Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2484/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210605
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012210605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: DHL Logistics
(Slovakia) spol. s r.o., Diaľničná 2, Senec, IČO: 31 354 467, právne zastúpený: PricewaterhouseCoopers
Legal, s.r.o., Nám. 1. mája 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030501/1106791/2012 zo dňa
09.10.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2012 domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1030501/1106791/2012 zo dňa 09.10.2012, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005871/1/1054692/2012 zo dňa
26.06.2012, zn. 9005871/1/1057277/2012 zo dňa 27.06.2012, zn. 9005871/1/1057918/2012 zo dňa
28.06.2012, zn. 9005871/1/1058421/2012 zo dňa 28.06.2012, zn. 9005871/1/1060737/2012 zo dňa
29.06.2012, zn. 9005871/1/1061422/2012 zo dňa 29.06.2012, zn. 9005871/1/1062103/2012 zo dňa
29.06.2012, zn. 9005871/1/1062883/2012 zo dňa 02.07.2012, zn. 9005871/1/1063317/2012 zo dňa
02.07.2012. Uvedenými rozhodnutiami bolo rozhodnuté, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha
dovoznému clu vo výške 6% z dôvodu začlenenia multifunkčných tlačiarní pod položky 84433191.

Žalobca sa domnieval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, ako aj jeho postupom, bol ukrátený
na svojich právach.

Žalobca v žalobe uviedol, že ako deklarant pri dovoze tovaru „multifunkčné laserové tlačiarne“ podal
colné vyhlásenie, na základe ktorého colný úrad v colných konaniach vymeral clo. Žalobca clo zaplatil
a do colného režimu „voľný obeh“ bol prepustený rôzny elektronický tovar vrátane tovaru označeného
ako „multifunkčné laserové tlačiarne“. Následne žalobca podal žiadosti o vrátenie cla, s poukazom na
písomné colné vyhlásenia, ktoré odôvodnil tým, že tovar označený ako „multifunkčná laserová tlačiareň“,

mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou dovozného
cla a nie do položky 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo vo výške 6%. Žiadosti žalobcu Colný
úrad Trnava zamietol a dovozné clo nevrátil.

Žalobca tvrdil, že podstatnou skutočnosťou rozhodujúcou na účely určenia výšky dovozného cla je
zatriedenie multifunkčných laserových tlačiarní. Predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli dovážanémultifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania a faxovania. Žalovaný zatriedil
tlačiarne do podpoložky 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo vo výške 6%, čím podľa žalobcu
postupoval nesprávne, pretože neposudzoval základnú skutočnosť rozhodujúcu pre zatriedenie, a to či

majú zariadenia kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu alebo nie.

Žalobca ďalej uviedol, že po aktualizovaní nomenklatúry v roku 2007 znie položka, do ktorej žalovaný
zatriedil tlačiarne nasledovne: „stroje vykonávajúce kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením
kópií prostredníctvom elektronickej tlačiarne“. Do tejto položky majú byť preto podľa názoru žalobcu
zatriedené výlučne stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu a ktoré boli pred rokom 2007

zaradené v kategórii 9009 a vzťahovalo sa na nich 6 %-né dovozné clo. Vzhľadom na uvedené bol
žalovaný na účely zatriedenia v čase dovozu tlačiarní povinný určiť, či je kopírovanie hlavnou funkciu
tlačiarní.

V súvislosti s otázkou, či je hlavnou funkciou predmetných tlačiarní funkcia tlače, alebo sa jedná o
funkciu kopírovania, žalobca poukázal na rozsudok ESD v prípade Kip Europe SA zo dňa 11.12.2008
vo veci C-362/07 a C-363/07, z ktorého vyvodil, že hlavnou funkciou dovezených tlačiarní je tlač. ESD

v uvedenom rozsudku podľa žalobcu objasnil, aké kritériá by mali byť brané do úvahy pri zatrieďovaní
multifunkčných tlačiarní - či je funkcia kopírovania druhoradá v porovnaní s ostatnými funkciami. Sú
to hlavne rýchlosť tlače a reprografie, existencia automatického podávania originálov alebo počet
zásobníkov na papier. Špecifické vlastnosti dovezených tlačiarní vyplývajúce najmä z manuálu na
používanie a technickej špecifikácie tlačiarní podľa názoru žalobcu určujú, že pri aplikovaní vyššie

spomenutých kritérií, je u dovezených zariadení kopírovacia funkcia druhoradá v porovnaní s ostatnými
funkciami a preto na základe rozhodnutia v prípade Kip Europe SA (bod 47) malo dôjsť k ich zatriedeniu
pod položku 8471 so zodpovedajúcou sadzbou dovozného cla 0 %.

