Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/608/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200169
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7206200169.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu D. O. - C. Y. D., C. XX, J., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou T. &. Q., D..O..M.., za ktorú koná I.. C. T., N. XX, G..M.. J.
XXX, J., proti žalovaným 1. D. D. S. O., T.. D.., D. XX, G., správca úpadcu N., S.. D.. v konkurze, D.
XXXX, D., IČO: XX XXX XXX, 2. J., S..D.., L.C. D. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, 3. N., S..D.. E. B., D.
XXXX, D., IČO: XX XXX XXX, 4. P., D..O..M.. K. X, L. E., IČO: XX XXX XXX, zast. I.. C. W.Š., advokátka
so sídlom Y. XXX, E. L. P. 5. C. T., bytom J. XX, Y. L. P., 6. W.. P. T., bytom K. XXX, E. L. P. 7. W.. C. Š.,
bytom L. D. XXX, E. L. P., 8. W.. C. T., bytom L.C. D. XX, E. L. P., zast. I.. J. T., advokát so sídlom C..

O.. Š. XXX, E. L. P., 9. W.. I. G., bytom B. J. XX, J., v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/1/06-1151 z 25.9.2013 ako aj uzneseniam
Okresného súdu Košice II č.k. 12C/1/06-1195 z 12.12.2013 a č.k. 12C/1/06-1198 z 12.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a výroku o trovách konania.
Uznesenie č.k. 12C/1/06-1195 a uznesenie č.k. 12C/1/06-1198, obe z 12.12.2013 potvrdzuje.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyhovel žalobe v časti návrhu žalobcu tak,

že zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov uzavretie ktorých obstaral Q. D. M..Q..G..,
S..D.., G. XX, T., IČO: XX XXX XXX ako komisionár v exekučnom konaní sp.zn. Ex 4575/97 vedenom
žalovanou v 8. rade pre žalovaných v 2. až 8. rade ako komitentov, na základe ktorých došlo k prevodu
547 ks akcií spoločnosti P. S..D.., Š. XX, J., IČO: XX XXX XXX, ISIN XXXXXXXXXXXX, ktorý prevod
bol registrovaný Strediskom cenných papierov SR dňa 9.10.1998 tak, že žalovaný v 2. rade nadobudol
vlastnícke právo k 98 ks akcií, žalovaný v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k 125 ks akcií, žalovaný
v 4. rade nadobudol vlastnícke právo k 110 ks akcií, žalovaný v 5. rade nadobudol vlastnícke právo k

46 ks akcií, žalovaný v 6. rade nadobudol vlastnícke právo k 86 ks akcií, žalovaný v 7. rade nadobudol
vlastnícke právo k 82 ks akcií sú neplatnými právnymi úkonmi.
Ďalším výrokom konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v časti o určenie neplatnosti
zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov uzavretie ktorej obstaral Q. D. M..Q..G..,
S..D.., G. XX, T., IČO: XX XXX XXX ako komisionár v exekučnom konaní sp.zn. Ex 4575/97 vedenom
žalovanou v 8. pre žalovaného v 1.rade ako komitenta, na základe ktorých došlo k prevodu 100 ks akcií
spoločnosti P. S..D.., Š. XX, J., IČO: XX XXX XXX, ISIN XXXXXXXXXXXX, ktorý prevod bol registrovaný

Strediskom cenných papierov SR dňa 9.10.1998 tak, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k 100 ks
akcií sa zastavil a žalobu v prevyšujúcej časti nároku o určenie neplatnosti záložných zmlúv zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Návrhom na začatie konania zo dňa 4.1.2006 v spojení s jeho zmenou zo dňa 27.5.2011 a 10.10.2011
žalobca žiadal o vyslovenie neplatnosti zmlúv o prevode 647 ks akcií spoločnosti P., S..D.., ktorých
uzavretie obstaral obchodník s cennými papiermi Q. D., M..Q..G., S..D.. T. ako komisionár v exekučnom

konaní sp. zn. EX 4575/97 pre žalovaných v 1. až v 8. rade ako komitentov, na základe ktorých podľa
zápisu v registri cenných papierov dňa 9.10.1998 žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k 100
ks akcií, žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k 98 kusom akcií, žalovaný v 3. rade nadobudol
vlastnícke právo k 125 kusom akcií, žalovaný vo 4. rade nadobudol vlastnícke právo k 110 kusom akcií,
žalovanýv5.radenadobudolvlastníckeprávok46kusomakcií,žalovanýv6.radenadobudolvlastnícke

právo k 86 kusom akcií a žalovaný v 7. rade nadobudol vlastnícke právo k 82 kusom akcií.
V konaní na strane žalovaných pôvodne vystupovali aj spoločnosti Q. D., M..Q..G.., S..D.. T. S. Q..D..W.
-Q..K., S..D.. E. L. P., ktoré v priebehu konania zanikli bez právneho nástupcu a boli vymazané z
Obchodného registra. Z uvedených dôvodov bolo konanie vo vzťahu k týmto subjektom zastavené
uznesením súdu zo dňa 19.9.2011 č. k. 12C 1/06-1013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.10.2011.
K prevodu vlastníckeho práva k akciám spoločnosti P., S..D.. malo dôjsť v rámci výkonu exekúcie v

konaní žalovanej v 8. rade sp. zn. EX 4575/97, keď žalovanej v 8. rade ako súdnemu exekútorovi
bolo dňa 24.9.1998 vydané exekučným súdom poverenie na vykonanie všetkých úkonov potrebných
pre zachovanie práv z cenných papierov, ktoré sa dotýkali tiež cenných papierov spoločnosti P., S..D...
Žalovaná v 8. rade dňa 30.9.1998 uzavrela ako komitent komisionársku zmluvu so spoločnosťou Q.
D., M..Q..G.., S..D.. T. za účelom zaobstarania predaja cenných papierov a dňa 9.10.1998 žalovaní

v 1. až 7. rade uzavreli s obchodníkom s cennými papiermi spoločnosťou Q. D., M..Q..G.., S..D..
T. komisionársku zmluvu na účely zaobstarania kúpy cenných papierov. V rovnaký deň 9.10.1998
Stredisko cenných papierov a.s. dostalo príkaz od obchodníka s cennými papiermi na registráciu zmeny
vlastníka zaknihovaných cenných papierov spoločnosti P., S..D.. pre kupujúcich žalovaných v 1. až 7.
rade v rozsahu, ako vyplýva zo žaloby, v celkovom počte 647 ks. Súčasne bolo k prevádzaným akciám

zriadené záložné právo v prospech spoločnosti Q..D..W.-Q..K., S..D.. a žalovaného v 9. rade, ktoré
malo zabezpečovať úhradu kúpnej ceny akcií.
Po zistení nezákonného postupu Stredisko cenných papierov a.s. („SCP a.s.“) na základe rozhodnutia
Ministerstva financií SR zo dňa 9.12.1998 č. SJ XXX/XXXX/SAN o uložení opatrenia na nápravu
zistených nedostatkov uviedlo do pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa a register eminenta cenných

papierov tak, že ako výlučný vlastník akcií bol opätovne zapísaný štát (žalobca). Následne dňa
10.12.1998 valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o zmene podoby akcie emitovaných spoločnosťou
P., S..D.. zo zaknihovaných akcií na meno, na akcie listinné na meno, k zmieneným úkonom spojených
so sporným prevodom 647 ks akcií P., S..D. žalobca uviedol, že podmienky prevodu majetku štátu
vyplývali zo zákona o veľkej privatizácii, čo znamenalo, že každý prevod majetku štátu, majetkovej

účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb, sa mohol uskutočniť len prostredníctvom zákonných
postupov ustanovených pre veľkú privatizáciu (§ 1 ods 1 zák. č. 92/91 Zb). Podľa čl. 4 Ústavy SR
nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve
Slovenskej republiky.
Neistotu právneho postavenia a preventívnej funkcie určovacej žaloby žalobca preukazoval aj

pokračujúcimi exekučnými konaniami v Českej republike voči majetku spoločnosti P., S..D.. (Obvodný
súd pre Prahu 2 vo veci povinného P., S..D.., oprávneného Quick Power Plant SE, CZ PAP, s.r.o.). Práve
na základe právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa v konaní domáha, bolo zvolané mimoriadne valné
zhromaždenie spoločnosti P., S..D.., na ktorom bol C.. W.. W. W. zvolený za predsedu predstavenstva
a následne spoločne s členom predstavenstva I.. I. Y. uznali záväzok spoločnosti P., S..D.. voči ďalším

spoločnostiam, ktorý záväzok je predmetom exekučného konania v Českej republike. Súd dôvodil, že
naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti záložných zmlúv žalobca odvodzoval od naliehavosti
právneho záujmu na určení neplatnosti zmlúv o prevode akcií, s ktorými sú nerozlučne späté, a ktoré
právne úkony smerovali k tomu, aby sa akcie dostali do majetkovej dispozície spoločnosti Q..D..W..-
Q..K.., S..D.. Aj keď táto spoločnosť zanikla, existuje možnosť, že postúpila svoje nároky na úhradu

kúpnej ceny na tretie osoby, preto určenie neplatnosti záložných zmlúv predstavuje dôležitú preventívnu
funkciu. Vo vzťahu medzi žalovaným v 7. rade a žalovaným v 9. rade je zhodne daná preventívna funkcia
určovacieho výroku súdu o neplatnosti záložnej zmluvy, pretože pohľadávka, ktorá mala byť záložnou
zmluvou zabezpečovaná, a ktorú mal mať žalovaný v 9. rade voči žalovanému v 7. rade je bez bližšej
špecifikácie, keď nie je zrejmé z akého právneho titulu vznikla, a či vôbec existuje.

K výhradám o nemožnosti preskúmavania ukončeného exekučného konania iným všeobecným súdom
žalobca uviedol, že posudzovanie platnosti právnych úkonov v tomto konaní nie je preskúmavaním
samotného exekučného konania, keďže na daný prípad sa nevzťahuje aplikácia ust. § 61 Exekučného
poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.Na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, boli riadne a včas predvolaní
všetci účastníci konania. Pojednávania sa nezúčastnili žalovaní v 2. až 9. rade, pričom žalovaní v 6.,
8., 9. rade ospravedlnili svoju neprítomnosť a súhlasili s konaním bez svojej účasti. Žalovaný v 2.

rade dňa 20.9.2013 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní práceneschopnosťou konateľa spoločnosti
W.. E. C., ktorý podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára „nie je spôsobilý pre pretrvávajúci nepriaznivý
zdravotný stav pri úradných úkonoch“. Z potvrdenia o práceneschopnosti pritom vyplýva, že táto trvá už
od 6.9.2013, pričom pacient má povolené vychádzky 2-krát denne. Ospravedlnenie neúčasti a odročenie
pojednávania žiadal menovaný štatutár žalovaného z dôvodu, že je jediným oprávneným konať v mene

spoločnosti.Tátoskutočnosťdokladovanánebola.PodľavýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúdu
Prešov, ako štatutárny orgán spoločnosti žalovaného v 2. rade je zapísaný okrem W.. E. C. tiež W.. O.
C. a W.. P. T.. Ostatní žalovaní ( žalovaní v 3., 4., 5., 7.rade) ospravedlnili svoju neúčasť žiadajúc o
odročenie pojednávania s poukazom na ich vedomosť, že žalovaný v 2. rade sa ospravedlnil z dôvodu
práceneschopnosti, a teda pojednávanie by malo byť odročené.
Podľa ust. § 119 Obč. súd. por. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý

navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného
odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, ktorý návrh na odročenie obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa
odročenie navrhuje, deň, keď sa o ňom účastník dozvedel, a ak je to možné uvedenie elektronickej
adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom
na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo zástupcu, návrh na odročenie pojednávania

musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožní účasť na pojednávaní.
Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo zástupca nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania.
Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Obč. súd. por. vzhľadom na ich nečinnosť a nedôvodnú
neprítomnosť, vec prejednal a rozhodol bez ich účasti.

V súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami v ktorých sa riešila aj otázka platnosti prevodu sporných
akcií spoločnosti P., S..D. J. bolo zistené, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 2 Cb 1272/02 žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k.s. Prešov, správca konkurznej
podstaty úpadcu N., S..D.. v konkurze za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu J., S..D.. proti
žalovaným v 1. rade Q. D., M..Q..G.., S..D.., v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva

SR, v 3. rade P., S..D., v 4. rade H. V. J. Y. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Fondu
národného majetku SR, predmetom ktorého bolo určenie platnosti komisionárskej zmluvy uzavretej dňa
9.10.1998 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej žalobca nadobudol 100 ks akcií
spoločnosti P., S..D.. J., ďalej určenie platnosti kúpnej zmluvy z uvedeného dňa 9.10.1998 uzavretej
medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným v 2.rade ako predávajúcim prostredníctvom žalovaného v

