Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/626/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012896348
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012896348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : S. M., C.
B. Č.. XXX, X. H. T.Á., zastúpený : JUDr. Martin Ganczner, advokát, Forgáchova bašta č. 7, Nové
Zámky, proti odporcovi : P.. Z. C., C. L. X, C., zastúpený : JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokátka,
AK Dobrovičova 6, Bratislava, o zaplatenie 14.937,26 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/46/2008-214 zo dňa 10. júla 2012, v pomere hlasov 3 :
0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 4.979,09 € so 6 % úrokom z omeškania ročne
od 1.7. 2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, a to súdny poplatok v sume

261 € ako aj trovy právneho zastúpenia 1.525,57 € AK JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
14.937,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.07. 2006 až do
zaplatenia, trovy konania vo výške 896,24 €, trovy právneho zastúpenia vo výške 5.642,88 €, a to všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Spoločnosť najPegas, s. r. o., zastúpená

navrhovateľom ako konateľom, ako budúci kupujúci, a spoločnosť AST - AUSTRIA - SLOVAKIA
TRADING s. r. o., zastúpená odporcom ako konateľom, ako budúci predávajúci, podpísali dňa
28.09.2005 dohodu o budúcej kúpnej zmluve. V tejto dohode o budúcej kúpnej zmluve sa budúci
predávajúci zaviazal na výzvu budúceho kupujúceho odpredať mu do 31.12.2005 nehnuteľnosti bližšie
špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pred podpisom tejto dohody budúci kupujúci
zastúpený navrhovateľom odovzdal budúcemu predávajúcemu zastúpenému odporcom zálohu na
kúpnu cenu vo výške 500.000,- Sk. Keďže do 31.12.2005 budúci kupujúci nevyzval budúceho

predávajúceho na odpredanie predmetných nehnuteľností, dňom 31. 12. 2005 táto dohoda zanikla. Túto
dohodu pritom uzatvorili dve právnické osoby, budúci predávajúci a budúci kupujúci, ktoré v tom čase
zastupovali ako konatelia odporca a navrhovateľ.Dňa 30.01.2006 o 15. 01 hod. vložil navrhovateľ ako fyzická osoba na súkromný účet odporcu ako
fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX N. N. R. C., a. s. v hotovosti sumu 300 000.- Sk. Dňa 01.03.2006 o 12.
46 hod. navrhovateľ vložil na rovnaký účet odporcu v banke hotovosť 150 000.- Sk.

Po zániku dohody o budúcej kúpnej zmluve, súd prvého stupňa nezistil, že by navrhovateľ a odporca
ako dve fyzické osoby uzatvorili nejaký právny úkon, zmluvný vzťah, dohodu, či už písomnú alebo ústnu,
na základe ktorej by mal navrhovateľ vložiť dňa 30. 01. 2006 na súkromný účet odporcu finančnú čiastku
300 000.- Sk, ktorá mala predstavovať potvrdenie vážneho záujmu navrhovateľa o kúpu nehnuteľností.

Súd prvého stupňa mal za to, že v tejto argumentácii navrhovateľa absentuje právna logika. Odporca
ako fyzická osoba nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, o ktoré mal navrhovateľ záujem, a
teda by mu ani nemohol zabezpečiť prípadnú realizáciu predaja týchto nehnuteľností. Naopak, záujem
o kúpu nehnuteľností mala v tom čase už iná spoločnosť NOVLEK, spol. s r. o., kde navrhovateľ
nebol ani spoločníkom ani konateľom, a to na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.
02. 2006, (spoločníkom a konateľom spoločnosti bol brat navrhovateľa Jozef Ďuriš). Súd prvého

stupňa mal za to, že navrhovateľ počas konania dostatočne neodôvodnil, ani nepreukázal, že medzi
navrhovateľom a odporcom ako dvomi fyzickými osobami existoval nejaký právny vzťah, na základe
ktorého by vnikol navrhovateľovi nárok proti odporcovi na vrátenie vymáhanej sumy titulom vydania
bezdôvodného obohatenia na základe skutkovej podstaty - vydania bezdôvodného obohatenia ako
majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ vložil na jeho účet dňa 30. 01. 2006 sumu 300 000.-
Sk a dňa 01. 03. 2006 sumu 150 000.- Sk z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú odporca navrhovateľovi
poskytol niekedy v mesiacoch október, november 2005. Na preukázanie tohto tvrdenia odporcu súd
prvého stupňa vypočul svedkov; ich svedecké výpovede ale vyhodnotil ako nevierohodné a účelové, a to

