Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204141
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6214204141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého

Š. Č., I.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom
Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov X. N., I.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, t. č. na MD, bytom O.
N., Z. I. XX a Š. Č.T., I.. XX. XX. XXXX, invalidného dôchodcu, bytom G., H. Č.. XX/C, o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Maloletý Š. Č.T., I.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom 01. 06. 2014 výživným vo
výške 65,- Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 01. 06. 2014 do 10. 09. 2014 v čiastke 195,- Eur sa otcovi maloletého p

o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc
mesiacom september 2014 pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom matka maloletého žiadala súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej osobnej
starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 100 Eur mesačne
a to od 01. 06. 2014. V návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia a
v spoločnej domácnosti nežijú od januára 2014, teda od času, kedy otec opustil spoločnú domácnosť,
pričom od uvedenej doby ona v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého a otec maloletého

od uvedenej doby dieťa nenavštívil a na jeho výživu neprispel. V návrhu matka dieťaťa uviedla, že
dieťa má dobrý zdravotný stav a v súvislosti so starostlivosťou o neho má bežné výdavky spojené s
výchovou a výživou, poukázala na tú skutočnosť, že je nezamestnaná, poberá len rodičovský príspevok
a prídavok na dieťa vo výške 225 Eur mesačne a okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Na pojednávaní sa matka dieťaťa pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že otec
maloleté dieťa nenavštevuje, na výživu maloletého neprispieva, pričom keďže dieťa rastie, fyzicky sa
vyvíja, začína chodiť, má ona zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním jeho potrieb a

ďalej sú to výdavky, ktoré sú bežné ako na hygienické potreby, či aviváž, prací prostriedok, kozmetiku
pre dieťa, pričom jej finančne pomáhajú jej rodičia.

Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti súhlasí, súhlasí aj s výživným, avšak z jeho príjmu je on schopný platiť najviac 50 Eur
mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že okrem výdavkov, ktoré má v súvislosti so svojim zdravotnýmstavom má ešte aj výdavky na zaplatenie úveru, ktorý si zobral vo výške 7.000 Eur na auto, poukázal
na to, že má zdravotné problémy, mal rakovinu lymfatických uzlín a v súčasnej dobe sa podrobuje
udržiavacej liečbe, tiež poukázal, že okrem úveru, ktorý si zobral pred štyrmi rokmi vo výške 7.000 Eur

má ešte ďalší úver v s. r. o. Pohotovosť a to vo výške 300 Eur, uviedol, že býva u matky a vzhľadom na
to nemá žiadne výdavky. Tiež okrem maloletého on ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením sa so správami o zdravotnom
stave otca dieťaťa, potvrdením o výške dôchodku otca, správou Mesta Trnava na otca.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a títo
nežijú v spoločnej domácnosti, okrem maloletého ani jeden z rodičov už ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemá. Matka dieťaťa je nezamestnaná, na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok spolu s
prídavkom na dieťa vo výške 225 Eur. Otec dieťaťa je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok
vo výške 313,10 Eur mesačne. Okrem tohto príjmu žiaden iný príjem nemá. Z výsluchu účastníkov súd
ďalej zistil, že matka dieťaťa, ale aj otec dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti u rodičov, otec dieťaťa
na domácnosť neprispieva a uviedol, že nemá žiadne výdavky pokiaľ sa týka bývania, matka dieťaťa

prispieva na domácnosť svojim rodičom tak ako to ona uviedla sumou 70 Eur mesačne. Pokiaľ sa
týka otca dieťaťa, zo správ a z jeho výsluchu vyplynulo, že otec maloletého je invalidným dôchodcom,
dispenzarizovaný v hematologickej ambulancii MUDr. Eleny Kružliakovej v Trnave, kde zo správy, ktorú
doručilaMUDr.Kružliakovásúdumalsúdpreukázané,žeboltentoodoslanýzNárodnéhoonkologického
ústavu po skončení liečby na substitučnú liečbu intravenóznym imunoglobulínom, liečba bola zahájená

v roku 2012 a trvá aj v súčasnej dobe, pričom intravenózny imnunoglobulín je plne hradený zdravotnou
poisťovňou, avšak vzhľadom na stav otca dieťaťa, keďže je ohrozený zvýšenou chorobnosťou a liečbou
infektov, môže to do budúcnosti viesť k predpisu liekov aj doplatkom, musí mať racionálnu a na vitamíny
bohatú stravu. Z výsluchu rodičov maloletého mal súd preukázané, že od podania návrhu, teda od
mesiaca jún 2014 otec na dieťa neprispel žiadnou čiastkou.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky dieťaťa je dôvodný. Súd mal totižto preukázané, že rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí nie sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti, zároveň mal súd preukázané,
že otec maloletého dieťaťa si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní. Preto potom

súd rozhodoval o návrhu matky, pričom pokiaľ sa týka podmienky pre zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti matke, matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, otec dieťaťa záujem o
maloleté dieťa neprejavuje, preto potom súd s prihliadnutím na uvedené maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matke.

Pokiaľ sa týka výživného, súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pričom je nesporné, že dieťa je v útlom
veku a odkázané výživou na svojich rodičov, nie je schopné samo sa živiť. V ustanovení § 62 ods. 2 je
daný základ pre určenie výšky výživného, pričom toto určenie je individuálne v každom jednom prípade,
pričom na schopnosti a možnosti rodičov súd musí pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť. Zvykonaného dokazovania ako už bolo uvedené mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa je
invalidným dôchodcom a poberá invalidný dôchodok vo výške 313 Eur, z uvedeného príjmu má on
určité výdavky, ktoré súvisia s jeho potrebami z titulu jeho zdravotného stavu a pri rozhodovaní o výške

výživného súd na túto okolnosť prihliadol. Tak ako to uviedla jeho ošetrujúca lekárka v hematologickej
ambulancii, otec dieťaťa musí vzhľadom na svoj zdravotný stav prihliadať na jeho zvýšenú chorobnosť
a liečbu infektov, kedy musí mať racionálnu a na vitamíny bohatú stravu, avšak pokiaľ sa týka výdavkov,
ktoré otec uvádzal ako výdavky potrebné na splátky jednotlivých úverov, súd v danej súvislosti poukazuje
na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Cieľom tejto právnej úpravy je najmä zvýšiť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča
kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb, pritom
zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. S prihliadnutím na
uvedené podľa názoru súdu, z príjmu, ktorý otec má je potom on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť
vo výške 65 Eur mesačne aj s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v útlom veku, pričom

matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletému výkonom osobnej starostlivosti a zároveň jej vznikajú
zvýšené finančné výdavky na zabezpečenie celkovej starostlivosti o maloletého či už na detskú výživu,
detskú hygienu, plienky a v súčasnej dobe aj v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletého
dieťaťa, kedy ešte diagnosticky nebol ustálený celkovo jeho zdravotný stav, ale i za súčasného stavu
matka má zvýšené finančné výdavky (vyšetrenie v Banskej Bystrici, užívanie liekov, doplatky).

Keďže súd určil výživné od 01. 06. 2014, teda od podania návrhu matkou v súlade s návrhom matky,
za obdobie od 01. 06. 2014 (keďže otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému vôbec neplnil) ku dňu
rozhodnutia súdu, t. j. 10. 09. 2014 vznikol otcovi dieťaťa nedoplatok vo výške 195 Eur - 3 mesiace jún,
júl, august x 65 Eur = 195 Eur, uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 15 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2014 pod stratou

výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.