Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/263/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113207249.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, ul.
Metodova 8, IČO: 35697270, proti odporcovi: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. K.. N. XXXX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlomvPrešove,Nám.legionárov5,IČO:42176778,zastúpenýJUDr.AmbrózomMotykom,advokátom
so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.464,23 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 268,36 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 12.08.2011 do zaplatenia.
II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 21.03.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.464,23 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 12.08.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Tento návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvy č.
XXXXXXXX, P P P P P P P na základe ktorých vypožičal odporcovi 8 kusov SIM kariet, potrebných
na využívanie telekomunikačných služieb, ktoré jej navrhovateľ na základe zmluvy mal poskytovať. SIM
kartám bolo pridelené telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Z dôvodu judikovanej neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je dohodnutá zmluvná pokuta podľa Dodatku k zmluvám, sa
navrhovateľ domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné
telekomunikačné zariadenia Sony Ericsson XPERIA X10 mini vo výške 261 eur, Huawei B260 Flybox 3G
Router vo výške 203,03 eur, LG GT405 vo výške 116 eur, Samsung C5110 vo výške 91 eur, Samsung
C3050 vo výške 76 eur, Nokia C5 vo výške 161 eur, Nokia X3 Touch and Type vo výške 166 eur a Nokia
2730 vo výške 91 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou týchto telefónov/
telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Túto škodu spôsobil odporca navrhovateľovi tým,
že získal mobilné telefóny/telekomunikačného zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak,
že sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť podobu viazanosti. Odporca túto povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne a včas.Navrhovateľ ďalej v návrhu odôvodnil svoju motiváciu k tomu, že s odporcom a svojimi klientmi dojednal
zmluvnú pokutu, ktorá bola vyhlásená súdom za neprijateľnú. Avšak vzhľadom k jej neprijateľnosti
dal ustanovenia zmluvy, konkrétne Dodatok k zmluve, do súladu so zákonom a súdnym rozhodnutím.
Odporca si bol podľa článku 1 bod 1.3 Dodatkov vedomý, že mobilné telekomunikačné zariadenie je mu
predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou, len z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že okrem takto spôsobenej škody mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas
viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM - kartu a vyhradenú
kapacitu prevádzkovanej siete. Tieto škody si však pre náročnosť preukazovania neuplatňuje. Odporca
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 304,20 eur vyfaktúrovaných v období
2011/03 - 2011/05. Listom zo dňa 28.07.2011 oznámil odporcovi dlžnú sumu a vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Odporca po tejto výzve neuhradil ani časť tejto sumy. Časť pohľadávky v sume 5
eur bola navrhovateľom odpísaná, a preto si ju navrhovateľ neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje
od 12.08.2011, pretože lehota na dodatočné plnenie, ktorú mu poskytol mu uplynula dňom 11.08.2011.
V priebehu konania podaním zo dňa 09.05.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace
na ochranu práv spotrebiteľov. Hlavnou náplňou činnosti tohto združenia je zastupovanie spotrebiteľov
a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní, zastupovanie spotrebiteľov v konaní správnych
a kontrolných orgánov. Vedľajší účastník je v konaní zastúpený advokátom. Podaním zo dňa 29.01.2014
sa vedľajší účastník vyjadril v konaní tak, že uviedol, že navrhovateľ sa sám dopustil protiprávneho
konania tým, že nenamieta samostatne uplatnený nárok vo výške 299,20 eur s príslušenstvom za
poskytnuté elektronické komunikačné služby, namieta opodstatnenosť nároku titulom náhrady škody.
Sám navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením § 4 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. podľa ktorého
predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo
na poskytnutie služieb. Pre rozhodnutie súdu je potrebné presne definovať aká škoda navrhovateľovi
vznikla, kedy vznikla, resp. či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
konaním odporcu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú
cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto
dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a nie je tým porušená žiadna právna povinnosť.