1. rade a určenie, že žalobca je vlastníkom 100 ks akcií spoločnosti P., S..D. J., bola žaloba zamietnutá
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.5.2010 č. k. 2 Cb 1272/02-871 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2011 sp. zn. 3 Obo 171/10, 3 Obo 172/10. Platnosť právnych
úkonov v konaní sp.zn. 2Cb 1272/02 žalobca pritom vyvodzoval zo skutkových okolností zhodných ako
sú uvedené v prejednávanom spore, v ktorom vystupujú v opačnom procesnom postavení Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná k.s. správca konkurznej podstaty úpadcu N., S..D.. a Slovenská
republika - Ministerstvo hospodárstva SR.
Súd dôvodil, že z dôvodu, že medzi totožnými sporovými stranami len v inom procesnom postavení
bolo už právoplatne rozhodnuté o rovnakom predmete sporu (platnosť totožného právneho úkonu), ktorý
vychádzal zo zhodných skutkových okolností, súd konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.

rade zastavil v zhode s ustanovením § 104 ods. 1 Obč. súd. por., podľa ktorého, ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V prípade ďalších prebiehajúcich konaní ako ich špecifikoval žalobca (uloženie povinnosti zapísať do
zoznamuakcionárovanahradenieprejavuvôle,neplatnosťuzneseniavalnéhozhromaždenia,povolenie
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti P., S..D., uloženie povinnosti zapísať do zoznamu

akcionárov, o náhradu škody, exekučné konanie v Českej republike, ukončené konanie o odovzdanie
zálohu(cenných papierov)- Krajský súd v Prešove sp.zn. 5Cb 577/00), ide o konania, ktoré sa dotýkajú
odlišných sporových strán resp. vychádzajú z iných skutkových okolností prípadu, v ktorých sa len
ako predbežná otázka posudzuje nadobudnutie akcionárskych práv niektorým zo žalovaných. Konanie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cb 577/00 o vydanie cenných papierov emitenta P., S..D.. titulom

zálohu zo záložných zmlúv uzavretých 9.10.1998, začaté na návrh záložného veriteľa Q..D..W.-
Q..K.., S..D.. proti žalovaným, ktorými boli všetci účastníci tohto konania vystupujúci ako záložní dlžníci
alebo držitelia cenných papierov, bolo ukončené zamietavým rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo
dňa 12.12.2006 sp.zn. 3 Obo 130/05 z dôvodu neexistencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom ažalovanými D.-C. Y. D., P., S..D... Konanie sa dotýkalo iného predmetu sporu, než aký je predmetom
prejednávanej veci. U zmienených súdnych konaní nebola zistená prekážka veci už rozhodnutej „res
iudicata“ (§ 159 Obč. súd. por.), ani konania už začatého „litispendentia“ (§83 Obč.súd.por.) v totožnej

veci, ktoré by odôvodňovali zastavenie konania podľa ust. § 104 ods. 1 Obč. súd. por. z dôvodu
nedostatku podmienok konania.
Žalovaní vykonávajú úkony smerujúce k zbaveniu vlastníckych práv žalobcu, o čom svedčia aj
desiatky súdnych sporov, v ktorých sa žalovaní domáhajú práv akcionára. Právne postavenie žalobcu
je ohrozované aj konaním fyzických osôb tvrdiacich, že majú postavenie štatutárnych orgánov v

spoločnosti P., S..D.., aj keď do tejto funkcie neboli ustanovení akcionármi spoločnosti, konajú v jej mene
a preberajú záväzky v mene spoločnosti P., S..D., čoho dôkazom je aj exekučné konanie vedené v
Českej republike oprávnených G. G. D. S. Q. G., D..O..M... Uvedené spoločnosti sa domáhajú podľa
súdu uspokojenia pohľadávky voči P., S..D.., ktorá bola uznaná osobami (C.. W.. W., I.. Y.)odvodzujúcimi
právo konať v mene spoločnosti P., S..D.. od právnych úkonov, ktorých platnosť žalobca napáda. Za
týchto okolnosti súd považoval za preukázaný právny záujem žalobcu na rozhodnutí súdu, ktorým

možno aj pre budúcnosť vytvoriť právny základ pre riešenie spornej otázky akcionárskych a vlastníckych
práv k akciám spoločnosti P., S..D.. a právne úkony, ktorých platnosť je napádaná mali byť uzavreté
v súvislosti s exekučným konaním sp. zn. EX 4575/97 vedeným žalovanou v 8. rade ako súdnym
exekútorom vo veci oprávneného Q..D..W.-Q..K.., S..D.., (Q..D..W..-Q..K.., S..D.. získala pohľadávku
postúpením od pôvodného veriteľa W. E. L. P. D..O..M..) proti povinnému SR - Ministerstvo financií SR.

V uvedenom konaní na základe poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.11.1997 v
spojeníspoverenímzodňa24.9.1998žalovanáv8.radevykonalaexekúciupredajomcennýchpapierov
a to 647 ks akcii spoločnosti P., S..D.., podľa vtedy platného ustanovenia § 131 až 133 zák. č. 233/95
Z. z. Predaj cenných papierov bol realizovaný prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi - Q. D.,
M..Q..G..,S..D..T.(§28zák.600/92Zb.ocennýchpapieroch).Pretosúdkonštatoval,žekomisionárskou

zmluvou o obstaraní predaja cenných papierov sa komisionár zaviazal obstarať predaj cenných papierov
uvedených v exekučnom príkaze a podľa obsahu komisionárskych zmlúv o kúpe cenných papierov,
komisionár sa zaviazal zriadiť na účet komitentov nákup cenných papierov emitenta P., S..D.., ISIN
XXXXXXXXXXXX v menovitej hodnote 1 000 000,- Sk, keď maximálna kúpna cena za 1 akciu sa u
jednotlivých žalovaných líšila, a pohybovala sa v rozpätí od 85 000,- Sk za akciu do 93 000,- Sk za

akciu. Potom o.i. pre žalovaného v 1. rade mal komisionár zabezpečiť nákup 100 ks určených akcií,
pre žalovaného v 2. rade 98 ks akcií, pre žalovaného v 3. rade 125 ks akcií, pre žalovaného v 4.
rade 110 ks akcií, pre žalovaného v 5. rade 46 ks akcií, pre žalovaného v 6. rade 86 ks akcií a a pre
žalovaného v 7. rade 82 ks akcií. Kúpna cena mala byť hradená na účet oprávneného Q..D..W..-Q..K..,
S..D... Žiadny zo žalovaných nespochybňoval, že na základe zmienených komisionárskych zmlúv boli

riadne uzavreté zmluvy o kúpe a predaji (zmluvy o prevode) sporných cenných papierov spoločnosti P.,
S..D.., v celkovom v počte 647 ks akcií. Na základe uzavretých zmlúv o kúpe a predaji cenných papierov,
komisionár-obchodník s cennými papiermi dňa 9.10.1998 dal Stredisku cenných papierov príkaz na
registráciu prevodu cenného papiera, v súlade s jeho povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 23,
§ 32 ods. 3 zák. č. 600/92 Zb. o cenných papieroch. Pretože sa jednalo o zaknihované cenné papiere,

záväzok previesť zaknihovaný cenný papier bol splnený registráciou prevodu vykonanou Strediskom
cenných papierov na základe príkazu komisionára (§21 zák.č. 600/92 Zb.). Zmena vlastníckych práv
k zaknihovaným akciám, bola spojená s uzatvorením zmluvy o kúpe a predaji akcií a následnou
registráciou prevodu. Žalobca sa dovolával neplatnosti tohto právneho úkonu prevodu cenných papierov
(v súlade s komisionárskou zmluvou, zmluvy o predaji a zmluvy o kúpe cenných papierov).