najmä s poukazom na blízky vzťah týchto svedkov k odporcovi. Odporca v konaní tiež vzniesol námietku
premlčanie sumy 300 000.- Sk, nakoľko podľa jeho názoru už dňa 30. 01. 2006, kedy navrhovateľ
vložil na účet odporcu sumu 300 000.- Sk, začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa
ustanovenia § 107 ods. 1 Obč. zák. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 25. 02. 2008, svoje
právo si uplatnil až po jej uplynutí, a preto sa nárok navrhovateľa na vrátenie tejto sumy premlčal.

Súd prvého stupňa vyhodnotil odporcom vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Začiatok
plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ustálil dňom 01.07.2006, kedy mal navrhovateľ za
preukázané, že mu odporca dobrovoľne vložené peniaze nevráti a že sa na jeho úkor obohatil práve
odporca. Tento dátum súd prvého stupňa ustálil z kontextu a znenia výzvy navrhovateľa na vrátenie
vloženej sumy pravdepodobne zo dňa 13. 06. 2006, ( v liste je omylom uvedený dátum 25. 04. 2006),

adresovanejodporcovi.Keďženávrhnazačatiekonaniabolpodanýnasúdedňa25.02.2008,vyhodnotil
ho prvostupňový súd ako podaný včas, v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby. Ak by aj súd ustálil,
že premlčacia doba začala plynúť 25. 04. 2006, t.j. v deň, kedy mala právna zástupkyňa navrhovateľa
JUDr. Emília Zacharová prvýkrát písomne vyzvať odporcu na vrátenie predmetnej sumy, s poukazom
na podanie návrhu na začatie konania na súde dňa 25. 02. 2008, nebol by nárok na vrátenie sumy 300

000.- Sk, ako i ďalšej sumy 150 000,- Sk, premlčaný.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že i napriek tomu, že navrhovateľ
nepreukázal svoju skutkovú podstatu vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu
získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, súd má za to, že na základe vykonaného

dokazovania je možné predmetný nárok, ktorého sa navrhovateľ návrhom proti odporcovi domáha
prekvalifikovať (ex offo, keďže ide iba o prekvalifikovanie skutkovej podstaty právneho titulu a nie
samotného právneho titulu) na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe inej skutkovej podstaty
- vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho
dôvodu,nakoľkomedzinavrhovateľomaodporcomneexistovalžiadnyprávnydôvodnazaplateniesumy

300.000,- Sk dňa 30. 01. 2006 ani sumy 150 000.- Sk na účet odporcu dňa 01. 03. 2006. Súd prvého
stupňa preto návrhu navrhovateľa vyhovel.

Zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01. 07. 2006
až do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 01. 07. 2006 vychádzajúc z výzvy na

vrátenie vymáhanej sumy zo dňa 13. 06. 2006, čl. 12, ( v liste je zjavne chybou v písaní omylom uvedený
dátum 25. 04. 2006), na ktorú výzvu reagovala právna zástupkyňa odporcu JUDr. Broňa Pavelková
svojím listom zo dňa 30. 06. 2006. Súd prvého stupňa tak ustálil deň 01. 07. 2006 ako deň, kedy sa
odporca dostal do omeškania s vrátením predmetnej sumy.O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
149 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v

zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 896,24 € a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
5.642, 88 €, a to za celkom 14 úkonov právnej služby, ako aj náhradu za stratu času a cestovné náklady
za 9 ciest na trase Nové Zámky - Bratislava a späť.

