Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513211288
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513211288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti F., Q., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov,
matky: P. L. V., trvale bytom A., S. XX a otca: Q. F., trvale bytom A., X. XX, v skutočnosti bytom A., T. 1,
zastúpený: B. W. s.r.o. so sídlom v A., M. XX, na návrh otca o zmenu zverenia a o zníženie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa X.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa X.X.XXXX, sa otec domáhal zníženia svojej

vyživovacej povinnosti k maloletým deťom F., Q., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, na sumu 50,-€
mesačne u každého maloletého počnúc X.X.XXXX. Dôvodil tým, že jeho zamestnávateľ spoločnosť Q..
v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 a nasl. bol nútený postupne ukončiť prevádzkovanie živnosti
v oblasti pohostinstva. Prevádzkareň, v ktorej vykonával činnosť zásobovača a prevádzkara, uzavrel
jediný spoločník a konateľ J.. Q. F. v marci 2010 a v tom mesiaci ukončil aj pracovný pomer s ním.
Od toho času až do XX.X.XXXX bol aj napriek aktívnej snahe nájsť si prácu bez akéhokoľvek príjmu.
V spoločnosti Q. figuroval ako konateľ len za účelom odovzdania prevádzok majiteľom a nemal z tejto
činnosti príjem. Z tohto obdobia mu zostalo viacero dlhov, napr. voči C. banke, a.s., spoločnosti Y.

B. a z pôžičky I.. Vzhľadom na uvedené platil výživné v rokoch 2010 a 2011 nepravidelne a niektoré
splátky výživného nezaplatil vôbec, preto bol matkou detí podaný návrh na exekúciu, čím mu vznikli
ďalšie náklady na trovy exekúcie. Keďže nebol schopný plniť splátkový kalendár, stratil možnosť splátok.
Následne bolo na neho podané trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Trestným
rozkazom zo dňa X.X.XXXX mu uložil súd podmienečný trest odňatia slobody a povinnosť zaplatiť
zameškané výživné vo výške 7.440,80 €, z ktorej uhradil 3.000,-€. Napriek tomu vydal súdny exekútor
príkaz na odňatie jeho vodičského preukazu. Vzhľadom na zmenu výšky jeho príjmov v roku 2011 a

2012, existenciu príkazu na odobratie vodičského preukazu, výšku bežného výživného, ktoré je povinný
platiť nielen na maloletých ale aj na Q. a existenciu vysokého dlhu na zmeškanom výživnom je toho
názoru, že jeho mesačný čistý príjem nestačí po zohľadnení jeho oprávnených mesačných výdavkov na
úhradu výživného vo výške ako bolo určené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č.k. XXP/ XX/
XXXX-XXX a navyše aj existencia jeho pravidelných mesačných príjmov je ohrozená.

NávrhomzodňaX.X.XXXX,súdudoručenýmdňaX.X.XXXX,požiadalotecozmenuzvereniamaloletých
detí z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že onbude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých vždy dva po sebe nasledujúce týždne číselne
označené v kalendári poradovými číslami: 1., 2., 5., 6., 9., 10.,13.,14., 17., 18.,21., 22.,25.,26.,29.,
30.,33., 34.,37.,38., 41.,42., 45.,46., 49.,50., a to od pondelka prvého týždňa, v ktorom sú maloletí v

osobnej starostlivosti otca od 18.00 hod. nepretržite do pondelka týždňa nasledujúceho po druhom
týždni, v ktorom sú maloletí v osobnej starostlivosti otca do 18.00 hod. a v čase prázdnin nasledovne:
zimné prázdniny - každý rok od 1.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod. predposledného dňa prázdnin
určeného vyhláškou Ministerstva školstva SR, polročné prázdniny - každý párny rok od 18.00 dňa
predchádzajúceho dňu prázdnin do 18.00 dňa polročných prázdnin určeného vyhláškou Ministerstva

školstva SR, jarné prázdniny - každý nepárny rok od 18.00 dňa predchádzajúceho dňu prázdnin do
18.00 posledného dňa jarných prázdnin určeného vyhláškou Ministerstva školstva SR, letné prázdniny
- každý rok od 1.7. od 10.00 do 31.7. do 18.00, jesenné prázdniny - v nepárnom roku od 18.00 dňa
predchádzajúceho dňu prázdnin do 18.00 posledného dňa jesenných prázdnin určeného vyhláškou
Ministerstva školstva SR. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých vždy dva po
sebe nasledujúce týždne číselne označené v kalendári poradovými číslami: 3.,4.,7., 8.,11.,12., 15.,16.,

19., 20., 23.,24.,27.,28.,31.,32.,35.,36.,39.,40.,43.,44.,47.,48.,51.,52., a to od pondelka prvého týždňa,
v ktorom sú maloletí v osobnej starostlivosti matky od 18.00 hod. nepretržite do pondelka týždňa
nasledujúceho po druhom týždni, v ktorom sú maloletí v osobnej starostlivosti matky do 18.00 hod. a
v čase prázdnin nasledovne: polročné prázdniny - každý nepárny rok od 18.00 dňa predchádzajúceho
dňu prázdnin do 18.00 dňa polročných prázdnin určeného vyhláškou Ministerstva školstva SR, jarné

prázdniny - každý párny rok od 18.00 dňa predchádzajúceho dňu prázdnin do 18.00 posledného dňa
jarných prázdnin určeného vyhláškou Ministerstva školstva SR, letné prázdniny - každý rok od 1.8.
od 10.00 do 31.8. do 18.00, jesenné prázdniny - v párnom roku od 18.00 dňa predchádzajúceho dňu
prázdnin do 18.00 posledného dňa jesenných prázdnin určeného vyhláškou Ministerstva školstva SR.
Otec maloletých detí je povinný prevziať si maloleté deti vždy v pondelok o 18.00 hod. podľa vyššie