Až na základe námietok emitenta akcií, t.j. spoločnosti P., S..D. a akcionára tejto spoločnosti D.-C. Y. D.,
D., S..D. v súlade s rozhodnutím C. V. D. zo dňa 9. 12. 1998 č. 043/1998/SAN vykonalo zmenu - opravu
v zápisoch evidencie majiteľa účtu a registri emitenta tak, že ako jediný majiteľ akcií spoločnosti P.,
S..D.., bol zapísaný Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaní vychádzajúc z toho,
že prevod cenných papierov obstaraný komisionárom Q. D., M..Q..G.., S..D.. bol riadne zaregistrovaný

SCP, a.s. tvrdia, že sa stali vlastníkmi akcií a ich vlastnícke právo nezaniklo, čomu malo nasvedčovať aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4 Sž 143/01.
Podmienkou platnosti akéhokoľvek právneho úkonu podľa súdu prvého stupňa, teda aj právnych úkonov
týkajúcich sa prevodu cenných papierov, s ktorými je spojený vznik a zánik vlastníckeho práva, je
splnenie zákonom ustanovených základných náležitostí právnych úkonov, teda právny úkon musí byť

urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, predmet plnenia musí byť dovolený a možný (§ 37
Obč.zák.).Súčasnetentoprávnyúkonnesmiebyťvrozporesozákonomanihoobchádzať,anisapriečiť
dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov spoločnosti
P., S..D.., uzavretých na základe komisionárskych zmlúv sa však dotýkali takého predmetu plnenia, ktorýbol právne nedovolený (právna nemožnosť plnenia), pretože v čase uzatvárania zmlúv o kúpe a predaji
akcií, tieto mohli byť len vo výlučnom vlastníctve štátu, ktorý záver vychádza z už zmienenej právnej
úpravy Ústavy SR v spojení so zákonom č. 192/95 Z.z. o strategických podnikoch a zák. č. 92/91 Zb. o

veľkej privatizácii účinnej v čase uzatvorenia zmlúv, z čoho vyplýva aj zákaz ich exekvovateľnosti.
Ústava SR (zákon č. 460/92 Z. z. v platnom znení) v článku 4 upravuje, že nerastné bohatstvo,
jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky,
aj čl. 20 ods. 2 Ústavy SR poskytuje ústavný základ pre zákonné vymedzenie ďalšieho majetku, ktorý
môže byť len vo výlučnom vlastníctve štátu ako vyplýva z jeho znenia: Zákon ustanoví, ktorý ďalší

majetok, okrem majetku uvedeného v článku 4 Ústavy SR je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb
spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva, verejného záujmu a môže byť iba vo vlastníctve štátu,
obce alebo určených právnických osôb. Zákon môže tiež ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo
vlastníctve občanov a právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike (realizované zák. č. 192/95
Z.z.). Preto súd dôvodil, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nezávisí na vôli účastníkov úkonu a
nemôžebyťodstránenáanivýrokomsúdnehorozhodnutia.Takýmtorozhodnutímneboloanirozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 2. 2001 sp. zn. M Cdo 2/99 na ktoré žalovaní poukazovali, o
mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR podaného proti uzneseniu Okresného súdu vo
Vranove nad Topľou, ktorým bola žalovaná v 8. rade poverená vykonaním všetkého, čo je potrebné
na zachovanie alebo výkon práv z akcií, pretože rozhodnutie dovolacieho súdu o zamietnutí dovolania
sa zakladalo len na posúdení procesných podmienok konania o dovolaní, ktoré neboli splnené, a

netýkalo sa posudzovania zákonnosti exekúcie, ani úkonov v nej uskutočnených. Zhodne tak nič
nenasvedčuje opodstatnenosti úvahy žalovaných, že bola uznaná zákonnosť nadobudnutia akcií tiež
tým, že v exekučnom konaní povinný (SR-Ministerstvo financií) vzal späť žalobu o vylúčenie vecí z
exekúcie, keďže takým úkonom nemôže dôjsť k zhojeniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu a
dôvodom späťvzatia bol len stav veci, keď exekučné konanie bolo už ukončené vrátením poverenia

súdnej exekútorky. O.i. súd dôvodil ohľadne námietok prípustnosti preskúmavania exekučného konania
iným súdom než súdom exekučným mimo exekučného konania, ako aj námietky porušenie zásady
vymedzenej ustanovením § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v
exekučnom konaní vylúčené, že absolútna neplatnosť právneho úkonu je takou vadou právneho úkonu,
ktorá existuje od jeho počiatku, existuje bez zreteľa na vedomosť o tejto neplatnosti, či vôľu zmluvných

strán. Právne úkony sú postihnuté neplatnosťou bez zreteľa na to, či o tejto neplatnosti už bolo vydané
súdne rozhodnutie. Konštatovanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nezávisí teda na vydaní
určovacieho výroku súdu a týmto rozhodnutím ani konaním sa nezasahuje do ukončeného exekučného
konania ani súd nepreskúmava tento postup. Pokiaľ súd konštatuje, že predmet zmluvy o kúpe a predaji
cenných papierov-akcie spoločnosti P., S..D.., bol nedovoleným predmetom plnenia, ide o obdobný

záver, aký by tu so zreteľom na platné právo musel byť prijatý, ak by právnym úkonom uskutočneným
hoci aj v exekučnom konaní, malo dôjsť k uspokojeniu nároku oprávnenej osoby prostredníctvom kúpy
a predaja inej ľudskej bytosti. V danom prípade zákonodarca výslovne neformuloval zákaz prevodu
cenných papierov P., S..D.. v zákone o strategických podnikoch a zákone o veľkej privatizácii osobitne
pre každý právny vzťah, v ktorom prevod prichádzal do úvahy, zo zákona však jednoznačne takýto zákaz

vyplýva. Zákaz privatizácie akcií P., S..D.. ako výlučného spôsobu prevodu majetku štátu v strategických
podnikoch, implikuje zákaz akéhokoľvek iného prevodu týchto akcií. Zmluvy o kúpe a predaji akcií P.,
S..D.. uzavreté žalovanými sú konaním v rozpore s týmto imperatívnym príkazom.
Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku slúži len na ochranu tretích osôb v exekučnom konaní,
ktoré nadobudli dobromyseľne v tomto exekučnom konaní určité práva. Predpokladom aplikovania

