7.2013.

Na čl. 127 spisu sa nachádza súhrn odberateľských faktúr poškodeného za rok 2013.

Podľa lustrácie v registri priestupkov, obžalovaný má v nej jeden záznam o spáchaní priestupku dňa
16.1.2014, ide o porušenie pravidiel cestnej premávky.Podľa správy OR PZ, OPP, OO PZ Stará Bystrica zo dňa 12.10.2014 obžalovaný od 1.1.2014 ku dňu
podania správy nie je vedený ako páchateľ priestupku alebo trestného činu, nie sú na neho žiadne
negatívne poznatky, ktoré by súviseli s jeho osobou.

Podľa správy obce Nová Bystrica zo dňa 6.10.2014 obžalovaný býva v rodičovskom dome spoločne
so svojimi rodičmi a starším slobodným bratom, je rozvedený. S bývalou manželkou má jedno dieťa, o
ktoré sa stará jeho manželka. Zo strany spoluobčanov neprišli obci na menovaného žiadne sťažnosti.
Obec neviedla, ani nevedie žiadnu sťažnosť za protispoločenské konanie.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR, obžalovaný má v ňom jeden záznam, a to vo veci Okresného
súdu Čadca sp.zn. 1T/154/2004 za trestný čin podľa § 221 ods. 1, § 202 ods. 1 Tr.zák., bol mu uložený

podmienečný trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou do 29.3.2006, osvedčený bol
dňa 23.11.2006, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný spáchanie skutku popiera, na svoju obhajobu uviedol, že
poškodeného v predmetný deň fyzicky nenapadol, práve naopak, poškodený napadol jeho a on

sa iba bránil útoku poškodeného. V prospech obžalovaného vypovedajú svedkovia C. Š., priateľka
obžalovaného a A. Y., ktorí potvrdili verziu obžalovaného. Medzi ich výpoveďami sú však zjavné rozpory,
najmä pokiaľ ide o priebeh skutku, následok a čo sa dialo po skutku. Svedkyňa C. Š. v prípravnom
konaní nevypovedala o tom, že bola fyzicky napadnutá poškodeným. Túto skutočnosť uviedla až na
hlavnom pojednávaní. Takisto je rozpor medzi jej výpoveďou a výpoveďou svedka A. Y., kedy svedkyňa

Š. najskôr uviedla, že obžalovaného spod poškodeného vyťahovala spoločne s kamarátom F. W., na
hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného spod poškodeného vyťahovala s F. W. a A. Y.. Svedok A.
Y. uviedol, že C. Š. počas konfliktu nič nerobila, iba kričala a obžalovaného spod poškodeného vyťahoval
iba F. W., Š. ho nevyťahovala.

Svedok F. W. si nepamätal konflikt, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa C. Š. uviedla, že

obžalovaný a poškodený počas konfliktu ležali vystretý jeden na druhom. Svedok A. Y. uviedol, že
obžalovaný ležal na zemi, poškodený na ňom sedel obkročmo. Obžalovaný sa nebránil, lebo nemal
ako, ruky mal pod poškodeným, svedkyňa C. Š.J. však uviedla, že obžalovaný sa bránil, napádal
poškodeného rukami do tváre a to päsťou zo dvakrát. Svedkyňa Š. uviedla, že nevidela, že by
poškodeného po konflikte s obžalovaným napádali iné osoby, nepočula o tom, išli hneď dovnútra, svedok

Y. uviedol, že keď vytiahol obžalovaného spod poškodeného, začali ho kopať neznáme osoby, čo je
taktiež v rozpore s výpoveďou svedkyne Š., ktorá podľa jej tvrdenia mala tiež vyťahovať obžalovaného
spod poškodeného, a je teda predpoklad, že by mala vidieť to, čo svedok Y., teda, že poškodeného
napádali ďalšie osoby, no túto skutočnosť svedkyňa nepotvrdila. Tieto výpovede súd považuje za
nevierohodné, a to s poukazom na rozpory medzi výpoveďami a taktiež aj s prihliadnutím na pomer

svedkov k obžalovanému. Motívom týchto svedeckých výpovedí podľa názoru súdu je snaha pomôcť
obžalovanému zbaviť sa trestno-právnej zodpovednosti. Na druhej strane obžalovaného zo spáchania
skutku usvedčuje z časti výpoveď svedka poškodeného a výpoveď svedkov B. a Q., ktorí sú bez
pomeru k obžalovanému a poškodenému. Ide o nestranných svedkov, ktorí jednoznačne na hlavnom
pojednávaní potvrdili, že videli poškodeného ležať na zemi, tento sa nebránil, ani neútočil, obžalovaný