uvedeného rozpisu týždňov, kedy majú byť maloleté deti v jeho starostlivosti a v čase prázdnin v
ustanovený čas v mieste bydliska matky a matka je povinná prevziať si maloleté deti vždy v pondelok o
18.00 hod. podľa vyššie uvedeného rozpisu týždňov, kedy majú byť maloleté deti v jej starostlivosti a v
čase prázdnin v ustanovený čas v mieste bydliska otca, pričom obidvaja rodičia sú povinní maloleté deti
na vystriedanie osobnej starostlivosti riadne a včas pripraviť spolu s nachystanými osobnými vecami

a všetkými školskými potrebami. Výživné by na maloleté deti nebolo určené. Aj v tomto návrhu otec
poukázal na rovnaké skutočnosti týkajúce sa jeho osoby v súvislosti s plnením výživného na maloleté
deti ako v návrhu o zníženie výživného, pričom doplnil, že po podaní zmieneného návrhu došlo medzi
rodičmi maloletých detí k rokovaniam vo veci striedavej osobnej starostlivosti. Návrh o zmenu zverenia
oprel o Čl. 7 ods. 1 a Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a Čl. 32 ods. 4 Základnej listiny práv

a slobôd. Uviedol, že maloleté deti sú vo veku, keď výlučná starostlivosť matky nie je nevyhnutná a
striedavá rodičovská starostlivosť by jemu a maloletým deťom umožnila rozvíjať ich vzájomný vzťah.
Striedavá rodičovská starostlivosť by mu umožnila vynahradiť maloletým deťom osobnou starostlivosťou
to, čo im z dôvodu nízkych príjmov nemôže zabezpečiť po finančnej stránke. Pracuje v A. a vzhľadom
na predmet jeho činnosti si vie zariadiť čas tak, aby sa maloletým deťom venoval, vychovával ich a

zabezpečoval osobnú starostlivosť v čase, keď nie sú v školskom zariadení. Jeho súčasné bydlisko
v spoločnej domácnosti s rodičmi je vzdialené 5 minút chôdze od súčasného bydliska matky. V jeho
bydlisku majú deti spoločnú izbu zariadenú zodpovedajúc ich veku, záujmom a potrebám. Z finančného
hľadiska nie je schopný hradiť súdom stanovené výživné na maloleté deti, ale z časového hľadiska je
schopný zabezpečiť všetky potreby maloletých detí a má záujem aktívne sa podieľať na ich výchove.

Uznesením zo dňa 17.10.2013, č.k. XXP/XXX/XXXX, boli konania o oboch návrhoch otca spojené na
spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.

Písomným podaním zo dňa 12.8.2013, súdu doručeným dňa 15.8.2013, otec pozmenil svoj návrh o
zníženie výživného tak, že počiatok zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom navrhol
už od X.X.XXXX.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec zotrval na svojich návrhoch s tým, že pokiaľ by maloleté deti
neboli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, tak žiada znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k nim
od X.X.XXXX na sumu 50,-€ mesačne na každé.Matka sa k návrhu otca týkajúceho sa striedavej starostlivosti vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí ani ona
ani maloleté deti. Za 13 rokov nebol vytvorený vzťah medzi deťmi a otcom a jeho rodičmi. Stará matka
navyše fajčí a maloletý P. je astmatik. Otec sa s deťmi stýka len sporadicky a starí rodičia vôbec, otec v

poslednom čase len tak, že staršiemu synovi prinesie liek, ktorý mu predpísal lekár, keď otca oslovila, že
už naň nemá peniaze. Ani v tomto ani v minulom roku sa spolu vôbec nestýkali, s otcom boli deti v roku
2011 len na lyžovačke počas predĺženého víkendu. V byte starých rodičov nie sú vytvorené podmienky
pre deti. Nesúhlasila ani s návrhom o zníženie výživného s poukazom na to, že ide o dospievajúcich
chlapcov, Q. meria 190 cm a má obuv č. 46, navštevuje ôsmy ročník ZŠ, P. siedmy ročník ZŠ a má

bezlaktózovúdiétu,Q.zasahistamínovúdiétu,nemôžekonzumovaťkuraciemäso,múku,ryžu,zemiaky,
niektoré druhy zeleniny.

Kolízny opatrovník po vykonanom šetrení a pohovore s maloletými deťmi skonštatoval, že s ohľadom
na vek detí je potrebné rešpektovať ich vôľu, preto striedavú starostlivosť nepovažoval za vhodnú a k
návrhu o zníženie výživného sa nepripojil.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.9.2004, č.k. XX E. XX/XX, a maloleté deti Q. a P. spoločne s
vtedy ešte tiež maloletou sestrou Q., nar. X.X.XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti matky.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.11.2008, č.k. XXP/XX/XXXX, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.4.2009, č.k. XXCoP XX/XX, bola zvýšená vyživovacia povinnosť
otcakmaloletýmdeťomod4.4.2008,naQ.zosumy4.500,-Sknasumu6.000,-Sk,naQ.zosumy3.500,-

