Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238091
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1111238091.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú: O. E., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- F.. Ľ. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. XX, B., zastúpená AK A. &. A., Q..J..H.., Q. Q.L. Š. XX, B. a otec - B.
E., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. X, K., o návrhu matky na zákaz styku a o návrhu otca na zmenu zverenia,
za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

Súd zakazuje styk otca B. E., Z.. XX.XX.XXXX s maloletou O. E., Z.. XX.XX.XXXX.

Súd návrh otca na zmenu zverenia maloletej O. E., Z.. XX.XX.XXXX zamieta v celom rozsahu.

TýmtorozsudkomsamenírozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,sp.zn. 2P/23/2006zodňa01.04.2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/148/2009 zo dňa 22.09.2009 v časti
úpravy styku otca s maloletou.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 07.11.2011 sa matka maloletej O. domáhala

zákazu styku otca s maloletou.

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 16.10.2012 sa otec maloletej O. domáhal zmeny
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O., a to tak, že maloletá O. bude zverená
do jeho osobnej starostlivosti, matka bude povinná prispievať na jej výživu sumou 265,- eur mesačne a
zároveň bude upravený styk matky s maloletou v zmysle návrhu otca.
38P/68/2013

Okresný súd Bratislava I postúpil dňa 19.10.2012 spis Okresnému súdu Bratislava V ako súdu miestne
príslušnému na podklade § 105 ods. 2 a § 88 ods. 1 písm. c) OSP.

Uznesením zo dňa 24.10.2012, č. k. 22P/366/2012 - 53 Okresný súd Bratislava V konanie o návrhu
matky na zákaz styku otca s maloletou a konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej spojil
na spoločné konanie. Zároveň dňa 30.10.2012 predložil spis Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu

nesúhlasu s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2012, č. k. 3NcC/360/2012 - 148 rozhodol tak, že
nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I je dôvodný a
miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava I.

Uznesenímzodňa11.03.2013, č.k.1P/310/2012-304,OkresnýsúdBratislavaIpreniesolsvojumiestnu
príslušnosť na Okresný súd Bratislava III. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 19.04.2013.

Matka svoj návrh na zákaz styku otca s maloletou zo dňa 07.11.2011 odôvodnila tým, že napriek

snahe odborníkov nakontaktovať stretávanie sa maloletej O. s otcom v rámci predchádzajúceho konania
o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, kde bolo okrem iného nariadené výchovné
opatrenie - odborné poradenstvo, sa uvedené nepodarilo. Maloletá svojho otca odmieta, tvrdí, že jej
ubližoval a nechce sa s ním stretávať. Otec napriek odmietavému postoju maloletej O. matku s dcérou
doslova obmedzuje a prenasleduje ich, chodí do školy, ktorú maloletá navštevuje a táto tam následne
nechce ísť. Pred každým stykom sa maloletá sťažuje na rôzne zdravotné problémy (bolesti hlavy, brucha

a pod.), pričom ošetrujúca pediatrička má za to, že sa jedná o reakciu maloletej na stres, ktorý prežíva zo
stretnutiasotcom,atedasajednáozdravotnépotiažepsychosomatickéhocharakteru.Matkapoukázala
na to, že dcére nikdy nič nezakazovala ani neprikazovala, a to ani čo sa týkalo otca, v čase podania
návrhu mala takmer XX rokov a matka sa snaží rešpektovať jej vôľu a to, že sa so svojim otcom
nechce po negatívnych zážitkoch s ním stretávať a ani žiadnym iným spôsobom kontaktovať. Všetky

snahy o realizovanie styku otca s maloletou boli neúspešné, vrátane asistovaného styku po dobu troch
mesiacov od absolvovania odborného poradenstva rodičov; o priebehoch tohto styku matka založila do
spisu úradné záznamy. Matka v značnom rozsahu poukazovala na závery psychologických vyšetrení
vykonaných počas konaní, týkajúcich sa maloletej O. ako i trestných konaní vedených voči otcovi
maloletej, ako i na odborné vyjadrenia psychológov, ktorí spolupracovali s maloletou O. a ktoré vyjadrujú

celkom jednoznačný záver o vzťahu maloletej O. k otcovi ako i o prípadných dôvodoch rozvrátených
vzťahov medzi nimi. Dlhodobé súdne spory a neustále dokazovanie, že maloletá sa nechce s otcom
kontaktovať, túto veľmi vyčerpávajú a spôsobujú jej neustály stres a nervové vypätie. K samotnej zmene
v správaní maloletej k otcovi matka uviedla, že to bolo vo veku X rokov maloletej, kedy matka končila
štúdium na VŠ a do školy chodila i v sobotu, pričom maloletá bola v tom čase v starostlivosti otca. Keď

sa matka vrátila domov, maloletá nekomunikovala a bola utiahnutá. Po nejakom čase sa
38P/68/2013 - 600

spolu hrali a maloletá jej vsunula ruku medzi nohy s tým, že to jej robí otec. Následne matka podala
návrh na rozvod manželstva, maloletá otca od 3-4 rokov odmieta a jej postoj sa doposiaľ nezmenil,

s otcom sa nechce stretávať, čo opakovane deklaruje či už pred kolíznym opatrovníkom, políciou,
psychológmi, či inými osobami a inštitúciami, zaoberajúcimi sa prípadom maloletej O.. V minulosti, keď
bola maloletá menšia, matka sa ju snažila prehovárať, aby sa s otcom aspoň stretla, prejavilo sa to
však na zhoršenom zdraví maloletej, opakovane skončila v nemocnici s laringitídou a pod liekmi. K
trestným oznámeniam na osobu otca uviedla, že tieto neiniciovala ona, ale v oboch prípadoch to boli

psychologičky, ktoré vyšetrovali maloletú, F.. Ď. T. F.. B.. K odbornému poradenstvu realizovanému na
základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2009, č. k. 2P/23/2006 - 827 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.09.2009, č. k. 11CoP/148/2009 - 861 uviedla,
že toto nebolo realizované štyri mesiace, ako to bolo uvedené v rozsudku súdu, ale takmer dva roky,
počas ktorých sa realizovalo 33 stretnutí, v priebehu ktorých však nedošlo k obnoveniu dôvery navzájom

medzi rodičmi ako i maloletou. Napriek poskytnutiu výrazne väčšieho časového priestoru, než bol určený
súdom, nedošlo k očakávanému výsledku a poradenským procesom sa nepodarilo sanovať vzájomne
narušenú komunikáciu do tej miery, aby bola prínosom pre ďalšiu možnú spoluprácu. U maloletej
pretrvávalo zablokovanie k stretávaniu sa s otcom v súvislosti s negatívnymi zážitkami z minulosti, na
ktoré si pamätá a spájajú sa u nej s obavami zo stretnutia s otcom. Čím viac sa zvyšuje tlak na kontakt

s otcom, tým viac sa na druhej strane maloletá primkýna k matke, kde hľadá pocit bezpečia a istoty.
Matka okrem iného založila do súdneho spisu i úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, z ktorých je zrejmé, že styk otca s maloletou sa nerealizuje ani po ukončení odborného
poradenstva, z dôvodu odmietavého postoja maloletej. Otec maloletej v čase realizácie styku privoláva
pred bydlisko matky a maloletej policajnú hliadku za účelom asistencie pri styku s maloletou, pričom

príslušníci policajnej hliadky opakovane vykonávajú pohovor s maloletou, po ktorom skonštatujú, že
maloletá odmieta stretnutie s otcom. Privolávanie polície a riešenie situácie za jej prítomnosti spôsobuje
maloletej ešte väčšiu traumu a má to veľmi negatívne dopady na jej psychický stav a prežívanie. Otec
sa snažil kontaktovať maloletú i v škole či v čase, kedy sú matka spolu s maloletou v Q. na rodičovskomdome matky, a to napriek tej skutočnosti, že maloletá tento kontakt opakovane odmietla a keď otec
navštívil školu, ktorú maloletá navštevuje, táto následne odmietla do školy ísť a prejavili sa u nej rôzne
zdravotné potiaže.

Otec svoj návrh na zmenu zverenia maloletej zo dňa 16.10.2012 odôvodnil tým, že výsledkom 7-ročnej
výlučnej starostlivosti matky o maloletú je to, že matka spolu s maloletou bývajú v ubytovni pre ľudí bez
domova (v čase podania návrhu otca bývala matka s maloletou v A. F. Z., Z.. H..) Matka vystriedala
sedem rôznych ubytovaní, ktoré boli vo väčšine prípadov krízového a prechodného charakteru a otca

odmietala o mieste bydliska maloletej informovať. Matka nie je schopná vyriešiť bytovú otázku seba
a maloletej, hoci k tomu mala vytvorené predpoklady, vrátane finančných. Ďalším dôvodom podania
návrhu bol ten, že starostlivosť matky o maloletú viedla k zhoršeniu vzťahov medzi maloletou a otcom,
pričom pri odchode matky a maloletej zo spoločnej domácnosti mala maloletá k otcovi veľmi dobrý vzťah.
Vzťahy s maloletou sa zhoršili v roku 2007, kedy došlo
38P/68/2013

k zákazu styku otca s maloletou v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania vo veci sexuálneho
zneužívania maloletej, kde však súd nezohľadnil zásadu prezumpcie neviny a zákazom styku závažným
spôsobom zasiahol do jeho rodičovských práv, maloletá zostala pod výlučným vplyvom matky, čo sa
negatívne odrazilo na vzájomnom vzťahu maloletej a otca. Zákaz styku bol ukončený v roku 2008 a

otcovibolupravenýstyksmaloletourazdomesiacavsobotu,avšaktentostyksanikdyneuskutočnilaod
tohto obdobia sa styk otca s maloletou nerealizoval. Otec mal za to, že bolo preukázané, že k zhoršeniu
vzťahov maloletej s otcom prišlo počas výlučného vplyvu matky na dieťa, keď matka nie je schopná
pochopiť rodičovskú rovnoprávnosť a rodičovskú úlohu otca, nechápe dôležitosť vzťahu dieťaťa s otcom
a nerešpektuje ho ako rodiča, ku všetkým snahám otca o zlepšenie vzájomných vzťahov pristupuje

pasívne a považuje ich za obťažovanie. Na základe podnetov zo strany matky bol otec opakovane
preverený znalcami a všetky znalecké posudky potvrdili, že je v poriadku a na ich základe mu bol i
upravený styk s maloletou O.. Otec vyhľadal i odbornú pomoc za účelom zlepšenia vzťahov s maloletou,
matka však na uvedenom odmieta spolupracovať a nedokáže zabezpečiť stabilné prostredie pre vývin
maloletej, dlhodobo marí výkon rozhodnutia o styku otca s maloletou a svojim vplyvom spôsobila

poškodenie vzťahov medzi maloletou a otcom. Napriek snahám otca nepomohla priama komunikácia
s matkou, ani spolupráca s kolíznym opatrovníkom, mediácia či psychologické poradenstvo a napokon
ani návrh na výkon rozhodnutia. Nakoľko otec vyčerpal všetky možnosti na nápravu aktuálneho stavu,
má za to, že sú tu splnené podmienky pre zmenu zverenia maloletej O. do jeho osobnej starostlivosti.
Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca na zmenu zverenia zo dňa 08.03.2013 a vo svojich podaniach
zo dňa 29.05.2013 a 17.06.2013 žiadala návrh otca na zmenu zverenia maloletej zamietnuť a rozhodnúť
o zákaze styku otca s maloletou. Vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa
08.03.2013 uviedla, že nie je pravdou, že by maloletej nedokázala zabezpečiť stabilné prostredie pre

jej zdravý vývin. Podrobne vysvetlila svoje bytové pomery počas predchádzajúcich i tohto konania,
uviedla, že v A. C. F. Z. bývala od decembra roku 2005 do marca 2010, pričom sa jedná o centrum pre
týrané ženy a deti a nie pre ľudí bez domova. Od marca 2010 matka bývala v prenajatom byte na F.
R. V. B. a svoje povinnosti nájomcu si plnila riadne a včas podľa pokynov prenajímateľa. V septembri
2012 bol matke pridelený 3- izbový podnikový byt na K. R. V. B., kde matka spolu s maloletou bývajú

doposiaľ a ktorý je možné v budúcnosti odkúpiť do osobného vlastníctva, o čo má samozrejme matka
záujem. Počas celého obdobia sa matka o maloletú príkladne starala, o čom boli do spisu zakladané
i písomné potvrdenia zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý šetril tieto skutočnosti i
prostredníctvom školy, ktorú maloletá navštevuje i jej ošetrujúcej lekárky. Maloletá O. v starostlivosti
matky výborne prospievala, mala a stále má vynikajúce školské výsledky a zo strany matky neboli

zistené žiadne závady v starostlivosti ani výchove maloletej. Matka sa taktiež podrobila odbornému i
psychologickému poradenstvu a v neposlednom rade vždy, keď mal prebehnúť styk otca s maloletou
dcéru na styk pripravila, pričom dôvody nerealizovania tohto styku sú podrobne popísané v podaniach
matky. Taktiež poukázala na výchovné opatrenie, ktorému sa rodičia (čiastočne i maloletá) podrobili
38P/68/2013 - 601

na základe rozhodnutia súdu a ktoré sa namiesto v rozsudku určených štyroch mesiacov realizovalo
takmer dva roky, avšak bez očakávaného výsledku. Skutočnosť, že matka v stretávaní maloletej s otcom
nebráni bola počas konaní preukázaná a bolo opakovane konštatované, že stretávanie z vlastnej vôleodmieta samotná maloletá O.. Matka sa v minulosti opakovane pokúšala presvedčiť maloletú, aby sa s
otcom stretla, a to i za pomoci pracovníkov A. C. F. Z., ktorí boli, na prosby matky, maloletú opakovane
presviedčať, aby sa s otcom stretla, no tá sa skrývala a odmietla na styk ísť. Chodili k nej opakovane i v

jeden deň, no vždy bezúspešne. Maloletá O. pritom otcovi telefonicky oznámila a naďalej oznamuje, že
sa s ním nechce stretnúť, a to i v čase, kedy matka nebola pri maloletej O. prítomná. Maloletá si taktiež
opakovane vypla mobil, keď vedela, že sa jej otec pokúša dovolať a keď za ňou prišla matka a zapla jej
ho, maloletá ho po jej odchode opäť vypla. Uvedené sa dialo v čase, kedy maloletá bola doma sama,
teda matka nemohla žiadnym spôsobom vplývať na to, čo maloletá hovorí alebo robí. Poukázala na čl. 3

ods.1, čl. 9 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa i na § 100 ods. 3 OSP ako i na čl. 41 ods. 4
Ústavy SR a uviedla, že maloletá je vo veku takmer XX rokov, s otcom sa nechce stretávať a tento svoj
názor vyjadruje už niekoľko rokov bezo zmeny, a to napriek ingerencii súdov, orgánov sociálnoprávnej
ochrany detí či psychológov. Podľa Ústavy SR deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Rodičovská výchova a starostlivosť je pre deti koncipovaná ako ich právo a nie povinnosť, pričom súd je
povinný pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa zohľadňovať záujem dieťaťa, ktorý musí

byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Taktiež poukázala na opakované
pohovory s maloletou O. vykonané kolíznym opatrovníkom, pri ktorých maloletá uvádzala, že sa v
žiadnomprípadesotcomstretávaťnechce.Vosvojichpodaniachmatkapopisujeipriebehstretávaniasa
s dcérou v dňoch 23.11.2012, 07.12.2012, 21.12.2012,10.01.2013,22.02.2013, 08.03.2013,22.03.2013,
29.03.2013, 12.04.2013, 26.04.2013, 10.05.2013, 24.05.2013, 07.06.2013 a 01.07.2013, v ktoré dni sa

otec v zmysle rozsudku súdu dostavil do miesta bydliska matky za účelom realizácie styku s maloletou a
kedy mu maloletá pred stykom napísala SMS správu, že sa s ním nechce stretnúť, aby za ňou nechodil.
Otec privolal policajnú hliadku, ktorá následne zisťovala situáciu a robila pohovor s rodičmi maloletej,
následne vždy bez prítomnosti matky i otca spravila pohovor s maloletou O. a skonštatovala, že k
mareniu výkonu súdneho rozhodnutia zo strany matky nedošlo, nakoľko dieťa odmieta s otcom odísť

alebo s ním čo i len komunikovať. Otcovi povedali, že musí rešpektovať, že maloletá nechce a nasilu
dieťa nemôžu nútiť. Niekoľkokrát bola maloletá zavolaná na naliehanie otca pred políciou k dverám
bytu, kde otcovi sama povedala, že s ním nechce odísť ani s ním komunikovať. Po tom, čo maloletá
odmietla s otcom komunikovať a napr. zabuchla dvere, polícia musela otca upozorniť, že v priestoroch
obytného domu nemá čo robiť a požiadať ho, aby odišiel, čo sa opakovalo. Otec vždy príslušníkom

polície začal vysvetľovať situáciu a žiadal ich, aby zjednali nápravu, poúčal ich ohľadom právnej úpravy
či syndrómu zavrhnutého rodiča. Po týchto stretnutiach bola maloletá vždy rozrušená a nevedela sa na
nič sústrediť. Otec napriek opakujúcemu sa scenáru všetkých jeho stretnutí nie je schopný a ochotný
pristúpiť k inému spôsobu riešenia situácie a trvá na striktnom výklade rozsudku upravujúcom jeho styk
s maloletou, k riešeniu situácie využíva i Občianske združenie J. pre X. L. - Slovenská J., v ktorej je

personálne zainteresovaný
38P/68/2013

a ktorej štatutárny zástupca matku telefonicky i počas súdneho konania nútil k uzavretiu rodičovskej
dohody s otcom a robil na matku nátlak. Uvedené situácie vplývajú na maloletú ešte viac negatívne.

OkresnáprokuratúraBratislavaVuznesenímzodňa13.08.2012,sp.zn1Pv442/12-3zrušilauznesenie
OR PZ v Bratislave V zo dňa 23.07.2012, sp. zn ORP-613/2-OVK-B5-2012, ktorým vyšetrovateľ PZ
vzniesol voči matke obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ.
Následne bolo trestné stíhanie dňa 06.09.2012 zastavené. Matka taktiež poukázala na niektoré sms
správy z telefónu maloletej, ktoré založila do súdneho spisu a v ktorých maloletá píše otcovi, aby na

styk nechodil, že sa s ním stretnúť nechce. Na jeden zo stykov otec priviedol i prababku maloletej O.,
ktorá jej rozprávala nepríjemné veci, z čoho bola maloletá následne rozrušená. Na ďalšie stretnutie
priviedol otec matke neznámu osoba, o ktorej tvrdil, že je pracovníčka R. a že sa chce informovať na
zdravie maloletej a ktorá vstupovala do rozhovoru otca s príslušníkmi polície poznámkami, že matka
sa správa majetnícky k svojej dcére a bráni jej v styku s otcom. Na výzvu matky táto pani uviedla, že

je I. J. pre X. L. - Slovenská J.. Otec taktiež tvrdil príslušníkom polície, že sa s maloletou každé dva
týždne stretáva a rozpráva sa s ňou, čo matku prekvapilo, keďže to tak nie je. Na naliehanie otca bola
matka zo strany polície opakovane vyzvaná, aby zavolala dcéru k dverám bytu, aby jej otec mohol niečo
povedať. Maloletá prišla, ale priebeh bol vždy rovnaký, maloletá mu povedala, že s ním nechce ísť,
otočila sa mu chrbtom, nekomunikovala s ním a často zabuchla dvere bez ohľadu na to, či otec niečo

rozprával. Príslušníci polície následne otca vždy upozornili na to, že je zbytočné domáhať sa styku, keď
sám vidí reakcie maloletej, otec však trval na svojom. Keď bola situácia ešte horšia, príslušníci polície
po pohovore s maloletou, otcovi nevyhoveli v tom, aby matka zavolala maloletú k dverám a vyzvali ho,aby odišiel, nakoľko maloletá s ním odmieta akýkoľvek kontakt. Maloletá O. je rozrušená nielen z toho,
že sa otec neustále domáha styku, ale aj z toho, že neustále volá na styk políciu.

Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2013 k návrhu matky na zákaz styku uviedol, že matka vo
svojom návrhu uvádza účelové informácie a k svojmu návrhu nepriložila mnoho dokumentov, ktoré sú
pre spravodlivé posúdenie veci veľmi dôležité, ako napr. samotné rozsudky o úprave styku maloletej
s otcom, uznesenia polície o zastavení trestných stíhaní a zamietnutia sťažností matky adresovaných
prokuratúre, znalecké posudky, ktoré boli vypracované znalcami z odborov psychológia, psychiatria

a sexuológia na žiadosti súdu a polície, ako aj vzájomnú e-mailovú komunikáciu rodičov. Matka k návrhu
na zákaz styku priložila materiály z F. Z., Z.. H.., ktoré otec nepovažoval za objektívne, uviedol, že F. Z.
mu ani jeden krát neumožnil stretnutie s maloletou za dobu, počas ktorej bola maloletá spolu s matkou
u nich ubytovaná v čase, keď s ňou mal upravený styk podľa predbežného opatrenia Okresného súdu
Galanta (12/2005-3/2007). F. Z. sa nikdy nezaujímal o priebeh styku s maloletou, no napriek tomu sa k
stykuvyjadroval.Poukončenízákazustykuboloodjúla2008vplatnostipredbežnéopatrenieOkresného

súdu Bratislava I, podľa ktorého mal otec právo stretávať sa s maloletou v F.A. Z.. Zamestnanci F. Z.
písali správy o účasti otca v čase upraveného styku s maloletou bez jeho vedomia a nemal možnosť
overiť si pravdivosť a objektívnosť týchto správ. Podrobne popísal komunikáciu s F. Z. a poukazoval na
neobjektívnosť
38P/68/2013 - 602

správ, ktoré vyhotovovali. Taktiež uviedol, že tvrdenia matky o tom, že matku a maloletú prenasleduje sú
nepravdivé. Niekoľkokrát maloletú vyhľadal preto, aby jej zablahoželal k sviatkom, aby jej povedal, že ju
má rád a aby ju vôbec videl, keďže v termínoch určených súdom sa s ňou nestretáva. Poukázal na to,
že tvrdenia matky o tom, že jednou z okolností preukazujúcich, že maloletej dokázala vytvoriť stabilné

a vhodné výchovné prostredie je aj to, že maloletá dosahuje výborné výsledky v škole je rozporné.
Výsledkom vytvorenia vhodného prostredia pre vývoj dieťaťa nemôže byť len skvelý prospech dieťaťa
v škole. Vhodné prostredie pre vývoj dieťaťa je potrebné preto, aby dieťa prosperovalo po všetkých
stránkach, fyzickej, psychickej, sociálnej, emocionálnej, aby sa dokázalo zaradiť do spoločnosti a pod.
Skvelý prospech v škole môže mať aj dieťa, ktoré nemá stabilný domov. Práve preto, že dieťa nemá

kamarátov v susedstve, nakoľko sa mnohokrát muselo sťahovať a vždy sa prerušili susedské vzťahy s
rovesníkmi, ktoré si dieťa stihlo vytvoriť, tak sa dieťa môže fixovať na školu, ktorá je pre neho jediným
stabilným bodom v živote. Tu môže nachádzať únik z mimoškolskej reality, ktorá je negatívnou
stránkou života dieťaťa. Pokiaľ matka toto nechápe, je v záujme dieťaťa, aby bola matke nariadená
odborná pomoc s pochopením vývoja dieťaťa a jeho potrieb a pokiaľ nebude chcieť pochopiť potreby

dieťaťa, je v záujme dieťaťa, aby bolo matke odňaté. Otec nenapáda matku za bežnú každodennú
starostlivosť o dieťa, za jej správanie a prospech v škole. Niekoľkokrát sa i u kolízneho opatrovníka
vyjadril, že si váži matku za to, ako maloletej zabezpečuje každodennú starostlivosť. Považuje však za
svojupovinnosťpoukázaťnanedostatkyvstarostlivostiazasvojupovinnosťpovažujetiežpodieľaťsana
náprave a má za to, že toto urobil. Taktiež poukázal na to, že matka si nedostatočne plní svoju povinnosť

informovať otca o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletej, čo doložil fotokópiami správ matky, z
ktorých obsahu je zrejmé, že matka otca neinformuje v takom rozsahu, ako jej to nariadil súd vo svojom
rozsudku. Považoval za potrebné vyjadriť sa k priebehom stretávania sa s maloletou, pričom uviedol,
že minimálne v troch prípadoch - v júli, v októbri a v novembri 2012 nebola matka s maloletou vôbec
doma. Je pravdou, že v prípade, ak matka otcovi neumožní ani maloletú vidieť, otec volá políciu. Matka

však neuviedla, že stretnutia s maloletou otcovi neumožňuje už od júla 2008, no otec do septembra
2012 nikdy políciu nevolal. Matka v opise jednotlivých príchodov pre maloletú, podľa vyjadrení otca,
skresľuje skutočnosť, keď uvádza v úvodzovkách tvrdenia otca a navodzuje dojem citácie, hoci v
skutočnostisanejednáodoslovnécitácietoho,čootecpovedal.Vosvojichvyjadreniachmatkapodrobne
popisuje vybrané termíny stretávania sa s maloletou a ich priebeh, avšak neopísala priebeh udalostí

od septembra 2011 do júla 2012. V tomto období bývali matka s maloletou v prenajatom byte na F.
XX V. B., otec však nemal vedomosť v ktorom byte. Keď prišiel v čase realizácie styku pre maloletú,
mohol matku kontaktovať len telefonicky, pričom sa o to vždy pokúšal, avšak matka otcove telefonáty,
SMS správy, aj odkazy na záznamníku ignorovala. Telefón zdvihla len vtedy, keď prišla na stretnutie
kolízna opatrovníčka. Napriek tomu otec chodil na stretnutia s maloletou vo všetkých termínoch, čakal

v príslušnom čase pred vchodom, pokúšal sa skontaktovať s matkou a keď sa mu to nepodarilo, po
nejakom čase odišiel. Dňa 01.07.2012 matka neodovzdala maloletú otcovi v zmysle rozsudku súdu,
pričom maloletá mala byť s otcom až do 14.07.2012. V tom čase už súd matku vyzval, aby sa podrobila
rozsudku ohľadne styku otca s maloletou a udelil jej38P/68/2013

pokutu 100 Eur pre nerešpektovanie rozsudku. Nakoľko matka svoje správanie žiadnym spôsobom

nezmenila a dňa 01.07.2012 otcovi maloletú neodovzdala, tento podal na matku trestné oznámenie pre
trestný čin podľa § 349 Trestného zákona - marenie výkonu úradného rozhodnutia. Až od septembra
2012 začal otec na stretnutia privolávať políciu, keďže matka maloletú na stretnutia nepripravovala a
neodovzdávala otcovi a ani mu nechcela povedať, v ktorom byte býva a umožniť mu komunikovať s
maloletou. Otec matku opakovane prosil, aby mu otvorila dvere, pustila ho k bytu a aby ku dverám

zavolala maloletú O., čo však matka neurobila. Toto sa opakovalo pri každom príchode otca, telefonicky
sa matky pýtal, či mu príde otvoriť dvere, ona to odmietala. Vďaka príchodom polície začala matka
otcovi zdvíhať telefón a dňa 11.01.2013 za asistencie polície otec videl maloletú prvýkrát odkedy sa
styk neuskutočňoval. Z uvedených dôvodov otec trvá na svojom návrhu na zmenu zverenia maloletej
do svojej starostlivosti. Uvedomuje si, že ho maloletá v súčasnosti odmieta, avšak je to práve preto, že
sa spolu nestretávajú. Taktiež poukázal na vypracované znalecké posudky X.. O., X.. X. T. X.. F. z

rokov 2005-2008, kde sa stotožňuje najmä so stanoviskom X.. F., ktorá uviedla, že „v každom prípade
by bolo nutné, aby matka za účasti kompetentných odborných autorít nahliadla a skorigovala svoje
postoje, uvoľnila svoj pedocentricky orientovaný vzťah k dieťaťu, ktorý mu do budúcnosti môže s veľkou
pravdepodobnosťou komplikovať zdravú emancipáciu, ale hlavne reštrukturovať svoj nie jednoduchý
vzťah k otcovi maloletej, čo problematicky stigmatizuje aj vzťah dcéry k mužom, čo je pre dieťa málo

užitočné posolstvo s ohľadom na jej budúce životné role.“ Poukázal na to, že všetka jeho snaha o
nápravu vzťahov s maloletou aj s matkou a ukončenie konfliktov naráža na neochotu matky. Matka svoju
neochotu napraviť vzťahy s otcom prejavila mnohokrát. I výchovné opatrenie, nariadené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I v roku 2009 absolvovala len z donútenia, celý čas bola pasívna, bez
akejkoľvek snahy o nápravu vzťahov, neprišla so žiadnymi návrhmi na zlepšenie situácie a odmietla aj

všetky návrhy otca. Pred psychologičkou v rámci výchovného opatrenia uviedla, že maloletej o otcovi
nič pozitívne nevraví, čo zdôvodnila tým, že jej na to otec nedal dôvod. Otec maloletej sa vo svojich
podaniach podrobne zaoberal i odborným vyjadrením F.. F. I. T. Ž. Q., ktoré považuje po odbornej
stránke za veľmi nekvalitné, neobjektívne, obsahujúce prvky sugescie a manipulácie. Vyjadrenia v
ňom sú uvedené bez exaktného citovania otázok položených maloletej O. a jej odpovedí, čo je, podľa

názoru otca, len nepodloženým tvrdením, v odbornej literatúre komentované ako jeden z príznakov
neobjektívnej interpretácie explorácie. Taktiež namietal postup psychologičky, keď nezisťovala detaily
pri vyšetrení maloletej O., kde otec maloletej namietal výpovednú hodnotu záverov postavených na
takomto postupe, keď účelom rozhovoru mala byť investigatíva (objasňovanie príčin averzie maloletej k
otcovi). Podľa názoru otca, takýmto postupom nemožno odlíšiť dôsledky syndrómu zavrhnutého rodiča

od príznakov iných foriem týrania dieťaťa a už samotný postup degraduje validitu záverov až na úroveň
neoverených špekulácií. S ohľadom na ostatné skutočnosti uvedené v predmetnom odbornom vyjadrení
považoval za potrebné uviesť, že neprišiel na stretnutie Q. F.. F. s cieľom poskytnúť jej súčinnosť pri
objasňovaní príčin, pre ktoré ho maloletá odmieta, nakoľko tieto príčiny už boli, podľa názoru otca,
zistené v konaní o úpravu styku. Na stretnutie s F.. F. prišiel z dôvodu, že kolízny opatrovník