Ďalej žalobca poukázal na bod 45 a 46 predmetného rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, že v prípade: „...
akneexistujúdostatočnéinformáciekurčeniu,čijefunkciakopírovaniamultifunkčnejtlačiarnedruhoradá

k funkcii tlače a skenovania, t.j., ak by správny orgán posúdenie vyššie uvedených kritérií nepovažoval
za dostatočné a jednoznačné na určenie hlavnej funkcie, mali by sa zhodnotiť objektívne charakteristiky
multifunkčnej tlačiarne k zisteniu, či je funkcia kopírovania druhoradá...“

Ak ani na základe objektívnej charakteristiky nie je možné určiť, či funkcia kopírovania je druhoradá
funkciám tlače a kopírovania, potom súd stanovil, že by mal byť hodnotený na základe aplikácie

všeobecného pravidla 3 písm. v) - podstatný charakter produktu. Aj tu je stanovené podľa ustálenej
judikatúry, že je to možné vykonať na základe objektívnych charakteristík a vlastností výrobku.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný zaujal názor, že nie je možné posudzovať multifunkčné zariadenia
podľa toho, na aký účel, na ktorú funkciu ho využíva primárne konečný užívateľ. Uvedené tvrdenie
žalovaného je podľa názoru žalobcu v rozpore s rozhodnutím ESD vo veci C-467/03 Ikegami zo

dňa 17.3.2005 (bod 23), podľa ktorého konečné použitie produktu môže byť použité ako objektívna
charakteristika produktu, na základe ktorej môže byť produkt klasifikovaný. V tomto ohľade žalobca
zdôraznil, že multifunkčné tlačiarne sú predávané spotrebiteľom a malým kanceláriám, kde sú pripojené
k počítačom alebo sieťam, aby boli primárne používané ako tlačiarne. Na základe tejto skutočnosti
žalobca došiel k záveru, že dovezené tlačiarne by mali byť na základe pravidla uvedeného v bode 3

písm. b) klasifikované podpoložkou kombinovanej nomenklatúry č. 8471 (pred rokom 2007), čo vedie
k nulovej colnej sadzbe.

Žalobca ďalej uvádzal, že v situácii, keď by správny orgán mal za to, že nemôže byť určená žiadna
hlavná funkcia a podstatný charakter zariadení, napriek usmerneniam poskytnutým ESD vo veci Kip
Europe SA, a teda dovezené tlačiarne by nebolo možné zatriediť podľa pravidla uvedeného v bode 3

písm. b), potom podľa žalobcu musia byť tlačiarne klasifikované podľa pravidla v bode 3 písm. c), to
znamená do poslednej položky v numerickom poradí položiek. To tiež vedie ku klasifikácii tlačiarní pod
položku kombinovanej nomenklatúry 8543 31 99. Na základe uvedeného existujú po roku 2007 dve
kategórie multifunkčných tlačiarní:- stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod položkou kombinovanej
nomenklatúry 8443 31 91 (clo 6%)

- stroje, ktoré nemajú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod položkou kombinovanej

nomenklatúry 8443 31 99 (clo 0%)

Vyššie uvedené podľa názoru žalobcu kladie dôraz na potrebu určiť hlavnú funkciu tlačiarní na účely
ich zatriedenia. Žalobca vyjadril presvedčenie, že základnou funkciou predmetných tlačiarní je tlačenie,
nie kopírovanie, a preto by tlačiarne mali byť zaradené do položky 8443 31 99. Domnieval sa preto,
že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, resp. že zistenie skutkového stavu,
z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa žalobcu v prípade produktov,

ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, použije sa správne na ich zatriedenie nariadenie č. 400/2006.
Akbybolahlavnoufunkcioutlač,produktjeznačneodlišnýodproduktuuvedenéhovnariadení400/2006
a nariadenie č. 400/2006 nie je aplikovateľné. Predmetné tlačiarne teda nemožno zatriediť podľa
nariadenia č. 400/2006, ako to uvádza správny orgán.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou a hlavným argumentom, na ktorý žalobca v odvolaní a tiež pôvodnej

žiadosti o vrátenie cla poukazoval, je jeden zo základných princípov všeobecnej dohody o clách a
obchode „GATT“ uvedenej v Zbierke zákonov pod č. 152/2000, ktorá je základným dokumentom WTO
a ktorá je záväzná pre Slovenskú republiku ako zmluvnú stranu WTO. Podstatou tohto princípu je, že
aj po zmene v nomenklatúre musí byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba, ako pred
zmenou nomenklatúry, t.j. že zmena nemôže znamenať zvýšenie colnej sadzby na tovary, na ktoré pred

zmenou bola aplikovaná nižšia colná sadzba. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v rozhodnutí,
že „...uvádzať vývoj klasifikácie je irelevantné, keďže z písomných colných vyhlásení nachádzajúcich sa
v spisovom materiáli v prejednávanej právnej veci vyplýva, že predmetný druh tovaru bol dovážaný v
roku 2008...“ Žalobca uviedol, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre v roku 2007 je 6%-
né dovozné clo vyberané pri dovoze výrobkov zaradených do položky 8443 31 91 (resp. 8443 39 10).

Uvedené je však v rozpore s princípmi GATT, pretože to vedie k zvýšeniu ciel na rovnaké výrobky.

Uvedené zaradenie do položky s dovozným clom 6 % je podľa tvrdenia žalobcu v rozpore s princípom
GATT,tentorozporpreukazujevývojklasifikáciemultifunkčnýchzariadenístým,žesprávnyorgánnevzal
do úvahy túto skutočnosť a ani sa s ňou v rozhodnutí náležite nevysporiadal. Táto vada v konaní mala
podľa žalobcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Keďže žalovaný nerešpektoval vyššie uvedený základný

princíp GATT, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdil, že v konaní boli porušené aj jeho procesné práva. Uviedol, že žalovaný rozhodoval o
odvolaniach proti viacerým rozhodnutiam Colného úradu Trnava v jednom spojenom konaní a rozhodol
o nich jedným rozhodnutím, hoci správny poriadok ako procesný predpis výslovne neumožňuje spojenie
administratívnych konaní. Spojenie vecí predstavuje podľa názoru žalobcu procesnú vadu, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Ďalej žalobca namietal, že ako účastník správneho konania navrhol jeho prerušenie z dôvodu, že sa
začalo konanie o predbežnej otázke, pričom predbežnou otázkou, ktorá mala mať rozhodujúci vplyv
na stanovenie hlavných funkcií tlačiarní, boli otázky, ktoré riešil Súdny dvor EÚ v prípade C-361/11.
Žalovaný však konanie neprerušil a len konštatoval, že „... v danej právnej veci sa ešte právoplatne

nerozhodlo a uvedený rozsudok preto ani nemôže byť použitý ako podporný argument v prebiehajúcom
správnom konaní...“, pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či ide, alebo nejde o predbežnú
otázku.

