Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Cb/67/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106223840
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2106223840.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: BYVA, s.r.o.,

so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 34 100 938, právne zastúpeného JUDr. Milanom Kuhajdom,
advokátom so sídlom Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi: Mgr. Jozef Gurway, bytom Teplická 58,
Piešťany, zastúpeného JUDr. Ing. Igorom Hudobom, advokátom Advokátskej a správcovskej kancelárie
Perspecta Legal, s.r.o. , Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, o zaplatenie 1.953,99 eur
( pôvodne 58.866 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503,54 eur spolu
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.953,99 eur od 10.06.2006 do 07.12.2006, a zo
sumy 866,40 eur od 08.12.2006 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.087,57 eur od 08.12.2006 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.
Vo zvyšku súd návrh v časti úrokov z omeškania zamieta.

III.
O trovách konania sú rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne žalovaným návrhom doručeným dňa 03.10.2006, domáhal zaplatenia sumy
1.953,99 eur (58.866 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.06.2006 do zaplatenia
titulom neuhradenej časti faktúry č. XXXX/XX, ktorou odporcovi vyfakturoval cenu vykonaného diela

podľa Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.

Dňa 08.12.2010 podal navrhovateľ voči odporcovi ďalšiu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
1.200,96 eur titulom úrokov z omeškania za neuhradenú faktúru č. XXXX/XX, ktorá suma bola
vypočítaná ako 0,05% denne z dlžnej sumy 1.954 eur za obdobie od 10.06.2006 do 30.11.2010. Tieto
dve veci súd spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. 6Cb/67/2008.

Na pojednávaní dňa 04.04.2013 súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom
konania zostala povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.953,99 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur ( 187.765,- Sk - pôvodne dohodnutá cena
diela) a náhrady trov konania ( bez uvedenia dátumu odkedy- dokedy žiada úroky z omeškania).Odporca žiadal žalobu zamietnuť, keď tvrdil, že celková suma za vykonané stavebné práce mala byť
stanovená po úplnom premeraní fasádnej omietky, čo ale navrhovateľ nerešpektoval, fakturoval bez jej

premeraniaacenunadhodnotil,takžetátonezodpovedározsahuvykonanýchstavebnýchprác.Odporca
bol toho názoru, že suma 5.145,06 eur ( 155.000,- Sk), ktorú odporca navrhovateľovi za dielo doposiaľ
zaplatil, zodpovedá rozsahu skutočne vykonaných prác. Odporca si podľa jeho tvrdenia dal vyhotoviť
posudok znalca, ktorý stavebné práce ohodnotil a skonštatoval, že vykonané práce nemôžu prekročiť
sumu 135.000,- Sk, preto odporca v rámci vzájomného návrhu žiadal zaviazať navrhovateľa zaplatiť mu

20.000 Sk a nahradiť trovy konania. Súd toto podanie odporcu neposúdil ako vzájomný návrh ale iba
ako obranu proti návrhu ( § 98 O.s.p.).

Po vykonanom dokazovaní súd žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 23.04.2013 v časti o zaplatenie istiny
1.953,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 10.06.2006 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že neskôr žalované úroky z omeškania sú premlčané.

Odporca napadol rozsudok v celom rozsahu a žiadal žalobu v celosti zamietnuť. Krajský súd v Trnave v
odvolacom konaní potvrdil rozsudok v časti uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu
450,45 eur a v ostatnej časti istiny rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s odôvodnením, že
priznanie zvyšnej žalovanej istiny bolo súdom prvého stupňa nesprávne právne kvalifikované a pokiaľ
ide o úroky z omeškania, tieto sú premlčané iba čiastočne.

V zmysle rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6Cb/67/2008 zo dňa 23.04.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/194/2013-2018 zo dňa 25.03.2014 bola teda doposiaľ
navrhovateľovi právoplatne priznaná suma 450,45 eur titulom navýšenia ceny diela v súvislosti s
potrebou vykonať tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy a neboli zahrnuté

do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto lešenia) a predmetom konania zostalo zaplatenie žalovanej
sumy 1.503,54 eur ( 1.953,99 - 450,45) , ktorá v súčasnosti predstavuje jednak nedoplatok faktúry č.
XXXX/XX vo výške 1.087,57 eur (ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou 187.765,- Sk a reálne z toho
zaplatenou sumou odporcom 155.000,- Sk ) a jednak cenu vykonaných prác naviac 415,95 eur.

