Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie majetkovej škody vo výške 3 001,50 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 993,12
Eur s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Poukázal na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným
podanímsúdnemuexekútorovivykonaťexekúciu,atozdôvodunerešpektovaniazmluvnýchdojednanía
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá

vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný B.
Y., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/125/2012, 17Er/1048/2008), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný E. T., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/131/2012, 13Er/1107/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný B.
Y., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/135/2012, 14Er/16/2009), Zmluvy o
úvere číslo XXXXXXXXX kde bol dlžníkom povinný O. V., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec
spisová značka 12C/137/2012, 10Er/1107/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX kde bol dlžník

povinnýĽ.K.,narodenáXX.XX.XXXX(spisOSLučenecspisováznačka12C/140/2012,21Er/353/2010),
Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný F. D., narodený XX.XX.XXXX (spis OS
Lučenec spisová značka 12C/144/2012, 5Er/931/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol
dlžníkom povinný X. S., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/147/2012,
17Er/731/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný A. Q., narodená
XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/172/2012, 5Er/974/2010), Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný X. Č., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka

12C/188/2012, 9Er/1105/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný S. O. (spis
OS Lučenec spisová značka 12C/191/2012, 21Er/313/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol
dlžníkom povinný S. O., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/194/2012,9Er/18/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný S. G., narodená XX.XX.XXXX
(spis OS Lučenec spisová značka 8C/123/2012, 8Er/19/2009).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala
vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným
titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,--Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,--Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,--Eur. Celkovo žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 125,--
Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že kreálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a

spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 16.06.2014 oznámil, že Okresnému súdu Lučenec
predložil originál Znaleckého posudku číslo 1/2014, ktorý dňa 17.01.2014 vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., pričom táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Uvedený znalecký posudok

je založený na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou Spr 256/2014. Žalobca považuje
predmetný znalecký posudok za dôležitý dôkaz o skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách.
Uvedený dôkaz preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody. Keďže udalosť vyvolávajúca škodu,
mechanizmus vzniku škody, zodpovedný subjekt, ako aj príčinná súvislosť sú spoľahlivo identifikované,
ostávalo len ustáliť výšku škody. To sa nespochybniteľne stalo metódami a postupmi, ktoré vykonal

znalecký ústav. Je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne
30,76 Eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania
o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 Eur. Okrem toho je nepochybné, že
porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je možné s ohľadom na prax Európskeho

súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky objektívne stanoviť vo výške určenej
žalobou.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto
prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku
príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum
doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého

titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Žalobcaneuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostiv
rámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočné

prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli

podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote

poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011
"Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie." Ustanovenie §41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: "vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených".

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedybol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k
novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým

výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.
Zároveňvtejtosúvislostizdôrazniltúskutočnosť,žezosamotnejdikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadku

vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa §41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,--Eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
časuzamestnanca,atobezohľadunadĺžkutrvaniaprieťahov.Taktiežuvádza,žeškodazaťažilažalobcu
výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné
vecnénákladypredstavujúpodľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.skutočnúškodualeboušlýzisk.Má

za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaný zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných
nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech,
a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku majetkovej škody musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých

žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody "udržiavanie" systému. Tomu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel

fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové.
Samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a nedeliteľnou

databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom procese)"
a že, "návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako
tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú
škodu je nepodložené a uplatňovať si 125,- Eur/175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovaného aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške
k čiastke 660,-€ (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa

toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom má isť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do
základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval
jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí

finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,--Eur alebo 663,88 Eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u

právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej

osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik
podnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov",aletietoniesúbližšiekonkretizované.Taktiežžalobca
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu." V druhom rade
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady

nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.
2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi

Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkýchúrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný

nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú

súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Žalovaný sa k Znaleckému posudku číslo 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej

univerzity v Bratislave na základe objednávky žalobcu písomne vyjadril, pričom uviedol, že uvedený
znaleckýposudokjenedôveryhodný,zavádzajúcianespôsobilýpreukázaťvznikaexistenciumajetkovej
škody žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca v predmetnom konaní domáha, a preto navrhuje súdu, aby
naň neprihliadal. Znalecký posudok je vypracovaný len na základe objednávky žalobcu, a preto je nutné
uvedomiť si predovšetkým účel, za akým sa k vypracovaniu posudku v súdnom konaní pristupuje. Súd

by nemal na predložený znalecký posudok prihliadať, a to vzhľadom na to, že znalca neustanovil, resp.
vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám. S prihliadnutím na mimosúdny spôsob zadania
predmetnej zákazky bolo žalovanému priamo odňaté možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať na
postupe pri vypracovaní posudku, ktorý preto odpovedá výlučne na otázky kladené žalobcom bez
prihliadnutia na možné argumenty. Náklady na poštovné a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je