Podľa názoru žalobcu vyššie uvedený prípad Súdny dvor EÚ C-361/11 riešil skutočnosť určenia hlavnej
funkcie multifunkčných tlačiarní, teda otázku, ktorá by bola rozhodujúca aj pre zaradenie dovezených

multifunkčných tlačiarní. Tým, že správny orgán žiadnym spôsobom neposudzoval, či ide o predbežnú
otázku, alebo nie a jednoducho skonštatoval, že vo veci sa ešte právoplatne nerozhodlo, postupovalpodľa názoru žalobcu nesprávne a porušil zásady správneho konania. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný navrhuje rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že colné orgány sa musia riadiť technickými
parametrami a údajmi o predmetnom tovare, pričom výška colnej sadzby je len následkom zaradenia
tovaru do určitej položky colného sadzobníka na základe objektívnych technických parametrov a
charakteristiky dovážaného (zatrieďovaného tovaru). Žalobcom spomenutá dohoda GATT, ktorá bola
na území ČSR uvedená do platnosti vládnou vyhláškou č. 59/1948 Sb., vôbec nerieši otázky
zatrieďovania tovarov podľa nariadenia Rady EHS č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a

o spoločnom colnom sadzobníku, keďže v čase podpisu dohody GATT Európska únia, jej orgány a
nimi prijaté všeobecne záväzné právne akty, neexistovali. Žalobca tiež necituje žiadne konkrétne znenie
dohody GATT a to ani nijaké neskôr prijaté ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo zmeny politického a
hospodárskeho usporiadania sveta, ale uvádza len všeobecné a nekonkrétne tvrdenie o rozpore znenia
nomenklatúry pre položku 8543 31 91 so zásadou dohody GATT. Žalovaný uvádza, že táto dohoda je

medzištátnou dohodou, kde vznikajú práva a povinnosti jednotlivým zmluvným stranám - štátom ako
subjektom medzinárodného práva a účastníci colných alebo iných správnych konaní, ani príslušné colné
alebo správne orgány, samostatne neriešia v týchto konaniach prípadný existujúci alebo domnelý rozpor
dohody GATT s inými medzištátnymi dohodami alebo vnútroštátnym právom. Žalovaný mal za to, že
postup colného úradu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla bol správny a mal

oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Zo záverov prijatých panelom Svetovej obchodnej
organizácie (ďalej len WTO) dňa 21.9.2010 vyplýva, že Európska únia konala okrem iného v rozpore
so všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním,
než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií
prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA). Príloha I. k nariadeniu

(EHS) č. 2658/87 by sa mala zmeniť a doplniť s cieľom zosúladiť ju s medzinárodnými záväzkami
Európskej únie podľa GATT 1994. Podľa správy panelu WTO by digitálne kopírovanie nemalo
predstavovať kopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom
zatriedenia. Položka 8443 31 prílohy I. k nariadeniu EHS č. 2658/87 a príslušná colná sadzba by sa preto
mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Na základe uvedených skutočností Európska únia

vykonalavtejtovecinápravuavydalavykonávacienariadeniekomisieEÚč.620/2011zodňa24.6.2011,
z ktorého vyplýva, „že keďže odporúčania v správach prijatých orgánov WTO na urovnávanie sporov
majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú retroaktívnu účinnosť,
ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané
tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného

obehu pred 1.7.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené
pred týmto zákonom. Vykonávacie nariadenie komisie EÚ č. 620/2011 zo dňa 24.6.2011 nadobudlo
účinnosť dňa 1.7.2011, pričom nemá ani spätný účinok ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové
usmernenie“. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že zmena a doplnenie podpoložky HS
8443 31, s čím súvisí aj výklad danej podpoložky HS, je možná až po nadobudnutí účinnosti uvedeného

nariadenia, t.j. 1.7.2011. V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní
vykonaný v roku 2008, resp. 2009, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný
výklad podľa znenia vykonávacieho nariadenia komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 1.7.2011. Zo
samotného stanoviska európskej komisie uvedeného v predmetnom nariadení vyplýva, že na tovar
po prepustení do voľného obehu pred dátumom 1.7.2011, nie je možné v tomto prípade uplatňovať

refundáciu cla ani výkladové usmernenie sa neposkytuje so spätnou platnosťou.