uvedeného ustanovenia je, že došlo k platnému vzniku práv jednej osoby a súčasne k zániku práv inej
osoby. Nakoľko predmetom zmlúv o prevode cenných papierov bol taký predmet plnenia, u ktorého to
bolo zo zákona vylúčené, k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a k vzniku vlastníckeho
práva nového vlastníka nedošlo. V dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu nedošlo k zmene
vlastníckych práv k akciám P., S..D.., tieto stále boli vlastníctvom pôvodného vlastníka - žalobcu. Z

uvedených dôvodov nedošlo k zmene právneho stavu veci, ktorý by bolo potrebné chrániť podľa ust.
§ 61 Exekučného poriadku.
Preto na neplatnosti právnych úkonov nič nemení ani nález Ústavného súdu SR PL ÚS 111/11 zo 4.
7. 2012, na ktorý poukazovala žalovaná v 8. rade, (aj keď to explicitne neuviedla), ktorý sa vyjadril
len k ústavnému rámcu podmienok exekučnej imunity majetku štátu. V zmysle nálezu ústavného

súdu, exekučná imunita majetku štátu daná verejným záujmom na zachovaní určeného majetku štátu
slúžiaceho na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu, musí byť upravená takým
spôsobom, aby neobmedzovala základné práva fyzických alebo právnických osôb vystupujúcich v
právnych vzťahov so štátom do tej miery, že ich základné práva a slobody nemožno primerane užívaťa stavajú sa len iluzórnymi. Ani uvedený nález nespochybňuje dôvodnosť exekučnej imunity štátu a
existenciu výlučného vlastníckeho práva štátu. Z odôvodnenie nálezu (časť III. bod 10 nálezu) vyplýva
že pokiaľ sa Ústavný súd SR vyjadroval k súdnym rozhodnutiam týkajúcich sa prevodu akcií P., S..D.. v

exekučnom konaní (Najvyšší súd SR sp.zn. 1M Obdo 5/05, sp.zn. 2 M Obdo 1/08) posudzoval ich len z
hľadiska porušenia práv účastníka sporu, keď považoval za vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie
posudzoval ako prejudiciálnu otázku súd v inom konaní, avšak k samotnej otázke exekvovateľnosti
majetku štátu sa meritórne nevyjadril. Pritom vychádzajúc zo spôsobu argumentácie Ústavného súdu
SRajvuvedenomnálezejemožnépovažovaťzapravdepodobné,žejehostanoviskokexekvovateľnosti

akcií spoločnosti P., S..D.., v exekučnom konaní by bolo negatívne.
Preto vychádzajúc z preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu a konštatovanej absolútnej
neplatnosti právnych úkonov súd žalobcovi vyhovel v časti o vyslovenie neplatnosti zmlúv o kúpe a
predaji cenných papierov vo vzťahu k žalovaným v 2. až 7. rade.
V časti žaloby týkajúcej sa určenia neplatnosti záložných zmlúv uzavretých sporovými stranami podľa
obsahu ktorých záložné právo bolo zriadené k zaknihovaným akciám, ktoré boli predmetom zmlúv

o kúpe a predaji cenných papierov (akcie spoločnosti P., S..D..,), súd nezistil existenciu právneho
záujmu na požadovanom rozhodnutí. V súčasnom období k akciám spoločnosti P., S..D.. vo vlastníctve
žalobcu, ktoré majú listinnú podobu, nie je registrované záložné právo žalovaných, subjekt, ktorý mal
byť záložným veriteľom (Q..D..W..-Q..K.., S..D.) zanikol, zo záložnej zmluvy si nároky neuplatňuje ani
žalovaný v 9. rade, a v konaní o vydanie cenných papierov titulom zálohu v rozsudku sp.zn. 3 Obo

130/05, ktorým bola žaloba zamietnutá, súd vychádzal zo záveru, že neexistuje povinnosť žalobcu
na vydanie akcií. Neexistujú preto žiadne také okolnosti, ktoré by z titulu záložných zmlúv ohrozovali
právne postavenie žalobcu. Ako už bolo uvedené, tzv. určovacie žaloby majú plniť predovšetkým
preventívnu funkciu s dopadom na praktický život sporových strán. Záložné zmluvy boli uzavreté
na účely zabezpečenia záväzku na zaplatenie kúpnej ceny zo zmlúv, o ktorých súd konštatoval, že

sú neplatné, neplatnosť postihuje aj tieto zabezpečovacie inštitúty ako akcesorické záväzky záväzku
hlavného. Ak nevznikol hlavný záväzok na úhradu kúpnej ceny, pretože vyplýva z neplatného právneho
úkonu, nevznikol ani záväzok na zabezpečenie „neexistujúceho“ plnenia. Len komplexnosť vzťahov
a naviazanosť zmlúv o založení cenných papierov na zmluvy o ich prevode ako odôvodňoval právny
záujem žalobcu, žiadny takýto právny záujem nepreukazujú, a potvrdzujú len spojitosť oboch druhov

záväzkov, z ktorých naopak súd vyvodil neopodstatnenosť samostatného rozhodovania o neplatnosti
zmlúv o založení cenných papierov.
Napokon výrok o trovách konania súdu vyplynul vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade z
ust. § 146 ods. 1, písm. c/ Obč. súd. por., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak bol konanie zastavené, ale vo vzťahu medzi ostatnými sporovými stranami súd pri

rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 Obč. por., podľa ktorého, ak má účastník v
konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Predmetom sporu boli tak nárok na vyslovenie neplatnosti zmlúv o prevode
cenných papierov ako aj zmlúv o neplatnosti záložných zmlúv súd vychádzal zo záveru, že vyhovením
žalobcovi v časti nároku bol tento úspešný v rozsahu 50% , čo súčasne predstavuje procesnú úspešnosť

žalovaných v rovnakom percentuálnom pomere. Zohľadňujúc zhodný pomer úspechu a neúspechu
sporových strán v spore súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VpodanomodvolanížalovanáI..T.(č.l.1166-1167)z30.10.2013o.i.žiadalazmeniťnapadnutýrozsudok
a to vo výroku vyhovujúcom o neplatnosti zmlúv o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov a

proti výroku o trovách konania, navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať trovy konania
žalovanej v 8.rade.
S poukazom na § 205 ods.2 písm.c/, d/ O.s.p. ako aj pre nesprávne právne posúdenie a vyvodenie
nesprávnych právnych záverov poukázala na rozpor výroku rozsudku a znenia § 45 zák.č. 600/1992 Zb.
v spojení s Exekučným poriadkom. O.i. exekučný predaj cenných papierov vykonáva súdny exekútor

podľa § 133 Ex.por. výlučne cestou obchodníka s cennými papiermi, nelogické je vo výroku rozsudku,
že Q. D., M..Q..G.., S..D.. obstaral uzavretie zmlúv o kúpe a predaji cenných papierov pre žalovaných
v 2. až 8.rade ako komitentov v exekučnom konaní sp.zn. Ex 4575/97. Nie je možné v exekučnom
konaní navrátiť práva do predošlého stavu. Poukázala aj na nález Ústavného súdu II. ÚS 159/07 zo dňa
11.12.2007 o potvrdení vlastníctva nadobudnutých akcií. O.i. exekútor nie je účastníkom exekučného

konania okrem trov konania (R 100/2002).