Sk na sumu 5.000,-Sk a na P. zo sumy 2.000,-Sk na sumu 3.500,-Sk. V tej dobe bola Q. študentkou
2. ročníka súkromnej strednej školy, obaja chlapci boli žiakmi základnej školy, zdravotné problémy mal
iba Q., nosil špeciálne ortopedické vložky. Matka podnikala od roku 2006, v daňovom priznaní za rok
2007 uviedla výšku príjmov 32.238,-Sk a výdavkov 19.494,-Sk, vlastnila 4-izbový byt, ktorý nadobudla
v rámci vyporiadania BSM, keď otcovi v zmysle dohody poskytla osobný automobil M. Y. ohodnotený

sumou 334.534,-Sk, žila sama so všetkými tromi deťmi. Otec bol od roku 2003 zamestnaný v Q., ktorej
jediným spoločníkom bol jeho otec, pracoval ako prevádzkar na kratší pracovný úväzok, pričom dĺžku
toho úväzku uviesť nevedel, jeho zamestnávateľ vyčíslil priemerný mesačný príjem otca za rok 2007
sumou 13.438,-Sk netto, v inom doklade doručenom súdu ten istý zamestnávateľ vyčíslil príjmy otca
v období od apríla do decembra 2007 v priemernej výške 3.356,-Sk netto a za prvých 10 mesiacov

roku 2008 vo výške 3.423,-Sk netto priemerne. Sám otec uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je
13.000,-Sk netto, čo je jeho oficiálny plat a 3.500,-Sk je jeho neoficiálny plat, keďže pracuje na polovičný
úväzok, má vyplácanú polovičnú mzdu. Ako vyučený autolakovač v tomto odbore pracoval do roku 1990.
Vlastnil auto M. H. a od kamaráta mal požičané auto R. T., naftu a všetky jeho potreby mu zabezpečovali
rodičia, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. V uvedenom konaní bol ako svedok vypočutý otec otca -

jeho zamestnávateľ ktorý uviedol, že relevantný doklad o príjme otca je ten, v ktorom je vyčíslený príjem
cca 3.500,-Sk mesačne netto a na otázku súdu, prečo vyčíslil čistý priemerný mesačný príjem otca vo
výške 3.500,-Sk a aj vo výške 13.438,-Sk uviedol, že na to odpovedať nemusí, otec má taký príjem ako
70% Slovákov, žije s nimi v ich domácnosti a oni mu všetko, čo potrebuje dajú, pretože má tak nízky
príjem. Obaja rodičia boli rozvedení, iné vyživovacie povinnosti nemali.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.10.2013, č.k. XXC XXX/XXXX, bol schválený
súdny zmier, ktorým sa v tej veci navrhovateľ - otec maloletých detí, zaviazal prispievať na výživu v
tej veci odporkyne - plnoletej sestry maloletých detí Q. F. sumou 50,-€ mesačne počnúc 4.4.2013. Ako
študentka L. B., H. v dobe od 1.9.2012 do 30.6.2013 mala Q. vyplácané sociálne štipendium vo výške
170,-€ mesačne.

V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli. V obchodnom
registri evidovaná nie je. V živnostenskom registri má od X.X.XXXX zapísané predmety činnosti:
kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru za účelom
jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť, poradenská
činnosť v oblasti zdravej výživy a životného štýlu, reklamná, propagačná a inzertná činnosť, lektorská

činnosť v rozsahu voľnej živnosti, administratívne práce, aranžérske práce, vedenie účtovníctva,činnosť ekonomických, organizačných a účtovných poradcov, prevádzkovanie zariadení slúžiacich
na regeneráciu a rekondíciu, prevádzkovanie odstavných plôch a garáží slúžiacich na umiestnenie
najmenej 5 vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľností, nákup,

predaj a prenájom motorových vozidiel, prenájom hnuteľných vecí v rozsahu voľnej živnosti, prenájom
nehnuteľností spojený s poskytovaním doplnkových služieb, poskytovanie služieb starostlivosti o dieťa s
výnimkoučinnostíuvedenýchvzákoneč.195/1998Zb.osociálnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,
predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov,
piva, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne

vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných
mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál, technicko-organizačné zabezpečenie
kultúrnych,spoločenskýchašportovýchpodujatíačistiaceaupratovaciepráce.Vovšetkýchpredmetoch
je činnosť pozastavená od 9.7.2012 do 9.7.2014. V daňovom priznaní za rok 2011 matka uviedla
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 7.782,20 €, základ dane 7.412,04 €, príjmy zo živnosti
992,20 €, výdavky zo živnosti 2.958,52 €, daňovú stratu 1.966,32 € a daňový preplatok 1.323,72 €. V

daňovom priznaní za rok 2012 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 9.956,94 €, základ
dane 9.065,40 €, daňový preplatok 676,44 € a nulový príjem zo živnosti. Matka pracuje vo firme B. V.,
s.r.o. kde dosiahla čistý mesačný príjem v priemere 587,59 v roku 2011, 627,30 € v roku 2012, 502,45 €
v roku 2013 a v dobe od januára do mája 2014: 520,61 €. Zároveň vo firme B. B., s.r.o., mala priemernú
čistú mesačnú mzdu v roku 2013: 56,12 € a v rovnakej výške aj priemernú čistú mesačnú mzdu v dobe

od januára do mája 2014. Matka má tiež uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s Úradom pre verejné
obstarávanie od 2.1.2014, pričom od januára do mája tu zarobila v priemere 131,74 € netto mesačne.
Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava mala vyplatené ošetrovné v 2/2011 vo výške 12,30 €, v 3/211
vo výške 98,10 €, v 12/2012 vo výške 164,50 €, v 2/2013 vo výške 159,90 € a v 5/2014 vo výške 106,90
€. So všetkými tromi deťmi žije v 4-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, iné nehnuteľnosti

nevlastní, cenný hnuteľný majetok nemá. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že má diagnostikované
vertigo a alergiu, musí užívať enzým na trávenie, ale z finančných dôvodov si liek nekupuje, dodržiava
diétu.

Otec je rozvedený, bez ďalších vyživovacích povinností. V živnostenskom registri má od 1.8.2012
zapísaný predmet podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Od 5.4.2011

je v obchodnom registri zapísaný ako jeden z dvoch spoločníkov firmy Q. s.r.o. so splateným vkladom
X.XXX,-€, druhým spoločníkom je jeho otec J.. Q. F.. Konateľom spoločnosti je otec maloletých detí.
Predmetom činnosti spoločnosti je: pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, kúpa
tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod), prevádzkovanie nevýherných automatov a prenájom motorových vozidiel.