tiež predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie
ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Predmetom posudku nebolo určiť, či v
konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo k pochybeniu exekučného okresného súdu, nakoľko táto otázka
je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní. I napriek tomu znalecký ústav skonštatoval, že
knesprávnemuúradnémupostupusúdudošlo,atojednakbezbližšiehoodôvodnenia.Najpodstatnejším

a najzávažnejším nedostatkom predmetného posudku je, že tento by mal byť vyčíslením škody
spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom v uvedenom kontexte je nutné vziať v úvahu,
že úradný postup exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach
identický. Z uvedeného dôvodu má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zisteniakonkrétnej škody spôsobenej konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal
žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru
exekučný súd dopustiť nesprávneho úradného postupu. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok je

len prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je
neprípustné a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú
konkrétnu škodu. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými
údajmi, vedie taktiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Jednoznačne spochybňuje závery vyplývajúce
z predmetného posudku, ako i jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú

majetkovú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so žalobcom namietaným postupom súdu v exekučnom
konaní.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 26.06.2014 nezúčastnili, právny
zástupca žalobcu mal doručenie riadne a včas vykázané. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2014
emailom žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosť, ktorú podal dňa 13.12.2012. Súd podotýka, že o rovnakej
žiadosti na zrušenie pojednávania a návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktoré je obsahovo totožné,
a bolo súdu doručené dňa 03.06.2013 (č. l. 46 a nasl. spisu) súd už vo veci právoplatne rozhodol,
a to uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/125/2012-59 zo dňa 05.06.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo

konania 16Co/695/2013-86.

Žalobcom tvrdený dôvod zrušenia pojednávania vzhľadom na návrh na prerušenie konania súdu súd
preto nepovažoval za dôvod vážny a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnostižalobcu.Naviacsúdpoukazujenaskutočnosť,žeskutkovýstavmedziúčastníkmikonania

nebol sporný, žalobca o všetkých vykonaných dôkazoch vedel, nakoľko v žalobe ich označil, preto zo
strany súdu nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konania pred súdom, keďže žalobca sa vo všetkých
otázkach písomne vyjadril formou návrhu na začatie konania, kde skutkové okolnosti opísal v súlade
so skutkovým stavom, ktorý bol aj zistené súdom. Predmetom pojednávania a konania súdu bolo len
sporné posúdenie právnej otázky nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti nežiadal
odročiť pojednávanie a navrhol, aby súd rozhodol s prihliadnutím na jeho vyjadrenie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov

konania s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/125/2012-26 zo dňa 15.04.2013 spojil na
spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 12C/125/2012, 12C/131/2012, 12C/135/2012,
12C/137/2012, 12C/140/2012, 12C/144/2012, 12C/147/2012, 12C/172/2012, 12C/188/2012,

12C/191/2012, 12C/194/2014 a 8C/123/2012 s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou
značkou 12C/125/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhov na začatie konania v spojených veciach spisové
značky 12C/125/2012, 12C/131/2012, 12C/135/2012, 12C/137/2012, 12C/140/2012, 12C/144/2012,

12C/147/2012, 12C/172/2012, 12C/188/2012, 12C/191/2012, 12C/194/2014 a 8C/123/2012, uznesenia
Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/125/2012-26 zo dňa 15.04.2013, vyjadrenia žalovaného,
podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/1048/2008,
13Er/1107/2010, 14Er/16/2009, 10Er/1107/2010, 21Er/353/2010, 5Er/931/2010, 17Er/731/2009,
5Er/974/2010, 9Er/1105/2010, 21Er/313/2010, 9Er/18/2009 a 8Er/17/2009, Znaleckého posudku č.

1/2014, ktorý predložil žalobca, vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/1048/2008 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa02.12.2008.Okresnýsúd

Lučenec vydal poverenie dňa 04.12.2008. Výzvou zo dňa 05.12.2011 bol právny zástupca oprávneného
vyzvaný na predloženie Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Uznesením Okresného
súduLučenecčíslokonania17Er/1048/2008-19zodňa06.03.2012súdvyhlásilexekúciuzaneprípustnú
a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu BanskáBystrica dňa 24.07.2012. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Er/1048/2008-51 zo
dňa 04.07.2013 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2013.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/125/2012 (17Er/1048/2008)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 321,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/1107/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2010. Okresný

súd Lučenec vydal poverenie dňa 01.12.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
13Er/1107/2010-18 zo dňa 15.04.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 10.10.2011.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 13Er/1107/2010-39 zo dňa 16.01.2012 súd
rozhodol o trovách konania. Uznesenie o trovách exekúcie bolo zrušené uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 13Er/1107/2010-49 zo dňa 19.09.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.10.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/131/2012
(13Er/1107/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/16/2009 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Okresný
súd Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 13.01.2009. Výzvou zo dňa 16.12.2011
súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere. Uznesením Okresného
súdu Lučenec číslo konania 14Er/16/2009-18 zo dňa 24.02.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská

Bystrica dňa 30.07.2012. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 14Er/16/2009-74 zo dňa
28.11.2013 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2013. V
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/135/2012 (14Er/16/2009)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 10Er/1107/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2010 Okresný súd
Lučenecvydalpovereniepresúdnehoexekútoradňa06.12.2010.VkonanívedenomnaOkresnomsúde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/137/2012 (10Er/1107/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 21Er/353/2010 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa10.12.2010.Okresnýsúd
Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 16.12.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec

číslo konania 21Er/353/2010-12 zo dňa 28.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/140/2012 (21Er/353/2010)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/931/2010 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa23.09.2010.Okresnýsúd
Lučenecvydalpovereniepresúdnehoexekútoradňa06.10.2010..UznesenímOkresnéhosúduLučenec
číslo konania 5Er/931/2010-14 zo dňa 11.03.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo

konania 5Er/931/2010-30 zo dňa 13.01.2014 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.02.2014. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/144/2012 (5Er/931/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 486,82 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/731/2009 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa06.08.2009.Okresnýsúd
Lučenecvydalpovereniepresúdnehoexekútoradňa20.08.2009.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeLučenec pod spisovou značkou 12C/147/2012 (17Er/731/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/974/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2010. Okresný
súd Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 11.10.2010. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 5Er/974/2010-13 zo dňa 11.03.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec

číslokonania5Er/974/2010-18zodňa11.10.2011súdrozhodolotrováchkonania.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 24.09.2013. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/172/2012 (5Er/974/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
1 626,50 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 325,30 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/1105/2010 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2010. Okresný súd
Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 06.12.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslo konania 9Er/1105/2010-13 zo dňa 23.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa
04.05.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/188/2012

(9Er/1105/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 21Er/313/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2010. Okresný súd

Lučenecvydalpovereniepresúdnehoexekútoradňa01.12.2010.VkonanívedenomnaOkresnomsúde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/191/2012 (21Er/313/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/18/2009 súd zistil, že súdny exekútor

doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Okresný súd
Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 13.01.2009. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslo konania 9Er/18/2009-17 zo dňa 02.01.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa
25.05.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/194/2012

(9Er/18/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 8Er/17/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Okresný

súd Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 13.01.2009. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 8Er/17/2009-17 zo dňa 16.03.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 8C/123/2012
(8Er/17/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a

zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,--Eur.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak kodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia

vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä

na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný od 30.11.2006 do 31.05.2010, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z pripojených spisov Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/1048/2008, 13Er/1107/2010,

14Er/16/2009, 10Er/1107/2010, 21Er/353/2010, 5Er/931/2010, 17Er/731/2009, 5Er/974/2010,
9Er/1105/2010, 21Er/313/2010, 9Er/18/2009 a 8Er/17/2009 súd zistil, že Okresný súd v Lučenci v
jednotlivých exekučných konaniach vydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15
dňovej lehote. Preto tvrdenia žalobcu v tomto smere sú nepravdivé. V niektorých prípadoch boli žiadosti
súdneho exekútora doručené súdu po 01.06.2010 kedy ani neplatila 15-dňová lehota na rozhodnutie

súdu. I napriek tejto skutočnosti, vo všetkých uvedených exekučných konaniach bolo rozhodnuté súdom
a postupované v súlade s § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Vzhľadom na vyššie uvedeného skutočnosti, keďže poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, súd dôkaz predložený žalobcom, a to Znalecký posudok číslo
1/2014 považoval v tejto veci za právne irelevantný.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej

závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Keďže zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania s poukazom na ustanovenie § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd sa aj zaoberal, či právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaný vzniesol

námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Preskúmaním všetkých žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré

sú predmetom tohto konania súd zistil, že všetky žiadosti súdneho exekútora okrem žiadosti v konaní
spisová značka 17Er/1048/2008, 14Er/16/2009, 9Er/18/2009 a 8Er/17/2009 boli doručené súdu po
23.04.2009, teda právo žalobcu premlčané z tohto hľadiska nie je, len v konaniach vyššie uvedených.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 12C/125/2012,
12C/131/2012, 12C/135/2012, 12C/137/2012, 12C/140/2012, 12C/144/2012, 12C/147/2012,
12C/172/2012, 12C/188/2012, 12C/191/2012, 12C/194/2014 a 8C/123/2012 s tým, že tieto sa ďalejviedli pod spisovou značkou 12C/125/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o
zaplatenie majetkovej škody vo výške 3001,50 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 993,12 Eur zamietol.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/125/2012 (17Er/1048/2008)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 321,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/131/2012 (13Er/1107/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej
škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/135/2012 (14Er/16/2009) sa žalobca domáhal

od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 330,-- Eur, V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/137/2012
(10Er/1107/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/140/2012 (21Er/353/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur, v konaní

vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/144/2012 (5Er/931/2010) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 486,82 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/147/2012 (17Er/731/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom

súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/172/2012 (5Er/974/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 1 626,50 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 325,30 Eur,
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/188/2012 (9Er/1105/2010)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou

značkou 12C/191/2012 (21Er/313/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej
škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/194/2012 (9Er/18/2009) sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 8C/123/2012

(8Er/17/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,--Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia si nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.