Poskytnutie zľavneného mobilného zariadenia predstavuje akurát súčasť obchodnej stratégie a politiky
navrhovateľa. Poukázal na existujúcu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to uznesenie Krajského
súdu v Prešove z 20.08.2012 sp.zn. 16Co/105/2012, v zmysle ktorého je tento súd toho názoru, že
náhrada škody nemôže znamenať rozdiel medzi predajnou cenou telefónu a skutočnou cenou, a ďalej
rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29.01.2013 sp.zn. 14C/44/2012, v zmysle ktorého je tento
súd toho názoru, že rozdiel medzi predajnou cenou telefónu a skutočnou cenou nie je následkom
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom.
Vedľajší účastník uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že škodu predstavuje poskytnutá zľava na mobilný
telefón nemôže obstáť ani z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za
škodu, nakoľko navrhovateľ zľavu poskytol dobrovoľne ešte pred konaním odporcu. Aj preto nemožno
tvrdiť, že nebyť konania odporcu nedošlo by ani ku škode u navrhovateľa. Zároveň si uplatnil aj právo na
náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
súdu bez nariadenia pojednávania.
Vstup vedľajšieho účastníka do konania súd navrhovateľovi a odporcovi oznámil dňa 17.10.2013. Jeho
vyjadrenie vo veci doručil navrhovateľovi dňa 16.07.2014.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Odporcovi bol návrh spolu s prílohami riadne
doručený, pričom odporca na doručený návrh navrhovateľa nereagoval. Z neúčasti na pojednávaní
sa odporca ospravedlnil podaním zo dňa 18.08.2014. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj
navrhovateľ podaním zo dňa 20.08.2014 a aj vedľajší účastník v podaní zo dňa 29.01.2014. Súd na
vykonanom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvami o pripojení č.
XXXXXXXX, P P P P P P P Dodatkami k týmto zmluvám vrátane prílohy č. 1 týchto Dodatkov, pokusom
o pokonávku zo dňa 28.07.2011, faktúrami na č.l. 68 až 92 a Všeobecnými podmienkami poskytovaniaverejných elektronických služieb navrhovateľa. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi
súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu podstatný, skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa
05.08.2010 Dodatok k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 11.12.2000, dňa 27.11.2009 Dodatok k
zmluve o pripojení zo dňa 18.05.2005, dňa 29.10.2010 Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 19.12.2008,
dňa 26.11.2009 Zmluvu o pripojení vrátane Dodatku k nej, dňa 20.05.2009 Zmluvu o pripojení vrátane
Dodatkuknej,dňa13.01.2011Dodatokkzmluveopripojenízodňa09.05.2005,dňa07.02.2011Dodatok
k zmluve o pripojení zo dňa 27.04.2009, dňa 01.02.2010 Zmluvu o pripojení vrátane Dodatku k nej, na
základe ktorých bol navrhovateľ povinný zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Celkovo išlo o 8 zmlúv, ďalej len "zmluvy o pripojení". Išlo o zmluvu č. XXXXXXXX, P P P P P P
P Týmito službami na základe všetkých zmlúv sú dátové služby, a to v bežnom ponímaní telefonovanie,
resp. v prípade zmluvy č. P. o poskytovanie internetu. Súčasťou zmlúv sú aj Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
navrhovateľa, ďalej len "Všeobecné podmienky" a Dodatky k nim. Tieto služby navrhovateľ odporcovi
sprístupnil a zriadil mu prístup do telefónnej siete prostredníctvom SIM kariet s pridelenými telefónnymi
číslami XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. V zmluvách o pripojení ďalej boli uvedené podmienky používania
služieb. Ich obsahom bola aj dohoda o predaji mobilných telefónov, resp. telekomunikačných zariadení,
a to Sony Ericsson XPERIA X10 mini za kúpnu cenu 39 eur, Huawei B260 Flybox 3G Router za kúpnu
cenu 29 eur, LG GT405 za kúpnu cenu 29 eur, Samsung C5110 za kúpnu cenu 9 eur, Samsung C3050
za kúpnu cenu 9 eur, Nokia C5 za kúpnu cenu 19 eur, Nokia X3 Touch and Type za kúpnu cenu 19
eur a Nokia 2730 za kúpnu cenu 9 eur, dohoda o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu za
aktiváciu SIM karty, záväzok odporcu, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v každom zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom, že po túto dobu bude bez prerušenia využívať služby navrhovateľa, že sa nedopustí
takého konania, na základe ktorého by navrhovateľ mohol od zmluvy odstúpiť alebo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností. V čl. 2 bod 2.5 všetkých Dodatkov k obom zmluvám
bolo dohodnuté, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
(najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2
tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu
smerujúceho k ukončeniu platnosti Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť,
či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 299 eur, 331,94 eur, 116 eur, 100 eur, 331,94 eur, 161 eur, 166 eur, resp. 100 eur.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,02 eur za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18,90 eur za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 19,49 eur za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 19,99 eur za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 04.03.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 57,65 eur za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 18.03.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eurá za poskytnuté
telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,02 eurá za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18,90 eurá za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 19,49 eurá za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 19,99 eurá za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 01.04.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 43,25 eurá za
poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 15.04.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 2,33 eur ako poplatok
za upomienku a mesačný poplatok za poistenie faktúr, so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur za odpojenie,
so splatnosťou do 16.05.2011.
Dňa 02.05.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 4,31 eur za odpojenie
a za poskytnuté telekomunikačné služby, so splatnosťou do 16.05.2011.
Celkový súčet týchto vyfaktúrovaných súm je 300,20 eur.
Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 43 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení
zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, dohodou účastníkov zmluvy, odstúpením od zmluvy,
výpoveďou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa článku 1 bod 1.7 Všeobecných podmienok "Zmluva" je zmluva o pripojení, na základe ktorej sa
spoločnosť Orange Slovensko zaväzuje zriadiť Účastníkovi potrebný prístup k jej verejnej telefónnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a Cenník.
Podľa článku 2 bod 2.3 Všeobecných podmienok ak doba poskytovania služieb nie je v Zmluve
dohodnutá, platí, že ich poskytovanie je dohodnuté na dobu neurčitú. Cena služieb je dohodnutá v
Zmluve s odkazom na Cenník.
Podľa článku 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť
Zmluvy zaniká: dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou zo strany Účastníka alebo
spoločnosti Orange Slovensko, smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľačlánku4bod4.2Všeobecnýchpodmienokobidvezmluvnéstranysúoprávnenéukončiťpísomnou
dohodouplatnosťZmluvykobojstrannedohodnutémuapotvrdenémudátumu,akZmluvaaleboDodatok
k nej neustanovuje inak.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
právne posúdil vec takto:
Všetky zmluvy o pripojení vrátane dodatkov k nim, ktoré uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ s odporcom
ako spotrebiteľom, sú spotrebiteľskými zmluvami, pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa
otvoril priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Touto kontrolou súd
zabezpečuje ochranu podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak súd takúto
skutočnosť zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej
zmluvnej podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.
Navrhovateľ odvodzuje povinnosť odporcu zaplatiť mu sumu 1.165,03 eur od jeho povinnosti na náhradu
škody pre porušenie zmluvnej povinnosti. Odporca mal zmluvnú povinnosť porušiť tým, že v rozpore so
zmluvaminezotrvalanivjednomprípadepodobu24mesiacovvzmluvnomvzťahusnavrhovateľom,čím
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti,
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Porušenie právnej povinnosti, teda aj zmluvnej povinnosti, je nevyhnutným predpokladom pre
zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že toto porušenie
nie je dané, nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia. V občianskom
súdnom konaní je povinnosťou účastníka konania preukázať, resp. označiť dôkaz, že ním tvrdená
skutočnosť existuje. Táto povinnosť, tzv. dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka konania. Ak sa
teda navrhovateľ domáha práva na náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka musí
minimálne tvrdiť, že odporca porušil konkrétnu zmluvnú povinnosť a následne musí túto skutočnosť
preukázať. V prejednávanom prípade navrhovateľ všeobecne tvrdí, že odporca porušil povinnosť užívať
služby navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 4.1 všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy, platnosť zmluvy zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou niektorou
zo strán alebo smrťou, resp. zánikom účastníka. Okrem týchto všeobecných podmienok upravuje právo
na odstúpenie od zmluvy o pripojení zo strany podniku, teda navrhovateľa, aj § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, s účinnosťou do 31.12.2011, a § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. oelektronických komunikáciách, s účinnosťou od 01.01.2012. Navrhovateľ však v návrhu netvrdí, že k
zániku platnosti zmluvy došlo niektorým z týchto spôsobov. Navrhovateľ iba tvrdí, že odporca povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne
a včas. Neplatením ceny poskytnutých služieb však ani jeden z oboch zmluvných vzťahov medzi
účastníkmi nezanikol. Z tohto dôvodu nebolo v konaní dokázané, že odporca nedodržal povinnosť
užívať služby poskytované navrhovateľom. Naopak odporca služby užíval, až do momentu, kedy ho
navrhovateľ odpojil od poskytovania elektronických služieb.