S ohľadom na uvedené žalovaný odmietol žalobcov názor, podľa ktorého ak je tovar v súčasnosti
zaradený do položky 8471, v dôsledku čoho sa naň vzťahuje nulová sadzba cla, zatiaľ čo v priebehu
nasledujúceho týždňa (v dôsledku zmeny kombinovanej nomenklatúry), je takýto tovar zaradený do
položky 8443, naďalej sa má na takýto tovar vzťahovať nulová sadzba cla. Žalobca tak navodzuje dojem,

že zmena nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru bola neočakávaná a náhla, čím mohla
spôsobiť určité nepredvídateľné náklady a z toho vyplývajúce ekonomické, či hospodárske následky
pre subjekty zasiahnuté touto zmenou. Dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi vrátiť v daných
konkrétnych prípadoch dovozné clo, vychádzajú podľa žalovaného z vyššie uvedených rozhodnutí WTOi príslušných orgánov EÚ. Tiež žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca síce uvádza ako príklad
zmenu nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v priebehu týždňa, avšak ním realizované dovozy, ktorých
sa žiadosti o vrátenie dovozného cla týkali, sa uskutočnili v roku 2008 a neskôr, nie v roku 2007,

kedy došlo k zmene nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru. V čase dovozu predmetného
tovaru účastníkom konania v roku 2008 a neskôr už bol predmetný tovar jednoznačne a zrozumiteľne
zaradený do položky kombinovanej nomenklatúry so 6% sadzbou dovozného cla. Účastník konania o
tejto skutočnosti v čase dovozu vedel a dovozné clo bez ďalšieho aj zaplatil.

Podľa názoru žalovaného z technického opisu tovaru označeného ako „multifunkčné laserové tlačiarne“

nemožno v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom presadzovaný záver, že ich hlavnou funkciou je tlač.
Oboznámením sa s technickým riešením predmetných multifunkčných zariadení a s možnosťami ich
jednotlivých funkcií možno zistiť, že uvedené zariadenie dokáže rovnako plnohodnotne a účelne plniť
úlohy faxu, kopírovacieho stroja či skenovacieho zariadenia, ako aj úlohu tlačiarne.

K námietkam žalobcu spochybňujúcim procesnú stránku konania žalovaný uviedol, že prvostupňové
rozhodnutia sa líšili len v údajoch o množstve tovaru, čase jeho dovozu a v sume dovozného cla,

ktoré žalobcovi nebolo vrátené. Žiadosti žalobcu i rozhodnutia colného úradu o týchto žiadostiach
vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Postup žalovaného, ktorý prejednal odvolania
proti rozhodnutiam colného úradu v spojenom konaní a rozhodol o nich jedným rozhodnutím, bolo podľa
žalovaného v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania, vyplývajúcej z § 3 ods.
3 správneho poriadku, zrýchlil odvolacie konanie a zároveň ušetril čas i náklady správneho orgánu i

žalobcu.

Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprerušení správneho konania do skončenia konania pred Súdnym
dvorom EÚ vo veci C-361/11 žalovaný zotrval na tom, že nakoľko v danej právnej veci sa ešte
právoplatne nerozhodlo, výsledok tohto konania nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v
prebiehajúcom správnom konaní. Navyše ťažko možno podľa žalovaného prijať situáciu, kedy by

colný úrad ako prvostupňový orgán nerozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie sumy dovozného cla len
z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania pred Európskym súdnym dvorom v inej veci, navyše s
neistým výsledkom. Zo skutkového i právneho stavu v danej veci v kontexte s citovanými ustanoveniami
správneho poriadku je podľa žalovaného zrejmé, že prebiehajúce konanie pred Súdnym dvorom EÚ v
právnejveciC361/11nemožnopovažovaťzakonanieopredbežnejotázkevzmyslesprávnehoporiadku

a nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.

III.

Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že žalobca podal na miestne príslušnom Colnom úrade
Trnava deväť žiadostí o vrátenie dovozného cla právnickej osobe DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o.,
Senec z dôvodu nesprávneho zatriedenia tovaru označeného ako „multifunkčná laserová tlačiareň“ do

podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 00 pri prepúšťaní predmetného tovaru do colného
režimu voľný obeh na základe colných vyhlásení žalobcu, s vymeraným a zaplateným clom so sadzbou
6%.Podľažalobcumalbyťpredmetnýtovarzatriedenýdopodpoložkykombinovanejnomenklatúry8443
31 99 - bez cla.

Colný úrad za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru

deklarovaného žalobcom vykonal rozsiahle dokazovanie, vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o
vrátenie cla v rozsahu, ktorý by umožnil presné posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného
tovaru a zároveň požiadal o stanovisko oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava. K otázke
nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru sa vyjadril Colný úrad Bratislava a tiež odborný útvar
Finančného riaditeľstva SR - oddelenie nomenklatúry pôvodu tovaru a colnej kontroly odboru colného.

Colný úrad Trnava rozhodnutiami zn. 9005871/1/1054692/2012 zo dňa 26.06.2012, zn.
9005871/1/1057277/2012 zo dňa 27.06.2012, zn. 9005871/1/1057918/2012 zo dňa 28.06.2012, zn.9005871/1/1058421/2012 zo dňa 28.06.2012, zn. 9005871/1/1060737/2012 zo dňa 29.06.2012, zn.
9005871/1/1061422/2012 zo dňa 29.06.2012, zn. 9005871/1/1062103/2012 zo dňa 29.06.2012, zn.
9005871/1/1062883/2012 zo dňa 02.07.2012, zn. 9005871/1/1063317/2012 zo dňa 02.07.2012 žiadosti