Dňa 19.06.2014 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny žaloby tak, že predmetom konania zostalo
zaplatenie sumy 1.503,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.953,99 eur
od 10.06.2006 do zaplatenia, ako aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
6.232,65 eur od 08.12.2006 do zaplatenia a náhrada trov konania. Súd túto poslednú zmenu návrhu
pripustil uznesením č.k. 6Cb/67/2008-231 zo dňa 19.06.2014.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov, ich písomnými
podaniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä zmluvou o dielo zo dňa 18.04.2006,
rozpočtom stavebných prác a materiálov zo dňa 03.04.2006, faktúrou č. XXXX/XX, súpisom vykonaných
stavebných prác, výzvou na zaplatenie faktúry, výpočtom a skutočným zameraním plôch fasády,

osvedčením pre výkon činnosti stavbyvedúceho, porovnaním nárastu ceny stavebných prác medzi
rozpočtom ( ponukou ) a súpisom skutočne vykonaných prác, znaleckým posudkom X.. O. F. č. 45/2011,
ako aj obsahom celého spisového materiálu, doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím
súdom a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006 uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, mal
navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonať pre odporcu ako objednávateľa úpravu čelnej fasády polyfunkčného
domu na Teplickej ulici č. 58 v Piešťanoch. Cena diela bola určená na základe cenovej ponuky zo dňa
03.04.2006 vo výške 6.232,66 eur (187.765 Sk ) vrátane DPH s tým, že táto nie je konečná a bude
upresnená podľa skutočne vykonaných prác. V bode 11 zmluvy sa strany dohodli, že pokiaľ bola cena

určená na základe rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ
domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých
do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Začiatok prác bol
dohodnutý na 19.04.2006 a ukončenie 05.05.2006.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dielo vykonal riadne a včas a toto odporcovi
vyfaktúroval faktúrou č. XXXX/XXX vo výške 7.099,05 eur ( 213.866,- Sk) zo dňa 02.06.2006, splatnou
dňa 09.06.2006. Rovnako nebolo sporné, že odporca počas vykonávania diela priebežne poskytoval
navrhovateľovizálohovéplatby,celkovospoluzaplatil155.000,-Sk.Nebolospornéanito,ženavrhovateľpo skončení diela doručil odporcovi faktúru spolu so súpisom vykonaných stavebných prác, odporca
však doposiaľ neuhradil rozdiel medzi faktúrovanou sumou a výškou poskytnutých zálohových plnení,
ktorý predstavuje žalovanú sumu 58.866,- Sk ( 1.953,99 eur).

Navrhovateľ v konaní uviedol, že Zmluva o dielo bola uzavretá po predložení cenovej ponuky odporcovi
na požadované práce ( rozpočet zo dňa 03.04.2006 ), navrhovateľ dohodnuté dielo vykonal, pričom
oproti dohodnutej cene došlo k navýšeniu rozpočtu o činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase
uzavretia zmluvy a neboli zahrnuté do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto lešenia). Mimo toho

vykonal pre odporcu tiež práce naviac, ktoré si odporca objednal ( všetky klampiarske práce, nátery
balkónov, obklad vstupných dverí, úprava fasády výkladov). Zmluvné strany mali v zmluve dohodnuté,
že cena za zhotovenie diela bude určená podľa celkovej výmery fasády a objednávateľ sa zaväzuje
na vlastné náklady zabezpečiť vymeranie rozmerov fasády z uličnej strany autorom projektu. Podľa
vyjadrenia navrhovateľa odporca vymeranie fasády neuskutočnil napriek výzvam navrhovateľa a preto
mu navrhovateľ fakturoval cenu vykonaných prác podľa vlastného premerania. Toto premeranie vykonal

konateľ navrhovateľa Q. N., ktorý je členom Komory stavebných inžinierov a podľa navrhovateľa bolo
vykonané bezvadne a objektívne, o čom svedčia jeho výpočty a merania, na základe ktorých dospel
k účtovanej cene prác. Predložil súdu tiež celkovú rekapituláciu vyfaktúrovaných prác a cien, kde z
porovnaniapôvodnéhorozpočtuasúpisuskutočnevykonanýchprácjepodľanavrhovateľazrejmé,ktoré
práce boli skutočne vykonané lacnejšie a kde vznikol nárast ceny. Takto je vidieť, že nárast ceny oproti

pôvodnému rozpočtu vznikol použitím lešenia a realizovaním pôvodne neplánovaných klampiarskych
prác, obkladania vstupu do budovy, a tak isto aj z dôvodu keramických obkladov a náterov, ktoré boli
vykonané, hoci pôvodne sa s nimi nepočítalo a tieto si odporca objednával priebežne počas vykonávania
diela. Nárast ceny nebol teda spôsobený účtovaním väčšej výmery fasády ako uvádza odporca, ale
navýšením nákladov, ktoré neboli predvídané v rozpočte a vykonaním prác naviac, ktoré si odporca

dodatočne objednal.