Žalovaná N., S..D.. v likvidácii navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.V odvolaní (č.l. 1168-170) namietala, že bolo predložené lekárske potvrdenie štatutárneho orgánu
žalovaného v 2.rade, a preto aplikácia § 101 ods.2 O.s.p. nie je prípustná v tomto konaní, súd mal odročiť
pojednávanie z dôležitých dôvodov podľa § 119 O.s.p. Ďalej rozoberá potvrdenie o práceneschopnosti

E. C. - konateľa spoločnosti s tým, že ostatní žalovaní, t.j. v 3., 4., 5. a 7.rade ospravedlnili svoju
neúčasť, žiadajú odročenie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Ospravedlnenie neúčasti
a odročenie pojednávania žiadal štatutár žalovaného, lebo on jediný mal konať v mene spoločnosti. O.i.
ošetrujúci lekár nie je účastníkom tohto súdneho konania a nie je pre neho záväzný Občiansky súdny
poriadok. Bol porušený čl. 48 ods.2 Ústavy o prejednaní veci verejne a bez zbytočných prieťahov pred

súdmi.

Žalovaný P. T. v odvolaní žiadal s poukazom na § 205 ods.2 písm.a/, f/ O.s.p. pre odňatie možnosti konať
ako aj pre právne posúdenie zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie. Tak ako predchádzajúci
odvolateľ rozoberá ust. § 119 O.s.p. s tým, že žalovaný v 6.rade pracuje v Nemecku a na preberanie
poštových zásielok počas svojej neprítomnosti splnomocnil svoju manželku W.. E. T., keďže on bol v

cudzine, napísala manželka žalovaného v 6.rade list súdu, ktorým ho ospravedlnila, nič nebránilo ďalej
konaťaúdajnesaospravedlniťmanželkežalovanéhov6.radezostranysúdu,resp.zaslaťcezmanželku
tomuto žalovanému predvolanie do Nemecka. Bol porušený čl. 48 ods.2 Ústavy a ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu I. ÚS 49/2001. Ďalej odvolateľ rozoberá nález Ústavného súdu I. ÚS 49/2001, lebo
napr. ak je neprítomný účastník, nemôže sa vyjadriť k dôkazom na pojednávaní.

V odvolaní žalovanej P., D.. D. O..M.. taktiež žiada rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
O.i. namieta, že nesprávne popisuje súd prvého stupňa ospravedlnenie sa žalovaného v 2.rade z
pojednávania a možno konštatovať, že tie isté námietky vznáša ako predchádzajúci žalovaní.

V odvolaní žalovaného v 5.rade C. T. nikdy nedal súhlas, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, a
preto je rozsudok nesprávny. Spolu s rozsudkom mu bolo doručené aj vyjadrenie žalobcu (§ 221 ods.1
písm.f a § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p.). Predložené lekárske potvrdenie zástupcu žalovaného v 2.rade
nebolo preukázané podľa súdu, avšak podľa neho s poukazom na § 119 O.s.p. boli tam ospravedlniteľné

dôvody, ošetrujúcemu lekárovi neukladá OSP žiadne povinnosti.

V odvolaní proti rozsudku žalovaný W.. Š. žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie. S poukazom na § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. je rozsudok nesprávny a ďalej ako predchádzajúci
odvolatelia konštatoval, že ošetrujúci lekár nie je účastníkom tohto súdneho konania, bola porušená

Ústava SR čl. 48 ods.2 Ústavy a súd nepostupoval zákonne podľa § 101 ods.2 O.s.p., lebo nemal v ich
neprítomnosti rozhodnúť vo veci.

Žalovaná J., S..D.. Y.É. žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, lebo súd sa dopustil neodstrániteľných
procesných chýb.

O.i. namieta podľa § 205 ods.2 písm.a/, § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. ako aj čl. 48 ods.2 Ústavy SR, lebo súd
nepostupoval zákonne, neaplikoval správne § 119 O.s.p. a nemohol odročiť pojednávanie podľa §101
ods.2 O.s.p., J., S..D.. namieta aj tvrdenie súdu, že nebola dokladovaná skutočnosť, kto je oprávneným
konať v mene spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, ale konateľ
chcel sa zúčastniť pojednávania, ale nemohol, rozoberá ďalej nález Ústavného súdu SR I. ÚS 49/2001.

K tomuto na č.l. 1192 je pripojené vzdanie sa funkcie člena na predstavenstva obchodnej spoločnosti
J., S..D.. dňa 20.5.2011, ktoré prevzal W.. C.. O.i. aj W.. T. odstúpil z funkcie člena predstavenstva
16.1.2012, ktoré mal prevziať 23.1.2012 W.. C..

Uznesením č.k. 12C/1/2006-1195 z 12.12.2013 žalovaný v 2. až 8.rade boli zaviazaní spoločne a

nerozdielne na účet Okresného súdu Košice II zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo
výške 99,50 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca je v konaní oslobodený od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods.2 písm.a/ zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a rozsudkom z 25.9.2013
tejto veci bolo vyhovené žalobe v časti určenia neplatnosť zmlúv o prevode cenných papierov vo vzťahu

k žalovaným v 2. až 8.rade, teda oni musia zaplatiť súdny poplatok, lebo sú poplatníci podľa § 2 ods.3
citovaného zákona, zák. č. 71/1992 Zb.Ďalším uznesením č.k. 12C/1/06-1198 z 12.12.2013 súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti
žalovaných v 2. až 8.rade zaplatiť za odvolanie Okresnému súdu Košice II súdny poplatok 99,50 €
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon žalovaných v 2. až 7.rade zaviazal zaplatiť spoločne

a nerozdielne na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za odvolanie proti zamietavému výroku
rozsudku okresného súdu z 25.9.2013 99,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodniltým,ževčastibolovyhovenéžalobeakeďžeideodvanárokynaurčenieneplatnostiprávneho
úkonu, predmetom poplatkovej povinnosti je každý z nárokov a podľa prílohy k zákonu o súdnych
poplatkoch, položka 1 písm.b/ Prílohy, zodpovedá to hodnote 99,50 €, žalovaní v 2. až 7.rade podali

odvolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku, avšak žalovaná v 8.rade podala odvolanie len v časti
vyhovujúceho výroku rozsudku o neplatnosti zmlúv, preto žalovaní v 2. až 7.rade sú povinní zaplatiť ešte
jeden súdny poplatok spoločne a nerozdielne na účet súdu. Ide o procesné spoločenstvo (poznámka
3,6 k položke 1 Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch).

