Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/140/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210691
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611210691.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Júliou Weiserovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 06 22 35, právne zast. MGA
IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO : 47 233 028 proti žalovaným: 1/P. Č., A.. XX.X.XXXX
Y. X/ X. Č., A.. X.X.XXXX, E. W. A., N. I. XXX/XX, právne zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom
AK, Košice, Františkánska 3, o zaplatenie sumy 42 079,10 Eur s prisl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1,2 sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6813,57 Eur s 9,25%-
tným ročným úrokom z omeškania počnúc od 2.5.2011 do zaplatenia a to do 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní1,2súpovinnízaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne sumu24708,15Eurs9%-tnýmročným

úrokom z omeškania počnúc od 28.2.2012 do zaplatenia a to do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov znaleckého dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 14.7.2011 domáhal, aby
súd uložil, v tom čase maloletému žalovanému v 1. rade zast. jeho zákonnou zástupkyňou, povinnosť
zaplatiť istinu vo výške 9134,90 Eur s prísl. ako aj trovy konania, titulom regresnej náhrady, ktorá bola
za žalovaného vyplatená z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

V danej právnej veci súd vydal dňa 11.8.2011 platobný rozkaz č.k. 6Ro 147/2011-41, proti ktorému

podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Platobný rozkaz bol v celom rozsahu zrušený a vo veci bolo
nariadené pojednávanie.

Žalobca na podanom návrhu zotrval. Konštatoval, že dňa 23.5.2010 bola motorovým vozidlom
žalovaného v 1. rade Škoda 120 L bez EČV spôsobená dopravná nehoda medzi obcou M. a A., pri
ktorej došlo ku škode na zdraví poškodeného P. Č.. Šetrením bolo zistené, že predmetné motorovévozidlo nemalo v tom čase uzavreté platné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť slovenská kancelária poisťovateľov poskytla z
garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 9134,90 Eur. Listom zo dňa 1.4.2011 žalobca

uplatnilprávonanáhradupoistnéhoplneniavočižalovanému,ktorývšakdlhdodnešnéhodňaneuhradil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, spochybňoval výšku uplatňovanej náhrady, pretože žalobca poveril
likvidáciou poistnej udalosti Allianz - Slovenskú poisťovňu a.s., ktorá priznala poškodenému z titulu
bolestnéhosumu9084,90Euraniesumu9134,90Eur.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,ževtomtoprípade
by mohli existovať okolnosti, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za škodu podľa § 428 Obč. zákonníka. Z

uzneseniaORPZSp.NováVeszodňa14.6.2010jezrejmé,ževdôsledkuvbehnutialíškynavozovkusa
žalovaný dostal s vozidlom do protismeru, kde následne strhol riadenie vozidla doprava, kedy v bočnom
šmyku sa dostal na pravú stranu cesty, narazil do zábradlia a následne s vozidlom zišiel mimo vozovky
do priekopy. Z uvedeného teda vyplýva, že bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť
a on ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol zabrániť vzniku škodovej udalosti.

V priebehu konania právny zástupca žalobu podal návrh na zmenu a rozšírenie žaloby doručený

tunajšiemu súdu dňa 23.2.2012, v ktorom žiadal okrem náhrady bolestného, priznanie úroku z
omeškania zo sumy 9134,90 Eur vo výške 9,25 % od 2.5.2011 do zaplatenia a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 32944,20 Eur s prísl., ktorú uhradil poškodenému dňa 16.8.2011.

Uznesením 11C140/2011-127 zo dňa 24.2.2012 tunajší súd zmenu petitu a rozšírenie žalobného návrhu
pripustil.

Následne, keďže žalovaný P. Č. dovŕšil 18-ty rok veku a teda získal procesnú spôsobilosť účastníka
konania, podal právny zástupca žalobcu návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania a to na strane
žalovaného, jeho matky, X. Č. a zároveň žiadal o zmenu petitu žalobného návrhu tak, aby boli obaja
žalovaní zaviazaní k úhrade žalovaných súm spoločne a nerozdielne.