Odporca v konaní uviedol, že titulom zálohových platieb zaplatil celkovo 155.000 Sk (5.145,06 eur) a
cena vykonaného diela nepresahuje výšku ním doposiaľ zaplatených zálohových platieb. Pokiaľ mu
navrhovateľ vyfakturoval cenu vyššiu, táto nie je ničím podložená. Žiadal, aby súd do konania pribral

znalca, ktorý premerá fasádu a posúdi skutočnú cenu vykonaných prác.

V zmysle záverov odvolacieho súdu bol ustanovený v konaní znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác, X.. O. F., ktorý vykonal zameranie fasády
v spolupráci s geodetom za použitia laserového meracieho zariadenia a posúdil hodnotu vykonaných

prác. Vo svojom posudku č. 45/2011 zo dňa 21.06.2011 vyslovil záver, že nárast ceny diela oproti zmluve
o dielo bol spôsobený a) zhotovením klampiarskych konštrukcií, b) nátermi kovových a klampiarskych
konštrukcií, c) opravou ostenia výkladcov, d) aplikovaním náhradného riešenia lešenia za lávku, e)
aplikáciou čl. 11 Zmluvy o dielo, kedy bol vykonaný odpočet a prípočet prác a dodávok materiálov na
základe skutočne vykonaných prác podľa merania navrhovateľa. Rozsah skutočne vykonaných prác

je uvedený v rozpočte, ktorý je prílohou znaleckého posudku a znalec ich cenu ustálil na 210 000,-
Sk ( 6.970 eur) vrátane DPH. Cena prác fakturovaná odporcom zodpovedá obvyklým cenám v danom
čase a mieste - znalcom zistená cena podľa cenníka Cenkros r. 2006 je 217.304,60 Sk s DPH, pričom
navrhovateľ fakturoval vo výške 213.866,30 Sk s DPH.

Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa 547 ods. 1a 2 Obch. zák. na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu,

ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Ak však bola
cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť,
môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba
činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.Podľa§547ods.3Obch.zák.,akcenabolaurčenánazákladerozpočtu,ktorýsapodľazmluvypovažuje
za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne

prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
Podľa § 547 ods. 4 Obch. zák., ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na
návrh zhotoviteľa.
Podľa 547 ods. 5 Obch. zák., objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak
zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu

určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny
zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.
Podľa § 547 ods. 6 Obch. zák. zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2
a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na
základe rozpočtu.

Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 549 ods. 1 Obch. zák., ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela

a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane
zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu
primerane zvýšenú.

Podľa § 272 ods. 1 Obch. zák., zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch

ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 272 ods. 2 Obch. zák. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Z vykonananého dokazovania mal súd za preukázané, že na základe písomnej Zmluvy o dielo zo
dňa 18.04.2006 vznikol medzi účastníkmi na základe ich dohody obchodnoprávny vzťah upravený
ustanoveniami § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy vyplývala navrhovateľovi povinnosť
zhotoviť v určitom termíne dielo, špecifikované v tejto zmluve o dielo a dielo odovzdať odporcovi.

Odporcovi vznikla povinnosť dielo prevziať a zaplatiť cenu diela. Pre vzťahy neupravené zmluvou sa
dohodli, že sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Zmluvné strany dohodli cenu diela sumou 187.765,10 Sk vrátane DPH na základe rozpočtu zo dňa
03.04.2006 s tým, že táto bude upresnená podľa skutočne vykonaných prác ( bod 3 zmluvy). Odporca

si v zmluve vymienil, aby cena za zhotovenie diela bola určená podľa celkovej výmery fasády, ktorej
zameranie sa zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady, čo však neurobil. Odporca potvrdil, že navrhovateľ
vykonal pre neho dohodnuté dielo a on dielo prevzal. Navrhovateľ preto cenu fakturoval podľa skutočne
vykonaných prác a na základe vymerania fasády, ktoré vykonal on sám. Cenu diela podľa faktúry
č. 2006/10 na sumu 213.866 Sk odporca odmietol uhradiť, keď tvrdil, že cena diela nepresahuje

sumu 155.000 Sk, zaplatenú ním už na preddavkoch. Rozdiel medzi fakturovanou cenou a doposiaľ
zaplatenou sumou predstavuje 58.866 Sk, t.j. 1.953,99 eur ( 213.866 - 155.000), čo je žalovaná suma.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že okrem prác, ktoré boli dohodnuté v Zmluve o
dielo zo dňa 18.04.2006, vykonal navrhovateľ pre odporcu aj ďalšie práce, ktoré mu odporca neskôr

zadal. Vznikla tu teda požiadavka na rozdielne plnenie z vecného aj finanačného hľadiska oproti tomu,
čo bolo predmetom pôvodnej zmluvy. Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu skúmal, či táto situácia
bola riešená uzatvorením dodatku k zmluve, alebo zadaním novej zákazky v ústnej zmluve o dielo, ktorej
predmetom by boli dodatočné plnenia.
Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme, alebo v ústnej forme, keďže nepatrí medzi zmluvné

typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje uzavretie v písomnej forme. Písomnú Zmluvu o dielo uzavreli
účastníci dňa 18.04.2006, z tejto zmluvy vyplývala navrhovateľovi povinnosť zhotoviť v určitom termíne
dielo, špecifikované presne v tejto zmluve a dielo odovzdať odporcovi a odporcovi vznikla povinnosť
dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu diela ( ktorú bolo možné primerane zvýšiť v prípade objaveniasa potreby činností nezahrnutých do rozpočtu, ktoré neboli predvídané). Následne si odporca objednal u
navrhovateľa ďalšie práce ( nátery kovových konštrukcií, opravy ostenia výkladcov a klampiarske práce)
okrem pôvodne dohodnutého rozsahu prác v Zmluve o dielo zo dňa 18.04.2006 a navrhovateľ súhlasil

s ich zhotovením. Tieto práce neboli ale premietnuté do Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006 formou
písomného dodatku, takže k zmene- rozšíreniu diela nedošlo, pričom ústna zmena Zmluvy o dielo zo dňa
18.04.2006 v zmysle ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka (ak písomne uzavretá zmluva obsahuje
ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť
alebo zrušiť iba písomne) v spojení s ust. § 263 ods. 1 Obch. zák. neprichádzala do úvahy. Podľa článku

22 Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006 sa strany dohodli, že všetky zmeny alebo doplnky k tejto zmluve
musia mať písomnú formu.

Keďže v uvedenom prípade nešlo o rozšírenie predmetu Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006, súd skúmal,
či tieto ďalšie práce sa stali predmetom novej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá
ústne. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú jednak dohoda o predmete plnenia, jednak dohoda

o cene a napokon záväzok objednávateľa túto cenu zaplatiť. Dokazovaním bolo zistené, že na to, aby
objednávkou prác naviac vznikla nová zmluva o diele medzi účastníkmi, chýbala podstatná náležitosť,
ktorou je dohoda o cene. K dohode o cene na účely konkretizovania podstatnej náležitosti zmluvy, t.j.
povinnosti zaplatenia ceny, môže dôjsť v podstate tromi spôsobmi: buď si zmluvné strany dohodnú
určitú cenu, alebo sa zmluvné strany dohodnú na spôsobe určenia ceny (napr. ak v čase uzavretia

zmluvy nemajú dostatok poznatkov na dohodu o konkrétnej cene), alebo strany výslovne prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Na platnosť takéhoto prejavu je potrebné, aby ho zmluvné strany
prejavili výslovne. Ako však z dokazovania vyplynulo, cena v prípade objednaných ďalších prác nebola
dohodnutáanikonkrétnousumou,anisanedohodlinaspôsobeurčeniacenyanapokonanineboloničím
preukázané, že by obe zmluvné strany boli urobili výslovný prejav o tom, že zmluvu chcú uzavrieť bez

cenovej doložky. Odporca v konaní výslovne poprel, že by bolo došlo k uzavretiu ďalšej (ústnej) zmluvy
o dielo a jej existenciu netvrdil ani navrhovateľ. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že ich dohoda o týchto
prácach sa obmedzila v podstate len na to, že odporca navrhovateľa požiadal, aby zároveň urobil aj tieto
ďalšie presne zadefinované práce, navrhovateľ súhlasil a o cene sa vôbec nijakým spôsobom nedohodli.
Nebola teda preukázaná existencia ani písomného dodatku k Zmluve o dielo zo dňa 18.04.2006 ( obe

strany výslovne na pojednávaní dňa 04.08.2014 uviedli, že žiadny dodatok k zmluve nikdy nepodpísali),
ani existencia osobitnej ústnej zmluvy o dielo na práce naviac, sú však naplnené zákonné predpoklady
pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľ okrem prác, dohodnutých v Zmluve
o dielo, pre odporcu preukázateľne vykonal ďalšie práce, tieto mu odovzdal, odporca ich prevzal, ale
za ne nezaplatil. V prípade prác naviac navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu a žalovaný

sa bezdôvodne obohatil. Inštitút bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník nepozná, pričom ide o
obchodnoprávny vzťah, keďže vznikol medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.
Na jeho obchodnoprávnej povahy nič nemení ani skutočnosť, že sa naň v dôsledku absencie právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka týkajúca sa
bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú

upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že cena diela, ktorú fakturoval navrhovateľ vo výške
213.866,30 Sk s DPH ( za dielo dohodnuté v Zmluve o dielo zo dňa 18.04.2006 vrátane prác naviac),