Vzhľadom k tomu, že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik odporcovej
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od ktorého navrhovateľ odvodzuje vznik
škody, z dôvodu nadbytočnosti sa súd nezaoberal okolnosťou vzniku škody na strane navrhovateľa.
Vo zvyšnej časti navrhovateľom uplatneného návrhu, teda v časti žalovanej sumy 299,20 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 12.08.2011 do zaplatenia, súd návrhu
vyhovel v časti a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 268,36 eur s príslušenstvom.
Súd na základe vykonaného dokazovania má za dokázané, že odporca nezaplatil cenu za služby
poskytnuté navrhovateľom vo výške 300,20 eur. Navrhovateľ odporcovi riadne vyfaktúroval sumu za
poskytnuté telekomunikačné služby. V dôsledku toho, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi
odplatu za poskytnuté služby, súd nepriznal navrhovateľovi proti odporcovi právo na zaplatenie sumy
3,98eur,ktorápozostávazpoplatkuza"odpojenie",ktorúsinavrhovateľúčtovalavyfakturovalodporcovi
v ôsmich faktúrach vystavených dňa 02.05.2011, so splatnosťou do 16.05.2011. Zamedzenie prístupu
k verejnej telefónnej sieti súd nepovažuje za poskytnutie služby, práve naopak. Odporca sa dostal do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 12.08.2011, pretože posledným dňom včasného plnenia
bol deň 11.08.2011, ako to v liste zo dňa 28.07.2011 - pokuse o pokonávku, určil navrhovateľ. V deň
omeškania bola výška úrokov z omeškania 9,50 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v konaní
bol úspešný aj navrhovateľ aj odporca. Teda úspech oboch účastníkov bol čiastočný, a to v prípade
navrhovateľa vo výške 18,33 % a v prípade odporcu vo výške 81,67 %. Celkovo bol úspešnejší
odporca, pričom jeho celkový úspech je 63,34 %. Vzhľadom k tejto skutočnosti patrí odporcovi právo
na náhradu trov konania v časti 63,34 %. Vzhľadom k tomu, že odporca si právo na náhradu trov
konania neuplatnil a k tomu, že mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcu, súd rozhodoval aj o
náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.
Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.
Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením
na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný
"aparát", teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak
aby jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na
strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za
týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu
záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je
samozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovaťlenodbornevzdelaný
personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom
musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené.
Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto
súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v
tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník urobil v konaní, okrem
samotného oznámenia vstupu do konania, jedno podanie, obsahom ktorého boli skutočnosti známe
vedľajšiemu účastníkovi z jeho činnosti, pričom nešlo o právne zložité vyjadrenia. Vedľajší účastník ním
poukázal na existujúcu judikatúru slovenských súdov, z čoho vyvodil záver o absencii uplatneného práva
navrhovateľa na náhradu škody. Iné úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto
konaní vedľajší účastník neurobil.
Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie
združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné
prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Ako
je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosťvzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.