žalobcu zamietol a dovozné clo mu nevrátil. Konštatoval, že tovar - „multifunkčné laserové tlačiarne“ pri
prepustení do colného režimu voľný obeh boli zatriedené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry
s číselným označením 8443 31 91 00 správne v súlade so všeobecnými pravidlami č. 1 a 6 na
interpretáciu kombinovanej nomenklatúry platnej v roku 2008 - nariadenie komisie (ES) č. 1214/2007 zo
dňa 20.9.2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I. k nariadeniu rady (EHS) 2658/87 o colnej a štatistickej

nomenklatúreaospoločnomcolnomsadzobníkuavsúladesvysvetlivkamiharmonizovanéhosystémuk
položke 8443 časť 2 písm. A ods. 1 a v súlade s vysvetlivkami kombinovanej nomenklatúry k podpoložke
8443 31 91. Konštatoval, že predmetné tlačiarne nie je možné zatriediť do podpoložky kombinovanej
nomenklatúry s číselným označením 8443 31 99 z dôvodu, že spĺňajú všetky podmienky na zatriedenie
do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 91 a tiež nie je možné
zatriediť predmetné tlačiarne ani do inej podpoložky kombinovanej nomenklatúry použitím nomenklatúry

platnej na rok 2008.

Rozhodnutím č. 1030501/1106791/2012 zo dňa 09.10.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia Colného úradu Trnava. Pri posudzovaní nomenklatúrneho
zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na
interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vychádzajú z harmonizovaného systému colného

sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek,
poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného
systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež
vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí. Zistil, že predmetné tlačiarne
sú zariadenia vykonávajúce funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií presahujúcim 12 strán

za minútu. Tieto tlačiarne spĺňajú podmienku elektrostatických tlačiarní a sú pripojiteľné k stroju na
automatické spracovanie údajov alebo do siete. V čase dovozu predmetného druhu tovaru, t.j. v
roku 2008 sú vo všeobecnosti kombinované stroje vykonávajúce dve alebo viac funkcií ako tlač -
kopírovanie alebo faxovanie schopné pripojenia k stroju na automatické spracovanie údajov alebo
do siete zatriedené do podpoložky HS 8443 31, ktoré sa následne rozdeľujú na základe schopnosti

stroja kopírovať maximálne 12 jednofarebných strán za minútu a viac ako 12 jednofarebných strán za
minútu. Pri zatriedení do PpKN 8443 31 91 musí predmetný tovar okrem už uvedených podmienok
spĺňať navyše podmienku, že stroj vykonáva kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií
prostredníctvom elektrostatickej tlačiarne. Ak táto podmienka vyplývajúca zo samotného znenia nie je
splnená, t.j. stroj nevykonáva kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií prostredníctvom

elektrostatickej tlačiarne, musí byť zatriedený v zmysle opisu tovaru do najbližšej vyhovujúcej PpKN a
tou je PpKN 8443 31 99.

Zostávajúca časť argumentácie žalovaného sa zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2013 navrhol žalobca konanie vo veci podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušiť do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v právnej veci

Hewlett - Packart c/ Inspecteur van de Belastingdienst, vedenej pod značkou C-361/11. Uviedol, že dňa
08.07.2011 vnútroštátny súd v Holandsku podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor
EÚ v súvislosti s uvedeným prípadom, ktorý je z vecného hľadiska a z hľadiska zásadných právnych
otázok v zásade totožný s konaním vedeným tunajším súdom v prejednávanej veci. S ohľadom na
obsah prejudiciálnych otázok sa žalobca domnieval, že rozhodnutie súdneho dvora v predmetnej veci

predstavujerozhodnutie,ktorémázásadnývýznamprekonanieopreskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že prerušením konania sa predíde tomu, aby nedošlo k inému
právnemu záveru o tej istej právnej otázke ako v konaní pred súdnym dvorom, čo by bolo v rozpore s
požiadavkou právnej istoty účastníkov konania.

Krajský súd zistil, že vo veci C-361/11 rozhodol Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 17.01.2013 tak, že

preskúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia Komisie
(ES) č. 1031/2008 z 19.09.2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87z 23.07.1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom sadzobníku, v rozsahu, v akom toto
nariadenie do podpoložky 8443 31 91 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia
č. 2658/87, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31.01.2000, zaraďuje

multifunkčné tlačiarne, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a
modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.

IV.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom

pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s
hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods.

1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť
správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú
zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať
úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa ust. § 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (colný zákon), tento zákon upravuje

pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných
na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi
na území SR a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru
medzi úniou a tretími štátmi na území SR.

Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného ustanovenia, tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako

aj cez hranice slobodného pásma, je na území SR pod colným dohľadom.

Podľa ust. § 9 ods. 3 písm. c) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene
niektorých zákonov, colný úrad rozhoduje o vrátení cla alebo odpustení cla a o vrátení dane podľa
osobitného predpisu.

Podľa nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva,

je pri vrátení cla potrebné postupovať podľa kapitoly 5 citovaného predpisu, pričom podľa čl. 235 sa
vrátením cla rozumie úplné alebo čiastočné vrátenie zaplateného dovozného alebo vývozného cla.

Podľa čl. 236 bod 1 dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené,
nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo, že bola zapísaná do účtovnej
evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2; dovozné alebo vývozné clo bude odpustené, ak sa zistí, že v

čase, keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov, alebo
že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2. Vrátenie alebo odpustenie nebude
povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie,
ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.
Podľa bodu 2 dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej

príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.
Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote
z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci. Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z
vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1,
prvý a druhý pododsek.V.