zodpovedá obvyklým cenám v danom čase a mieste. Znalec fasádu odbornými postupmi premeral a
zistil, že nárast ceny oproti rozpočtu nebol spôsobený nesprávnym premeraním, ale navýšením ceny
diela v súvislosti s potrebou vykonať tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy a
neboli zahrnuté do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto lešenia), takéto nepredvídateľné okolnosti
a s tým súvisiace navýšenie ceny aj bolo v zmysle bodu 11 zmluvy o dielo zmluvne ošetrené. Ďalší

dôvod navýšenia faktúry vychádzal z fakturovania naviac prác, objednaných dodatočne. Naviac práce
predstavovali spolu hodnotu 12.531 Sk vrátane DPH, ostatná časť fakturovanej ceny sa vzťahovala
k prácam dohodnutým v Zmluve o dielo a zahŕňala v sebe tiež navýšenie oproti dohodnutej cene vo
výške 13.570,30 Sk, čo predstavuje 7,227 % z pôvodne dohodnutej ceny diela, spôsobené navýšením
nákladov v súvislosti s opravou bočnej strany fasády, kedy musela byť použitá drahšia lávka oproti
pôvodne zamýšľanému a lacnejšiemu variantu - lešeniu.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi práce naviac spoločne s cenou za dielo podľa písomnej Zmluvy o dielo
a to v tej istej faktúre č. XXXX/XX zo dňa 02.07.2006, znejúcej na sumu 213.866,- Sk. Keďže odporca
mu zaplatil na zálohách iba 155.000,- Sk a viac zaplatiť odmietal, navrhovateľ ho žaloval o zaplatenie
doplatku fakturovanej ceny vo výške 58.866,- Sk. Takto žalovaná suma pozostávala z: 1/ doplatku za

cenu diela vykonaného podľa Zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006, vrátane navýšenia ceny o činnosti,
nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy a nezahrnuté do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto
lešenia) vo výške 46.335 Sk ( 1.538,04 eur) 2/ vydania bezdôvodného obohatenia za práce naviac
vykonané z neplatného právneho úkonu ( keďže nebola uzavretá vzhľadom na absenciu základných
náležitostí nová zmluva o dielo) vo výške 12.531 Sk ( 415,95 eur).

Pokiaľ ide o žalovaný doplatok za cenu diela podľa Zmluvy o dielo vo výške 46.335 Sk ( 1.538,04
eur), z neho už súd priznal právoplatne sumu 13.570,30 Sk ( 450,45 eur) ako sumu navýšenia ceny
diela v súvislosti s potrebou vykonať tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy
a neboli zahrnuté do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto lešenia) a z ceny diela teda predmetom

konania zostalo zaplatenie zvyšku vo výške 1.087,59 eur ( 1538,04 - 450,45), ktorú sumu v zmysle
vyššie vykonaného dokazovania súd posúdil ako dôvodnú, pretože navrhovateľ fakturoval v zmysle
zmluvných dojednaní. Cena bola určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že
sa nezaručuje jeho úplnosť, a navrhovateľ má právo žiadať primerané zvýšenie ceny jednak v závislosti
od zistenia skutočne vykonaných prác po premeraní fasády a jednak z dôvodu potreby vykonať činnosti,

nezahrnuté do rozpočtu. Z dokazovania súd uzavrel, že navrhovateľ fakturoval v zmysle Zmluvy o dielo a
ničím sa nepreukázalo tvrdenie odporcu, že ním fakturovaná cena diela bola neprimerane vysoká alebo
nadhodnotená. Navrhovateľ má preto právo na zaplatenie celej fakturovanej ceny za dielo vykonané
podľa Zmluvy a to vo výške 201.335 Sk, z ktorej sumy mu odporca zaplatil iba 155.000 Sk a ďalšia
časť vo výške 13.570,30 eur mu už bola právoplatne súdom priznaná, preto k zaplateniu zostáva suma

32.764,70 Sk ( 1.087,59 eur), ktorú sumu súd uložil odporcovi zaplatiť mu.

Pokiaľ ide o žalované vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12.531 Sk ( 415,95 eur), aj v tejto
časti súd posúdil žalobu ako dôvodnú, pretože v uvedenom prípade k vráteniu plnenia, spočívajúceho
prevažne vo výkonoch nemôže dôjsť, je teda namieste peňažná náhrada, ktorá by mala zodpovedať

ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia. Na účely určenia hodnoty bezdôvodného obohatenia
poslúžilisúduzáveryznaleckéhodokazovania,vktoromznaleczistilpresnýrozsahprácnaviacaurčilich
obvyklú cenu pričom konštatoval, že odporcom fakturovaná cena je obvyklá. Takto zistenú obvyklú cenu
vykonaných prác možno považovať za výšku protihodnoty, ktorú odporca mal poskytnúť navrhovateľovi
za vykonanie týchto prác.

