Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204329
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00
166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 2280727 dlžníkom (povinným) D. E., narodenou XX.X.XXXX, (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 7395/2010) v zákonom
stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej

škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 495 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom
podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2280727 dlžníkom
D. E., narodenou XX.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 7395/2010. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v
zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.10.2010, a to rozhodnutím o poverení.

K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9
mesiacov). Žalobca ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene aso zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 125 eur predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote včas, efektívne a taktiež došlo k vyvolaniu rizík: k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 495 eur, teda 55 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto
žalobu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca
v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, zo žaloby nie je
ani zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo

Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. sa môže práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich

mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto
má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že prax ukázala, že

lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania.Zo samej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. K novelizovanému § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada SR a skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto
ustanovenia. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie nároku
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vzhľadom k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo

k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.
Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu
vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový

prospech. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju
uplatnil v tomto konaní, pretože nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy

ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva

zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované

za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných
žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázalkumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalovaná vo Vyjadrení k Znaleckému posudku zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014
uviedla, že Znalecký posudok číslo 1/2004 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave predložený žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Súd by nemal na uvedený znalecký posudok prihliadať
vzhľadom na to, že vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám, žalovanej bola odňatá možnosť

akýmkoľvek spôsobom participovať na postupe pri vypracovaní znaleckého posudku, náklady na
poštovnéatlač,posudzovaniektorýchjepredmetomuvedenéhoznaleckéhoposudku,nespĺňazákonom
predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami, pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých žalobcom, keď údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné
bezvýhradne dôverovať, nakoľko tieto vykazujú nezanedbateľné nepresnosti. Žalovaná ďalej uviedla,

že predmetom uvedeného znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp.
nedošlo, k pochybeniu exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom
súdnom konaní. Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je potrebné súčasné naplnenie zákonom stanovených predpokladov, ktorými by mali byť nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom okresného súdu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že žalovaná jednoznačne preukazuje,
resp. argumentuje v prospech neexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je
možné s prihliadnutím na vyššie uvedené nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd
mal z obsahu uvedeného znaleckého posudku preukázané, že k vzniku škody došlo. Najpodstatnejším
a najzávažnejším nedostatkom predmetného znaleckého posudku je, že tento by mal byť vyčíslením

škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom je potrebné vziať do úvahy, že úradný postup
exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Žalovaná
má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej
konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j.
pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho

úradného postupu. Znalecký posudok predložený žalobcom je len prepočtom nepreukázaných a
žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé
jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil, ktorú konkrétnu škodu. Ďalej
žalovaná uviedla, že uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu
zamestnancov nedošlo napríklad v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého a

žalovaná namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s
verejnosťou. K činnosti v uvedenom znaleckom posudku označenej ako „overovanie skutočností, či súd
rozhodol v exekučnej veci“ žalovaná uvádza, že žalobca by k tomuto pristúpil bez ohľadu na prípadnú
existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V prípade nákladov na úpravu informačného
systému z uvedeného znaleckého posudku vôbec nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám

informačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosťtýchtoprípadnýchúpravsnamietanými
nesprávnymi úradnými postupmi. Žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca v Oznámení zo dňa 13.6.2014 doručenom súdu dňa 13.6.2014 uviedol, že tunajšiemu
súdu predložil originál Znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav

Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci ustanovenia majetkovej škody, pričom táto majetková
škoda je predmetom súdneho konania. Žalobca považuje predmetný znalecký posudok za dôležitý
dôkaz o skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách, dôkaz preukazujúci minimálnu výšku
spôsobenej škody. Žalobca ďalej uvádza, že je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom
individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

dosahuje hodnotu minimálne 30,76 eura a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom
prípade neskorého rozhodovania súdu o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68
eura. Okrem toho je nepochybné, že porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je
možné objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave, Znaleckým ústavom (založenom v spise tunajšieho súdu spisová značka 1SprV/143/2014)
vyplýva, že znaleckému ústavu bola uložená úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republikyv exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav

v znaleckom uviedol, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie
a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovali na jednu žalobu mzdové náklady
sumu 4,15 eura, náklady na tlač sumu 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému sumu 13,86
eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43 eura a v
prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovali na jednu žalobu mzdové

náklady sumu 5,07 eura, náklady na tlač sumu 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému
sumu 13,86 eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43
eura.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 10Er/543/2010 súd zistil, že dňa 15.7.2010
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo

veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: D. E., rodné číslo XXXXXX/XXXX, T. XXX, V. - Q., pre
vymoženie pohľadávky 443,44 eura s príslušenstvom. Okresný súd Senica uznesením číslo konania
10Er/543/2010-9 zo dňa 15.10.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie o vymoženie zmenkového úroku v časti prevyšujúcej zákonný 9 % ročný úrok z
omeškania stanovený podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z dôvodu, že rozhodcovský