38P/68/2013 - 603

ponúkol filiálnu terapiu, ktorá by mohla zlepšiť vzťahy medzi otcom a maloletou. Nakoľko po
predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach nemá otec dôveru k združeniam ako je T. Ž. Q., chcel
si overiť, aké skúsenosti s filiálnou terapiou F.. F. má, aké má skúsenosti so syndrómom zavrhnutého

rodiča a pod. Po príchode k F.. F. sa jej otvorene spýtal, či ona bude robiť filiálnu terapiu s maloletou
a otcom, načo ona odpovedala, že žiadnu filiálnu terapiu robiť nebude. Tieto podstatné skutočnosti
vysvetľujú správanie otca u F.. F.. F.. F. taktiež vo svojom vyjadrení nerozlišuje závery oficiálnych
znaleckých posudkov, ktoré ukázali, že sa skutok nestal, od záverov správ iných autorov, najmä H. X.
H. L. - C. Z., ktoré sú protichodné. Práve na základe záverov znaleckých posudkov OR PZ Galanta

zastavilo trestné stíhanie s odôvodnením, že „je nepochybné, že sa nestal skutok pre ktorý sa trestné
stíhanie vedie.“ Tvrdenie, že otec za uvedený skutok nebol odsúdený je teda zavádzajúce, nakoľko
samotný skutok sa nestal. F.. F. sa, podľa názoru otca, snaží sugestívne vyvolať dojem, že otec maloletú
skutočne zneužíval. F.. F. nikde neuvádza závery polície, ani skutočnosť, že všetky sťažnosti matky
proti uzneseniam polície boli prokuratúrou zamietnuté. F.. F. sa zaoberala vplyvom otca na maloletú,

pričom do úvahy brala najmä vyjadrenia organizácií tretieho sektora a nie odborné znalecké posudky.
V prípade znaleckých posudkov sa snažila nájsť ich nedostatky, avšak žiadnym spôsobom neskúmala
kvalituostatnýchvyjadrení.Nezaoberalasavplyvommatkynamaloletú,pričomprávenanegatívnyvplyv
matky, ohľadne vzťahu maloletej k otcovi, poukazovali znalci vo svojich znaleckých posudkoch. Z vyššieuvedených dôvodov žiadal súd, aby odmietol ako dôkaz „Odborné vyjadrenie k prípadu klientky O. E.“
vypracované T. Ž. Q. dňa 22.09.2012 z dôvodu, že ide o dôkaz vykonaný svojvoľne, t. j. nezákonný,
vykonanýorganizáciou,ktoránatakútočinnosťnemáoprávnenieaprivypracovanídôkazuboliporušené

platné zákony Slovenskej republiky. Uvedené podložil i odkazom a citáciami z rozhodnutí súdu z
nesúvisiaceho trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V. Poukázal na to, že zákaz
styku je extrémny a najsilnejší zásah do práv dieťaťa a rodiča. Ako taký môže byť použitý len v prípade
preukázaného správania rodiča, ktoré výrazne ubližuje dieťaťu a keď nie je možné tomuto ubližovaniu
zabrániť iným spôsobom. V iných prípadoch by sa jednalo o neprimeraný zásah do základných ľudských

práv. Podľa názoru otca matka neuviedla žiadny postačujúci dôvod na taký silný zásah do základných
práv dieťaťa a rodiča, akým je zákaz styku, ktorý nie je možné odvodiť len nevôľou dieťaťa stýkať sa s
rodičom. Matkou uvádzané dôvody pre zákaz styku, napr. obťažovanie a prenasledovanie maloletej a
matky, nie sú podložené, matka za uvedené považuje akúkoľvek snahu otca o kontakt s maloletou.

Kolízny opatrovník vykonával opakované šetrenie situácie na strane maloletej O. a jej rodičov a

intenzívnesnimispolupracoval,čojezrejméizpriloženýchsprávzostranyÚradupráce,sociálnychvecí
a rodiny Bratislava. Vo svojich podaniach podrobne uvádza skutočnosti i z predchádzajúceho konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2P/23/2006 a založil do spisu listinné dôkazy
preukazujúce dané skutočnosti. Vo svojej správe doručenej súdu dňa 07.03.2013 okrem iného uvádza,
že dňa 14.06.2011 podal referát poradensko-psychologických služieb Bratislava správu o realizovaní

výchovného opatrenia u rodičov maloletej
38P/68/2013

O., ktoré bolo nariadené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I vo vyššie spomenutom konaní a v
ktorýchzáverochsprávyjeuvedené,žepokiaľsaneuskutočniazmenynaúrovnivnútornýchpresvedčení

a postojov rodičov, nie je reálne sanovať narušenú vzájomnú komunikáciu. Na Úrade i v domácom
prostredí boli vykonané opakované pohovory s maloletou O., ktorá opakovane uviedla, že v žiadnom
prípade sa s otcom stretávať nechce, pretože jej ubližoval. Maloletá bola informovaná, že otec by chcel
dať ich vzájomný vzťah do poriadku a navrhol spôsoby, čo však maloletá odmietla. Dňa 22.06.2012
bol Úradu doručený list maloletej O., v ktorom sa vyjadruje, že sa nechce s otcom stretávať. (jedná

sa o totožný list, ktorý zaslala i súdu). So súhlasom oboch rodičov boli oslovení aj odborní pracovníci
organizácie R., ktorí však po oboznámení sa s prípadom odmietli v tom čase spoluprácu. Referát, so
súhlasom oboch rodičov, oslovil aj F.. F., X. H. T. Ž. Q., ktorá pracuje ako rodinná terapeutka a poradkyňa
na krízovej linke pre obete násilia v blízkych vzťahoch, špecializácia: terapia traumy, rodinná terapia,
ktoré odborné vyjadrenie je založené v súdnom spise a je súčasťou listinných dôkazov zakladaných

matkou maloletej O., pričom obaja rodičia k uvedenému odbornému vyjadreniu zaujali v tomto konaní
svoje stanovisko. Kolízny opatrovník bol opakovane prítomný i pri realizácii styku otca s maloletou a
prešetril pomery na strane oboch rodičov a taktiež je v kontakte i so školou, ktorú maloletá navštevuje,
pričom správa školy je taktiež súčasťou písomných správ zakladaných Úradom do súdneho spisu, ako
i s ošetrujúcou pediatričkou maloletej O., z ktorých šetrení je zrejmé, že matka sa o maloletú príkladne

stará po všetkých stránkach.

Uznesením zo dňa 08.11.2013, č. k. 38P/63/2013 - 509 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním
znaleckého posudku súd poveril súdnu znalkyňu F.. Q. P., O. X, F.. Znalecký posudok bol tunajšiemu

súdu doručený dňa 01.04.2014.

Matka maloletej a kolízny opatrovník nemali k vykonanému znaleckému dokazovaniu námietky a
stotožnili sa s jeho závermi.

Otec maloletej mal k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k jeho záverom pripomienky, a to
predovšetkým k záverom uvedeným pod bodom 12 a 13. Mal za to, že súdna znalkyňa nesprávne
zakategorizovala problém, ktorým ich bývalá rodina trpí. Podľa odbornej literatúry, napr. psychológovia
U., N. T. B., tento problém identifikujú ako „syndróm zavrhnutého rodiča“. Znalkyňa v posudku neuviedla
štúdium literatúry ohľadom syndrómu zavrhnutého rodiča a v celom znaleckom posudku k problému

nepristupovala ako k syndrómu zavrhnutého rodiča. Predovšetkým poukázal na zistenia znalkyne, že
maloletá otca odmieta a prejavuje až nenávisť voči jeho osobe, hoci vzhľadom na jeho správanie je
tento postoj neadekvátny, ktorá skutočnosť je hlavným príznakom syndrómu zavrhnutého rodiča. Taktiež
ďalšie zistenia uvedené v znaleckom posudku, ako napr. že maloletá neprimerane preferuje matku a vidíju takmer bezchybnú a otca zavrhuje a vidí ho výlučne negatívne a odmieta nielen jeho, ale aj všetkých
rodinných príslušníkov zo strany otca, podľa názoru otca potvrdzujú, že ide o syndróm zavrhnutého
rodiča, nakoľko podľa odbornej literatúry práve toto sú príznaky syndrómu zavrhnutého

38P/68/2013 - 604

rodiča.Zosúdnehospisupritomvyplývajúiďalšiepríznakysyndrómuzavrhnutéhorodiča,napr.fenomén
nezávislého mysliteľa, keď je dieťa presvedčené, že má vlastné názory a nie prebraté a ďalšie.

Právny zástupca matky poukázal na to, že maloletá O. uviedla v minulosti informácie, ktorých svedkom
nebol prevažne nik a tie viedli k trestným stíhaniam otca, ktoré boli neskôr zastavené. Zdôraznil, že
nie matka bola tá, ktorá podala predmetné trestné oznámenia, vždy to boli odborní pracovníci, ako
pedagogicko - psychologická poradňa v Galante alebo OZ C. Z.. Udalosti uvádzané maloletou, či už
sa udiali tak či onak, stali sa pred 8-9 rokmi, avšak súčasná situácia, ktorá je záväzná i pre súd je
taká, že postoj maloletej O. je absolútna blokácia otca. Znalecký posudok F.. P. v bode 13 uvádza,

že azda najvhodnejším riešením by bolo, keby na nejaký čas otec maloletú O. prestal kontaktovať.
K videám, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a ktoré dokumentujú interakciu maloletej s otcom počas
súdnoznaleckého dokazovania uviedol, že celé video maloletá O. plače a nepovie ani slovo. Jej jediná
reakcia na otázku súdnej znalkyne, či sa cíti dobre, pokýve hlavou, že nie a na otázku, či má strach,
pokýve hlavou, že áno. Druhé video má 22 minút a maloletá povie cca 5 viet: „aj tak je to všetko kvôli

Tebe,takčo“.Naotázkuotca,čomárobiť:„nechajmanapokoji“.Naotázku,čivieniečoootcoviodpovie:
„ nezaujíma ma to“ a na otázku, či chce o otcovi niečo vedieť uvádza „nie nechcem vedieť“. O. je osoba
maloletá, avšak na jej názor je potrebné prihliadať a v konaní nie je okrajový. Poukázal na znenie ust. §
100 ods. 3 OSP ako aj na Dohovor o právach dieťaťa článok 12 a ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Do
pozornosti súdu dal stranu 40 vypracovaného znaleckého posudku a citoval z neho posledný odstavec:

„Podľa znalkyne je pravdepodobné, že vyššie popísaný scenár sa mohol udiať aj v prípade maloletej O..
Preto je teraz na matku tak silne naviazaná a otca tak urputne až agresívne odmieta. Je však pravdou,
že vo veku XX J.okov dieťa už dokáže samo povedať, čo chce a čo nechce a na jeho názor by sa
malo prihliadať. Keďže maloletá O. v súčasnosti otca úplne odmieta, nie je pravdepodobné, že by sa jej
nútením k stretávaniu dosiahlo, že by otca mala radšej. Pravdepodobnejšie je, že by sa dosiahol úplný

opak. Preto by bolo vhodné aspoň na nejaký čas nechať maloletej O. pocit, že si už nemusí tak silno
brániť svoju matku a samu seba. Toto by sa mohlo stať vtedy, keby sa s otcom aspoň na nejaký čas
nemusela stretávať.“ Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel a zakázal styk otca
s maloletou O.. Návrh otca na zmenu zverenia žiadal zamietnuť.

Otec v závere uviedol, že podľa jeho názoru najvhodnejšou terapiou v danej veci by bola metóda L.. N.
popísaná v práci „V. Q. X.“, ktorú otec priniesol na Slovensko a preložil ju do slovenčiny a o ktorej hovoril
i s psychológom Q. I. C. X. pre J. V. K. a predpokladal, že by ju mohli aplikovať aj v prípade terapie u
pána V., ktorého v priebehu znaleckého dokazovania spomenula i F.. P.. Poukázal na to, že aj syndróm
zavrhnutého rodiča má svoje dôsledky a pokiaľ nebude riešený je pravdepodobné, že tieto dôsledky sa

budú stupňovať. Maloletá O., napriek tomu, že nikdy nebola sexuálne zneužívaná, má pocit, že sexuálne
zneužívaná bola, z ktorého dôvodu má otec za to, že sa u nej budú prejavovať rovnaké následky, ako u
sexuálne zneužívaných detí. Svoj vzťah s maloletou v súčasnosti otec hodnotil
38P/68/2013

ako katastrofálny a nenormálny, s maloletou bol naposledy osamote v marci roku 2007, kedy sa
realizoval styk buď v nákupnom centre T. v Bratislave alebo v obci Q.. Otca reakcia maloletej na
ich stretnutie u znalkyne - plač maloletej - prekvapila, nakoľko predtým nikdy neplakala. Napriek
vykonanému dokazovaniu i záverom znaleckého posudku trval na svojom návrhu na zmene zverenia
maloletej O. do jeho osobnej starostlivosti. Návrh matky na zákaz styku žiadal zamietnuť, nakoľko

mal za to, že to nevyrieši problém, ktorý v rodine existuje a nezlepší to ani stav maloletej O.. Zákaz
styku použitý v minulosti vyústil, podľa názoru otca, do odmietania jeho osoby maloletou O., ktorá po
ukončení zákazu styku v roku 2008 už na stretnutia s otcom chodiť odmietala. Následne sa vzťahy
medzi maloletou a otcom už nezlepšili, u maloletej sa prejavilo ešte väčšie omietanie. Mal za to, že bez
vzájomných kontaktov s maloletou bude táto stále stretnutia odmietať, pričom jej vysvetlenia i súdna

znalkyňa vyhodnotila ako nedôveryhodné. Podľa vnútroštátnej i medzinárodnej legislatívy je záujem
maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom, na ktoré musia prihliadať všetky inštitúcie, ktoré rozhodujú o
deťoch alebo pracujú s deťmi. Záujem dieťaťa je viac ako názor dieťaťa a názor dieťaťa nemusí byť vždyv súlade so skutočným záujmom dieťaťa. Toto je zvýraznené najmä v prípadoch syndrómu zavrhnutého
rodiča.

Kolízny opatrovník poukázal na listinné dôkazy založené v spisovom materiály a doporučil súdu, aby
rozhodol v zmysle záverov znaleckého dokazovania a odkázal predovšetkým na bod 13 záverov
posudku.

Okresná prokuratúra Bratislava III mala za to, že na základe vykonaného dokazovania je namieste

vyhovieť návrhu matky a vziať do úvahy názor maloletej, nakoľko je vo veku XX. rokov a je osobou,
ktorá vie dostatočne vyhodnotiť situáciu okolo nej a vyvodiť z nej závery. Návrh otca na zmenu zverenia
doporučil zamietnuť.

Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 07.11.2011, rodným listom maloletej, rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 16.04.2004, č. k. 11C/190/2003 - 36, odvolaním matky voči rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2009, č. k. 2P/23/2006 - 827, správu ÚPSVaR Bratislava
zo dňa14.06.2011, správou o psychologickom vyšetrení maloletej zo dňa 11.07.2005, odborným
psychologickým vyjadrením - maloletá O. E., OZ pomoc ohrozeným deťom zo dňa 24.04.2006, podaním
trestného oznámenia OZ Pomoc ohrozeným deťom zo dňa 10.06.2006, psychologickou charakteristikou
maloletej vypracovanou A. F. Z. zo dňa 03.05.2006, psychologickou správou maloletej O. vypracovanou

A. F. nádeje zo dňa 18.10.2006, záznamami o návšteve v A. F. Z., preukazujúcich priebeh stretávania
sa s otcom (16x), uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.05.212, č. k. 1P/219/2011 - 52,
listom maloletej zo dňa 28.05.2012, správou ÚPSVAR Bratislava zo dňa 10.10.2012, návrhom otca na
zmenu zverenia maloletej zo dňa 16.10.2012, znaleckým posudkom X.. A. O. zo dňa 30.10.2005 č.
33/2005, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2009, č. k. 2P/23/2006 - 827, rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.09.2009, č. k. 11CoP/148/2009 - 861, uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2012, č. k. 22P/366/2012, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 31.12.2012, č. k. 1P/310/2012 - 158, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 07.03.2013, odborným
vyjadrením k prípadu
38P/68/2013 - 605

klientky O. E. T. Ž. zo dňa 22.09.2012, správou základnej školy F.. J.. Š. V. B. o starostlivosti matky
o maloletú zo dňa 21.11.2012, úradnými záznamami ÚPSVaR Bratislava (30x), vyjadrením matky k
návrhu otca na zmenu zverenia zo dňa 08.03.2013, zmluvou o nájme bytu na strane matky zo dňa
31.10.2012, prepisom sms správ maloletej otcovi, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa

28.03.2012, č. k. 8Em/4/2011 - 203, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2012, č. k.
21CoE/281/2012 - 222, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 13.08.201, 1Pv 442/12 -
3, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 07.03.2013 z prešetrenia pomerov na strane otca, uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.03.2013, č. k. 1P/310/012 - 304, podaním matky zo dňa
29.05.2013, e-mailovou komunikáciou otca maloletej s matkou maloletej (13x), e-mailovou komunikáciu

otca maloletej s ÚPSVaR Bratislava (10x), fotokópiami správ matky o maloletej adresovaných otcovi
(13x), uznesením OR PZ v Bratislave zo dňa 25.11.2008, ČVS: ORP-1310/1-OVK-B1-2008, uznesením
ČVS:ORP-1345/1-OVK-TN-2006 Hk Dubnica nad Váhom zo dňa 10.11.2007, uznesením OR PZ v
Galante, ČVS: ORP-372/OdV-GA-2005 zo dňa 29.11.2005, vyjadrením otca k návrhu matky na zákaz
styku zo dňa 17.06.2013, podaním matky zo dňa 17.06.2013, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa

25.06.2013, úradnými záznamami ÚPSVaR Bratislava zo dňa 12.06.2013 a 19.06.2013, e-mailovou
komunikáciou rodičov maloletej (9x), návrhom matky na nariadenie predbežného oparenia zo dňa
28.06.2013, uznesením zo dňa 01.06.2013, č. k. 38P/68/2013 - 457, uznesením zo dňa 18.06.2013,
č. k. 38P/68/2013 - 461, podaním matky zo dňa 09.08.2013, uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 11.09.2013, č. k. 20CoP/109/2013 - 477, podaním otca zo dňa 27.09.2013, uznesením zo dňa

08.11.2013, č. k. 38P/68/2013 - 509, znaleckým posudkom F.. Q. P. č. 2/2013 zo dňa 31.03.2014 a
ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov
konania a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2009, č. k. 2P/23/2006 - 827 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.09.2009, č. k. 11CoP/148/2009 - 861 súd
konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti zastavil. Matke
maloletejuložilpovinnosťinformovaťotcaovšetkýchbežnýchamimoriadnychskutočnostiachtýkajúcich
sa maloletej, a to vždy k poslednému dňu každého mesiaca. Maloletej O. a jej rodičom uložilpovinnosť po dobu 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podrobiť sa odbornému poradenstvu,
psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, referáte
poradensko-psychologickýchslužieb.Súdupravilstykotcasmaloletoutak,ženaobdobieodskončenia

realizácie výchovného opatrenia počas ďalších troch mesiacov upravil asistovaný styk otca s maloletou
na každú prvú sobotu v mesiaci od 13,00 hod. do 16,00 hod za prítomnosti zamestnanca A. Q. F. Z., A.
XX, B., v priestoroch tohto strediska. Od skončenia asistovaného styku upravil súd styk otca s maloletou
tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci súvisle a neprerušovane
od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; počas Vianočných sviatkov v prvý sviatok vianočný od

10,00 hod. do 18,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov v deň Veľkého piatku od 10,00 hod. do 18,00
hod.; počas letných prázdnin súvisle a neprerušovane prvé dva týždne mesiaca júl od
38P/68/2013

01.07. od 10,00 hod. do 14.07. do 18,00 hod. a tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste
bydliska matky a matka je povinná maloletú na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovanom F.. Q. P. dňa 31.03.2014 je zrejmé, že aktuálne maloletá
O. vykazuje známky menšej zrelosti osobnosti, ako by sa dalo očakávať na jej vek. Nezrelosť sa u nej
prejavuje predovšetkým v oblasti sociálnej a emočnej. Osobnosť maloletej je citlivá, zvýšene zraniteľná,
introvertne nastavená. Jej schopnosť zvládnuť aj každodenný stres je slabšia, lepšie funguje v známom,

jednoznačnomaočakávanomprostredí.Vsociálnejoblastijeumaloletejprítomnátendenciakizolácii.Aj
keďmápotrebubudovaťaudržiavaťsikamarátskevzťahy,odruhýchsazaujímavpodobnejmiereakoje
to typické pre jej vek, vzťahom nedokáže porozumieť a častejšie potom nachádza uspokojenie v samote.
Vzhľadom k veku je maloletá O. výraznejšie citovo naviazaná na matku, ktorú nadmerne preferuje a
idealizuje. V pubertálnom veku je prirodzená aspoň naznačená kritickosť voči rodičom, čo sa u maloletej

O. vo vzťahu k matke vôbec neprejavilo. Samozrejme môže ísť aj o dôsledok jej snahy vykresľovať vzťah
medzi ňou a matkou nadpriemerne idealisticky (istá štylizácia), aby tak dosiahla to, čo by momentálne
najradšej chcela a to zákaz styku s otcom. Takáto silná naviazanosť na matku však v každom prípade
do budúcnosti môže prekážať maloletej v primeranej sociálnej adaptácii. Maloletá môže mať problémy
vytvárať si vzťahy s druhými ľuďmi na základe dôvery a intimity, keďže svet momentálne vníma ako

ohrozujúci a nebezpečný. V emočnej oblasti je u maloletej zjavná tendencia svoje emócie vytesňovať,
resp.izolovať.Ideodôsledokminulýchskúseností,kedybolačastejšiezaplavenánegatívnymiemóciami
(strachom, hnevom, smútkom), s ktorými si nedokázala primerane poradiť a tak sa naučila ich izolovať
od prežívania, aby si zachovala aspoň aký taký pocit vnútornej stability. Sebahodnotenie maloletej O. je
skôr negatívne, čo môže do budúcna naznačovať sklon k depresívnym náladám. Maloletá je osobnosť

vo vývine, preto charakteristiky, ktoré sú v jej osobnosti v súčasnosti prítomné, ešte nemusia byť trvalé.
Ako ďalej sa bude vyvíjať závisí jednak od vplyvov prostredia ale aj od vplyvov prirodzeného dozrievania
a sebaregulácie. Relatívne trvalou črtou je temperament, ktorý má maloletá introvertný.

Maloletá O. nadmerne preferuje svoju matku, predstavuje pre ňu útočisko pred ohrozujúcim svetom,

pocit stability, istoty, zázemia. Je výhradným prameňom aj objektom jej lásky. Zároveň sa o matku obáva,
vníma, že by mohla byť zo strany otca nejakým spôsobom ohrozená. Keď je bez matky, telefonuje jej,
zaujíma sa kde je, kedy príde. Keď bola menšia, nechcela aby si matka našla nejakého nového partnera.
Teraz by to aj privítala, aby matka neostala sama. Nie je spokojná, keď sa matka stretne s otcom,
lebo sa o ňu obáva. Tieto strachy, za súčasnej situácie nie sú realistické a vyplývajú z minulosti, kedy

maloletábuďbolasvedkomneprimeranéhosprávaniasaotcavočimatkealebotútoskutočnosťprijalaza
svoju. Otca maloletá O. vníma výrazne negatívne. Vníma ho ako človeka tvrdohlavého, neprístupného,
naliehavého. Vysiela voči nemu množstvo negatívnych citových signálov. Aj keď sama seba prezentuje
ako milú, ochotnú, priateľskú osobu, voči otcovi si dovolí prejavovať aj výrazne agresívne tendencie
(napr.„najradšejbysomhozabila,bolabysomrada,kebyvôbecneexistoval“).Niejeschopnávnímaťna

38P/68/2013 - 606

otcovi nič pozitívne, nepamätá si žiadne spoločné pozitívne zážitky. Neočakáva, že do budúcnosti by
sa jej vzťah k otcovi mohol zlepšiť. Myslí si, že neexistuje nič, čo by ju mohlo presvedčiť, že jej otec
nie je taký zlý, ako ho vníma. Otca by zo svojho života najradšej vymazala. Podobne ako na otca je

výrazne negatívne naladená aj na celú otcovu rodinu, nechce o ňom a o ničom, čo by bolo s ním spojené
vôbec počuť. Vnímanie matky, rovnako ako aj otca je u maloletej O. nerealistické. Matku neprimerane
idealizuje a otca zavrhuje.Matka maloletej O. už na prvý pohľad v správaní sa k dcére pôsobí výrazne materinsky, starostlivosti,
miestami až hyperprotektívne. K dcére pristupuje empaticky, zaujíma sa o jej potreby, ktoré sa snaží
priebežne uspokojovať. Voči dcére vystupuje pokojne, komunikuje s ňou otvorene. Dcére venuje väčšinu

svojho času. Je evidentné, že ich vzťahy sú veľmi tesné. Od malička sa snaží o dcéru príkladne
starať. Vedie dcéru k tomu, aby sa dobre učila, aby sa slušne správala. Dôkazom jej starostlivosti je
aj to, že dcéra v škole dosahuje vynikajúce výsledky a ostatnými ľuďmi je hodnotená pozitívne. Dá sa
predpokladať, že na vedomej úrovni sa snaží dcéru vychovávať tak, aby bola slušné, milé, ochotné
dievča, akým v podstate maloletá O. aj je, pokiaľ sa to netýka jej otca a jeho rodiny. Otec maloletej hovorí,

že svoju dcéru má rád a chcel by s ňou mať dobrý vzťah. Keď sa spolu stretli, tak sa na maloletú O.
snažil priamo komunikovať, neprekračoval jej fyzické hranice. Najskôr sa ju snažil získať pripomenutím
jej nejakých spoločných pozitívnych zážitkov, dcéra na to však nereagovala, len sa ešte viac rozplakala.
V reakcii na jej plač otec vyslovoval rôzne domnienky, prečo asi plače a jeho verbálny prejav sa stal
naliehavejším. Keď sa maloletá O. nevedela utíšiť sám z miestnosti odišiel. Po návrate sa snažil dcéru
nejakým spôsobom získať. Maloletá však zostala voči všetkým týmto jeho snahám v odpore. Jeho

verbálny prejav bol v podstate monológ. Používal logické a vecné argumenty. Snažil sa jej vysvetliť,
že jej môže dať niečo iné ako jej matka a že preto to doteraz nevzdal a stále za ňou chodí. Verbálny
prejav otca poukazoval na to, že jeho vnímanie dcéry je skôr na úrovni jeho domnienok, čo asi maloletá
prežívaamenejvychádzazreality,zároveňspôsobakýmsmaloletoukomunikovalbybolazdavhodnejší
pre dieťa mladšieho veku (čo je pravdepodobne dané aj tým, že s maloletou v podstate od jej 8 rokov

nekomunikoval).

Otec maloletej O. je osobnosť menej zrelá, introvertne nastavená, so sklonom k výraznému vyhýbaniu
sa a to hlavne emóciám, ktoré má tendenciu izolovať. Prítomná je u neho zvýšená pohotovosť k
internalizácii pocitov, čo môže viesť k úzkostnosti. Negatívnym emóciám sa v podstate snaží brániť,

nie sa s nimi realisticky vyrovnať, čo v konečnom dôsledku ešte viac zvyšuje jeho napätie. Aj keď sa
snaží veci skôr premyslieť, pokiaľ sa ocitne v komplikovanej situácii, kde sa musí rýchlo rozhodnúť, jeho
rozhodnutiamôžubyťneúčinnéaunáhlené.Vtýchtoprípadochajjehoracionálnakontrolarealitynemusí
byť vždy adaptívna. Navonok môže častejšie pôsobiť chladno, stroho, upäto, bez spontánnosti. Je
zvýšene zaujatý pravidlami, jeho správanie môže budiť dojem nutkavej naliehavosti. Aj keď je zameraný

skôr dovnútra, jeho schopnosť sebapoznania je nízka a zameranie na svoj vnútorný svet nie je tlmené
žiadúcim vonkajším emočným zameraním. Celkovo možno hodnotiť osobnosť otca ako akcentovanú
a komplikovanú. V jeho súčasnom psychickom stave sú známky zvýšenej úzkostnosti a naliehavosti.
Oproti
38P/68/2013

predchádzajúcimvyšetreniamsavaktuálnompsychickomstaveotcaeštevýraznejšieprejavujezvýšený
negativizmus voči okoliu.

Matka maloletej je osobnosť nezrelá, s najväčším nedostatkom v schopnosti adaptívne si poradiť

s vlastnými silnými emóciami. Dá sa konštatovať, že emocionalita matky je labilná a svoje emócie
má problém zvládať za pomoci racionálnej kontroly. Matka maloletej je extrovertne zameraná, bez
primeranej schopnosti v kritických situáciách účinne používať racionálnu kontrolu, je menej schopná
adekvátneho sebaposúdenia. Jej myslenie je skôr intuitívne ako analyticko logické. Má veľkú potrebu
prijatia druhými. Podobne ako osobnosť otca je aj osobnosť matky akcentovaná. V jej aktuálnom

psychickom stave sa zvýraznila afektívna labilita a problémy so zapamätaním. Oproti predchádzajúcim
znaleckým vyšetreniam zistila znalkyňa u matky aktuálne zvýšený problém s presúvaním pozornosti, čo
spôsobuje nepružnosť myslenia. Táto nepružnosť a zvýšená rigidita myslenia sa u matky zvyšuje vtedy,
ak je zaujatá nejakým vnútorným podnetom, alebo v situáciách, ktoré sú výraznejšie komplikované.
Rovnako ako u otca aj u matky je aktuálne prítomný zvýšený negativizmus voči okoliu.