Uvedená firma za roky 2011, 2012 a 2013 daňové priznania nepodala. Vo svojich daňových priznaniach
otec ako fyzická osoba uviedol, za rok 2012: príjmy zo živnosti 3.443,19 €, výdavky zo živnosti 1.377,28
€, základ dane 2.065,91 € a žiadnu daň a za rok 2013: príjmy zo živnosti 3.282,78 €, výdavky zo
živnosti 1.313,11 €, základ dane 1.969,67 € a žiadnu daň. Daňové priznanie za rok 2011 otec nepodal.
V súčasnosti otec pracuje na dohodu o vykonaní prác ohľadom zastupovania predaja vína a podpory

predaja vo firme W., s.r.o., dohodnuté práce vykonáva v jej prevádzkach ako živnostník, odmena mu je
vyplácaná v pevnej mesačnej sume 200,-€ + výnosy 10% z mesačného predaja do 9.000,-€ a 6% nad
9.000,-€, potvrdenie o uvedenom vystavil konateľ spoločnosti W. R., ktorý je jediným spoločníkom firmy
a synom otcovej sestry, ktorý žije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti u otcových rodičov.
Podľa vlastného udania otec v dobe od 1/2011 nikde nepracoval, nemal ani živnosť, posledný pracovný

pomer mal vo firme svojho otca Q. od roku 2002 do roku 2008, kedy dostal výpoveď, pretože firma
skončilasvojučinnosť.Následnenevykonávalžiadnupracovnúaktivituaždovystaveniaživnostenského
listu, resp. od 15.6.2012 začal pracovať na základe živnosti, o ktorú predtým požiadal, vo firme R. B.,
s.r.o., kde prácu vykonával ešte pred vystavením živnostenského listu a práce fakturoval až následne,
prišiel ale o prácu, keď mu exekútor odňal vodičské oprávnenie pre neplnenie výživného, preto jazdil

vtedy na čierno, až kým ho nezastavila na hraniciach polícia. Podľa konateľky tejto spoločnosti tu mal
približný mesačný príjem 540,-€, a keďže u nich pracoval na živnosť, všetky výdaje si hradil sám. Podľa
otca firma Q. ukončila činnosť dňom, kedy on do nej vstúpil ako konateľ, stalo sa tak preto, aby sa to
zlikvidovalo, želal si to jeho otec, firma je nečinná a on a jeho otec nemajú peniaze na jej likvidáciu. J..
Q. F. dňa XX.X.XXXX písomne potvrdil, že firma skončila ako taká existovať vystúpením Q. W. z firmy,

v roku 2011 sa mala zbaviť všetkých prevádzok a ukončiť činnosť, prevádzky skončila prevádzkovať
6/2011, prevádzky vrátila pôvodným vlastníkom nehnuteľností, od konca roku 2010 firma nemá žiadnepríjmy, zamestnanci boli postupne prepustení do 9/2011, Q. F. nikdy nebol zamestnancom spoločnosti,
ani žiadne peniaze od spoločnosti neprevzal, spoločnosť nemala žiaden majetok a predajom inventáru
sa pokryli dlhy (nájomné, energie) spoločnosti. J.. Q. F. dňa XX.X.XXXX písomne tiež potvrdil, že firma

Q. skončila svoju činnosť v roku 2010/3 zatvorením (zrušením) prevádzok, ktoré boli v prenájme, Q.
F. bol zamestnaný ako zásobovač a prevádzkar za cca 400,-€ mesačne s tým, že bývanie a stravu
mal zabezpečenú, so všetkými zamestnancami bol pracovný pomer ukončený k dátumu 2010/3, firma
nevykonáva žiadnu činnosť a ani iné aktivity, nemá žiadny príjem peňazí, je zadĺžená a pracuje sa na
jej likvidácii. Otec je absolventom SOU dopravného bez maturity, odbor autolakovač, má tiež kuchársky

kurz, tvrdil, že ani v tejto profesii sa mu nepodarilo zamestnať sa. Zdravotný stav mu nezvyšuje náklady
na výživu a ani mu neobmedzuje pracovnú spôsobilosť. Je nemajetný, žije v 3-izbovom byte u rodičov,
kde užíva najväčšiu izbu s balkónom, druhú izbu užívajú jeho rodičia a tretiu synovec, pre ktorého teraz
pracuje ako šéf vínotéky na základe živnosti od jej založenia v marci 2014 na C. ul. v F.. Doposiaľ mal
vyplatené zo zisku firmy za marec 120,-€, za máj 420,-€ a za jún ešte práce nefakturoval. Na otázku
súdu, ako môže vykonávať prácu šéfa vínotéky podľa živnostenského oprávnenia, ktoré má pre predmet

činnosti vedenie cudzieho motorového vozidla otec odpovedal, že zatiaľ si to v živnostenskom liste ešte
„neopravil“.

Maloleté deti sú vo veku, Q. 15 rokov a P. trinásť rokov, v školskom roku 2013/2014 je Q. ôsmak a
P. siedmak základnej školy. Obaja chlapci majú zdravotné problémy, Q. musí dodržiavať histamínovú
diétu a P. bezlaktózovú diétu. Platenej záujmovej aktivity sa deti nezúčastňujú, čo matka zdôvodňuje

nepriaznivou finančnou situáciou.

Trestným rozkazom zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XT/XXX/XX Okresný súd Bratislava V uznal otca
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy voči maloletým deťom a odsúdený bol na trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň
mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné matke maloletých detí ako

poškodenej vo výške 4.652,42 € a vo výške 2.788,38 € voči poškodenej Q. F..