Vychádzajúc z takto vykonaného vyhodnotenia zisteného stavu súd posúdil žalobu v časti žalovanej
istiny ako dôvodnú a priznal navrhovateľovi zostávajúcu istinu v celom rozsahu vo výške 45.295 Sk
( 1.503,54 eur) priznal ako súčet zostávajúcej ceny dohodnutého diela aj bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 324ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa

§ 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Navrhovateľ sa domáhal úrokov z omeškania od 10.06.2006 do zaplatenia pôvodne vo výške 5% ročne,
a až žalobou došlou 08.12.2010 rozšíril návrh aj o úroky vo výške 0,05% denne. Na pojednávaní
dňa 04.04.2013 rozšíril žalobu aj o úroky z omeškania v uvedenej výške zo sumy istiny 6.232,65 eur,
oproti dovtedy žalovaným úrokom z istiny 1.953,99 eur. Podľa poslednej zmeny žalobného návrhu,

navrhnutej na pojednávaní dňa 19.06.2014, pripustenej uznesením z toho istého dňa sa domáhal úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.953,99 eur od 10.06.2006 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur od 08.12.2006 do zaplatenia.

V súdenom prípade celá žalovaná suma predstavovala 1.953,99 eur ( 58.866 Sk), avšak z toho bolo
treba osobitne skúmať výšku úroku omeškania a počiatok omeškania týkajúce sa dlžnej ceny diela podľa

Zmluvy o dielo vo výške 1.538,04 eur a osobitne týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 415,95 eur.

Žalobu v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 6.232,65 eur ( 187.765 Sk ako predbežne
dohodnutej ceny diela podľa rozpočtu) odôvodnil navrhovateľ tým, že hoci odporca časť tejto ceny

vo výške 155.000 Sk zaplatil včas, podľa čl. 19 Zmluvy o dielo “strany sa dojednali na vzájomnom
práve na úroky z omeškania vo výške 0,05% denne z ceny dojednanej za vykonanie celého diela…” S
týmto názorom navrhovateľa súd nesúhlasí s poukazom na ust. § 369 Obchodného zák., ktoré jasne
uvádza, že “ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania …”, pričom podľa § 263 ods. 1 Obchodného zák. § 369 patrí

medzi tie ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť, alebo ho vylúčiť. Preto v tejto
časti treba považovať dohodu účastníkov za absolútne neplatnú pre jej rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka a preto súd za použitia ust. § § 41 Občianskeho zákonníka vyhodnotil tú časť
čl. 19 Zmluvy, v ktorej sa účastníci dohodli na úroku z omeškania za vykonanie celého diela za neplatnú,
s tým, že považoval za dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z nezaplatenej sumy v

súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania za obdobie od 10.06.2006 do 08.12.2006, vzniesol odporca námietku
premlčania vo výške, v ktorej úrok z omeškania presahuje pôvodne žalovaný úrok, keďže ostatné úroky
žaloval až dodatočne 08.12.2010.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 cit. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 cit. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 cit. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva
v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 cit. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu vzniká jednorazovo v deň, kedy sa dlžník
ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku a týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota, ktorej

uplynutím sa právo premlčí. V prípade dôvodne uplatnenej námietky premlčania týkajúcej sa istiny
možno veriteľovi priznať úroky z omeškania len do okamihu, ku ktorému je istina premlčaná. V súdenom
prípade sa odporca dostal do omeškania so zaplatením nedoplatku ceny diela v deň márneho uplynutia
splatnosti faktúry č. XXXX/XXX, t.j. dňa 10.06.2006. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia,aj bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh, spočívajúci v
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,

je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája zákon ako
dôsledok vznik omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania. V tomto prípade súd mal za to, že splatnosť tohto plnenia nastala po odovzdaní vykonaných
prác odporcovi ( ktorý sa ich prevzatím bez primeranej protihodnoty obohatil ) a po vyčíslení ich
hodnoty vo faktúre č. XXXX/XXX spolu so súpisom stavebných prác, ktorý tvoril prílohu faktúry.

Faktúru č. XXXX/XXX treba v tejto súvislosti považovať aj za výzvu navrhovateľa odporcovi na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poskytnutím lehoty na plnenie do 09.06.2006, čo bol deň splatnosti faktúry.
Celá dlžná suma, ktorá bola navrhovateľovi priznaná súdom vo výške 1.953,99 eur teda bola splatná dňa
09.06.2006. Obchodný zákonník upravuje v § 397 všeobecnú štvorročnú premlčaciu lehotu. Obchodný
zákonníkvýslovneneupravujezačiatokplynutiapremlčacejdobyajejdĺžkupokiaľideoprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia, a tieto otázky v zmysle judikačnej praxe treba riešiť podľa všeobecných

ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. V obchodných záväzkových vzťahoch treba v otázke
premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovať teda ustanovenia § 387 a nasl.
Obchodného zákonníka a preto aj v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa toto právo
premlčuje v štvorročnej lehote, ktorá v zmysle ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Navrhovateľ mohol právo na zaplatenie ceny diela aj na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na
súde po prvý raz dňa 10.06.2006 a štvorročná lehota uplynula 10.06.2010. Navrhovateľ sa pôvodne
domáhal úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 10.06.2010 do zaplatenia zo sumy 1.953,99
eur, čo je menej, než dohodnuté úroky v zmluve. Neskorším návrhom zo dňa 08.12.2010 sa domáhal

zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 1.953,99 eur v kapitalizovanej forme
vypočítaného za obdobie od 10.06.2006 do 30.11.2010 pevnou sumou 1.200,96 eur. Po spojení oboch
vecí na spoločné konanie navrhovateľ túto žalobu zmenil dňa 04.04.2013 tak, že sa už nedomáhal
úroku vyčísleného pevnou sumou, ale predmetom konania zostala povinnosť odporcu zaplatiť úroky z
omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur ( ktorý petit bol neúplný, keďže nebol uvedený

počiatok a koniec požadovaných úrokov) a tento petit bol napokon upresnený dňa 19.06.2014, kedy
poslednou zmenou návrhu navrhovateľ upravil žalobu tak, že predmetom konania zostalo priznanie
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.953,99 eur od 10.06.2006 do zaplatenia, ako aj
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške0,05%dennezosumy6.232,65eurod08.12.2006dozaplatenia.

Odporcapovažovalžalobuvčastiúrokuzomeškaniazosumy1.953,99eurzaduplicitnúsodôvodnením,
že navrhovateľ žiada za rovnaké obdobie úroky z omeškania aj zo sumy 1.953,99 eur aj zo sumy
6.232,65 eur, pričom suma 1.953,99 eur je súčasťou sumy 6.232,65 eur, ale súd sa s týmto názorom
stotožnil iba čiastočne.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva nasledovné:
- fakturovaná cena diela bola 213.866 Sk, z toho:
1. bezdôvodné obohatenie 12.531 Sk
2. cena diela 201.335 Sk
Z ceny diela bolo : 155.000 Sk zaplatené odporcom na preddavku

46.335 Sk žalovaný nedoplatok ceny diela ( pozostávajúci jednak z rozdielu medzi rozpočtovou cenou
187.764 Sk a zaplatenými preddavkami 155.000 Sk, t.j. 32.764 Sk ( 1.087,57 eur) a zo sumy navýšenia
ceny diela v súvislosti s potrebou vykonať tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy
a neboli zahrnuté do rozpočtu (zabezpečenie lávky namiesto lešenia) vo výške 13.570 Sk ( 450,45 eur).

Pokiaľ sa navrhovateľ od začiatku domáhal úroku z omeškania zo sumy 1.953,99 eur ( 58.866 Sk),
žiadal ho z istiny celého nedoplatku ceny diela spolu s istinou bezdôvodného obohatenia ( 12.531 +
46.335 = 58.866 Sk), zatiaľ čo pokiaľ sa neskôr rozšírenou žalobou domáhal úroku z omeškania zo
sumy 6.232,65 eur ( 187.764 Sk), nežiadal tým vôbec zvýšené úroky z omeškania zo sumy žalovaného
bezdôvodného obohatenia, lebo táto nie je v uvedenej sume zahrnutá a dokonca nežiadal zvýšené úroky

z omeškania ani z celej ceny diela, pretože suma 187.764 Sk bola iba sumou predbežne dohodnutou
v zmluve podľa rozpočtu, ktorá mohla byť v zmysle čl. 11 Zmluvy o dielo zvýšená a ako súdne konanie
preukázalo, v skutočnosti aj vyššia nakoniec bola - a síce 201.335 Sk. Rozdiel tu predstavuje suma
13.570 Sk, čo je doteraz právoplatne priznaná istina 450,45 eur titulom navýšenia ceny diela v zmyslečl. 11 Zmluvy. Zvýšenie úrokov z omeškania zo sumy 5% ročne na sumu 0,05% denne, ktorú požadoval
zmenou návrhu navrhovateľ od 08.12.2006 sa teda netýkalo ani priznanej istiny titulom bezdôvodného
obohatenia 415,95 eur ( 12.531 Sk), ani priznanej istiny navýšenej ceny diela 450,45 eur ( 13.570 Sk),

ale iba rozdielu medzi pôvodne dohodnutou cenou podľa rozpočtu 187.764 Sk a sumou zaplatenou
na preddavkoch 155.000 Sk, t.j. 32.764 Sk ( 1.087,57 eur). Pokiaľ teda žalovaný a aj súdom priznaný
nedoplatok ceny diela ( bez bezdôvodného obohatenia) predstavuje istinu 46.335 Sk ( 1.538,04 eur),
zmena návrhu v časti zvýšených úrokov sa celej ceny nedotkla ale iba sumy 1.087,57 eur ( 32.764 Sk).