Predmetom sporu je právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za
dovezené multifunkčné laserové tlačiarne. Žalobca vo svojej žalobe hlavne spochybňoval otázku

správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru colným úradom. Žalobca vzniesol svoju
základnú námietku spočívajúcu v tom, že podľa jeho právneho názoru ním dovezené multifunkčné
tlačiarne nemali byť zaradené do podpoložky kombinovanej 8483 31 91 s prislúchajúcim dovozným
clom vo výške 6%, ale do položky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou
dovozného cla. Podľa zistení žalovaného predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli žalobcom ako

deklarantom dovážané multifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania, prípadne
faxovania. Z technického opisu tovaru nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom
presadzovaný záver, že ich hlavnou funkciou je tlač. Uvedené zariadenia dokážu rovnako plnohodnotne
a účelne plniť úlohy faxu, kopírovacieho stroja, či skenovacieho zariadenia, ako úlohu tlačiarne. Navyše,
kým na využitie funkcie kopírovania nie je potrebné k predmetným zariadeniam pripájať žiadne ďalšie
zariadenia,aleboinštalovaťnejakéosobitnéovládače,prevyužitiefunkcietlačeniajepotrebnépripojenie

predmetného multifunkčného zariadenia na dátovú sieť a zabezpečenie komunikácie so zariadením na
automatické spracovanie údajov, v ktorom sa tlačený text v elektronickej podobe nachádza. Kopírovať
napredmetnýchmultifunkčnýchzariadeniachmožnopriamopoichzapojenídoelektrickejsieteavložení
papiera do zásobníka. Pri kopírovaní, skenovaní alebo faxovaní vstupujú údaje priamo do predmetného
multifunkčného zariadenia, ktoré ho spracuje a zabezpečí výstup alebo snímaný text či obraz len

zdigitalizuje,prípadnehovdigitálnejpodobeodošlecezdátovúsieťdovýstupnéhozariadenia.Pritlačení
sa tlačený text nachádza v zariadení na automatické spracovanie údajov a až následne je odoslaný cez
dátové pripojenie do príslušného multifunkčného zariadenia, ktoré ho vytlačí na papier, takže ani pokiaľ
ide o samotné použitie alebo využiteľnosť predmetného tovaru (multifunkčných zariadení) konečnými
spotrebiteľmi, nemožno podľa názoru žalovaného tvrdiť, že tlač je ich hlavná funkcia, ktorá im dáva

podstatný charakter. Tlač je len jednou z mnohých funkcií predmetných multifunkčných zariadení, ktorá
si navyše vyžaduje pripojenie k inému zariadeniu.

Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11, na ktorú poukazoval žalobca, vyplýva, že predmetom
posudzovania bolo taktiež preclenie multifunkčných tlačiarní dovezených v priebehu apríla 2009, pričom
maloísťotlačiarneurčenénadomácepoužívanie,akoajnapoužívanievmalýchastrednýchpodnikoch,

pozostávajúce z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera, s funkciou skenovania a tlače a spojením
priamo alebo prostredníctvom siete so zdrojom na automatické spracúvanie údajov, ďalej s funkciou
kopírovania, ktorú možno používať nezávisle od stroja na automatické spracúvanie údajov, pričom
niektoré z predmetných tlačiarní obsahujú aj fax (bod 25).

Vnútroštátny (holandský) súd uviedol, že podľa kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnej pred

01.01.2007 sa multifunkčné tlačiarne mohli na základe svojich charakteristík a objektívnych vlastností
zaradiť do podpoložiek 8471 60 20 alebo 9009 11 00, ktoré stanovujú oslobodenie od cla, alebo aj
do podpoložky 9009 12 00, na ktorú je uplatniteľné clo vo výške 6%. Z dôvodu zmien a doplnení KN
nariadením č. 1549/2006, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2007, tieto tlačiarne podľa holandského súdu
už nemožno zaradiť do podpoložky 8471 60 20, ale patria do podpoložky 8443 31 91 KN, na ktorú je

uplatniteľné clo vo výške 6%. Ak by sa teda predmetné tlačiarne pred 01.01.2007 zaradili do podpoložky
8471 60 20 KN, v dôsledku nadobudnutej účinnosti nariadenia č. 1549/2006 by sa clo zmenilo z 0%
na 6%. Vnútroštátny súd sa preto pýtal, či v takom prípade Komisia porušila čl. 9 ods. 2 nariadenia č.
2658/87 tým, že prostredníctvom nariadenia č. 1549/2006 zmenila a doplnila KN a či je nariadenie č.
1031/2008 účinné od 01.01.2009 platné v rozsahu, v akom do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje

predmetné multifunkčné tlačiarne prepustené do voľného obehu v apríli 2009.

Súdny dvor zistil, že ku dňu prepustenia do voľného obehu sa multifunkčné tlačiarne zaradili do
podpoložky 8443 31 91 KN, na ktorú sa vzťahuje clo vo výške 6%. Táto podpoložka neexistovala v
znení kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnom pred 01.01.2007, do KN bola zavedená nariadením č.
1549/2006 a opätovne nariadením č. 1031/2008. Právomoc Komisie prijímať opatrenia stanovené v čl.