Dňa XX.X.XXXX vykonal kolízny opatrovník pohovor ohľadne striedavej osobnej starostlivosti s
maloletým Q., ktorý uviedol, že s otcom sa stretáva tak asi raz mesačne, otec mu nosí histamín a
stretávajúsapreddomomnaS.,prípadnesisadnúdoauta,užasištyrirokysinerobiaspoločnýprogram.
Na T. ul. bol naposledy keď mal asi 6-7 rokov. V súčasnosti sa nestretáva so starými rodičmi z otcovej

strany. Nie je to preto, že by mu mama zakazovala, ale títo o to neprejavujú záujem. Otec si spomenie
napr. na jeho meniny, keďže sa volajú rovnako, ale na bratove meniny zabudol. Teraz im už nedáva ani
darčeky. V. Q. striedavú starostlivosť jednoznačne odmietol s tým, že chce zostať v starostlivosti matky.
Dňa XX.X.XXXX bolo vykonané kolíznym opatrovníkom šetrenie v mieste bydliska matky a maloletých
detí a zároveň aj pohovor s maloletým P.. P. uviedol, že s bratom má jednu izbu, sestra Q., ktorá študuje

v C., má ďalšiu. S otcom sa stretáva občas, napr. keď potreboval požičať lyže, nechodia spolu na žiadne
výlety, k starým rodičom na T. nechodí, spal u nich len vtedy, keď bol malý, v súčasnosti sa s nimi
nestretáva. Nechce byť zverený do striedavej starostlivosti, je zvyknutý s mamou a súrodencami. Otec
honechce12rokov,lenpredpojednávaním. Šetrenímvdomácnostimatkybolozistené,žerodinaobýva
4-izbový byt stavebne upravený, chlapci majú spoločnú izbu, kde majú vytvorené vhodné podmienky

i pre prípravu do školy, každý má svoj pracovný kútik. Plnoletá Q. obýva ďalšiu izbu, obývacia izba
je spojená s halou, zasklený balkón s kuchyňou. Celý byt je vkusne a účelne zariadený, udržiavaný v
čistote a poriadku.

Dňa XX.X.XXXX bolo vykonané kolíznym opatrovníkom šetrenie v mieste bydliska otca na T. X v A.. Otec
sa v čase šetrenia v domácnosti nenachádzal, prítomní boli jeho rodičia a ich vnuk W. R.. Starí rodičia

uviedli, že 3-izbový byt je vlastníctvom ich dcéry V. K. (R.), ktorá t.č. žije v D.. K bytu majú dispozičné
právo. Býva s nimi ich vnuk W. R., ktorý bude končiť strednú školu a ich syn Q. - otec maloletých detí.
Byt užívajú tým spôsobom, že starí rodičia obývajú jednu izbu, vnuk a otec maloletých detí druhú. Pre
maloleté deti je pripravená ďalšia izba, ktorá doteraz slúži ako obývačka. Byt je stavebne upravený,
udržiavaný v čistote a poriadku, vkusne zariadený. Starí rodičia súhlasia, aby maloleté deti bývali s nimi v

spoločnej domácnosti a boli otcovi zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja sú dôchodcovia av prípade potreby môžu synovi pomôcť. Otec maloletých vie variť a robiť všetky domáce práce. Maloleté
deti ich domácnosť navštívili, ale neprespávajú u nich.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek

a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia zisťoval názor maloletých detí na striedavú osobnú
starostlivosť prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Názor maloletých detí bol zistený pri pohovore s

maloletým Q. dňa XX.X.XXXX a pri pohovore s maloletým P. dňa XX.X.XXXX. Ani jedno z maloletých
detí so striedavou starostlivosťou obidvoch rodičov nesúhlasilo, obe chcú naďalej zostať v osobnej
starostlivosti matky.

Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z obsahu vyššie citovaného § 24 ods. 2 Zák. o rodine vyplýva, že ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí súd skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

Účelom inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým zachovať maloletým deťom možnosť
rovnakej miery výchovného pôsobenia obidvoch rodičov v ďalšom období, kedy už pre rozpad

partnerského vzťahu rodičov nemôžu zdieľať spoločnú domácnosť súčasne s obidvomi rodičmi. To
znamená, že o striedavej osobnej starostlivosti je možné uvažovať hlavne v rámci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov, alebo po
ukončení ich partnerského spolužitia. V danom prípade sa obidve maloleté deti nachádzajú vo výlučnej
starostlivosti matky už od roku 2004, kedy bolo manželstvo rodičov rozvedené, teda po obdobie 10-tich

rokov. Ako samotní maloletí uviedli, s otcom sa po dlhšie obdobie stretávajú iba sporadicky, jeho domáce
prostredie nenavštevujú, netrávia spoločné dovolenky, nemajú spoločné voľnočasové aktivity.

Striedavá starostlivosť kladie na obidvoch rodičov maloletého dieťaťa požiadavky týkajúce sa ich
výchovnej spôsobilosti, pričom podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov
a ich schopnosť dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa, ale tiež na podmienkach

striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa, teda nielen na financovaní
potrieb materiálnych, ale aj na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti, napr.
návšteva záujmových krúžkov, podporovanie dieťaťa v jeho záľubách, a pod.V prípade maloletých detí je zrejmé, že rodičia sa dokázali dohodnúť na tom, že otec v poslednom
období zabezpečuje staršiemu synovi liek, ktorého úhradu matka nezvláda. Otec matke vytýka, že
neakceptovala jeho finančnú situáciu a podala na neho trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej

povinnosti k deťom a návrh na exekúciu. Je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí nie sú
na takej úrovni, aby dokázali spoločne zabezpečovať materiálne potreby detí, keď otec neplnením si
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom prenechal túto povinnosť na matku, ktorá sa snaží zabezpečiť
si vyšší príjem pracovnou aktivitou u viacerých zamestnávateľov.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom
pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené.