rozsudok, ktorým bol oprávnenému priznaný úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 0,25 % denne
je v uvedenej časti v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže 0,25 % denná výška
úroku z omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Senica poveril dňa 15.10.2010 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného: žalobcu,
proti povinnému: D. E., narodená XX.X.XXXXm T. XXX, V. - Q., súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava (poverenie číslo 5205 052490 *),
pre vymoženie povinnosti 443,44 eura so zmenkovým úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 443,44
eura od 22.6.2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 443,44 eura od
27.10.2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 147,08 eura a trov exekúcie. Oprávnený:
žalobca podal dňa 8.11.2010 odvolanie zo dňa 6.11.2010 proti uzneseniu Okresného súdu Senica

číslo konania 10Er/543/2010-9 zo dňa 15.10.2010. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania
9CoE/89/2011-27 zo dňa 17.1.2012 odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Okresný
súd Senica uznesením číslo konania 10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012 exekúciu zastavil z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. Dňa 5.9.2012 podal oprávnený: žalobca odvolanie zo dňa 3.9.2012 voči
uzneseniu Okresného súdu Senica číslo konania 10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012. Krajský súd v
Trnave uznesením číslo konania 3CoE/26/2013 zo dňa 28.5.2013 napadnuté uznesenie Okresného
súdu Senica číslo konania 10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012 potvrdil a povinnému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Dňa 1.8.2013 podal oprávnený: žalobca dovolanie zo dňa 30.7.2013

voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave číslo konania 3CoE/26/2013 zo dňa 28.5.2013. Exekúcia je
právoplatne skončená.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou zo dňa

17.9.2012, s Vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013, zo dňa 9.4.2014, s Oznámením žalobcu zo
dňa 13.6.2014, s obsahom spisu tunajšieho súdu spisová značka 1SprV/143/2014, s obsahom spisu
OkresnéhosúduSenicaspisováznačka10Er/543/2010.Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadenia
pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom

vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 495 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenianavykonanieexekúcieštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku
dňu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu

bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia povereniana vykonanie exekúcie lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
začatia exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia
exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 8.6.2010 súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému: D. E., rodné číslo XXXXXX/XXXX, T. XXX, V. - Q., pre vymoženie pohľadávky 443,44
eura s príslušenstvom. Dňa 15.7.2010 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica uznesením číslo konania 10Er/543/2010-9

zo dňa 15.10.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
o vymoženie zmenkového úroku v časti prevyšujúcej zákonný 9 % ročný úrok z omeškania stanovený
podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bol
oprávnenému priznaný úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 0,25 % denne je v uvedenej časti
v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže 0,25 % denná výška úroku z omeškania

je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Senica
poveril dňa 15.10.2010 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného: žalobcu, proti povinnému: D. E.,
narodená XX.X.XXX0m T., V. - Q., súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava (poverenie číslo 5205 052490 *), pre vymoženie povinnosti 443,44
eura so zmenkovým úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 443,44 eura od 22.6.2009 do zaplatenia,

so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 443,44 eura od 27.10.2009 do zaplatenia, trov
predchádzajúceho konania 147,08 eura a trov exekúcie. Oprávnený: žalobca podal dňa 8.11.2010
odvolanie zo dňa 6.11.2010 proti uzneseniu Okresného súdu Senica číslo konania 10Er/543/2010-9 zo
dňa 15.10.2010. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania 9CoE/89/2011-27 zo dňa 17.1.2012
odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Okresný súd Senica uznesením číslo

konania 10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Dňa 5.9.2012 podal oprávnený: žalobca odvolanie zo dňa 3.9.2012 voči uzneseniu Okresného súdu
Senica číslo konania 10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012. Krajský súd v Trnave uznesením číslo

konania 3CoE/26/2013 zo dňa 28.5.2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica číslo konania
10Er/543/2010-33 zo dňa 15.8.2012 potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Dňa 1.8.2013 podal oprávnený: žalobca dovolanie zo dňa 30.7.2013 voči uzneseniu Krajského súdu v
Trnave číslo konania 3CoE/26/2013 zo dňa 28.5.2013. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody doručenou žalovanej v rozmedzí od 27.4.2012 do 30.4.2012 požiadal žalobca

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná
na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac,
že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo
dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnejmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch

podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré

je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 15.7.2010 bola

Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný
súd Senica dňa 15.10.2010 v časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a v časti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, teda rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 92. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním
viac ako 9 mesiacov, ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe. V sporovom konaní, ktoré je ovládané

dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním
skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným
v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je
premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom konaní,

ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania dňa 8.6.2010 do vydania rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.10.2010, ktorým vymedzením skutkového základu
uplatneného nároku je súd v prejednávanej veci viazaný. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo

žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V exekučnom konaní zistil súd
rozporexekučnéhotitulusozákonom,apretovčastižiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie uznesením zamietol a v rovnaký deň v časti poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Predmetné exekučné konanie je právoplatne skončené. Ohľadne prípadného prieťahu sa

neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v
celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie,
ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. V rámci exekučného konania má
súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.
Otakýtoprípadišloajvprejednávanejveci,pričomrozhodnutie,ktorýmsúdžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie v časti zamietol nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená
pätnásťdňová lehota. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv, keď objektívne nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote vzhľadom
na potrebu skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania.
Vplyv udelenia poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 15.10.2010 na priebeh exekučnéhokonania nebol preukázaný. Navyše exekúcia bola zastavená z dôvodu rozporu exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o poverení súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho
rozhodnutia nedomáhal. Žalobca síce v žalobe uvádza urgencie adresované exekučnému súdu a
žiadosti o poskytnutie informácie o stave konania, avšak v predmetnom exekučnom spise sa žiadne
takéto podania žalobcu nenachádzajú (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že by v dobe odo dňa doručenia žiadosti o udelenia poverenia až do dňa
udelenia poverenia bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, že uvedená doba viedla k strate
jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce
konečnévymoženiepohľadávky,keďževmnohých inýchexekučnýchveciachžalobcuakooprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené. V

zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na

objektívne dôvody, a to vydanie prvšieho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti a následné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti. V postupe
Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že
sa dopustil nesprávneho úradného postupu a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia
sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným

konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za neopodstatnenú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal
ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať,
že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková
škoda, či ujma. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho,

aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky
dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval
informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil
povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená
to,ževzniknákladovžalobcuakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávuavymáhaniepohľadávky

nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje
tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie
výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia
práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím

na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je
objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe
riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že

uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne
pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa
a súdnej praxe. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho
podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanieexekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov.
Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť
ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.

Na podporu svojej argumentácie predložil žalobca listinný dôkaz - Znalecký posudok číslo 1/2014 zo
dňa 17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom. Z uvedeného
znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovala majetková škoda na jednu

žalobu sumu 30,76 eura a v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovala
majetková škoda na jednu žalobu sumu 31,68 eura. Predloženie uvedeného znaleckého posudku
nemeníničnavyššieuvedenýchzáverochsúdu,keďžeodpoveďnaúlohuuloženúznaleckémuústavuje
spracovaná všeobecne na všetky žaloby podané žalobcom na súdy v Slovenskej republike a vychádza
pri mzdových nákladoch z priemernej hodnoty nominálneho fondu za obdobie rokov 2009-2012 a z
priemernej hodinovej mzdy pracovníkov za obdobie rokov 2009-2012, pri nákladoch na poštovné z

porovnania nákladov za časové obdobie rokov 2006 - 2012 so zohľadnením zvýšenia poštovného za
uvedené roky, pri nákladoch na telekomunikačné služby z porovnania nákladov na telekomunikačné
poplatky od rôznych mobilných operátorov za obdobie rokov 2006 - 2012, pri nákladoch na tlač z
analýzy nákladov od roku 2008 do 18.2.2009 a od 18.2.2009 do roku 2012, pri nákladoch na úpravu
informačného systému z priemerných nákladov za rok 2008 a časť roka 2009. Výsledkom znaleckého

posudku je tak určenie priemernej výšky majetkovej škody na jednu žalobu, čo nie je individualizáciou
tvrdenej majetkovej škody v konkrétnom prípade. Podľa žalobcu mu mala majetková škoda vzniknúť v
rôznych konaniach rôznym spôsobom, prekročením lehoty exekučnými súdmi na rozhodnutie rôznym
počtom dní a v rôznych rokoch. Navyše jednotlivé náklady žalobcu sú rozpočítané na ním podané
množstvo žalôb, resp. na ním tvrdeného počtu nesprávnych úradných postupov exekučného súdu,

bez toho, aby znalecký posudok vychádzal zo skutočných zistení, v akom množstve bol skutočne
v súdnych konaniach aj preukázaný nesprávny úradný postup exekučných súdov. Takýto znalecký
posudok nie relevantným dôkazom o výške tvrdenej škody žalobcu v tom ktorom konkrétnom spore a
navyše vychádza len v konaní z nepreukázaných údajov poskytnutých žalobcom znaleckému ústavu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd konštatuje, že predloženie uvedeného znaleckého posudku

nie je dôkazom o výške majetkovej škody v prejednávanej veci. Navyše súd v súdenom spore vyššie
konštatoval, že ani nebol preukázaný neprávny úradný postup exekučného súdu, a preto ani nemohlo
dôjsť k vzniku akejkoľvek škody žalobcovi v príčinnej súvislosti s neexistujúcim nesprávnym úradným
postupom.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,
nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.10.2010, a preto sa súd vznesenou
námietkou premlčania nezaoberal.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne

úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.