9 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ nariadenia č. 2658/87 jej podľa súdneho dvora nedovoľuje meniť obsah
položieksadzobníka,ktorébolivypracovanénazákladeharmonizovanéhosystémuopisuaoznačovania
tovaru zavedeného Dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru (Dohovor oHS) uzavretým 14.06.1983 v Bruseli, pričom Únia sa zaviazala nemeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle
čl. 3 tohto dohovoru.

Z uvedeného podľa súdneho dvora vyplýva, že ak by sa preukázalo, že predmetné tlačiarne dovezené

pred 01.01.2007 sa mali zaradiť do podpoložky 8471 60 20 KN a teda mali byť oslobodené od cla, zatiaľ
čo rovnaké tlačiarne dovezené po tomto dátume podliehajú clu vo výške 6%, Komisia by prekročila
svoje právomoci, ktoré jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87. Preto považoval za potrebné (tak ako
to navrhoval vnútroštátny súd) preskúmať, či tieto tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a
objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky 8471 60 20, alebo do podpoložky 9009

12 00 KN.

Súdny dvor pripomenul, že podľa jeho judikatúry položka 9009 KN zahŕňala okrem fotokopírovacích
prístrojov s optickým systémom a priamou reprodukciou aj prístroje, ktoré majú sprostredkovací nosič na
priamu reprodukciu, ktorá spočíva v transformácii obrazu na digitálne údaje (Rank Xerox, C-67/95 Zb. s.
I - 5401, bod 21). Súdny dvor tiež rozhodol, že dotknuté nariadenie je platné, keďže do podpoložky 9009
12 00 zaraďuje prístroje, ktoré môžu uskutočňovať úkony tlače, skenovanie a reprografie na základe

toho, že žiadna z funkcií zodpovedajúcich týmto úkonom sa nemôže považovať za určujúcu podstatný
charakter týchto prístrojov bez toho, aby sa v zásade požadovalo, že všetky prístroje spĺňajúce tieto tri
funkcie musia byť zaradené ako fotokopírovacie prístroje (Kip Europe a i., C-362/07, C-363/07, Zb. s.
I-9489). Z vyššie definovaných vlastností predmetných tlačiarní podľa súdneho dvora vyplýva, že tieto
zabezpečujú viaceré funkcie, konkrétne skenovanie, tlač, kopírovanie a niektoré z nich aj faxovanie,

z ktorých ani jednu nemožno považovať za funkciu, ktorá určuje ich podstatný charakter. Za týchto
podmienok sa predmetné tlačiarne mali podľa judikatúry súdneho dvora zariadiť do podpoložky č. 9009
12 00 KN v prípade, že boli dovezené pred 01.01.2007. V dôsledku toho súdny dvor konštatoval, že
Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške
6%, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia podľa súdneho dvora neprekročila svoje právomoci, ktoré

jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87.

Súdny dvor zároveň uviedol, že vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 620/2011 (jeho príloha), účinné od
01.07.2011, stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa vypúšťa, v dôsledku čoho by sa multifunkčné
tlačiarne mohli zaradiť do podpoložky 8443 31 20 KN, čím by podliehali clu vo výške 2,2%, alebo do
podpoložky 8443 31 80, na základe čoho by mohli byť oslobodené od cla. Nariadenie č. 620/2011 však

nemá retroaktívny účinok a v rámci posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom
zaraďuje predmetné tlačiarne do podpoložky 8443 31 91 KN, sa naň nemožno odvolávať.

Zo záverov uvedeného rozhodnutia súdneho dvora, ktoré aj podľa tvrdení žalobcu predstavuje
rozhodnutie o predbežnej otázke vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, vyplýva, že toto
rozhodnutie rieši kľúčový problém colného zatriedenia multifunkčných tlačiarní, ktoré rovnocenne

zabezpečujú viaceré funkcie a to skenovanie, tlač, kopírovanie, prípadne faxovanie. Žiadnu z týchto
funkcií nemožno považovať za natoľko dominantnú, že by určovala podstatný charakter zariadenia. V
oboch konaniach išlo o dovoz takýchto zariadení v rovnakom období - v rokoch 2008 resp. 2009, čo
značí, že nielen skutkový, ale aj právny rámec rozhodovania v administratívnom konaní bol v oboch
prípadoch prakticky totožný. Holandský vnútroštátny súd i Súdny dvor EÚ na rozdiel od žalovaného

skúmali, či multifunkčné tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti
zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky 8471 60 20 a nepodliehať clu, alebo mali byť zaradené do
podpoložky 9009 12 00 KN s dovozným clom vo výške 6%. Vychádzali z toho, že právomoc Komisie
nezahŕňa oprávnenie meniť obsah položiek colného sadzobníka, ktoré boli vypracované na základe
Dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru, pričom Únia sa zaviazala nemeniť

ich rozsah pôsobnosti v zmysle čl. 3 tohto dohovoru. Súdny dvor jednoznačne konštatoval, že z čl. 9
ods. 2 nariadenia č. 2658/87 vyplýva, že Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné
sadzby. Možno teda konštatovať, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Únie pred 01.01.2007
a vzhľadom na zaradenie do podpoložky 8471 60 20 KN by mali byť oslobodené od cla, prekročila by
Komisia svoje právomoci vyplývajúce z čl. 9 nariadenia č. 2658/87, ak by mal ten istý tovar dovezený

po 01.01.2007 podliehať clu vo výške 6%.