Z dikcie zákona pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť
realizovať. Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do
výchovy každého z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, vzťahu k obom
rodičom, vzdialenosti bydlísk rodičov, ich bytových podmienok a osobných pomerov, ale tiež charakteru

školy, ktorú dieťa navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít.

Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy prioritný nad
záujmom jeho rodičov.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
pre striedavú starostlivosť maloletých detí. Za jediné pozitívum v jej prospech možno považovať blízkosť

bydlísk rodičov.

Ani jedno z maloletých detí nesúhlasí so zmenou zverenia z osobnej starostlivosti matky do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V dôsledku ich veku a k nemu primeranej rozumovej vyspelosti je
potrebné ich názor akceptovať. Z výpovedí detí je zrejmé, že k otcovi nemajú vytvorený taký vzťah, ktorý
by zodpovedal tomu, aby po období 10-tich rokov uplynulých od rozvodu manželstva rodičov každé dva

týždne menili doterajšie bydlisko, kedy by sa premiestňovali do domácnosti starých rodičov zo strany
otca. Nie je vinou detí ani ich matky, že sa styk otca s deťmi nerealizoval za uplynulé obdobie v takom
rozsahu, aby sa medzi nimi rozvíjali vzájomné vzťahy na úrovni aspoň približnej, aká je medzi deťmi a ich
matkou.Otecnikdynepožiadalosúdnuúpravustykusmaloletýmideťmiadetisamépotvrdili,žeotecmá
o ne záujem až teraz v súvislosti so súdnym konaním. Zamietavý postoj matky k striedavej starostlivosti

preto nie je možno vyhodnotiť ako obštrukciu, keďže matka akceptuje názor detí a poukazuje na to, že
nie je vytvorený vzťah medzi deťmi a otcom a ani deťmi a otcovými rodičmi.

Dôležitou skutočnosťou je aj to, že otec nemá vytvorené dostatočné materiálne podmienky pre výkon
striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí. Nemá vlastné bývanie, býva v domácnosti svojich
rodičov, ktorú títo vedú v byte svojej dcéry (sestry otca maloletých detí) žijúcej v zahraničí. Táto okolnosť

nesvedčí o stabilite bytových pomerov otca. Kým u matky majú deti v jej 4-izbovom byte vlastnú izbu,
pričom v domácnosti žije len jedna ďalšia osoba, plnoletá sestra chlapcov, v 3-izbovom byte u otca
žijú okrem neho starí rodičia a ich plnoletý vnuk. Je nesporné, že bývanie u matky poskytuje deťom
väčší komfort, a tým aj lepšie možnosti pre prípravu do školy, záujmy a relax, než otcove bydlisko.
Ďalšou dôležitou okolnosťou je, že u otca sa jedná v podstate o domácnosť jeho rodičov. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že medzi nimi a maloletými deťmi nie je vytvorený žiaden vzťah, spoločne sa
nestýkajú, nemajú spoločné aktivity. Keďže starí rodičia a maloletí chlapci nie sú na seba navyknutí, v
prípade navrhovanej zmeny zverenia by mohlo dôjsť k vzájomným diskrepanciám v oblasti ich nárokov
na životné prostredie a životný štýl, a to aj v dôsledku generačných rozdielov, čo by sa nesporne prejavilo
aj v správaní detí, a pokiaľ sú ich doterajšie vzťahy v podstate nevybudované, určite by to neprospelo

ani deťom ani starým rodičom samotným.

Keď otec dôvodí tým, že striedavá rodičovská starostlivosť by mu umožnila vynahradiť maloletým
deťom osobnou starostlivosťou to, čo im z dôvodu nízkych príjmov nemôže zabezpečiť po finančnejstránke, tu je nutné zdôrazniť, že potreba osobnej starostlivosti rodičia, ktorou čiastočne vyvažuje svoju
finančnú účasť na opatere maloletého dieťaťa, klesá priamo úmerne s vekom dieťaťa a v prípade
maloletého Q. a P. už nie je na takej úrovni, aby vyvážila materiálnu starostlivosť. Z vyjadrenia otca

vyplýva, že osobnou účasťou na starostlivosti o deti by podľa všetkého pre jeho nepriaznivú ekonomickú
situáciu zostala podstatná časť materiálneho zabezpečenia detí na matke, pričom zmyslom striedavej
osobnej starostlivosti bez určenia výživného je, aby obidvaja rodičia v rovnakej miere deťom finančne
zabezpečovali stravovanie, ošatenie a obutie, školské potreby, záujmové aktivity a všetko ostatné, čo
prináleží k ich bežnému životu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu otca o zmenu zverenia maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nie je možné vyhovieť, keďže takáto forma
starostlivosti pre maloleté deti Q. a P. nie je v ich záujme. Medzi otcom a maloletými deťmi nie sú
vybudované vzájomné vzťahy tak, aby otec dokázal zastať pozíciu výchovného činiteľa rovnakou mierou
ako matka, ktorá sa stará o deti sama viac ako desať rokov. Otec nemá vytvorené ani materiálne
podmienky pre výkon striedavej osobnej starostlivosti. Jeho návrh o zmenu zverenia do striedavej

osobnej starostlivosti v kontexte s jeho ďalším návrhom o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom sa javí ako účelový v snahe dosiahnuť čo najmenšiu účasť na materiálnom zabezpečení svojich
maloletých detí, preto súd tento návrh ako neopodstatnený zamietol.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Doterajšia výška výživného na maloleté deti bola určená pred bezmála šiestimi rokmi (11/2008).
Uplynutím tejto doby sa zákonite výdavky spojené s ich výživou neznížili, naopak primeraným spôsobom
v dôsledku neustáleho rastu životných nákladov, ale predovšetkým v dôsledku fyzického a psychického
vyspievania detí stúpli. Medzičasom obaja chlapci prešli na druhý stupeň základnej školy, aktuálne

končia ôsmy a siedmy ročník. Pribúdajúcim vekom sa zmenil aj charakter ich záľub, záujmov a vyplnenia
voľného času, na ktoré majú z hľadiska osobnostného vývoja oprávnený nárok, a ktoré taktiež prinášajú
určité finančné náklady. U oboch detí sa tiež zvýšili nároky na výživu v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu, obe musia dodržiavať diétne stravovanie.

V čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom bola matka aktívna ako živnostníčka a súd vychádzal

z obsahu jej daňového priznania za rok 2007, kde uviedla výšku príjmov 32.238,-Sk a výdavkov 19.494,-
Sk. V súčasnosti má živnosť pozastavenú, pracuje vo firme B. V. kde dosiahla čistý mesačný príjem v
priemere 502,45 € v roku 2013 a v dobe od januára do mája 2014: 520,61 €, zároveň vo firme B. B.,
s.r.o., mala priemernú čistú mesačnú mzdu v roku 2013: 56,12 € a v rovnakej výške aj priemernú čistú
mesačnú mzdu v dobe od januára do mája 2014 a má tiež uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s U.

W. od X.X.XXXX, pričom od januára do mája tu zarobila v priemere 131,74 € netto mesačne. Zmenil sa
teda charakter jej príjmu, má v podstate tri zamestnania.

Otec v dobe predošlého súdneho konania o výživnom bol zamestnaný vo firme Q. ktorej jediným
spoločníkom bol jeho otec, pracoval ako prevádzkar na kratší pracovný úväzok, pričom dĺžku toho
úväzku uviesť nevedel, jeho zamestnávateľ vyčíslil priemerný mesačný príjem otca za rok 2007 sumou

13.438,-Sk netto, v inom doklade zasa za obdobie od apríla do decembra 2007 v priemernej výške
3.356,-Sk netto a za prvých 10 mesiacov roku 2008 vo výške 3.423,-Sk netto priemerne, sám otec
uviedol,žejehopriemernýmesačnýpríjemje13.000,-Sknetto,čojejehooficiálnyplata3.500,-Skjejeho
neoficiálny plat, keďže pracuje na polovičný úväzok, má vyplácanú polovičnú mzdu. V súčasnosti otec
pracuje na dohodu o vykonaní prác uzavretú so svojim synovcom ohľadom zastupovania predaja vína a

podporypredajavofirmeW.,s.r.o.,dohodnutéprácevykonávavjejprevádzkachakoživnostník,odmena
mu je vyplácaná v pevnej mesačnej sume 200,-€ + výnosy 10% z mesačného predaja do 9.000,-€ a
6% nad 9.000,-€. V živnostenskom registri má od 1.8.2012 zapísaný predmet podnikania poskytovanie
služby vedenia cudzieho motorového vozidla, od 5.4.2011 je v obchodnom registri zapísaný ako jedenz dvoch spoločníkov firmy Q.. so splateným vkladom 3.320,-€, druhým spoločníkom je jeho otec J.. Q.
F., konateľom spoločnosti je otec maloletých detí.

Obidvom rodičom trvá spoločná vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, študentke vysokej školy.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Zdôvoduvekumaloletýchdetíužniejemožnézohľadňovaťosobnúopaterumatkyakoistúkompenzáciu
jej finančnej povinnosti k nim v takej miere, ako v predošlom období.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové
zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a
povinností (mimo výživného).

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby

základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná
časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere
prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby,
dovolenky atď., to všetko primerané jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,

ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť,
miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a
druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej

v obchodnom registri.

Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať,
ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.Otec sa domáha v prípade, že súd nevyhovie jeho návrhu o zmenu zverenia maloletých detí z matkinej
osobnej starostlivosti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zníženia svojej vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom na sumu 50,- € mesačne na každé v zmysle pozmeneného návrhu už

od X.X.XXXX.

Každým znížením výživného na maloleté dieťa dochádza k poškodeniu jeho záujmov, keďže tým
zákonite nastáva pokles jeho životnej úrovne. V prípade, že u povinného rodiča nastanú podmienky,
ktoré zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu odôvodňujú, súd musí v dôsledku
podstatnej zmeny pomerov rozhodnúť o novej výške výživného, a to aj v neprospech oprávneného.

Musí ísť pritom len o takú závažnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča, ktorá je trvalého
alebo dlhodobého charakteru, a ktorá nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla jeho subjektívnym
zavinením, napr. odchod do starobného dôchodku, kedy sa jediným príjmom rodiča stáva starobný
dôchodok, o invalidizáciu či dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča majúce za
následok stratu jeho spôsobilosti vykonávať dovtedajšie povolanie, a s tým spojené výrazné zníženie
jeho príjmu, alebo aj zvýšenie nákladov na vlastnú obživu (za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné

pomôcky a pod.).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od určenia doterajšieho výživného na maloleté deti u otca
nedošlo k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej by nemohol
vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť a nedošlo ani k úbytku jeho zručností a schopností vykonávať
závislú činnosť či samostatnú zárobkovú činnosť následkom veku, nepribudli mu ani nové vyživovacie

povinnosti, došlo dokonca k uzavretiu súdneho zmieru medzi ním a plnoletou dcérou o znížení jeho
vyživovacej povinnosti k nej.