bolten,ktorýfyzickyútočilnapoškodeného,udieralhopäsťamiakopalpoškodeného.Súdpovažujetieto
výpovede za vierohodné, navzájom si korešpondujú, a to aj s poukazom na závery znaleckého posudku
a výpoveď znalca. Svedkovia W. a U. v podstate o skutku nevedeli nič, neboli svedkom skutku. Ani
telesnávýškaaváhapoškodenéhoaobžalovanéhonemajúvtomtoprípadevýznamnaskutočnosť,čisa
skutok mohol alebo nemohol stať, najmä s prihliadnutím na konštatovanie znalca, ktorý potvrdil diagnózu

poškodeného, a to otras mozgu v dôsledku pádu na zem, pričom znalec sa jednoznačne vyjadril k
reakciám osoby, ktorá utrpí otras mozgu. Táto diagnóza vylučuje to, aby osoba s otrasom mozgu mohla
na niekoho útočiť, alebo sa brániť, resp. iným spôsobom reagovať. Takisto v prípade poraneného kolena,
ktoré utrpel poškodený, je ťažko prestaviteľné, ako by tento sedel obkročmo na obžalovanom a tohto
fyzicky napádal. Aj požitý alkohol mal vplyv na schopnosť poškodeného útočiť, alebo brániť sa útoku inej

osoby. Súd teda uveril svedkom R. B. a N. Q., ktorí potvrdili, že poškodený ležal na zemi a obžalovaný
ho udieral po celom tele, poškodený ležal nevládne, nebránil sa. Neuveril verzii svedkov Š., A. Y. a
obžalovaného, ktorí vypovedali o tom, že poškodený bol ten, kto fyzicky útočil na obžalovaného anásledne svedok A. Y. vypovedal, že po konflikte medzi obžalovaným a poškodeným začali fyzicky
útočiť na poškodeného ďalšie osoby, nevedel však uviesť koľko týchto osôb bolo, ani kto poškodeného
fyzicky napádal. Svedkyňa Š. o tomto ďalšom konflikte nevedela, žiaden takýto konflikt nevidela, pričom

ak bola so svedkom A. Y. a obžalovaným a svedok A. Y. takýto konflikt videl, mala by takýto konflikt
vidieť aj svedkyňa. Bolo teda preukázané, že zranenia, ktoré utrpel poškodený jednoznačne spôsobil
poškodenému obžalovaný. Nikto iný okrem obžalovaného a svedka A. Y. nepotvrdil, že by poškodeného
napádali nejaké iné osoby, čo je podľa názoru súdu aj nepravdepodobné, ak bol poškodený v bezvedomí
a teda nebol dôvod, aby ho niekto ešte fyzicky napádal. Túto obhajobu obžalovaného súd považuje

za účelovú v snahe vyhnúť sa trestno-právnej zodpovednosti. Zranenia, ktoré utrpel poškodený boli
potvrdené znalcom a jediným spôsobom, ako sa vyhnúť zodpovednosti, bolo preniesť vinu na iného, a to
na bližšie neurčitú skupinu ľudí tak, ako to urobil obžalovaný a v jeho prospech svedok A. Y.. Pokiaľ ide
o dobu liečby uvedenú v skutkovej vete obžaloby, ktorá bola stanovená na 5 týždňov, súd s poukazom
na závery znaleckého posudku a výpoveď znalca, stanovil túto dobu na 14 dní a upravil skutkovú vetu
v tomto rozsahu.

Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 6
mesiacov až dva roky.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Súd sa zaoberal

otázkou, či týmto konaním bola naplnená skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví v zmysle §
156 Tr. zák. Súd skúmal, či bolo poškodenému ublížené na zdraví aj v zmysle § 123ods. 2 Tr.zák.,
nakoľko nie každé poškodenie zdravia musí byť ublížením na zdraví. Musí ísť o také poškodenie zdravia,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V prípade poškodeného vzhľadom na to, že

bola privolaná aj záchranná služba, ktorá považovala za nevyhnutné lekárske ošetrenie v nemocnici,
išlo o takéto poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie aj liečenie. Podľa
znalca, bola doba liečby stanovená na 14 dní, no obvyklý spôsob života zo zdravotného hľadiska bol
výraznejšie obmedzený po dobu 7-10 dní. Ak ublíženie na zdraví má taký charakter, že v prevažnej
miere závisí od doby liečenia, táto musí byť v zmysle zaužívanej judikatúry min. 7 dní. Ublíženie na

zdraví je také poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného. Musí ísť teda o zásah, ktorý negatívne zasiahne do zdravotnej sféry
poškodeného a následne rezultuje do ovplyvnenia jeho života. Nemožno však jednoznačne stanoviť
nejakú minimálnu dobu, po ktorú musí poškodenie zdravia trvať, aby ho bolo možné považovať za
ublíženie na zdraví. Musí však ísť o takú poruchu zdravia, ktoré sťažuje postihnutému obvyklý spôsob