Maloletá O. na prítomnosť svojho otca bez prítomnosti matky reaguje plačom. Tvrdí, že má z otca strach,
že by jej mohol urobiť nejaké zlé vec. Jej strach nie je realistický, ale ona ho ako realistický prežíva.
Zároveň má v sebe voči otcovi veľký hnev, až agresivitu, ktorú však navonok voči otcovi neprejavuje.
V kontakte s otcom je do istej miery vnútorne blokovaná. Akonáhle otec vstúpil do miestnosti a začal

na dcéru rozprávať táto sa rozplakala. Maloletá O. sa na otca ani nepozrela a povedala mu len to, že
musí byť na vyšetrení len kvôli nemu a nechce o ňom mať žiadne informácie. Keď do miestnosti vstúpila
matka, tak maloletá O. sa automaticky skryla za jej chrbát, chytila jej ruku a bola skrytá po celý čas. Totojej správanie pôsobilo až regresným dojmom (správala sa nie na úrovni zodpovedajúcej jej veku, ale na
úrovni výrazne mladšieho dieťaťa).

V prítomnosti znalkyne má maloletá O. tendenciu za matku sa skrývať a nechať matku, aby so znalkyňou
komunikovala namiesto nej. Matka ale maloletú O. ku komunikácii so znalkyňou vyzýva, snaží sa uvoľniť
atmosféru, aby bola dcéra ochotná podrobiť sa vyšetreniu. Po vyšetrení, keď matka prišla pre dcéru,
maloletá O. na matku reagovala hneď veľmi pozitívne, bolo evidentné, že sa potešila, keď ju videla,
akoby si aj vydýchla, že už má matku pri sebe. Po vyšetrení maloletá na prítomnosť matky reagovala

nenútene, udržiavala s ňou adekvátny očný kontakt, správala sa pri nej prirodzenejšie ako keď bola bez
nej. Bez prítomnosti matky sa maloletá O. správala utiahnuto a s viac či menej skrývaným negativizmom.
Za prítomnosti otca maloletá O. reaguje na svoju matku zvýšene úzkostne. Snaží sa ju použiť ako štít
voči otcovi. Jej správanie svedčí o tom, že matku vníma ako svoju ochraniteľku.

Silnejšie pozitívne citové väzby má maloletá O. jednoznačne k svojej matke, ktorú jednoznačne

preferuje, identifikuje sa s ňou, s jej postojmi, názormi, hodnotami. Silné emócie vykazuje maloletá O.
aj voči otcovi, ale tie sú iba negatívne, sýtené hlavne strachom a hnevom.

38P/68/2013 - 607

Obidvaja rodičia sú osobnosti akcentované a pomerne komplikované. Ak by sme hovorili o ideálnom
rodičovskom prístupe, obidvaja rodičia maloletej O. majú v tomto smere značne medzery. Rodičovské
schopnosti oboch rodičov sú limitované predovšetkým ich osobnostnými charakteristikami a ich
neschopnosťou získať náhľad na vlastné správanie a jeho dopad na vyeskalovanie ich vzájomných
vzťahov V súčasnej dobe majú obaja rodičia veľký problém odpútať sa od minulosti a snažiť sa na veci

pozrieť triezvejšie. Ich vzťah je plný nedôvery a hnevu na toho druhého. Aj keď pri spoločnom rozhovore
po cca 3 hodinách dospeli k nejakej dohode, je skôr nepravdepodobné, že sú schopní, bez prítomnosti
tretej osoby, primerane spolu komunikovať. Obaja rodičia sú presvedčení o svojej pravde. Otec o tom,
že matka dcéru vedome a zámerne proti nemu manipulovala a matka o tom, že správanie otca bolo voči
dcére neprimerané a sexuálne motivované.

Maloletá O. je na svoju matku úzko citovo naviazaná, je s ňou až tesne prepojená, idealizuje si ju.
Vzhľadom k tomu, že matka pre ňu predstavovala a ešte stále predstavuje pocit stability, istoty, bezpečia
a zázemia, identifikuje sa s jej normami, názormi, postojmi a hodnotami. V tomto smere je maloletá O.
svojou matkou prirodzene ovplyvňovaná tak, ako je ovplyvňované každé dieťa rodičom, s ktorým žije.

V postoji voči otcovi maloletej, jej matka, aj keď nie vedome a priamo, dáva dcére jasne najavo svoj
názor. Nemusí pri tom ísť o priame verbalizovanie svojho postoja, ale o tón hlasu, mimovoľné poznámky,
neverbálne prejavy, ale aj rozhovory s tretími osobami, ktoré môže maloletá počuť. Tomuto negatívnemu
postoju voči otcovi bola maloletá O. vystavená už dlhú dobu. Rovnako nepriaznivo na vzťah s jej otcom
vplývali aj opakované vyšetrenia a odborné snahy a v neposlednom rade aj v minulosti obmedzený styk

maloletejsjejotcom.VšetkototovmaloletejO.upevňovalopredstavu,žejejotecjeosobaprinajmenšom
nežiadúca a mohol by jej alebo jej matke nejako ublížiť. V tomto smere určite nepôsobilo pozitívne ani
správanie otca maloletej, pretože svojim domáhaním sa kontaktu vytváral na maloletú O. ešte väčší tlak,
na ktorý ona potom reagovala tak, že sa voči nemu ešte viac obrnila. Maloletá O. si preto postupne
vytvorila takú predstavu otca, ktorú v súčasnosti má a dá sa predpokladať, že je v zhode s názorom

a predstavou matky.

Maloletá O. je vo výchovnom prostredí u matky dobre prispôsobená. Matka, aj keď nie je ideálnym
rodičom, snaží sa maloletej vytvárať tak vhodné výchovné prostredie, ako len dokáže. Jej pozitívom je,
že dokáže spontánne prejavovať svoje emócie, aj keď tieto nemá vždy pod racionálnou kontrolou. Práve

tento emočný kontakt môže byť to, čo maloletej O. na matke vyhovuje. Zároveň sa voči svojej dcére
správa empaticky, akceptujúco a podporujúco, primerane reflektuje jej každodenné potreby, snaží sa ju
chrániť. Faktom je, že aj otec by mohol mať predpoklady k vytvoreniu podobného výchovného prostredia
ako matka maloletej, keby mu to bolo v minulosti umožnené. Jeho pozitívom je, že jeho myslenie je
analyticko logické a dokázal by si v tomto smere s dcérou asi rozumieť, pretože oná má podobný spôsob

myslenia. Jeho výrazným negatívom však je jeho naliehavosť v kontakte a slabšia schopnosť primerane
vnímať prežívanie svojej dcéry. Otec má sklon v súvislosti s vnímaním prežívania svojej dcéry sa viac
domnievať ako opierať o realitu. Netreba však opomenúť podstatný fakt, že maloletá Helena svojho otca
aktuálne úplne odmieta, je v kontakte s ním emočne rozrušená38P/68/2013

a blokovaná. Vyjadrila sa aj v tom zmysle, že ak by musela k nemu ísť, ublížila by si. Preto by z

psychologického hľadiska nebolo vhodné zveriť maloletú O. do starostlivosti otca.

Maloletá O. má k otcovi momentálne výrazne negatívny postoj, sýtený hnevom a strachom. Kontakt s
ním je sprevádzaný výrazným rozrušením, vnútornou blokáciou a uťahovaním sa do seba. Sama sa
vyjadrila, že ak by mala k nemu ísť, tak „by asi skočila z okna“. Preto znalkyňa považuje za nevhodné

zveriť maloletú O. do starostlivosti otca.

Vhodná úprava styku otca s maloletou O. je v tomto prípade veľmi komplikovaná. Ako znalkyňa už
viackrát uviedla, maloletá O. otca úplne odmieta a čím viac sa otec snaží s ňou nejako kontaktovať o to
viac sa snaží maloletá O. tomuto kontaktu vyhnúť a o to viac je voči otcovi v odpore. Azda najvhodnejším
riešením by bolo, keby na nejaký čas otec maloletú O. prestal úplne kontaktovať, aby sa aj sama

upokojila a možno získala pocit, že jej a jej matke zo strany otca nič nehrozí. V každom prípade ani
takýto krok nie je zárukou, že by sa vzťah maloletej O. voči otcovi upravil.

V podstate na strane otca neexistujú závažnejšie prekážky na výkon osobnej starostlivosti, ak berieme
do úvahy, že jeho rodičovské schopnosti nie sú ideálne a jeho osobnosť je akcentovaná. Istou prekážkou

na výkon osobnej starostlivosti zo strany otca by mohla byť jeho slabšia schopnosť navonok prejavovať
emócie a tiež zvýraznená osobnostná črta naliehavosti a tým menšia schopnosť vnímať primerane
potreby a hranice dieťaťa.

Podobne ako na strane otca, ani u matky s prihliadnutím na to, že jej rodičovské schopnosti nie sú

ideálne, neexistuje závažnejšia prekážka na výkon osobnej starostlivosti. Za prekážku by sa však dala
považovať jej neschopnosť vyrovnať sa s minulosťou čo sa týka jej manželstva s otcom maloletej, zmieriť
sa s ním a odpustiť mu, čo samozrejme negatívne vplýva na postoj maloletej voči jej otcovi.

Záverom znalkyňa dodala, že hoci matka nie je sociálne zrelšia než otec maloletej, na jej správanie vo

všeobecnosti ľudia reagujú pozitívnejšie ako na správanie otca maloletej. Otec maloletej je nadmieru
zaujatý pravidlami, navonok môže pôsobiť neprístupným, chladným dojmom. Svoje emócie sa snaží
úplne izolovať, drží si od ľudí odstup. Matka maloletej navonok svoje emócie prejavuje živo (aj keď nie
vždy autenticky), na ľudí môže pôsobiť skôr sympaticky a vzbudzovať v nich pocit ochrany. Emocionalita
oboch rodičov je úplne odlišná. Matka sa navonok správa výrazne emočnejšie, svoje emócie však menej

kontroluje a častejšie jej môžu brániť v racionálnom myslení, u otca je to presne naopak. Otec svoje
emócie úplne internalizuje, spôsobujú mu vnútorné napätie a navonok sa správa emočne rezervovane
s preferenciou „čistej“ logiky. Otec návrhom na zverenie do starostlivosti a naliehavou snahou o kontakt
s dcérou vyjadruje svoj postoj voči nej a to taký, že maloletej má čo ponúknuť, niečo, čo jej nemôže
ponúknuť nik iný, ani jej matka. Niečo, čo môže dcére ponúknuť len otec. Neustále o dcéru bojuje hlavne

preto, aby jej dokázal, že je tu pre ňu, že ju neopustil, nevzdal sa jej. Dúfa, že maloletá to raz
38P/68/2013 - 608

pochopí a uzná túto jeho snahu. Obáva sa, že keby sa tak nesnažil, jedného dňa by si maloletá mohla
povedať, prečo to jej otec vzdal a opustil ju. Matka sa voči dcére správa tak ako je presvedčená, že

by sa mala starostlivá matka správať. Preto podala návrh na zákaz styku. Dcére sa snaží zabezpečiť
pokojné prostredie a keď vidí aká je z kontaktov s otcom rozrušená robí to, čo by podľa nej mala robiť
každá starostlivá matka, snaží sa dcéru chrániť. Tým, že vlastný život úplne podriadila dcére, považuje
za nevyhnutné postarať sa o jej dobro, bezpečie, spokojnosť a stabilitu.

Záznam na CD nosiči obsahuje dve videá z interakcie maloletej O. s otcom u súdnej znalkyne F.. Q.
P., jedno v dĺžke cca 13 minút a druhé v dĺžke cca 21:45 min. Prvé video obsahuje začiatok interakcie
maloletej O. s otcom, počas ktorej maloletá neustále plače, s otcom nekomunikuje a to ani v prípade,
že je na to vyzvaná súdnou znalkyňou. Neodpovedá ani na otázky súdnej znalkyne, jedinou reakciou
je zrejme nesúhlasné pokývanie hlavou na otázku znalkyne, či sa cíti dobre. Otec po cca 13 minútach

odchádza, aby sa maloletá O. mohla ukľudniť. Druhé video začína vrátením sa otca do miestnosti, v
ktorej sa uskutočňovala interakcia s maloletou, táto je v relatívnom kľude, stále však odmieta s otcom
komunikovať. Otec maloletej rozpráva smerom k maloletej príhody z čias, keď sa s maloletou stretával
(cca 4 roky veku maloletej) a pripomína jej spoločné zážitky, maloletá žiadnym spôsobom nereaguje.Po určitom čase odpovedá na rozprávanie otca ohľadom znaleckého vyšetrenia: „aj tak je to všetko
kvôli Tebe tak čo“ a na následnú otázku otca, čo by s tým mal urobiť odpovedá „nechať ma na pokoji“.
Po dlhšom čase, počas ktorého otec smeroval rozprávanie na maloletú i na súdnu znalkyňu začala

maloletá opäť plakať. Otec rozprával o tom, ako má o maloletej málo informácii a ako ani ona o ňom
nič nevie a ak by o ňom alebo o ostatných príbuzných zo strany otca chcela niečo vedieť, aby sa
spýtala. Na následnú otázku súdnej znalkyne, či by chcela o otcovi niečo vedieť maloletá odpovedala:
„nechcem vedieť.“ Maloletá nereagovala na žiadne otázky ani komentáre zo strany otca. V prítomnosti
otca nekomunikovala, až na vyššie spomenuté výnimky, ani zo súdnou znalkyňou.

Závery správy o psychologickom vyšetrení maloletej zo dňa 11.07.2005 uvádzajú, že sú zjavné indikácie
o patologickom vývine vzťahu svokra - manžel , neprimeraného psychosexuálneho vývinu u otca
maloletej, neprimeraného sexuálneho vzťahu medzi rodičmi maloletej ako i výskyt neprimeraných
sexuálnych praktík zo strany otca dieťaťa. Dieťa počas vyšetrenia uviedlo situáciu sexuálneho
obťažovania v posteli zo strany otca, v kresbe boli zistené známky narušenia. Výsledky psychologického

vyšetrenia indikujú zo strany otca tendencie k sexuálnemu obťažovaniu dotykom a prostredníctvom
sexuálnych „hier“ s dieťaťom, obavy dieťaťa, nepríjemné pocity. Na základe tohto vyšetrenia
Pedagogicko -psychologická poradňa v Galante podala trestné oznámenie na otca maloletej a navrhla
ďalšie súdnoznalecké šetrenie.

Závery znaleckého posudku X.. A. O. zhotovenom dňa 30.10.2005 vo veci trestného činu sexuálneho
zneužívania podľa § 242 ods. 1,2 TZ, v ktorom bola posudzovaná matka maloletej a maloletá O.
uvádzajú, že u maloletej nemožno vylúčiť tendenciu k zveličovaniu prežitých udalostí pod vplyvom
38P/68/2013

matky. Matka vníma nebezpečenstvo zo strany otca, dieťa sa s jej obavami môže identifikovať. Obraz
otca, ktorý sprostredkováva matka je v ponímaní dieťaťa negatívny. Na druhej strane má dieťa aj
vlastné pozitívne zážitky s otcom. O tendencii ku klamstvu nemožno uvažovať. Menované osoby majú
intelektové a pamäťové predpoklady k tomu, aby boli schopné správne vnímať a reprodukovať udalosti
a okolnosti prípadu, pre ktorý je vedené trestné stíhanie.