Proti tomuto rozsudku podal (v celom rozsahu) v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Súdu

prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež
porušuje právo na spravodlivý proces. Právnu vadu rozhodnutia videl v tom, že hoci sa súd nestotožnil
so skutkovým dôvodom, o ktorý oprel navrhovateľ bezdôvodné obohatenie, predsa mu priznal právo na
jeho vrátenie z iného skutkového dôvodu (došlo k prekvalifikovaniu skutkového dôvodu). Podľa názoru
odporcu súd prvého stupňa navrhovateľovi v podstate neuveril a to samé osebe stačilo na zamietnutie
návrhu, pretože žalobe možno vyhovieť len vtedy, keď žalobca unesie dôkazné bremeno. Súd teda

zistil, že navrhovateľ neposlal odporcovi sumu 450.000,- Sk z dôvodov, ktoré navrhovateľ preukazoval
v konaní. Po vykonaní dokazovania potom súd prvého stupňa nemal vôbec preukázané, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu došlo, a to aj napriek tomu, že sa nestotožnil ani s obranou odporcu
o vrátení pôžičky, hoci to bolo v konaní preukázané. Obrana odporcu sa od začiatku nemenila, na
rozdiel od tvrdení navrhovateľa, ktorý ich často prispôsoboval aktuálnemu vývoju sporu. Súd porušil

zásadu rovnosti účastníkov, keď sa nepriklonil na stranu odporcu, ale na stranu navrhovateľa, ktorý
svoje tvrdenia vôbec nepreukázal. Z dokazovania vyplynuli iné skutočnosti. V dôsledku takéhoto
posúdenia skutkových okolností prípadu došlo k prekvalifikovaniu právneho dôvodu bezdôvodného
obohatenia, keď navrhovateľom tvrdený dôvod spočívajúci v odpadnutí pôvodného dôvodu plnenia
neobstál. Teória súdu o plnení bez právneho dôvodu podľa odporcu neobstojí, keďže navrhovateľ

počas celého dokazovania tvrdil, že peniaze vkladal na účet odporcu dobrovoľne, pričom vedel, že
ide o jeho účet a chcel ich tam vložiť. Odporca súdu prvého stupňa vytkol, že nezohľadnil zmenu
kvalifikácieskutkovéhodôvodubezdôvodnéhoobohateniapriposudzovaníďalšejskutočnosti-námietky
premlčania. Ak súd ustálil, že navrhovateľ poslal odporcovi na účet sumu 300.000,- Sk a následne mu
sumu 150.000,- Sk len tak (bez právneho dôvodu), potom nemal začať počítať subjektívnu lehotu od

okolností, ktoré navrhovateľ odvodzoval od úplne iného skutkového dôvodu. Naviac sám navrhovateľ
žiadalúrokyzomeškaniaprisume300.000,-Skod01.02.2006-toznamená,žesámpovažovaluvedený
dátum za termín, kedy mu podľa jeho názoru mal odporca peniaze vrátiť. Právne posúdenie je opreté o
taký spôsob rozhodovania, ktorý odporuje Ústave. Navrhovateľ nič nepreukázal a mnohé jeho tvrdenia
sa ukázali ako nepravdivé. Z tohto dôvodu odporca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a

navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa domáha žalovanej sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keď v konaní bolo preukázané a nie

je sporné, že navrhovateľ odporcovi poskytol - vložil na účet sumu 300.000,- Sk dňa 30.01.2006 a
sumu 150.000,- Sk dňa 01.03.2006. Tvrdenia odporcu v odvolaní označil za účelové, ktorých jediným
dôvodom je snaha odporcu vyhnúť sa vráteniu žalovanej sumy. V konaní nebolo sporné, že vložil
na účet odporcu sumu 300.000,- Sk a sumu 150.000,- Sk, avšak nebolo preukázané, že by išlo o
vrátenie pôžičky navrhovateľom odporcovi, z čoho vyplýva dôvodnosť nároku navrhovateľa a teda aj

správnosť rozhodnutia súdu. Uvedené sumy vkladal na účet, ktorý mu oznámil odporca, pričom nevedel,
o koho účet sa jedná, len sa domnieval, že ide o účet buď odporcu alebo spoločnosti AST AUSTRIA
SLOVAKIA TRADING, s.r.o. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 300.000,- Sk, ktoré uplatňoval od
01.02.2006, navrhovateľ uviedol, môže žiadať úroky z omeškania od akejkoľvek doby a je na posúdení
súdu, odkedy mu ich prizná v prípade úspechu; on žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 300.000,-