života alebo výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, a to
nielen po krátku, celkom prechodnú dobu. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nesmie
trvať iba krátky čas, čo je podľa zaužívanej judikatúry do 6 dní. Akonáhle je obvyklý spôsob života
poškodeného sťažený minimálne 7 dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví, čo je jednoznačné najmä
ak ide o dobu liečenia, prípadne spojenú aj s pracovnou neschopnosťou trvajúcou min. 7 dní. Obvyklý

spôsob života poškodeného však môže byť sťažený aj keď nejde o pracovnú neschopnosť. Aj v prípade,
že je doba liečenie menšia ako 7 dní alebo vôbec žiadna, ak charakter zranenia sťažuje obvyklý
spôsob života poškodeného viac ako 6 dní, čo síce poškodený pociťuje subjektívne, musí však ísť o
objektívne sťaženie. O sťažení obvyklého spôsobu života poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví
nejde, ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len nepatrného charakteru. Vtedy totiž zdravotný stav, aj

keď je nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodeného tak, aby ho menil alebo čo
len sťažoval. Podľa vyjadrenia znalca poškodený bol výraznejšie obmedzený po dobu 7-10 dní, mal
bolesti a sťažené dýchanie nosom. V tomto prípade podľa názoru súdu išlo o ublíženie na zdraví v
zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. Vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že došlo k naplneniu zákonných
znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Bolo preukázané,

že obžalovaný svojim konaním mal v úmysle poškodenému spôsobiť nejaké zranenie, alebo inú ujmu
na zdraví. Bola naplnená subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. Bolo v úmysle obžalovaného ublížiť na zdraví poškodenému, vzhľadom na to, že poškodeného
napadol obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku, napádal ho aj napriek tomu, že sapoškodený nebránil, pretože bol v bezvedomí. V útočení prestal až keď ho odtiahli iné osoby. Poškodený
podľa znalca bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 7-10 dní, počas ktorej mal bolesti a
mal sťažené dýchanie nosom. Uvedené ublíženie na zdraví malo za následok pracovnú neschopnosť

v trvaní 14 dní. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku má súd zato, že
úmyslom obžalovaného bolo samotné ublíženie na zdraví, ktorého následkom bolo ublíženie na zdraví.

Konanie obžalovaného zároveň naplnilo aj skutkovú podstavu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm.a/Tr.zák.,leboobžalovanýsadopustilfyzickyverejneanamiesteverejnostiprístupnomvýtržností

tým, že napadol iného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí
historickú alebo kultúrnu pamiatku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom tohto
trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozené aj ďalšie chránené záujmy,

najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a podobne. Objektívna stránka trestného činu
spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa
páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré
závažnejším spôsobom hrubo narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a
nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Povahu výtržností má aj svojvoľné

konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie
každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla
zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase
činu tam nemusia byť prítomní. Ide o úmyselný trestný čin. Obžalovaný svojím konaním naplnil aj
skutkovú podstatu tohto trestného činu.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obžalovanému ukladal s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest,
nakoľko odsudzuje páchateľa za dva trestné činy, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd nezistil

žiadnu poľahčujúcu okolnosť, na ktorú by prihliadal pri ukladaní trestu. Vzhľadom na to, že pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je 1:0, súd s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák. zvyšok dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 a teda v prípade prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 Tr. zák., súd ukladal trest v rozsahu 8 mesiacov až 2 roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, a to vo výmere 1 rok. Vzhľadom na doterajší

život obžalovaného má súd zato, že výkon uloženého trestu nie je potrebný a na jeho prevýchovu postačí
trest podmienečný, a preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo
výmere 1 roka. Zároveň zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému vo výške 1.127 € a so
zvyškom nároku poškodeného odkázal na občianske súdne konanie. Poškodený sa pripojil ku konaniu
o náhradu škody riadne, pričom si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.683,70 €, ktorá suma

predstavuje PN za 93 dní, teda za toto obdobie 4.556,70 € po odrátaní sociálnych dávok vo výške 279,30
€ a zároveň žiada uhradil bolestné vo výške 1.127 €. Na rozhodnutie o ďalšom uplatnenom nároku by
bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd
teda so zvyškom uplatneného nároku odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.