Orgány slovenskej colnej správy sa v konaní dopustili chyby, keď s ohľadom na čas dovozu
multifunkčných laserových tlačiarní (2008, 2009) považovali za irelevantné zaoberať sa vývojom colnejklasifikácie tohto tovaru. Vzhľadom na uvedený chybný predpoklad žalovaný napadnuté rozhodnutie v
naznačenom smere ani náležitým spôsobom nezdôvodnil.

Berúc do úvahy doterajšiu európsku judikatúru (vrátane rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval) Súdny

dvorEÚuzavrel,žeakbybolipredmetnétlačiarnedovezenédoÚniepred01.01.2007,malibyťzaradené
do podpoložky 9009 12 00 KN. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ boli multifunkčné tlačiarne s vyššie
opísanými vlastnosťami zaradené do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenilo sa clo vo výške 6%, ktoré
sa na tento tovar uplatňovalo aj pred zmenou nomenklatúry v roku 2007.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci colné orgány neuvažovali pri zatriedení dovezených
multifunkčných tlačiarní celkom v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, rozhodli o nevrátení

dovozného cla podľa práva. Nebol preto právny podklad pre vyhovenie žiadostiam žalobcu o vrátenie
zaplateného dovozného cla. Záver o správnosti rozhodnutia žalovaného teda platí aj napriek tomu,
že s ohľadom na čas dovozu predmetných zariadení nebral colný úrad do úvahy nomenklatúrne
zatriedenie tovaru podľa nomenklatúry platnej pred 01.01.2007. Vzhľadom na závery súdneho dvora,
ktoré považoval krajský súd za záväzné aj pre konanie v prejednávanej veci, možno konštatovať,

že naznačená vada v postupe žalovaného i vo vydaných rozhodnutiach nemohla mať za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto súd nepovažoval za potrebné rušiť preskúmavané
rozhodnutie len preto, aby sa formálne zopakovalo konanie, ktorého výsledok by bol rovnaký.

Súdny dvor EÚ, vedomý si pokynov pre colné zatrieďovanie multifunkčných tlačiarní rozobratých
v rozsudku Kip Europe, vyslovil vyššie opísané závery k colnému zatriedeniu týchto zariadení s

rovnocennými funkciami (skenovanie, tlač, kopírovanie, faxovanie), z ktorých ani jednu nemožno
považovať za funkciu určujúcu podstatný charakter zariadenia. Žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného
cla sa týkalo dovozu zariadení s rovnakými parametrami a totožným účelom použitia, ako mali
zariadenia, o ktoré išlo v konaniach pred Súdny dvorom EÚ vo veci C-361/11 (Hewlett Packard Europe
BV), aj C-362/07, C-363/07 (Kip Europe SA). Vzhľadom na zhora uvedené závery súdneho dvora

nepovažoval krajský súd za potrebné ďalej sa zaoberať otázkou hlavnej funkcie tlačiarní na účely ich
zatriedenia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia to zo spomenutých dôvodov
nepovažoval za potrebné. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že pri zatriedení tovaru do konkrétnej
položky colného sadzobníka je treba vychádzať z objektívnych technických parametrov a charakteristiky
dovážaného tovaru, ktoré musia byť zrejmé už pri dovoze. Na tento účel nie je možné v colnom konaní

skúmať, akým spôsobom hodlá využívať multifunkčné zariadenia ich konečný používateľ.

Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu voči postupu žalovaného v colnom konaní, žiadna z nich
nemala podľa názoru krajského súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané
prejednanie viacerých odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v jednom konaní a
rozhodnutie o nich jediným rozhodnutím sa síce neopieralo o konkrétne procesné ustanovenie, takýto

postup však bol v súlade so základnými zásadami správneho konania, najmä so zásadou hospodárnosti
(§ 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože viedlo k riadnemu a včasnému vybaveniu prejednávanej veci.
Žalobca takýmto postupom žalovaného nemohol byť nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach,
nakoľko všetky jeho žiadosti o vrátenie dovozného cla, ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu
o týchto žiadostiach, vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Žalobca nebol vylúčený z

akéhokoľvek úkonu či iného uplatnenia svojich procesných práv v predmetnom konaní a napokon žiadne
konkrétne ukrátenie na právach v naznačenej súvislosti v žalobe ani nenamietal.

Pokiaľ ide o namietané neprerušenie správneho konania o žiadostiach o vrátenie dovozného cla, ktoré
žalobca navrhoval až do skončenia konania pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11, mohol sa súd
stotožniť so žalobcom len v tom, že konanie pred súdnym dvorom môže zakladať dôvod pre prerušenie

správneho konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, pokiaľ sa v súvisiacom konaní pred súdnym
dvorom rieši otázka, ktorá pre svoju povahu môže byť otázkou predbežnou vo vzťahu k prebiehajúcemu
správnemu konaniu. Z prejudiciálnych otázok položených súdnemu dvoru holandským vnútroštátnym
súdom mohol žalovaný usúdiť, že ich zodpovedanie bude pre správne konanie využiteľné. Závery
rozsudku súdneho dvora vo veci C-361-11 aj boli vo vyššie opísanom rozsahu použité v argumentácii

súdu. Ani v tomto prípade však nemohol súd konštatovať, že postupom správneho orgánu došlo k takejvade v konaní a k ukráteniu žalobcu na jeho právach, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutieipostup,ktorýjehovydaniupredchádzal,bolivmedziachzákona.Nakoľkonámietkyžalobcu
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na
náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému z povahy správneho
súdnictva právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.