ZuzneseniaORPZvGalantezodňa29.11.2005,ČVS:ORP-372/OdV-GA-2005malsúdzapreukázané,
žetrestnéstíhanieotcamaloletejvovecizločinusexuálnehozneužívaniapodľa§242ods.1,2Trestného
zákona, ktoré bolo začaté na skutkovom základe, že „otec maloletej v presnejšie nezistených dňoch, v
nezistenom čase v priebehu roku 2002 až do 23.06.2005 vo viacerých prípadoch v kúpeľni svojho bytu

sa spoločne kúpaval so svojou maloletou dcérou tak, že on ležal vo vani napustenou vodou, dcéra ležala
na jeho bruchu a kopala do jeho penisu, alebo v spálni za zatvorenými dverami sa hrával so svojou
dcérou tak, že maloletá ležala na chrbte na posteli vyzlečená do nohavičiek, on kľačal nad ňou taktiež
vyzlečený len do slipov a dcéra mu ohmatávala jeho bradavky, keď jeho manželka vošla do spálne a
sa ho spýtala, čo to robí, povedal jej, že sa len hrajú, na čo manželka dcéru zo spálne zobrala preč,

naposledy dňa 23.06.2005 vo večerných hodinách počas kúpania sa otec ako ležal vo vani napustenej
vodou, si zavolal svoju dcéru do kúpeľne a jej ukazoval svoj obnažený pohlavný úd so slovami...aha
O., vtáčik stojí, vtáčik pláva“ a keď to matka maloletej počula vošla do kúpeľne a dcéru zobrala preč“,
bolo zastavené.

Závery odborného psychologického vyjadrenia OZ Pomoc ohrozeným deťom C. Z. zo dňa 24.04.2006
uvádzajú, že pripravujú podanie trestného oznámenia za podozrenie zo spáchania trestného činu
sexuálneho zneužívania a považovali za nevyhnutné tento skutok opakovane prešetriť. U dieťaťa sú
prítomné isté prejavy, ktoré sa vyskytujú u sexuálne zneužívaných detí a výpovede maloletej potvrdzujú,
že sa skutok sexuálneho obťažovania stal. Pri prípadnom zmanipulovaní dieťaťa matkou postrádali

logickú súvislosť vzhľadom na trestné konanie. Odkázal i na vykonané techniky vyšetrovania maloletej,
kde sa objavili šokové reakcie maloletej. Manipulácia matky je v tomto prípade, podľa ich názoru,
nemožná.

F. Z., Z.. H.., v psychologickej charakteristike maloletej O. vyslovili domnienku, že v minulosti mohlo u

maloletej dôjsť k závažným traumatickým zážitkom vo vzťahu otec a dieťa. V psychologickej správe zo
dňa 18.10.2006 uvádza, že v hre maloletej O. sa prejavujú pocity úzkosti, strachu, potreba odpočinku,
pokoja. Dieťa sa nachádza pod neustálym tlakom otca a jediný spôsob ako môže uniknúť je ochorieť.Vtedajšie správanie otca hodnotili ako psychické týranie dieťaťa. Navrhli obmedziť kontakt otca s
maloletou.

Z uznesenia ČVS: ORP-1345/1-OVK-TN-2006-Hk Dubnica nad Váhom zo dňa 10.11.2007 mal súd
za preukázané, že trestné stíhanie otca maloletej vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že minimálne v dňoch
20.06.2006,17.06.2006 a 24.06.2006 v presne neurčenom čase od 10,00 hod. do 16,00 hod. v rodinnom
dome v Q. č. 67 mal otec chytať bližšie neurčeným spôsobom svoju dcéru za pohlavné orgány,

38P/68/2013 - 609

bolo zastavené, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zo záznamov A. C. F. Z., Z.. H.. V. B. zo dňa 05.07.2008, 02.08.2008, 06.09.2008, 04.10.2008,
01.11.2008, 06.12.2008, 03.01.2009, 07.02.2009, 07.03.2009, 04.04.2009, 02.05.2009, 06.06.2009,

04.07.2009, 01.08.2009 a 05.09.2009 je zrejmé, že styk maloletej s otcom každú prvú sobotu v mesiaci v
čase od 13,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti zamestnanca A. Q. F. Z., Z.. H.., A. XX, B. v priestoroch
tohto strediska v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2008, č. l. 2P/23/2006
- 723 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2008, č. k. 11CoP/216/2008 -
761 sa nerealizoval

Listinný dôkaz založený na č. l. 60 datovaný 28.05.2012 obsahuje maloletou O. vlastnoručne písaný list,
v ktorom uvádza, že sa s otcom nechce stretávať, pričom popisuje i dôvody svojho postoja. Chce, aby jej
aj matke dal otec pokoj a uviedla tiež, že počas celého obdobia chodila skoro každý týždeň vypovedať
do rôznych budov, kde jej stále opakovali to isté, že je tam posledný krát, čo musela prísť, ale nikdy

to nebolo posledný krát. Otec tiež stále chodí na styk, hoci mu maloletá píše SMS správy, že sa s ním
nechce stretnúť a aby za ňou nechodil. List maloletá poslala poštou.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.03.2012, č. k. 8Em/4/2011 - 203 mal tunajší súd
za preukázané, že matke maloletej bola uložená pokuta vo výške 100,- eur z dôvodu, že dobrovoľne

neplní súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou a bráni otcovi stretávať sa s maloletou,
nakoľko mal za preukázané, že matka dieťa nepripravuje na styk s otcom a ignoruje termíny stanovené
v právoplatnom rozhodnutí o úprave styku otca s maloletou.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2012, č. k. 21CoE/281/2012 - 222 mal tunajší súd

zapreukázané,žeKrajskýsúdvBratislaveuznesenieOkresnéhosúduBratislavaIzodňa28.03.2012,č.
k.8Em/4/2011-203zrušil,nakoľkomalzato,žejenutnéposudzovaťnázormaloletej,akjesohľadomna
vekarozumovúvyspelosťschopnásamostatnehovyjadriť.Zjednotlivýchlistinnýchdôkazovzaložených
v súdnom spise je zrejmé, že problémom pri styku maloletej s otcom nie je správanie matky maloletej,
ale neochota maloletej o styk s otcom, o čom svedčia predovšetkým záznamy organizácie F. Z., Z.. H..

o návštevách, z ktorých jasne vyplýva, že maloletá sa styku s otcom pravidelne bráni. Odvolací súd
považoval argumenty otca ohľadom ovplyvňovania maloletej matkou za ničím nepodložené tvrdenia,
a teda im neprikladal právnu relevanciu. Záverom vyjadril odvolací súd názor, že možnosťou otca ako
zmeniť, resp. odstrániť neochotu maloletej o stretávanie sa s ním, je pôsobiť na ňu prostredníctvom
odborných sociálnych pracovníkov, a tým docieliť zmenu jej negatívneho postoja k jeho osobe.

ZuzneseniaOkresnejprokuratúryBratislavaVzodňa13.08.2012,1Pv442/12-3malsúdzapreukázané,
že prokuratúra zrušila uznesenie vyšetrovateľa PZ OR PZ v Bratislave V pod. sp. zn. ORP-613/2-OVK-
B5-2012 zo dňa 23.07.2012, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie voči
matke

38P/68/2013

maloletej pre prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 349 trestného zákona pretože je nezákonné.

Zo správy ÚPSVaR Bratislava, doručenej OS BA I dňa 07.03.2013 vyplýva, že zo strany kolízneho

opatrovníka boli uskutočňované opakované pohovory s maloletou O., v ktorých táto opakovane uviedla,
že v žiadnom prípade sa s otcom stretávať nechce, pretože jej ubližoval. Odmietla i snahy otca o to,
aby dali ich vzájomný vzťah do poriadku cestou mediátora, či psychológa. Taktiež maloletá zaslala
Úradu identický list ako súdu. Uviedol, že so súhlasom oboch rodičov oslovil pracovníčku T. Ž. Q.,F.. F., ktorá pracuje ako rodinná terapeutka a poradkyňa na krízovej linke pre obete násilia v blízkych
vzťahoch, špecializácia: terapia traumy, rodinná terapia. Táto dňa 18.10.2012 doručila Úradu svoje
odborné vyjadrenie, ktoré je súčasťou listinných dôkazov. Kolízny opatrovník sa opakovane zúčastnil

i realizácie styku otca s maloletou, postoj maloletej bol vždy odmietavý, s otcom nekomunikovala, s
výnimkou oznámenia, že nechce, aby za ňou chodil. Matka pri šetreniach uvádzala, že maloletá sa
odmieta s otcom stretávať, keď má prísť k realizácii styku maloletá sa skrýva, zapcháva si uši, píše
otcovi sms správy, že s ním byť nechce a pod. Svoj názor maloletá opakovane vyjadruje aj pred
policajnou hliadkou, ktorú vždy privolá otec, keď sa nerealizuje styk s maloletou, pričom policajná hliadka

vykoná pohovor s dieťaťom osamote. Úrad požiadal aj o správu zo školy, ktorú maloletá navštevuje,
kde výchovná poradkyňa školy uvádza, že matka sa o maloletú príkladne stará, pred svojim otcom sa
maloletá skrýva, mamu čaká v práci, aby spolu išli domov, lebo sa bojí s otcom stretnúť. Triedna učiteľka
konštatovala, že maloletá O. veľmi trpí prenasledovaním otca a vyjadrila obavy, že stresy, ktoré prežíva
môžu na nej zanechať stopy. Taktiež bola zo strany Úradu kontaktovaná ošetrujúca lekárka maloletej,
ktorá uviedla, že matka sa o dcéru riadne stará, otec sa bol v jej ambulancii na maloletú informovať len

raz, keď si bol overiť, či je chorá, nakoľko sa nezrealizovalo ich spoločné stretnutie. Taktiež Úrad doložil
kópie úradných záznamov od ukončenia výchovného opatrenia od júla 2011.

Závery Odborného vyjadrenia k prípadu klientky O. E., zo dňa 22.09.2012, vypracovanom F.. L. F.
- psychoterapeutkou uvádzajú, že na základe zistení a pozorovaní môže zodpovedne konštatovať,

že ani po preštudovaní všetkých dostupných dokumentov týkajúcich sa prípadu ani po realizovaných
rozhovoroch nie je možné vylúčiť, že zo strany otca voči maloletej prišlo k prekročeniu fyzických hraníc
pre dieťa neprijateľným a traumatizujúcim spôsobom, a to opakovane. Toto spávanie zo strany otca
mohlo, ale aj nemuselo byť sexuálne motivované. To však neznamená, že nezanechalo na maloletej
symptómy typické pre traumu. K následkom svojho správania sa však otec stavia ignorujúco a odmieta

zaňho prijať zodpovednosť. Naopak nátlakom a naliehavosťou si vynucuje obnovenie styku s maloletou
bez toho, aby prejavil známky sebareflexie a empatie voči dcére.

ZúradnýchzáznamovÚPSVaRBAzodňa29.09.2011,11.10.2011, 26.10.2011,31.10.2011,11.11.2011,
14.11.2011, 18.11.2011, 29.11.2011, 07.12.2011, 07.12.2011, 14.12.2011, 04.01.2012, 27.06.2012,

27.06.2012, 18.07.2012, 23.07.2012, 23.07.2012, 07.08.2012, 22.08.2012, 24.09.2012, 28.09.2012,
01.10.2012, 10.10.2012, 10.10.2012, 10.10.2012, 16.10.2012,
38P/68/2013 - 610

19.10.2012, 06.02.2013, 08.02.2013, 05.03.2013, 12.06.2013, 19.06.2013, 25.06.2013 vyplýva postup

Úradu vo konaniach týkajúcich sa maloletej O., vykonanie opakovaných šetrení na strane matky i
maloletej O., ako i v širšom sociálnom prostredí maloletej O. (škola, ošetrujúca lekárka), vykonanie
opakovaných pohovorov s maloletou, ktorých obsah je v nich zaznamenaný, ako i intenzívna spolupráca
Úradu s oboma rodičmi, či už z vlastného podnetu, alebo na základe žiadosti či podnetu rodičov,
týkajúcich sa či už riešenia aktuálne vyvstalej situácie (napr. realizácia styku) alebo komplexného

riešenia situácie.

Podľa čl. 42 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred

zákonmi.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaníurčia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom
konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak
rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto
názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa
musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu
poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho
dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob
vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

38P/68/2013

Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť

vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných
za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.)

každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992
Zb.) štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletou je
v plnom rozsahu dôvodný a tomuto návrhu vyhovel, nakoľko vyslovením zákazu styku otca s maloletou
O. sledoval legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu a práv a slobôd maloletej, keď vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že nie je možné trvať na pokračovaní v pokusoch nadväzovať styk otca

s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú O. výraznú stresovú záťaž,
ktorá ohrozuje jej psychickú integritu.

Opatrenia, ktoré rodiča pozbavia akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom možno použiť len za výnimočných
okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky, týkajúcej sa

nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu
rodič - dieťa, v ktorom vzťahu je rodič silnejším účastníkom, a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré
majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí
byť závažné. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom

ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity
riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich
rodičov, t. j. byť s nimi v kontakte, byť nimi vychovávaný či byť v ich starostlivosti. Rozhodnutie súdu o
zákaze styku rodiča s dieťaťom je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim možnosť rodiča starať sa
o dieťa a vychovávať ho, a teda predstavuje zásadný zásah do tohto práva rodiča; takýto zásah teda

musíbyťvzáujmemaloletéhodieťaťaasledovaťjehoblaho.Najlepšízáujemmaloletéhodieťaťajepreto
jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú garanciu ochrany rodičovstva
a rodiny a v nevyhnutnom prípade oddeliť dieťa od biologického rodiča a vysloviť zákaz styku
38P/68/2013 - 611rodiča s dieťaťom buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej
rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú.