Sk od 01.02.2006 len preto, že odvtedy odporca mohol vložené finančné prostriedky používať. Súd
ustálil začiatok plynutia premlčacej doby od 01.07.2006, kedy navrhovateľ už mal vedieť, že odporca
mu nechce vrátiť peniaze, a to vzhľadom na písomnú korešpondenciu účastníkov konania, resp. ich
právnych zástupcov.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu (t. j. v celom rozsahu) podľa § 212
ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom zopakoval
dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. a § 213 ods. 3 O.s.p., a to čítaním listinných dôkazov:
1./ Výpis z obchodného registra OS Nitra týkajúcu sa obchodnej spoločnosti najPEGAS, s.r.o., č. l.6 spisu, 2./ Výpis z obchodného registra OS BA I týkajúci sa obchodnej spoločnosti AST-AUSTRIA-
SLOVAKIA TRADING s.r.o. č. l. 8 spisu, 3./ Dohoda o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.09.2005 č.
l. 10 spisu, 4./ Kópia bankového dokladu o vklade hotovosti sumy 300.000,- Sk dňa 30. 1. 2006 a o

vklade hotovosti sumy 150.000,- Sk dňa 1. 3. 2006 z č. l. 11 spisu, 5./ Písomná výzva právnej zástupkyne
navrhovateľa A.. T. adresovaná odporcovi zo dňa 25. 4. 2006 na vrátenie peňažných prostriedkov
( č. l. 12 spisu ) a písomná odpoveď právnej zástupkyne odporcu datovaná dňom 30. 6. 2006 ( č.l.
13 spisu ), 6./ Písomná výzva A.. T. vo veci vrátenia peňažných prostriedkov zo dňa 19.07.2006 (č.
l. 14 spisu) a odpoveď právnej zástupkyne odporcu zo dňa 4. 10. 2006 (č. l. 15 spisu). Odvolací súd

vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, pretože ospravedlnenie odporcu so
žiadosťou o odročenie pojednávania nebolo dôvodom na odročenie pojednávania, nakoľko pripojená
lekárska správa nebola dokladom o práceneschopnosti odporcu v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. Právna
zástupkyňa odporcu mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané. Svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania (doručenka pripojená na
č. l. 240 spisu). Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že sú splnené podmienky na pojednávanie

v zmysle § 101 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Pravidlom pre určenie, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo na
základeplatnéhozáväzkovéhovzťahualebočisainakdosiaholsledovanýúčel.Prevznikbezdôvodného

obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému
obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Predpokladom vzniku právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia je existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto
právneho vzťahu.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a po zopakovaní dokazovania odvolací súd dospel k
presvedčeniu, že navrhovateľ vedel, a to už v čase keď vkladal finančné prostriedky na účet odporcu,
že neexistuje žiaden právny dôvod na poskytnutie tohto peňažného plnenia odporcovi, pretože takáto

povinnosť nevyplývala navrhovateľovi ani zo zákona, ani zo zmluvy ani z inej právnej skutočnosti.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho
poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Týmto dôvodom môže byť napr. dohoda
účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod. Ide pritom o prípady, pri

ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnenie tu môže spočívať v tom, že sa
poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez
toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). V zmysle ustálenej súdnej praxe, ak ide o peňažné
plnenieichpoukázanímnaúčetprostredníctvompeňažnéhoústavu,je„plnením“okamih,keďbolasuma
poukázaná na účet „obohateného“.

Navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu, a keďže vedel, že plnil odporcovi ( oba vkladové
lístky označujú ako majiteľa účtu v banke odporcu, ako fyzickú osobu ), mal vedomosť aj o tom, kto
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ak teda navrhovateľ dňa 30.01.2006 vložil na súkromný účet
odporcu sumu 300.000,- Sk (v prepočte 9.958,18 €), potom nasledujúcim dňom, t.j. dňom 31.01.2006

začala navrhovateľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva voči odporcovi
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, pričom táto
dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 30.01.2008. Navrhovateľ svoj nárok na vydanieplnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 300.000,- Sk uplatnil na súde až dňa 25.02.2008, t.j. po
márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák.