Uznesením 11C 140/2011-179, zo dňa 22.8.2012 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného

vstúpila X. Č. a zároveň pripustil zmenu petitu žalobného návrhu. Predmetné rozhodnutie bolo
napadnuté odvolaním zo strany žalovaného, avšak Krajský súd v Košiciach ho v celom rozsahu potvrdil.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí pretože nemá finančné prostriedky na vyplatenie
žalovanej sumy. Uviedol, že je študentom Strednej odbornej školy v Sp. Novej Vsi, pričom štúdium v
priebehu konania ukončil. V sobotu, ktorá predchádzala dňu nehody, išli spolu s bratom k bratrancovi

a k tete do M.. V nedeľu, keď sa od nich vracali mu na ceste medzi M., smerom na N. vbehla nejaká
zver, ktorej sa on snažil vyhnúť. Zvery sa síce vyhol, ale nestihol sa vyhnúť mostu a narazil doň. Po
nehode ihneď volal matke, ktorá došla na miesto nehody spolu s nejakým mužom, tento volal políciu a
záchranku. Policajti s nim urobili výsluch ešte v ten večer, pretože po tom, ako sa nehoda stala pri jeho
nakladaní do sanitky odpadol. Konštatoval, že v období dopravnej nehody nemal vodičský preukaz. Na

motorovom vozidle Škoda 120 jazdil. Zdalo sa mu, že vozidlo malo STK aj emisnú kontrolu, nebolo však
prihlásené ani nemalo zaplatenú zákonnú poistku. Motorové vozidlo kúpil asi 1,5 mesiaca pred nehodou
za 170,- Eur, bolo pojazdné. Konštatoval, že on ma s riadením motorového vozidla iba tú skúsenosť,
ktorú nadobudol na praxi, keďže sa učí za automechanika. Ak bolo treba v rámci praxe dať auto do
dielne alebo ho preparkovať, vedel to urobiť. Auto nemalo ŠPZ, a preto si túto premontoval z iného auta

od tety z M., ktorá predtým auto mala a ŠPZ si nechala. Teta o tom vedela. Cestu dobre poznal, vedel,
že sú tam zákruty a že nemá isť rýchlo. Ak by zviera prešiel pravdepodobne by sa nič nestalo, nemusel
by vytočiť auto tým smerom, ktorým ho vytočil. Rodičia o tom, že si zobral motorové vozidlo nevedeli. O
jeho kúpe však vedeli aj keď matka s jeho kúpou najprv nesúhlasila. Kľúče od vozidla boli uložené doma,
voľne prístupné všetkým príslušníkom rodiny. Matka žije s novým partnerom, jeho biologický otec s nimi

nežije, nie sú v kontakte, nevedel, že si auto kúpil. Na aute nerobil žiadne úpravy ani opravy. Matke deň
pred nehodou povedal, že chcú isť k tete, ale nepovedal akým spôsobom sa tam dopravia. Odchádzali
s bratom okolo obeda, u tety zaparkovali auto v jej garáži. Ani teta nemala vedomosť o tom, ako sa
tam dopravili. Matka v čase keď odchádzali nebola doma, bola na prechádzke s mladšími súrodencami.Konštatoval, že po skončení strednej školy je nezamestnaný sociálne odkázaný, bez nároku na dávku
v hmotnej núdzi. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že ani ona ani žalovaný syn nemajú z čoho peniaze žalobcovi vrátiť, syn

nemá vlastný príjem, ona je poberateľkou zaopatrovacieho príspevku a rodinných prídavkov na dve deti
vo spolu výške 250,- Eur mesačne, hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní. Žije s druhom, ktorého
príjem činí 350,- Eur mesačne. S biologickým otcom P. nie je v kontakte, tento výživné neplatí. Potvrdila,
že syn P. skutočne spôsobil dopravnú nehodu, na ktorú hneď po zavolaní prišla. Konštatovala, že úsek,
kde sa nehoda stala, je plný zvery a nie je tam žiadna dopravná značka, ktorá by na túto skutočnosť

upozorňovala. Uviedla, že ona najprv s kúpou motorového vozidla nesúhlasila, pretože syn bol maloletý,
nemal vodičský preukaz. Potom však svoj názor zmenila, pretože študoval takýto odpor na škole,
chcela, aby mal doma auto pre prípad, aby sa doň mohol pozrieť keď praxoval. Do garáže, kde bolo
auto zaparkované nechodila. Keď synovia odchádzali k tete v sobotu pred nehodou, ona nebola doma,
bola s dvoma menšími deťmi na prechádzke v lese. Do M. synovia chodili často, a to buď pešo alebo
autobusom. Garáže, kde je auto umiestnené sa nachádza asi 15-20 m od domu, je zamknuteľná, Kľúče