Zákazstykurodičasdieťaťomješpecifickýmdruhomobmedzeniarodičovskýchprávvovzťahukdieťaťu
a svojim obsahom a dôsledkami veľmi výrazným zásahom do ich výkonu, a preto jediným kritériom
vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

Na tomto mieste súd odkazuje na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé
zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), ktorý vydal Výbor pre práva dieťaťa
Organizácie spojených národov ako výkladové pravidlo k čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
(oznámenie č. 104/1991 Zb.). Cieľom a snahou tohto komentára je zabezpečiť uplatňovanie a
rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa zmluvnými stranami Dohovoru, pričom definuje požiadavky,
na ktoré je potrebné klásť dôraz najmä v súdnych konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých

detí a na ktorý komentár je nevyhnutné prihliadať i v tej súvislosti, že Dohovor o právach dieťaťa má
v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Podľa bodu 1 Všeobecného komentára čl.
3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov
a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo
verejnej, ako aj v súkromnej sfére. V tejto súvislosti je podstatný aj základný výkladový právny princíp

Dohovoru, podľa ktorého ak môže mať právne ustanovenie viac výkladov, treba uprednostniť výklad,
ktorý najúčinnejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa. Znamená to, že každý postup týkajúci sa dieťaťa
alebodetímusíprednostneprihliadaťnanajlepšízáujemdieťaťa.NositeľomprávuvedenýchvDohovore
ako i všetkých ostatných práv, vyplývajúcich mu z vnútroštátnych či medzinárodných predpisov je každé
dieťa a všetky zainteresované osoby či inštitúcie, podieľajúce sa na riešení prípadu maloletého dieťaťa

sú viazaní povinnosťou tieto práva nielen zohľadňovať, ale ich pri svojej činnosti aktívne uplatňovať. Súd
ako inštitúcia, ktorá rozhoduje o dieťati a svojim rozhodnutím v mnohých prípadoch určuje smer života
maloletého dieťaťa, musí viac než ktokoľvek iný mať na zreteli práva maloletého dieťaťa a predovšetkým
jeho najlepší záujem. Obaja rodičia maloletej O., tak matka ako i otec, odôvodňovali svoje návrhy
skutočnosťami, o ktorých boli presvedčení, že sú spôsobilé ich návrh odôvodniť v dostatočnom rozsahu

tak, aby mu súd vyhovel a pritom poukazovali najmä na správanie druhého rodiča, ktoré považovali za
tak závažné, že sa prieči záujmu maloletej O. a je potrebné ho eliminovať. Skutočnosti, na ktoré obaja
rodičia vo svojich návrhoch a vyjadreniach poukazovali pritom nevychádzali z momentálnej situácie -
tá bola už následkom mnohých predchádzajúcich okolností - ale zo situácie, pretrvávajúcej niekoľko
rokov, ktorej počiatok je možné datovať do roku 2004-2005 a od ktorého obdobia až doposiaľ prebehlo

niekoľko konaní, týkajúcich sa maloletej O. a jej rodičov, z ktorých posledným bolo konanie o návrhu
otca na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, určenie povinnosti matke informovať
otca o maloletej a o návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletou, vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 2P/23/2006.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že hoci každý súd má povinnosť zisťovať skutočnosti, ktoré spôsobili

rozvrat vzťahov medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičom, v danom prípade medzi maloletou O. a jej
otcom, tento súd už
38P/68/2013

objektívnenemôžesodstupomtakdlhéhočasovéhoobdobia(jednásaookolnostispadajúcedoobdobia

spred deviatich rokov) odpovedať na otázku, „čo sa vtedy skutočne stalo?“ a „čo spôsobilo rozvrat
vzťahov maloletej k otcovi“, keď ani predchádzajúce súdne konania a ďalšie inštitúcie či jedinci, riešiaci
daný stav v oveľa bezprostrednejšom časovom období, ktoré tvorí tú pomyselnú hranicu, v ktorej nastal
zlom vo vzťahu maloletej O. k otcovi, nedokázali na tieto otázky jednoznačne odpovedať a v rozpore
boli i závery vykonaných vyšetrení a dôkazov. Základom tohto konania taktiež nie je a ani nemôže

byť zisťovanie, či zo strany otca došlo k nejakému konaniu voči maloletej O., ktoré by zakladalo jeho
trestnoprávnu zodpovednosť či posudzovanie týchto otázok, keďže tieto boli predmetom iných konaní.
Nie je samozrejme možné v tomto konaní úplne opomenúť trestné konania vedené voči otcovi maloletej
akotaké,keďžestálinapočiatkuvšetkýchostatnýchskutočností,ktorénasledovaliaobajarodičia,každý
zo svojho uhla pohľadu, na tieto okolnosti počas konania poukazovali, avšak v tomto konaní nemožno

tieto skutočnosti hodnotiť a na ich základe postulovať akékoľvek závery. Rovnako však nemožno na
vec nazerať výlučne v rovine toho, že otec maloletej bol zbavený akýchkoľvek obvinení a očakávať, že
táto skutočnosť bude sama o sebe automaticky znamenať reparáciu vzťahov medzi ním a maloletou
O.. Preto ani rozhodnutie súdu o starostlivosti o maloletú O. nemôže automaticky vychádzať z týchtoskutočnosti a výlučne na ich základe návrhu otca vyhovieť a návrh matky zamietnuť, nakoľko v tomto
konaní nepožíva táto skutočnosť taký význam ako v konaní trestnom a nemožno výlučne na jej podklade
zamietnuť návrh matky na zákaz styku, ak sú tu prítomné iné dôvody, pre ktoré je nutné k tomuto

obmedzeniu rodičovských práv pristúpiť, aj napriek tej skutočnosti, že trestné konanie, resp. podozrenie
znejakéhokonanianastranerodičia,ktorébolopredmetomtrestnéhostíhania,akotápôvodnáokolnosť,
ktorá predmetný návrh na zákaz styku vyvolala a bol ňou takýto návrh odôvodňovaný, pominula. Nie
je možné spoľahlivo zistiť odpovede na otázky, ktoré vyvstali v minulosti, je tu však súčasný stav, ktorý
má v minulosti svoje korene a ktorý je potrebné teraz vyriešiť. Súčasná situácia a súčasný stav veci je

ten, z ktorého tento súd musel vychádzať, čo ho muselo zaujímať a v kontexte ktorých okolností prípad
posudzoval a o veci rozhodol.
Zuvedenýchdôvodovsatentosúdmuselvysporiadaťsozásadnýmkonfliktom,kdenajednejstranestojí
dlhodobé - niekoľkoročné - odmietanie otca zo strany maloletej O., ktorá svojho otca absolútne odmieta
rovnako ako každého, kto je nositeľom čo i len potenciálnej možnosti, ktorá by viedla k tomu, že by so
svojim otcom nadviazala akýkoľvek kontakt a na strane druhej stoja práva otca ako rodiča maloletej,

ktoré tvoria ucelený, komplexný a zložitý systém, ktorý je možné v danom prípade vyjadriť základnou
myšlienkou „byť so svojim dieťaťom“ a ktorý odmietanie maloletej považuje za bezdôvodné, vyvolané
vplyvom matky na maloletú. Práva maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem verzus práva rodiča stáli
v danom prípade v konflikte, ktorého rozsah bol tak veľký, že nebolo možné ho žiadnym spôsobom
zmierniť a nájsť iný spôsob riešenia situácie, než obmedzenie rodičovských práv otca maloletej tak, že

mubudezakázanýstyksmaloletou.VšeobecnýkomentárkDohovoruoprávachdieťaťavtejtosúvislosti
uvádza, že „najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích
opatrení, pričom výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať
na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa - po posúdení a určení - môže byť v
rozpore s inými

38P/68/2013 - 612

záujmami alebo právami, napr. rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade. Všeobecný komentár č. 14
(2013) k tomu uvádza, že potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb
(napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a

hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia
zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa
ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov
strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu.“ Z uvedeného
je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča

a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa jednoznačne silnejšie a
práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť. Slabšie postavenie práv rodiča vo vzťahu k právam
dieťaťa je zrejmé i z ust. čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý vyžaduje, „aby dieťa nemohlo
byť oddelené od svojich rodičov proti svojej vôli, okrem prípadov, keď [...] takéto odlúčenie je potrebné
v najlepšom záujme dieťaťa“. Okrem toho dieťa, ktoré je odlúčené od jedného alebo oboch rodičov,

má právo „udržiavať osobné vzťahy a priamy styk s oboma rodičmi na pravidelnom základe, pokiaľ
to nie je v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa“. I z uvedeného je zrejmé, že práva rodiča požívajú
rovnakú mieru ochrany ako práva dieťaťa len do času, kedy s právami dieťaťa nevstúpia do konfliktu.
Okamžite ako sa tak stane, majú práva dieťaťa oveľa významnejšie postavenie a za účelom ich ochrany
je možné, na podklade určitých, špecifických, závažných a riadne preukázaných skutočností, obmedziť

práva rodiča alebo dokonca rodiča výkonu jeho rodičovských práv zbaviť. Vo vzťahu práva dieťaťa vs.
práva rodiča nemôžu požívať práva rodiča také výsadné postavenie ako práva dieťaťa, keďže rodičia
odvíjajú svoje práva od práv priznaných dieťaťu, t. j. tam, kde je dieťa sú i práva dieťaťa bez ohľadu na
to, či je tam aj rodič tohto dieťaťa (či vôbec, existuje, je známy a pod.), avšak práva rodiča sú len tam,
kde je i dieťa, ku ktorému tieto rodičovské práva smerujú. Toto ponímanie práv dieťaťa a práv rodiča je

zrejmé i z vnútroštátnej a medzinárodnej koncepcie právnej úpravy, ktorá uvádza, že deti majú právo
na starostlivosť a výchovu od rodičov a tieto práva rodičov je, na základe rozhodnutia súdu, možné
obmedziť, resp. zbaviť rodiča ich výkonu, ak by bol tento v rozpore so záujmom dieťaťa.
Tento súd má v čase svojho konania a rozhodovania pred sebou takmer XX- ročné dieťa, ktoré
vehementným, často až agresívnym spôsobom odmieta svojho otca a neváha sa (napriek vysoko

pozitívnym citovým väzbám medzi matkou a maloletou, preukázaných i vykonaným znaleckým
dokazovaním) vzoprieť vlastnej matke v prípade, že táto sa ju v minulosti snažila presvedčiť o aspoň
minimálnej zmene svojho postoja, čo bolo zrejmé okrem iného i z konania o návrhu otca na výkon
rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou. Maloletá O. opakovane odmieta nielen svojho otca akoosobu, ale aj všetko, čo s osobou jej otca súvisí a je odhodlaná, a v súčasnosti už vzhľadom k svojmu
veku aj schopná, si tento svoj postoj presadiť i v prípade priamej konfrontácie či so samotným otcom
alebo s kýmkoľvek iným, kto má snahu tento jej postoj zmeniť. Postoj maloletej Heleny je zrejmý tak z

vykonaného znaleckého dokazovania, ako i z iných dôkazov, napr. pri realizácii styku s otcom za účasti
príslušníkov polície, z jej listu adresovanému súdu i kolíznemu opatrovníkovi, z pohovorov vykonaných
kolíznym opatrovníkom a z mnohých ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto konania.
Absolútna
38P/68/2013

negácia je odpoveďou maloletej O., ktorú kontinuálne prezentuje už niekoľko rokov na akúkoľvek otázku,
vyjadrenie, postoj, gesto či čokoľvek iné, čoho výsledkom by mal byť jej kontakt s otcom, nech by jeho
forma bola akákoľvek (osobná, telefonická, písomná...). V predchádzajúcom konaní boli využité všetky
dostupné a pre prípad čo i len čiastočne použiteľné prostriedky, ktorých úlohou bolo sanovanie vzťahov
medzi maloletou a otcom. Je nevyhnutné konštatovať, že všetky tieto prostriedky boli neúspešné.

Prirodzenou reakciou rodiča/v tomto prípade otca maloletej je, že nechce prijať tento stav, kedy je
potrebné konštatovať, že napriek vynaloženej snahe nielen jeho, ale aj všetkých ostatných jedincov a
inštitúcii zainteresovaných do prípadu (súdy, psychológovia.....) nedošlo vo vzťahu maloletej k otcovi k
žiadnemu pozitívnemu posunu, práve naopak, odmietanie otca zo strany maloletej O. dosiahlo bodu,
v ktorom maloletá odmieta otca nielen ako svojho rodiča, ale i ako človeka ako takého. Riešenie tejto

situácie pritom v súčasnosti trvá už 9 rokov, ak súd za počiatok považuje okolnosti datujúce sa do
roku 2005 a ktoré časové obdobie v súčasnosti predstavuje už viac ako polovicu celého doterajšieho
života maloletej O.. Prirodzene sa rodič maloletého dieťaťa upína k akejkoľvek možnosti, ktorej účelom
je napraviť vzťahy s jeho maloletým dieťaťom a od každej takejto možnosti očakáva, že bude tou,
ktorá spôsobí obrat v celom vzťahu a vyrieši problém. Je však nevyhnutné konštatovať, že existujú

i prípady, kedy k uvedenému nedôjde; kedy všetci zúčastnení využijú a vyčerpajú všetky možnosti,
ktoré sa dali v danom prípade, pri daných okolnostiach a účastníkoch a v danom čase použiť a žiadna
z týchto možností nepriniesla želaný a očakávaný výsledok, v tomto prípade žiadny výsledok. Roky
súdnych sporov, opakujúcich sa psychologických vyšetrení maloletej O., odborného poradenstva vo
forme výchovných opatrení, individuálna snaha rodičov, sankčné opatrenia, a ďalšie použité opatrenia

a postupy nepriniesli zmenu postoja maloletej O. voči otcovi, práve naopak, všetky tieto kroky maloletá
vnímala ako nasmerované proti nej, nie ako pomoc či podporu. Maloletá je dlhodobo frustrovaná,
vyčerpaná, má pocit sklamania a ublíženia, čo nie je prekvapujúce, vzhľadom k tomu, že väčšiu
časť svojho doterajšieho života bola nútená zaoberať sa a prežívať veci ktoré do života dieťaťa jej
veku vôbec nepatria. V súčasnosti je už postoj a vnímanie maloletej O. nepriateľské aj voči všetkým

inštitúciám, s ktorými za celé tie toky prišla do kontaktu, keďže ich konanie voči nej vníma ako bezcitné
a nezohľadňujúce jej želania, keď neustále opakuje, že sa so svojim otcom nechce stretávať a doposiaľ
ju nikto nevypočul a jej názor nezohľadnil. Svoj názor pritom maloletá demonštruje bezo zmeny už
takmer 9 rokov, s pribúdajúcim vekom maloletej sa menili len vyjadrovacie prostriedky a ich forma, čo je
prirodzene spôsobené pribúdajúcou vyspelosťou a samostatnosťou, ktoré so sebou prináša vek.

Z dôkazov vykonaných v konaní je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že maloletá O. svojho otca
odmieta, dokonca sa u nej prejavuje nenávisť voči nemu. Konštatovala to i súdna znalkyňa vo svojom
znaleckom posudku, keď okrem iného uviedla, že „...netreba však opomenúť podstatný fakt, že maloletá
O. svojho otca aktuálne úplne odmieta, je v kontakte s ním emočne rozrušená a blokovaná. Vyjadrila

sa aj v tom zmysle, že ak by musela k nemu ísť, ublížila by si“. (bod 11) a „.....Maloletá O. má k
otcovi momentálne výrazne negatívny postoj, sýtený hnevom a strachom. Kontakt s ním je sprevádzaný
výrazným rozrušením, vnútornou blokáciou a uťahovaním sa do seba. Sama sa vyjadrila, že ak by mala
38P/68/2013 - 613

k nemu ísť, tak „by asi skočila z okna“. Uvedené pritom, vzhľadom k veku maloletej a v súvislosti s
udalosťami posledných rokov, ktoré preukázateľne spôsobovali maloletej silné emocionálne nervové a
vypätie, nie je možné zľahčovať a pri posudzovaní veci opomenúť, keďže je zrejmé, že sú spôsobené
vysokou mierou rozrušenosti u maloletej a snahy sa so všetkého vymaniť a v podstate oslobodiť.

Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí, okrem vyššie uvedených skutočností, zahŕňať i
rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho požiadavky v každej
záležitosti, ktorá sa ho týka. Názor maloletej O. v tomto konaní bol zisťovaný cestou kolízneho
opatrovníka a tak v tomto konaní, ako i v tom predchádzajúcom maloletá vyjadrovala svoj názor ohľadomjej vzťahu s otcom a stretávania sa s ním vždy, keď k tomu dostala príležitosť, alebo k tomu bola vyzvaná,
pričom v máji roku 2012 napísala súdu i kolíznemu opatrovníkovi list, v ktorom jednoznačne uviedla,
že sa s otcom stretávať nechce a poukázala i na dôvody, pre ktoré je tomu tak. V čase rozhodovania

súdu má maloletá O. XX rokov a X mesiacov a o X mesiace dosiahne XX. rok veku života. V tomto
veku nielenže názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie
sa od tohto názoru by bolo možné iba za predpokladu, že by mal súd za preukázané, že maloleté
dieťa, napriek tomuto veku, nie je schopné posúdiť obsah vyjadreného názoru a jeho dôsledky (či už
s ohľadom na zdravotný stav dieťaťa, či úroveň jeho psychických a mentálnych schopností a pod.).

UvedenévšakumaloletejO.niejeprítomné,tátoivzmyslevykonanéhosúdnoznaleckéhodokazovania,
ktoré preukázalo, že úroveň inteligencie maloletej spadá do pásma vyššieho priemeru, je vo vzťahoch so
svojimrodičmiakoivcelkovejsituáciidobrezorientovanáajejnázorjenevyhnutnérešpektovať,nakoľko
jeho nerešpektovanie by vzhľadom k jej veku bolo neudržateľné. Na tomto mieste súd komparatívne
poukazuje na českú právnu úpravu, konkrétne na ust. § 867 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského
zákoníka,ktoréhovorí,že„akniejepodľazisteniasúdudieťaschopnéinformácienáležiteprijaťalebonie

je schopné vytvoriť si vlastný názor alebo nie je schopné tento názor vyjadriť, súd informuje a vypočuje
toho, kto je schopný záujmy dieťaťa ochrániť s tým, že sa musí jednať o osobu, ktorej záujmy nie sú v
rozporesozáujmamidieťaťa;odieťaťustaršomakodvanásťrokovsamázato,žejeschopnéinformácie
prijať, vytvoriť si vlastný názor a tento vyjadriť. Názoru dieťaťa venuje súd náležitú pozornosť.“ K tomuto
súd uvádza, že maloletá O. je vo veku blízkom XX. roku života, teda výrazne prekročila vekovú hranicu,

ktorá v českej právnej úprave označuje hranicu, od ktorej sa možno od názoru maloletého dieťaťa
odchýliť iba vo výnimočných prípadoch. K tvrdeniam otca, že názor maloletého dieťaťa nie je totožný s
jeho najlepším záujmom a tento názor môže byť často v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a v
takom prípade je potrebné, aby súd rozhodol v najlepšom záujme dieťaťa i v rozpore s jeho názorom súd
uvádza, že v uvedenom má otec pravdu len čiastočne. Názor maloletého dieťaťa samozrejme nemusí

byť v súlade s jeho najlepším záujmom a v takom prípade sa súd od neho môže odchýliť a posúdiť ho
v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a vykonaným dokazovaním tak, že rozhodne v rozpore s
týmto názorom. V danom prípade však k uvedenému postupu súdu nie sú dané žiadne dôvody. Vo veku
maloletej O. už názor dieťaťa je nutné považovať za totožný s jeho najlepším záujmom, keďže v tomto
veku už nie je možné, v tak závažnej otázke aká sa rieši v tomto súdnom konaní, posúdiť situáciu tak,

že názor dieťaťa je
38P/68/2013

v rozpore s jeho najlepším záujmom a rozhodnúť presne opačne, než aký je názor a želanie maloletého
dieťaťa, nadôvažok ak i ostatné okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor dieťaťa podporujú.

Na uvedené poukazuje i Všeobecný komentár v bode 44, keď vraví, že „čím viac dieťa vie, zažilo a
chápe, tým väčšmi rodič, právny zástupca a iné za dieťa právne zodpovedné osoby musia zmeniť svoje
príkazy a riadenie dieťaťa do formy pripomienok a rád a neskôr sa snažiť spolupracovať s dieťaťom ako
s rovnocenným partnerom....Postupne ako dieťa dozrieva sa v posudzovaní jeho najlepšieho záujmu
pripisuje väčšia váha aj jeho názorom.“ Na uvedené poukazuje i súdna znalkyňa F.. P. vo svojom

posudku, keď uvádza, že...“je však pravdou, že vo veku XX rokov dieťa už dokáže samo povedať, čo
chce a čo nechce a na jeho názor by sa malo prihliadať.“

V tejto súvislosti súd komparatívne poukazuje i na ustanovenie §22 Trestného zákona, podľa ktorého
„kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.“

Maloletá O. je v zmysle platného právneho poriadku trestne zodpovedná, teda je možné ju trestne
stíhať a odsúdiť za činy, ktoré tento zákon považuje za protiprávne, t. j. trestné. Nie je možné, aby
spoločnosť (súd) na jednej strane kládla na maloleté dieťa vo veku maloletej O. zodpovednosť za svoje
konanie v takom rozsahu, že v prípade ak toto konanie prekročí stanovené hranice, dieťa je trestne
zodpovedné, ale na strane druhej bagatelizovať jeho názor na veci, ktoré sa ho bytostne dotýkajú a v

prípade, že sa s týmto názorom dieťaťa nestotožní, tento nebude rešpektovať a pri rozhodovaní naň
neprihliadne. Uvedený postoj súdu voči maloletému dieťaťu by bol nielen nespravodlivý - keďže by sa na
dieťa kládli na jednej strane značné povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti za svoje konanie v zmysle
trestnoprávneho postihu a na druhej strane by sa neprihliadol na jeho názor - ale týmto postojom by
sa zároveň nerešpektovali práva tohto dieťaťa; takýto postup súdu by nielenže nemal oporu v právnej

úprave, ale bol by s ňou v priamom rozpore.

OtecmaloletejO.namietalzáveryvykonanéhosúdnoznaleckéhoposudku,keďznalkyňanezadefinovala
problém maloletej O. ako „syndróm zavrhnutého rodiča“ a ani k nemu takto nepristupovala, hoci zvýsledkov vyšetrenia i z iných dôkazov obsiahnutých v spise je zrejmé, že sa na strane maloletej O.
jedná práve o tento problém. Zároveň navrhoval, aby sa maloletá O. spolu s ním podrobila terapii „V.
Q. X.“, ktorá bola zostavená L.. N. - odborníkom na riešenie syndrómu zavrhnutého rodiča, pričom

o možnosti terapie sa rozprával s psychológom. K uvedenému súd uvádza, že v celom spisovom
materiálny, teda ani v iných posudkoch a odborných vyjadreniach založených do spisu zo strany oboch
rodičov, nie je konštatované, že by maloletá trpela syndrómom zavrhnutého rodiča a uvedené ani nie je
možné jednoznačne konštatovať. Pokiaľ ide o návrh otca na podrobenie sa terapii na tomto mieste súd
odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa, okrem iného, aj veku maloletej O., ktorý okrem

rešpektovania jej názoru ohľadom stretávania sa s otcom v sebe zahŕňa aj určitú nemožnosť prinútiť,
za súčasnej situácie, maloletú k nejakej terapii (ktorá by v zmysle rozhodnutia súdu bola koncipovaná
ako výchovné opatrenie). Maloletá dosiahne o X mesiace vek XX. rokov, kedy akékoľvek forma nútenia
podrobiť sa výchovnému opatreniu/terapii je z praktického hľadiska nemožná. Je tiež nepochybné, že
nariadenie takéhoto výchovného opatrenia v danom prípade by bolo
38P/68/2013 - 614

kontraproduktívne a u maloletej O. by viedlo k presne opačným dôsledkom, než otec maloletej očakáva.
Na skutočnosť absolútneho odmietania otca zo strany maloletej O. súd v tomto rozhodnutí opakovane
poukazoval v rôznych súvislostiach a v spojitosti s vekom maloletej by nariadenie takéhoto výchovného
opatrenia bolo skutočne kontraproduktívne, keďže maloletá by v ňom videla nútenie k niečomu, čo rázne

a opakovane odmietla. Súdu taktiež nie je zrejmé, ako by maloletú k podrobeniu sa tomu výchovnému
opatreniu prinútil. V tomto prípade by výchovné opatrenie bolo nariadené maloletej O. a jej otcovi,
nebolo by teda možné nepodrobenie sa výchovnému opatreniu zo strany maloletej O. pričítať matke
maloletej ako nesplnenie povinnosti, ktorú jej ukladá súdne rozhodnutie. Dokonca aj za predpokladu,
že by súd v takomto súdnom rozhodnutí uložil matke povinnosť, aby maloletú na tieto stretnutia za

účelom podrobenia sa navrhovanej terapii pripravila (i takéto rozhodnutie by vzhľadom na vek maloletej,
účel tohto opatrenia a jeho celkový obsah bolo sporné), avšak nie je možné matku maloletej zaviazať
povinnosťou, aby sa samotná maloletá aktívne na tejto terapii podieľala, čo je základným predpokladom
realizovania akejkoľvek terapie - aby sa človek na nej aktívne, a predovšetkým dobrovoľne, podieľal
a terapia tak mohla plniť svoj účel. K uvedenému súd uvádza, že v danom prípade došlo k snahám

nadviazať styk otca s maloletou za pomoci odborníkov a terapie, ktorá bola v predchádzajúcom súdnom
konaní uložená formou výchovného opatrenia realizovanom od roku 2009 do roku 2011, avšak uvedené
bolo neúspešné, keď maloletú z dôvodu jej striktného odmietania nebolo možné do terapeutické procesu
ani riadne zaradiť. Otec zlyhanie predmetného výchovného opatrenia pričítal matke maloletej a jej
pasivite, avšak i zo správy referátu poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava je zrejmé,

že napriek snahám psychológa, ktorý výchovné opatrenie viedol, nebolo možné maloletú O. do procesu
začleniť, táto sa síce niektorých sedení zúčastnila, avšak len osamote a cielené napredovanie terapie
nebolo možné z dôvodu, že maloletá akúkoľvek formu terapie, ktorá by zahŕňala i prácu s otcom
odmietla, čím ju fakticky znemožnila. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným
súdom Českej republiky, ktorý je možné, vzhľadom na podobnosť tejto právnej úpravy medzi našimi

krajinami použiť a kde súd vo svojom rozhodnutí III. ÚS 438/05 uvádza:„.....Ústavný súd napokon
skúmal, či zásah do základného práva sťažovateľa obstojí v teste proporcionality. Poznamenáva, že z
pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a
súkromného života (čl. 32 Listiny a čl. 8 Dohovoru) v kontexte prejednávaného prípadu vyplýva, že súdy
sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre sanáciu narušených vzťahov

medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak takéto opatrenie môže viesť k sledovanému
cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a maloletým dieťaťom
spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže
svojou autoritou rozkázať ľudským citom. V danom prípade súdy k zákazu styku siahli až po tom, čo sa
otcovi nepodarilo vzťah k maloletému dieťaťu nadviazať ani v prostredí špecializovaného pracoviska, t.

j. po vyčerpaní menej obmedzujúcich alternatív. Záver všeobecných súdov, že ďalšie trvanie na úprave
styku otca s maloletým dieťaťom za daných okolností k sledovanému cieľu, t. j. k nadviazaniu vzťahu
medzinimi,nepovedie,resp.žebyvynucovanietohtostykubolodokoncakontraproduktívne,saopieralo
dostatočné skutkové zistenia a ich vyhodnotenie. Ústavný súd preto nezhliadol, že by išlo o neprimeraný
zásah do základného práva

38P/68/2013sťažovateľa.“ Súd mal za to, že najlepší záujem dieťaťa si za súčasnej situácie vyžaduje také
usporiadanie stavu veci, v ktorom bude eliminovaná osoba otca v živote maloletej v zmysle priameho
a bezprostredného kontaktu O. s otcom.

Záverom súd považoval za potrebné vyjadriť sa k listinnému dôkazu, ktorý je obsahom spisového
materiálu a je označený ako „odborné vyjadrenie k prípadu klientky O. E. T. Ž. zo dňa 22.09.2012“,
vypracované F.. F., ktoré matka maloletej doložila do súdneho spisu na podporu svojich tvrdení a otec
maloletej žiadal, aby súd tento dôkaz odmietol a vôbec naň neprihliadal, pričom uvedené odôvodnil tým,

že ide o dôkaz vykonaný svojvoľne, t. j. nezákonný, vykonaný organizáciou, ktorá na takúto činnosť
nemá oprávnenie a pri vypracovaní dôkazu boli porušené platné zákony Slovenskej republiky. Zo strany
súdu sa jednalo o jeden z listinných dôkazov založených do spisu matkou maloletej, ktorý mal za cieľ
podporiť jej tvrdenia a opodstatnenosť návrhu tak, ako otec zakladal listinné dôkazy na podporu svojich
tvrdení a návrhu, pričom súd sa oboznámil so všetkými dôkazmi navrhnutými a založenými do súdneho
spisu zo strany oboch rodičov a vyhodnocoval ich tak jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti a z tohto

uhľa pohľadu súd predmetné odborné vyjadrenie i posudzoval. K vykonaniu tohto dôkazu je potrebné
uviesť, že z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 07.03.2013 je zrejmé, že návšteva/stretnutie u
F.. F. sa konala so súhlasom oboch rodičov, ktorým bolo vopred oznámené, o akú osobu ide, akú ma
špecializáciuaakájenáplňjejpráce.Zuvedenýchdôvodovsasúdujavilapožiadavkaotca,abyboltento
dôkaz odmietnutý ako neprimeraná, nakoľko sa jedná o odborné stanovisko vypracované na základe

stretnutia/rozhovoru s oboma rodičmi i maloletou O. so súhlasom všetkých zúčastnených. Skutočnosť,
že sa nejedná o znalecké dokazovanie je súdu i všetkým zúčastneným zrejmá, súd tento dôkaz a ani
jeho závery ako súdnoznalecké dokazovanie nehodnotil. Súdu taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu
otec v súvislosti s týmto dôkazom poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré
prebiehalo v minulosti na inom súde a s týmto prípadom a ani s jeho účastníkmi nemá nič spoločné.

Nadôvažok je potrebné poukázať, že hodnotenie dôkazov v konaní trestnom je odlišné od hodnotenia
dôkazov v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa a to, že sa jednalo o rovnakú organizáciu by bolo
v danom prípade irelevantné.

Návrh otca na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti súd, na podklade vyššie

uvedených dôvodov, ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176
ods. 1 O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôžu matka, Okresná prokuratúra Bratislava III a kolízny opatrovník podať

odvolanie, nakoľko sa
38P/68/2013 - 615

tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletej podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa
ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V Bratislave dňa 02. októbra 2014