Otec má odborné vzdelanie, je absolventom SOU dopravného bez maturity v odbore autolakovač, má
tiež kuchársky kurz a jeho tvrdenie, že v týchto profesiách sa mu dlhodobo nedarí zamestnať sa, súd
považuje za tendenčné, nakoľko otec žije v hlavnom meste s najväčšou koncentráciou pracovných

ponúk v štátnom i súkromnom sektore, kde má široké možnosti zabezpečiť si príjem z pracovnej aktivity
vykonávanej nielen v trvalom pracovnom pomere, ale aj na základe dohody o vykonaní práce, resp. z
brigádnickej činnosti. V predošlom období bol zamestnaný u svojho otca, v súčasnosti pracuje pre firmu
synovca, je teda zrejmé, že otec účelovo orientuje pracovnú aktivitu na firmy svojich príbuzných.

Od doby určenia doterajšieho výživného sa otec stal držiteľom živnostenského oprávnenia, od

X.X.XXXX má v živnostenskom registri zapísaný predmet podnikania poskytovanie služby vedenia
cudzieho motorového vozidla a od X.X.XXXX je zapísaný aj v obchodnom registri ako jeden z dvoch
spoločníkov firmy Q.. so splateným vkladom 3.320,-€ (druhým spoločníkom firmy je jeho otec J.. Q. F.),
otec je zároveň konateľom tejto spoločnosti.

Pokiaľotecdôvodítým,ženemôževykonávaťpredmetčinnostizapísanývživnostenskomregistri,keďže

prišiel o vodičské oprávnenie v dôsledku prebiehajúcej exekúcie pre neplnenie vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom, tak túto situáciu si spôsobil vlastným zavinením a je nutné posudzovať ju v súlade s
vyššie citovaným zákonným ustanovením § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine.

Ako účelové vyhodnotil súd aj tvrdenie otca ohľadne jeho spoločníctva vo firme Q. a to že firma ukončila
činnosť dňom, kedy on do nej vstúpil ako konateľ, stalo sa tak preto, aby sa to zlikvidovalo, želal si to

jeho otec, firma je nečinná a on a jeho otec nemajú peniaze na jej likvidáciu. Jedným z predmetom
činnosti spoločnosti je aj pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, čo zodpovedá jednej
z odborností otca, ktorý má kuchársky kurz, je teda spôsobilý pracovnej aktivity v rámci tejto firmy, v
konečnom dôsledku jeho fungovanie v nej tak, ako ho pred súdom popísal, je nelogické a nezbavuje ho
to jeho spôsobilosti aktívneho vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prospech zabezpečenia

si príjmu pre plnenie vyživovacej povinnosti.Zavádzajúce bolo aj tvrdenie otca, že pracuje na dohodu o vykonaní prác ohľadom zastupovania predaja
vína a podpory predaja vo firme W., s.r.o. a dohodnuté práce vykonáva v jej prevádzkach ako živnostník,
pričom živnostenské oprávnenie má ale pre predmet podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho

motorového vozidla.

Absolútne neprijateľné je zdôvodnenie návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom tým, že prebieha voči nemu exekúcia pre neplnenie si vyživovacej povinnosti a bol podmienečne
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletým deťom. Jeho prvoradou povinnosťou
bolo podieľať sa na výžive detí v súlade so súdnym rozhodnutím a zodpovednosti za zanedbanie tejto

povinnosti sa nemôže zbaviť tým, že výživné mu bude spätne znížené.

Znížením výživného na navrhovanú sumu 50,-€ mesačne, ktorá predstavuje v priemere len 1,66 € na
jeden deň, by došlo k podstatnému obmedzeniu uspokojovania opodstatnených nárokov maloletých
detí, ktoré sú navyše v adolescentnom veku, kedy potrebujú obzvlášť zvýšený príjem kvalitnej stravy,
pričom obidve deti ju musia mať pre zdravotný stav vhodne upravenú (Q. má histamínovú diétu a P.
bezlaktózovú diétu) a v dôsledku intenzívneho fyzického rastu majú tiež zvýšené náklady na ošatenie

(Q. meria 190 cm a obuv nosí č. 46).

Matka je síce vlastníčkou 4-izbového bytu, čo činí jej majetkové pomery oproti majetkovým pomerom
otca priaznivejšími, avšak tento byt nadobudla v rámci vyporiadania A. v zmysle dohody s otcom detí po
rozvode ich manželstva. Matka finančne zabezpečuje výdaje štvorčlennej domácnosti sama, nakoľko
plnoletá dcéra rodičov ešte študuje v dennej forme štúdia, otec žije v domácnosti spolu so svojimi rodičmi

a synovcom - podnikateľom (ktorý ho aktuálne zamestnáva), takže výdaje za samostatné vedenie
domácnosti nemá.

V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že matka zabezpečujúca starostlivosť o dve maloleté deti
a zároveň poskytujúca výživu aj plnoletej dcére študentke, vykonáva tri pracovné aktivity aby riadne
uspokojila potreby všetkých detí za situácie, že otec si k nim svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní

a napriek svojej odbornosti nie je schopný zabezpečiť si pravidelný príjem z pracovného procesu ani zo
závislej ani zo samostatnej zárobkovej činnosti po dlhé obdobie, pričom obidvaja rodičia žijú v rovnakých
pomeroch čo sa týka trhu práce.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť otca nie je možné
znížiť. Otcove argumenty v prospech jeho návrhu neobstoja, keďže jeho povinnosťou je podieľať sa na

výžive maloletých detí aspoň doteraz určeným výživným u Q. v sume 5.000,-Sk = 165,97 € a u P. v sume
3.500,-Sk = 116,18 €, ktoré sa v súčasnej dobe vo vzťahu k veku detí a k ich potrebám veku primeraným,
ako aj aktuálnym cenovým reláciám a celkovým životným nákladom, javia ako nedostatočné.

Súd návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že v jeho
možnostiach a schopnostiach je zúčastňovať sa na výžive maloletých detí aspoň doterajším výživným.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42
ods.3O.s.p.análežitosťamipodľa§205ods.1O.s.p.(protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakorozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci
pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávneskutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a,
nesprávne právne posúdenie veci.)