Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613219655
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613219655.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.
proti odporkyni B. T., C. XX.XX.XXXX, D. S. U. XXX, občianke SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr.PeterRybár,s.r.o.,Kuzmányho29,Košice,IČO:47234466ozaplateniezmenkovejsumy1321,83
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1321,83 Eur,

zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1321,83 Eur od 10.06.2010 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy 1321,83 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovejsumy,t.j.4,41Eur,náhradutrovkonania-súdnypoplatokvsume79Eurnaúčetnavrhovateľa
vedený v Poštovej banke, a.s. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, náhradu trov právneho zastúpenia v sume
291,68 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., advokáta a
konateľa na jeho účet vedený vo VÚB, a.s. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa doručenia
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy

1321,83Eur,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denne zozmenkovejsumy1321,83Eurod10.06.2010
do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 1321,83 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 4,41 Eur a náhrady trov konania.

Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 05.08.2009 na zmenkovú sumu 1321,83 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10.06.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
05.08.2009 na sumu 1321,83 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
10.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doposiaľ nezaplatila na zmenkovú sumu nič, na úroky nič.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej „Nariadenie“). Ako písomné dôkazy na podporu svojejpohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa
a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.
Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď,
ktoré prevzala dňa 12.12.2013, odpoveď súdu nedoručila.

Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom

členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Súd ústne
pojednávanie nariadil na deň 26.02.2014. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, jeho právny

zástupca neúčasť ospravedlnil a doplnil právnu argumentáciu navrhovateľa v ktorej poukázal na
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a
sp.zn. 41CoZm/35/2013 zo dňa 05.02.2014, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
navrhovateľa. Odporkyňa dňa 22.12.2013 udelila plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi, ktorý
doručil písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa dňa 26.02.2013. Zúčastnil sa pojednávania dňa

26.02.2014, ktoré súd odročil z dôvodu, že písomné vyjadrenie odporkyne doručil právnemu zástupcovi
navrhovateľa s výzvou, aby sa k nemu vyjadril.
Odporkyňa sa bránila tým, že vzťah medzi navrhovateľom a ňou bol založený zmluvou o úvere č.
615600086 dňa 25.08.2009 a že ide o vzťah spotrebiteľský na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 4 ods. 2 písm. g), i),

j), ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Súčasne poukázala
na rozhodnutia súdov, ktoré boli vydané v roku 2010, 2011, 2012 v exekučných veciach.

Keďže došlo k indosovaniu zmenky, kauzálne námietky by boli prípustné, len za splnenia podmienok §
17 Zákona zmenkového a šekového. Spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom,

s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, by bolo možné výlučne na základe
vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník neuniesol dôkazné
bremeno v zmysle § 17, prípadne § 10 Zákona zmenkového a šekového. Iba v prípade relevantných
námietok vznesených v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, by mohol súd vyhodnocovať
aj kauzálny vzťah medzi prvým majiteľom zmenky a odporkyňou, vykonať prípadne aj dôkazy, ktoré

účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho závery. Súd však nie je oprávnený urobiť to za dlžníka.
Preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke tak, ako
to vyplýva z čl. 5 ods. 3, 6 a 7 citovaného Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
Zák. č. 191/1950 Sb. a odporkyňa voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna

okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Z dôvodu, že Nariadenie neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na
Článok. 19 Nariadenia pri nariadení pojednávania súd postupoval podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.). Podľa Nariadenia Článok 2 bod 1. prvá veta toto nariadenie sa

uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu
súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov
a nákladov. S poukazom na ustanovenie § 115a a nasl. súd nevydával osobitné rozhodnutie o
nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia súd

rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda
účastníkov konania a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom
proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno
samostatne podať opravný prostriedok (Článok 5 bod 1 Nariadenia).Navrhovateľ bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 26.05.2014 (č.l. 96 spisu), odporkyňa dňa
26.05.2014 (č.l. 96 spisu). Obaja účastníci konania boli upovedomení o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku dňa 19.06.2014 (č.l. 101 spisu).

Súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej dňa 25.06.2014 o 08,15 hod.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskym

súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
10.06.2010 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu 1321,83 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od

10.06.2010“, keď zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 1321,83 Eur a dátum začiatku úročenia
10.06.2010. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 615600086.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava - slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného k 02.02.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Keďže zmenka bola odporkyňou ako vystaviteľom podpísaná na zabezpečenie peňažného záväzku,

ktorý mu vznikol ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na sumu 1321,83 Eur, súd sa oboznámil s fotokópiou zmluvy o úvere na č.l. 14
ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 21Er/120/2011, ktorý je pripojený k spisu sp.zn.
5C/155/2012 a nachádza sa na Krajskom súde Banská Bystrica. Po preskúmaní zmluvy o úvere mal
súd za to, že odporkyni ako dlžníčke bol poskytnutý úver za účelom povolania. Uvedená skutočnosť

vylučuje použitie ustanovení Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého § 3 ods.
2, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, preto

bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke tak, ako to
vyplýva z čl. 5 ods. 3, 6 a 7 citovaného Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
Zák. č. 191/1950 Sb. a odporkyňa voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať
koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a

to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľačl.5ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007oeurópskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebnéalebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o

odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod,
na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou

cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1
Nariadenia, ktorú v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom

pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhne niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože

pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Zo súdom vykonaného dokazovania, prečítaním úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok,zmenkyjezrejmé,žemedzipôvodnýmmajiteľomzmenky,spoločnosťouPohotovosť,s.r.o.a

odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni konkrétnu
sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola
vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli.
Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na
základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do

zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporkyňa meškala ku dňu splatnosti zmenky.

Včl.I§10Zákonazmenkovéhoašekového,jeobsiahnutáprávnaúpravapreblankozmenku,vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkouneúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením

sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a

teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na

seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu
tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto

rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.

Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná

vistazmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia

zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,

ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú

na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v

prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čoale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžníčka nepreukázala, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a
nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho
vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporkyne, že za
zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzoval návrh

navrhovateľa v danom prípade ako nárok zo zmenky.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby opatrovník odporkyne vzniesol voči
majiteľovi námietky, ak by bola odporkyňa spotrebiteľkou, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak
by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel

v konaní aj preukázať.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník

preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru súdu je to
výlučne odporkyňa, ktorá je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporkyňa, potom
má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba

zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo
zmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,atobezohľadunato,čijealeboniejespotrebiteľom.
Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,

kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti

povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Odporkyňa - dlžníčka zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, na prelomenie základnej zásady

obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového. Keďže došlo k indosovaniu zmenky, kauzálne
námietky by boli prípustné, len za splnenia podmienok § 17 Zákona zmenkového a šekového. Spájanie
navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým
majiteľom zmenky, by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveňza predpokladu, že by dlžník neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 17, prípadne § 10 Zákona
zmenkového a šekového. Iba v prípade relevantných námietok vznesených v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, by mohol súd vyhodnocovať aj kauzálny vzťah medzi prvým majiteľom

zmenky a odporkyňou, vykonať prípadne aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho
závery. Súd však nie je oprávnený urobiť to za dlžníka.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa

navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej

platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,
že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti
pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola

prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového

práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí ak
by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané

§ 17 Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia,
za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §
17 Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad

by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Súd pred verejným vyhlásením rozsudku skúmal, či navrhovateľom predložená zmenka je platná a či je

alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zmenkovým a šekovým.

Súd mal preukázané, že zmenka vystavená odporkyňou spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v
zmysle § 75 Zákona zmenkového a šekového a odporkyňa zmenkovú sumu doteraz neuhradila.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku
zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na

žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka

samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky
a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 Zákona
zmenkového a šekového.

Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade
vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj

takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky
práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny

nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovizmenkyrobiťlentakénámietky,ktorésazakladajúnaichvlastnýchvzťahoch.Ust.§17Zákona
zmenkového a šekového v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším
majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že odporkyňa v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.

vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by
mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ
však samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu

v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje
takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek riadnemu
doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe
dôkazov predložených navrhovateľom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1

Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam
uvedených dôkazov doručením odpovede odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola odporkyňou v konaní spochybnená,
súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal zmenkovú sumu aj s príslušenstvom tak, ako to vyplýva z

výroku tohto rozsudku.

Vdanejprávnejvecisúdvychádzalzprávnehonázoru,ktorývskutkovoaprávnetotožnejveciužvyslovil
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn.
41CoZm/35/2013 zo dňa 05.02.2014.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. So zreteľom na to, ženavrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy a to zaplatením súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 79 Eur. Tiež mu vznikli trovy právneho zastúpenia
vo výške 291,68 Eur vrátane DPH ktoré vyčíslil podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov takto:
3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné
podanie na súd - návrh, písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne, á 61,41 Eur), dvakrát režijný paušál
á 7,81 Eur, raz 8,04 Eur) s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1, § 13a písm. a), c), § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Povinnosť odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania právnemu

zástupcovi navrhovateľa vyplýva z § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy považoval súd za potrebné
na účelné uplatňovanie práva. Neúspešná odporkyňa si svoje trovy hradí sama.

Povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu do troch dní odo dňa doručenia rozsudku
vyplýva z č.l. 7 Nariadenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny
výkon rozhodnutia.