V prípade ďalšieho peňažného plnenia, a to vkladu vo výške 150.000,- Sk (v prepočte 4.979,09 €), došlo
k plneniu v prospech odporcu dňa 01.03.2006 (opäť vkladom na súkromný - osobný účet odporcu), kedy
subjektívna dvojročná premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňom 02.03.2006 ( jej koniec by v
prípade márneho uplynutia pripadol na deň 01.03.2008, ktorý bola sobota, preto by podľa § 122 ods. 2,
3 Obč. zák. bola uplynula dňom 03.03.2008 t.j. najbližším nasledujúcim pracovný dňom - pondelkom).

Keďže ale navrhovateľ podal návrh na súd dňa 25.02.2008, uplatnil si právo na vrátenie 150.000,-
Sk včas. Námietka premlčania vznesená odporcom tak bola opodstatnená len v prípade prvej splátky.
Na námietku premlčania, vznesenú v konaní odporcom, bol súd prvého stupňa povinný prihliadať. Súd
prvého stupňa otázku premlčania v prípade prvej splátky 300.000,- Sk nesprávne posúdil, keď pochybil
pri stanovení začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák.
Nesprávne ju totiž stanovil na deň 01.07.2006, kedy podľa názoru súdu prvého stupňa mal navrhovateľ

za preukázané, že mu odporca dobrovoľne vložené peniaze nevráti, a že sa na jeho úkor obohatil práve
on, vychádzajúc nesprávne z už spomínanej výzvy na vrátenie vloženej sumy ( výzva je mylne datovaná
dňom 25. 04. 2006 ). V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu
všakdochádzakbezdôvodnémuobohateniuužvmomente,keďsaplnilo,hocinatonebolžiadenprávny
dôvod.

V konaní nebolo preukázané, žeby dôvodom plnenia navrhovateľa odporcovi bolo darovanie finančnej
sumy odporcovi, ale ani vrátenie pôžičky, ako sa v konaní bránil odporca. K tomu odvolací súd uvádza,
že dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že odporca neprodukoval také dôkazy, ktoré
by vierohodne preukazovali, že odporca navrhovateľovi poskytol pôžičku, ktorú by mu navrhovateľ bol

povinný vrátiť.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa toho, že podľa názoru odporcu súd prvého
stupňa porušil právo na spravodlivý súdny proces, ako aj zásadu rovnosti účastníkov konania, a to tým,
že prekvalifikoval skutkový dôvod bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie

námietky odporcu sú právne irelevantné. Odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce, že navrhovateľ
označil uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Dokonca nie je rozhodujúce ani to, že navrhovateľ označil uplatnený nárok
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
nároku ako ju prezentuje navrhovateľ. V tomto smere sú rozhodujúce výlučne len skutkové tvrdenia,

ktorými navrhovateľ odôvodňuje svoj nárok. Právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Účastníci musia
uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,
či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,

ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje
o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej

stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania
umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca
dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod
požadovanéhoplneniajealeboniejeuvedený,alebojeuvedenýnesprávne.Nemožnopretouprieťsúdu,
aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou

uplatneného plnenia (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2010,
sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu 01.07.2006, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnejsadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Ku dňu omeškania 01.07.2006 bola platná diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska 4%.
Výška úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých vzniklo navrhovateľovi právo, preto predstavuje 8%
(2 x 4) t.j. výška úrokov z omeškania priznaná navrhovateľovi súdom prvého stupňa.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z obsahu spisu je zrejmé, že po ostatnej zmene návrhu, pripustenej na pojednávaní konanom na súde
prvého stupňa dňa 29.09.2009, znel petit návrhu navrhovateľa tak, že uplatňoval tiež priznanie 6 %
úrokov z omeškania od 31.01.2006 do zaplatenia ( zo sumy 300.000,- Sk , t.j. 9.958,17 € ) a 6 % úrokov

z omeškania od 02.03.2006 do zaplatenia ( zo sumy 150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 € ). Pokiaľ súd prvého
stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8%, priznal navrhovateľovi vyššie úroky z
omeškania, než aké navrhovateľ uplatňoval, v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a jeho rozhodnutie
v tejto časti tak nebolo správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
výšky priznaných úrokov z omeškania zmenil tak, že navrhovateľovi priznal úroky z omeškania (len) v

uplatnenej výške.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220
O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým, že vo zvyšku ( jednak čo do istiny
9.958,17 € so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1. 7. 2006 do zaplatenia, ako aj čo do úrokov z

omeškania, uplatňovaných nad rámec priznaných úrokov z omeškania ) zamietol.