Vo vyjadrení k odvolaniu č.l. 1208-1211 žalobca navrhol potvrdiť rozsudok. Ide o vecne správny

rozsudok, dôvody žalovaných na vyhovenie odvolaniu sú nedostatočné, stotožňuje sa s rozhodnutím
rozsudku súdu. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je sporný a tento sporný právny vzťah
nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom (protiprávna exekúcia mala v roku 1998 prebehnúť a
žalované subjekty neúmerne zaťažujú slovenské súdy až táto žaloba odstráni tento proces). Žalobca bol
jediným vlastníkom akciovej spoločnosti P., S..D.., všetky listinné akcie P. boli vydané na meno žalobcu a

boli k dispozícii žalobcu. Právna postavenie žalobcu je neisté. O.i. so zreteľom na § 119 O.s.p. v spojení s
§ 101 ods.2 O.s.p. súd správne pokračoval v konaní, lebo konanie už trvá osem rokov. Súd zodpovedne
posúdil, čo bol dôvod ospravedlnenia a či bol natoľko závažný, aby mohol odročiť pojednávanie alebo
nie. Úlohou súdu vo všeobecnosti je preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla
byť prejednaná na pojednávaní a to spravidla na jedinom pojednávaní aj rozhodnutá. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 75/2012 z 8.8.2013 výslovne uvádza, že súd nie je vždy povinný
akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý na odročenie pojednávania,
ďalej sa rozoberá toto rozhodnutie najvyššieho súdu. Súd môže pokračovať v konaní aj keď sú účastníci
nečinní. Dôvodom ospravedlnenia žalovaných v 3. až 7.rade mala byť skutočnosť, že boli oboznámení
s ospravedlnením žalovaného v 2.rade, ktorého konateľ W.. C. informoval o svojej práceneschopnosti a

malpožiadaťoodročeniepojednávania.Nepochybilvtomtosúd.Predpokladžalovanýchopostupesúdu
nemápresamotnévedeniekonaniaabsolútnežiadnurelevanciu,atonajmävprípade,keďjenesprávne.
Žalovaní sa ohradzujú voči konaniu súdu, ktorý dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za
dostatočný. Súd konal správne, keď nevyzval žalovaného v 2.rade na preukázanie ním uvádzaného
tvrdenia (§ 27 ods.3 a 4 Obch.zák. o správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri a účinnosti voči

tretím osobám). Tretia osoba o týchto údajoch nemohla vedieť. Žalobca v 2.rade žiadnym spôsobom
nepreukázal skutočnosť, že konateľ W.. C. je jeho jediným štatutárnym orgánom.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú
skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa presvedčivo vyrovnal, preto nie je potrebné k nemu zaujímať

osobitné stanovisko.

Ani jeden zo žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré

je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď

vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Ani odkaz žalovanej J., S..D.. na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 49/2001 nie je opodstatnený v riešenej
veci, lebo k takémuto sledu okolnosti nedošlo pri prejednaní veci súdom prvého stupňa.

Keďžesúdriadneazákonnepostupovalanedošloanikvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.vriešenej
veci, odvolací súd súhlasí s odôvodnením rozsudku aj v tejto časti, ak rozhodol vo veci v neprítomnosti
žalovaných.

V odvolaní žalovaná I.. T. namietala nesprávne právne posúdenie a že exekučný predaj cenných
papierov vykonáva súdny exekútor podľa § 133 Ex.por. výlučne cestou obchodníka s cennými papiermi,
a preto nepovažuje vyhovujúci výrok rozsudku za zákonný. Nie je preto možné v exekučnom konaní ani
navrátiť práva do predošlého stavu.

AjonapoukazovalananálezÚstavnéhosúduSRII.ÚS159/07zodňa11.12.2007opotvrdenívlastníctva
nadobudnutých akcií.

K tejto námietke odvolací súd dopĺňa:Správne je konštatované súdom v rozsudku, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nezávisí na vôli
účastníkov úkonu a nemôže byť odstránená ani výrokom súdneho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. M Cdo 2/99). Zákaz privatizácie akcii P., S..D.. ako výlučného spôsobu prevodu majetku

štátu v strategických podnikoch, implikuje potom zákaz akéhokoľvek iného prevodu takýchto akcií,
a preto zmluvy o kúpe a predaji akcií P., S..D.. uzavreté žalovanými sú konaním v rozpore s týmto
imperatívnym príkazom, lebo účel „zákonná“ je treba vykladať v súvislosti s právnymi a spoločenskými
vzťahmi, kedy vznikla právna norma. Možno konštatovať, že právne úkony sú postihnuté neplatnosťou
bez zreteľa na to, či o tejto neplatnosti už bolo vydané súdne rozhodnutie. Ukončenie exekučného

konania nemožno preskúmavať zo strany súdu v tomto konaní. Bolo preukázané v konaní, že v čase
uzatvárania zmlúv o kúpe a predaji akcií, tieto mohli byť len vo výlučnom vlastníctve štátu, ktorý záver
súdu vychádza z právnej úpravy Ústavy Slovenskej republiky zavedenej zák. č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 192/95 Z.z. o strategických podnikoch a zák. č. 92/91
Zb. o veľkej privatizácii účinnej v čase uzatvorenia zmlúv, z čoho vyplýva aj zákaz ich exekvovateľnosti
v neprospech žalobcu, t.j. Slovenskej republiky.

Napokon odvolací súd uzatvára, že pri námietkach žalovaných, že oni o tom nevedeli, resp. že v súlade
s právnou úpravou došlo k prevodu cenných papierov a tento prevod bol obstaraný komisionárom Q. D.,
M..Q..G.., S..D.. a bol riadne zaregistrovaný SCP, a.s., k tomu je treba uviesť, že existuje taká právna
fikcia, že každý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv a povinností;

ide o zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje („ignorantia legis non ex cusat“), pozri aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 14Cmo 217/2009 z 21.9.2010.

