Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207514
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ň. XX, XXX XX S., o zaplatenie 331,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 227,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z dlžnej sumy od 26. 1. 2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške
20,-- eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zamieta žalobu v prevyšujúcej časti.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 7,27 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 16.06.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie
sumy331,36eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaanáhradutrovkonania,zdôvoduneuhradeniafaktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a na náhradu

škody.

Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení, a to dňa
27.10.2011. Následne k zmluve bol uzatvorený i Dodatok a to v rovnaký deň ako zmluva 27.10.2011, na
základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni benefit na využívanie jeho služieb, pričom odporkyňa
sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom v prípade oboch uzatvorených zmlúv po dobu
24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností

uhradiť zmluvnú pokutu. Odporkyňa porušila podmienky zmluvy tým, že nezaplatila mesačné úhrady za
poskytnuté služby za obdobie od 08/2012 do 10/2012, preto uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 71
eur ako paušalizovanej náhrady škody. Odporkyňa napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto
neuhradila.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred
ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených
listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä
zmluvou o pripojení, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil nasledovný
skutkový stav.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom zmluvu o pripojení uzatvorila a voči
navrhovateľovi má neuhradené splatné faktúry, teda je jeho dlžníčkou. Dôvodom však bola zlá finančná
situácia v rodine, nakoľko ona v tom čase bola nezamestnaná, stará sa o 2 maloleté deti vo veku 6 a 8
rokov a zároveň manžel je po pracovnom úraze, teda na pravidelné uhrádzanie faktúr nebolo dostatok

financií. Zároveň požiadala o splatenie dlhu formou splátok po 20 eur mesačne, nakoľko toho času
pracuje, avšak na Dohodu aj to iba na zastupovanie. Príjem z tejto pracovnej činnosti uviesť nevedela,
nakoľko pracuje ešte len prvý mesiac.

Dňa 27.10.2011 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o pripojení č. A5935546 s účastníckym programom
Internet na doma Volania svojim Deň+, na základe ktorej bolo odporkyni pridelené účastnícke telefónne

číslo 0917167526. Rovnako v ten istý deň uzatvorili aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého bolo
s odporkyňou dohodnuté, že počas platnosti dodatku k zmluve má odporkyňa nárok na poskytnutie
cenového zvýhodnenia na služby využívané prostredníctvom pridelenej SIM karty a odporkyňa sa
zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a
uhrádzať za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa zaviazala uhradiť

zmluvnú pokutu vo výške 104 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejnýchelektronickýchkomunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejtelefónnejsietenavrhovateľa.

Podľa čl. 2, bod. 2.3. písm. a) Dodatku zo dňa 27.10.2011 vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala zotrvať
v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov.

Odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, lebo nezaplatila poplatky za poskytnuté služby vyúčtované
faktúrami za obdobie 08/2012 do 10/2012 v celkovej výške 227,36 eur.

Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 11.01.2013,
zároveň ju v ňom upozornil, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, jej vznikla povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu celkovo vo výške 104 eur, v podanom návrhu na súd však zaplatenie sumy z titulu
zmluvnej pokuty nežiadal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je v časti uplatneného hovorného
dôvodný.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba

(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom

čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč adivák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, súd má dostatočne preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená dňa 08.07.2011 zmluva o pripojení, na základe ktorej
navrhovateľ dodal odporkyni služby a odporkyňa je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa
cenu za poskytnuté služby vo výške 68,98 eur neuhradila, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel v

prospech navrhovateľa.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o

zaplatenie 227,36 eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi
podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Po vykonanom dokazovaní súd návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 104 eur zamietol z

dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, navrhovateľ po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho

neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 104 eur a tento rozdiel považuje
navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporkyne.

Navrhovateľ ďalej poukazuje na Čl. III. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A 5935546 zo dňa
27.10.2011, podľa ktorej - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník

zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadnýobsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov v prípade oboch zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade
oboch zmlúv.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal a ani zo strany odporkyne súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa
obdržala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda
odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo

faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku
zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,t.j.peniazmiajetedanapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkýmposkytnutímpeňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa

reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 104 eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania

zamietol.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na finančnú situáciu odporkyne, súd povolil odporkyni splátky dlžnej sumy v mesačných
splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, a to od
právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti náhrady škody
vo výške 104 eur návrh zamietol. Dlžná istina bola 331,36 eur, pričom súd žalobcovi priznal 227,36
eur a teda jeho úspech predstavuje 68,62 % a neúspech 31,38 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od
jeho úspechu patrí žalobcovi náhrada trov konania vo výške 37,30 % z celkovej výšky uplatnených trov
konania.

Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada trov konania vo výške 19,50 eur a táto suma
predstavuje zaplatený súdny poplatok.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 37,30 % podľa jeho úspechu v konaní zo

sumy 19,50 eur, čo predstavuje 7,27 eur.O nepriznaní trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa, súd rozhodol v súlade s §
150 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a rozsudok
OS Revúca, sp. zn. 6C/67/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.