Vychádzajúc z uvedeného v časti žalovaných úrokov z nedoplatku ceny diela 1.538,04 eur súd priznal
navrhovateľovi:
- úroky z omeškania zo sumy 1.538,04 eur vo výške 5% ročne od 10.06.2006 do 07.12.2006
- úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.087,57 eur od 08.12.2006 do zaplatenia -
keďže dňa 08.12.2010 rozšíril žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
1.954 eur od 10.06.2006 do 30.11.2010 (vypočítané pôvodne pevnou sumou 1.200 eur, ktorá žaloba

však bola neskôr opätovne pozmenená tak, že už nežiadal priznanie pevnej sumy za vyššie uvedené
obdobie vo výške 1.200, 96 eur, ale žiadal 0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur. Avšak dokazovaním
súd zistil, že zo sumy 6.232,65 eur iba suma 1.087,57 eur sa dotýkala neuhradenej ceny diela ( zvyšok
predstavoval odporcom zaplatenú časť diela na preddavkoch). Pokiaľ ide o počiatok priznania týchto
úrokov, skoršiemu priznaniu takto zvýšených úrokov z omeškania bráni vznesená námietka premlčania

zo strany odporcu
- napokon úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450,45 eur od 08.12.2006 do zaplatenia, na
ktorú sumu, tvoriacu tiež časť nezaplatenej ceny diela ( navýšenie rozpočtu), sa posledná zmena návrhu
nevzťahovala pretože suma 450,45 eur nie je zahrnutá v sume 6.232,65 eur a preto ich súd priznal v
pôvodne žalovanej výške

Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 415,95 eur, priznanej navrhovateľovi titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, súd pri ich výške vychádzal z ust. § 369 Obchodného zákonníka účinného
do 31.12.2008, podľa ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania vo výške 13% ročne,
t.j. o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, keďže dohoda o výške úrokov
z omeškania obsiahnutá v Zmluve o dielo sa na tento prípad nevzťahovala. Navrhovateľ žaloval úroky
z omeškania aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5% ročne od 10.06.2006 do
zaplatenia, ale hoci by mu patrili zákonné úroky vo výške 13% ročne, súd nemohol jeho návrh ani
prekročiť a prisúdiť mu vyššie úroky ako žiadal. Preto mu priznal úroky z omeškania zo sumy 415,95

eur vo výške 5% ročne od 10.06.2006 do zaplatenia, pretože síce v zmysle pozmeneného návrhu zo
dňa 08.12.2010 sa navrhovateľ domáhal zvýšených úrokov vo výške 0,05% denne aj z tejto sumy ( z
celej sumy 1.953,99 eur vo forme pevnej sumy), ale tento návrh pozmenil neskôr tak, že chcel úroky
0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur, ktorá suma sa však ceny bezdôvodného obohatenia netýkala, preto
navrhovateľ nemá nárok na vyššie úroky ako pôvodne žalované 5% ročne.

V ostatnej časti žalobu súd požadujúcu nesprávne a duplicitne uplatnené úroky z omeškania z
nezaplatenej žalovanej istiny zamietol, rovnako ako v časti požadovaných úrokov z omeškania zo sumy
5.145,08 eur, t.j. 155.000 Sk (6.232,65 - 1.087,57), na ktoré úroky navrhovateľovi nevznikol nárok, ako
bolo vysvetlené vyššie, pretože je možné požadovať úroky z omeškania iba z nezaplatenej sumy a nie

zaplatenej včas. O nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z
dlžnej sumy 1.953,99 eur v kapitalizovanej forme vypočítaného za obdobie od 10.06.2006 do 30.11.2010
pevnou sumou 1.200,96 eur súd v rozsudku osobitným výrokom nerozhodoval, nakoľko o ňom bolo
rozhodnuté uznesením, ktorým bola pripustená nasledujúca zmena návrhu, kedy navrhovateľ upustil od
požiadavky na zaplatenie pevnej sumy ako úroku z omeškania za uvedené obdobie a pretavil ho do

nového znenia petitu, o ktorom súd v rozsudku rozhodol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V uvedenom prípade však súd využil možnosť upravenú ust. §
151 ods. 3 O.s.p. a rozhodne o trovách účastníkov aj štátu samostatnýmj uznesením s poukazom na

skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené podľa § 156 ods. 2, veta druhá O.s.p. za účelom vyhlásenia
rozsudku, kedy bolo potrebné doručiť rozsudok hneď po pojednávaní, pričom pretože prítomní účastníci
mali právo uplatniť si trovy aj za ich účasť na verejnom vyhlásení rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súdprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).