O.i. pri porušení zákonov je treba v prípade zákonodarcu predpokladať, čo sa týka výsledkov jeho
činnosti, že zákon je systematickým a koherentným celkom právneho predpisu, keďže zákon rovnako

ako iné právne predpisy sú vytvárané profesionálnymi právnikmi (legislatívcami) a v prípade dotknutých
zákonov v riešenej veci je treba vychádzať z doslovného znenia zákazu prevodu akcií pri zmene
vlastníckych práv z hľadiska poškodenia Slovenskej republiky. Žalobca sa dovolával neplatnosti tohto
právneho úkonu prevodu cenných papierov v súlade s komisionárskou zmluvou, zmluvou o predaji a
zmluvouokúpecennýchpapierovapreukázalnaliehavýprávnyzáujemnaneplatnostiprávnychúkonov.

Jediný majiteľ akcií spol. P., S..D.. bol zapísaný Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR.
Odvolací súd ďalej uzatvára, že podľa ustálenej súdnej praxe v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj v
prípade, že ide o dovolené konanie, ak sa sleduje iný účel a obchádza sa zákon, došlo ku konaniu v
legis in fraudem, tzn. k účelovému obchádzaniu zákona a z tohto dôvodu sú takéto právne úkony taktiež
neplatné (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo 446/2012, 8Sžo 30/2007, 8Sžo 17/2007).

O.i. obchádzanie zákona môže spočívať aj vo vylúčení záväzného pravidla použitím prostriedkov takých,
že vznikne výsledok právnou normou nepredvídateľný (uznesenie sp.zn. 3Cdo 446/2012).

Je treba pripomenúť vyjadrenie k odvolaniu žalobcu č.l. 1208-1211 spisu, podľa ktorého jediným
vlastníkom akciovej spoločnosti P., S..D.. bol žalobca, všetky listinné akcie P. boli vydané na meno

žalobcu a boli v dispozícii žalobcu, úlohou súdu vo všeobecnosti je preskúmať podmienky konania a
pripraviť vec tak, aby mohla byť prejednaná na pojednávaní a to spravidla na jedinom pojednávaní,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/75/2012 z 8.8.2013 výslovne uvádza, že súd nie je
vždy povinný akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý na odročenie
pojednávania. Dôvodom ospravedlnenia žalovaných v 3. až 7.rade mala byť skutočnosť, že boli

oboznámení s ospravedlnením žalovaného v 2.rade, ktorú neuznáva ani žalobca, a preto nepochybil
v tomto ani súd pri konaní a rozhodovaní. Súd konal správne, keď nevyzval žalovaného v 2.rade na
preukázanie ním uvádzaného tvrdenia (§ 27 ods.3 a 4 Obch.zák. o správnosti údajov zapísaných v
Obchodnom registri a účinnosti voči tretím osobám). Tretia osoba pritom o týchto údajoch nemohla
vedieť a žalobca v 2.rade žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že konateľ W.. C. je jediným

štatutárnym orgánom (neoznámil to ani žalobcovi).

Z týchto dôvodov odvolací súd okrem výroku o zastavení konania potvrdil rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.

Obe napadnuté uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanými v 2. až 8.rade sú správne
a zákonné.Odvolanie podala žalovaná I.. C. T. č.l. 1219 spisu a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť v súvislosti s
tým, že všetky právne vzťahy súvisiace s vedenou exekúciou je oprávneným skúmať iba exekučný súd.

Odvolací súd dodáva, že s týmito námietkami sa už vyporiadal súd prvého stupňa ohľadne aplikácie
Exekučného poriadku. V odvolaní žalovaného Ing. Matúša, proti uzneseniam súdu prvého stupňa o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, J., S..D.. č.l. 1228-1230, žiadali odvolatelia napadnuté uznesenie
zrušiť so zreteľom na nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný J., S..D.., t.j. žalovaný v 2.rade
tvrdil, že neboli splnené podmienky, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok na začatie

konania, lebo súd nevyhovel návrhu žalobcu ako poplatníka.

K tomuto dopĺňa odvolací súd len nasledovné:
Vonkoncom nie je podstatné, či súd vyhovel návrhu alebo nie, ale či bol dodržaný zákon.

Odvolací súd taktiež podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal

uznesenie č.k. 12C/1/06-1195 z 12.12.2013 ako aj 12C/1/06-1198 z toho istého dňa a ako zákonné
a správne ich potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. Obe námietky sú neopodstatnené a argumentácia
odvolateľov neobstojí pri odvolaní proti uzneseniam.

Je pochopiteľné, že sa bránia žalovaní platiť za žalobcu súdne poplatky za návrh a odvolanie, ale

odôvodnenie súdu prvého stupňa, že podľa § 4 ods.2 písm.a/ zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch,
rozsudkom z 25.9.2013 bolo vo veci samej vyhovené žalobe a keďže žalobca v konaní o určenie
neplatnosti zmlúv je oslobodený, žalovaní v 2. až 8.rade musia zaplatiť súdny poplatok so zreteľom na §
2 ods.3, 4 zák. č. 71/92 Zb. a to spoločne a nerozdielne. Žalovaní v 2. až 7.rade musia zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške určenej v položke 1 Prílohy k zákonu

o súdnych poplatkoch, poznámka 3,6, lebo súdny poplatok vo výške 99,50 €, položka 1 písm.b/ Prílohy
k zákonu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bol správne vyrubený, išlo o dva
nároky na určenie neplatnosti právneho úkonu a predmetom poplatkovej povinnosti je každý z týchto
nárokov (platí sa aj za odvolanie, položka 1 písm.b/ Prílohy Sadzobníka).

Odvolací súd z obsahu spisu ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/241/2012
z 12.3.2013 v predmetnej veci č.l. 1017 a nasl., keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci o
určenie neplatnosti právneho úkonu, rozhodol o dovolaní žalovaného v 3.rade proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 26.januára 2012 sp.zn. 6Co/257/2011 tak, že dovolanie odmietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (išlo o vec túto sp.zn. 12C/1/2006).

V tomto rozhodnutí aj najvyšší súd konštatoval, že nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
nie je dôvodom pre prípustnosť dovolania (1Cdo/62/2010 a 5Cdo/44/2011) a pre úplnosť dodal, že
uznesením z 2.6.2011 Ústavný súd SR vo veci sp.zn. II. ÚS 244/2011 rozhodol, že pre nedostatok svojej
právomoci odmieta sťažnosť žalovaného v 3.rade.

Napokon o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p.,
lebo žalobca bol úspešný v tomto konaní, avšak trovy nie sú účelne preukázané, nešlo o účelné trovy,
lebo aj bez jeho vyjadrenia k jednotlivým odvolaniam žalovaných bolo možné rozhodnúť vo veci, preto
úspešnému účastníkovi tieto odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 tretia veta
zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.