O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov konania pomerne podľa úspechu vo veci.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Ak účastník konania nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každý účastník
(navrhovateľ aj odporca) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (že sa zaplatené trovy nenahradia žiadnemu z účastníkov). Čiastočný úspech sa skúma vždy so
zreteľomnauplatnenýnárok;predpokladá,žesarozhodovanieotrováchkonaniadávyčísliťvpeniazoch

(ako je tomu aj v súdenej právnej veci). Aby čiastočný úspech vo veci založil nárok na čiastočnú náhradu
trov konania, je nutné, aby to bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov
sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť (o neúspech v pomerne nepatrnej časti ide podľa
ustálenej súdnej praxe vtedy, ak neúspech neprevýši 10 % uplatneného nároku, § 142 ods. 3 O.s.p. ).

Vychádzajúc z textu vyššie potom v danom prípade dosiahol odporca prevažný úspech v konaní a
navrhovateľ prevažný neúspech (z pôvodne uplatnenej sumy 14.937,26 € /450.000,- Sk/ bol navrhovateľ
úspešný čo do sumy 4.979,07 € /150.000,- Sk/ a neúspešný čo do sumy 9.958,18 € /300.000,- Sk/),
pričom z porovnania percentuálneho úspechu navrhovateľa (34 %) s percentuálnym úspechom odporcu

(66 %) vyplýva, že odporcovi prináleží čiastočná náhrada trov konania, a to vo výške 32% (66% - 34%).

Trovy konania by v prípade plného úspechu odporcu v konaní predstavovali jednak zaplatený súdny
poplatok za odvolanie vo výške 896 € a odmena advokáta za celkom 15 úkonov právnej služby, z nich 3
s odmenou zníženou na 1-inu ( prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 22. 3. 2008; písomné vyjadrenie

vo veci zo dňa 4. 7. 2008; účasť na pojednávaní dňa 5. 12. 2008; dňa 12. 5. 2008; dňa 29. 9. 2009; dňa
13. 4. 2010; dňa 11. 2. 2011; dňa 26. 1. 2012, dňa 8. 3. 2012 na nemeritórnom pojednávaní odmena
v rozsahu 1-iny; písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 4. 4. 2012; účasť na nemeritórnom pojednávaní
dňa 15. 5. 2012 odmena v rozsahu 1-iny; písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 11. 6. 2012; účasť napojednávaní dňa 28. 6. 2012 a na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 10. 7. 2012
odmena v rozsahu 1-iny; ďalej za odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu ), t.j. 3.644,70 € ( 12
x 303,72 € ) + 227,80 € ( 3 x 75,93 € ) + režijný paušál 100,35 € ( 3 x 6,14 €; 2 x 6,95 €; 1 x 7,21 €;

1 x 7,41 € 7 x 7,63 € ) = 3.972,85 € + 20 % DPH ( 794,57 € ) = 4.767,42 €. Potom vzhľadom na
úspech vo veci vo výške 32 % patrí odporcovi náhrada titulom súdneho poplatku za odvolanie vo výške
261 € a titulom trov právneho zastúpenia suma 1.525,57 € ( 32 % zo sumy 4.767,42 € ). Trovy právneho
zastúpenia patria právnej zástupkyni odporcu podľa vyhl.č. 655/2004 Z. z. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm.a/, b/, c/, § 14 ods. 5 písm.b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Odvolací súd nepriznal právnej zástupkyni

odporcu odmenu za úkon právnej služby spočívajúci v záverečnej reči, nakoľko táto bola prednesená
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 28. 6. 2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.