od nej ako aj od auta sa nachádzajú tam, kde ostatné kľúče, sú voľné prístupné všetkým. Nemala dôvod
kľúče od garáže, resp. auta skrývať, chlapci robili menšie úpravy auta. Nevedela, že syn mal na auto
evidenčné číslo. V čase keď synovia neboli doma, sa o to či je auto v garáži nezaujímala, nemala na
to dôvod.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom, s

obsahom vyšetrovacieho spisu, rozsudkom 1C 5/2011-311 zo dňa 3.7.2013, znaleckými posudkami
č. 48/2013, vypracovaným MUDr. Máriou Kilianovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a č. 58/2013, vypracovaným Ing. Petrom Onderušom, znalcom v odbore cestná
doprava, i ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z vyšetrovacieho spisu ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Sp. Novej Vsi ČVS: ORP-342/OVK-

SN-2010 súd zistil, že dňa 23.5.2010 v čase okolo 9.45 hod. došlo medzi Obcou M. a Obcou A. v časti
zvanej N.Á. na ceste č. III/54615 k dopravnej nehode, kde žalovaný v l. rade riadil osobné motorové
vozidlo značky Škoda 120L EČ: X.-XXX Y. a po výjazde z mierne pravotočivej zákruty na rovnom úseku
cesty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a vbehnutia líšky na vozovku sa
dostaldoprotismeruanarazildozábradliamostuanáslednesvozidlomzišielmimovozovkudopriekopy.

Spolujazdcovi, P. Č., spôsobil ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu tretieho a štvrtého hrudného stavca
s porušením miechy, zlomeninu lebky, zlomeninu prvého krčného stavca, hrudnej kosti a pomliaždenie
pľúc. Uznesením zo dňa 14.6.2010 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Spišská
Nová Ves odložil vec podozrenia z prečinu z ublíženia na zdraví z toho dôvodu, že trestné stíhanie
nebolo prípustné, pretože bolo podmienené súhlasom poškodeného a tento nebol daný.

Z rozsudku tunajšieho súdu 1C 5/2011-311, zo dňa 3.7.2013 súd zistil, že slovenská kancelária
poisťovateľov v tomto konaní v pozícii žalovaného bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi poškodenému, P.
Č.I. sumu 167919,07 Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žaloba bola čiastočne
zamietnutá a čiastočne bolo konanie zastavené. Týmto rozsudkom bolo konštatované, že žalobcovi bolo
odpočítané spoluzavinenie vo výške 30%.

Svedok P. Č. uviedol, že je bratom žalovaného v l. rade. Jeho brat je automechanikom a pri takejto
profesií musí mať auto. Oni dostali podnet, že na šrotovisku v Nálepkove stoji nejaké motorové vozidlo,
naktorésaišlispolupozrieť.IšlooŠkodu120.Keďžesaimpáčilo,kamarátimhopriniesoldomov.Kúpnu
cenu asi 170,- Eur zaplatili majiteľovi, F. A.. Auto bolo pojazdné, funkčné. Brat na ňom nevykonával
žiadneopravy,primontovaltamreproduktory.Cezvíkendsachceliisťsbratomprejsť,zobralisimotorové

vozidlo a vyšli s nim na cestu. Ani jeden z nich nemal vodičské oprávnenie. ŠPZ si požičali. Išli k tete
do M., kde cesta končí. Boli tam aj na druhý deň. Keď sa vracali domov na cestu im vybehlo nejaké
menšie zviera. Brat sa venoval šoférovaniu, on sledoval cestu, prepínal pesničky v aute. Od momentu
keď im do cesty vbehla líška si pamätá skutočností iba matne, to, že mu záchranári strihali mikinu a
podobne. Následne bol hospitalizovaný, operovaný. Absolvoval rehabilitáciu, čo uhrádzala zdravotnápoisťovňa. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či auto malo technický preukaz, STK, uzavretú poistku. Brat
predtýmnešoférovalžiadnemotorovévozidlo.Keďzdomuodchádzalimatkaboladoma,avšaknevidela,
že auto brali.

Svedok F. A. uviedol, že žalovaného v l. rade pozná od havárie, predtým ho osobne nepoznal.
Keď sa stala havária stretol sa s jeho matkou, pretože táto stála pri obchode ovocie zelenina v A.,
zastavovala autá s tým, že sa stala nehoda a chcela sa tam dopraviť. On ju zobral do auta, išiel s
ňou na miesto dopravnej nehody, volal záchranku, ktorá mu cez telefón dávala inštrukcie ako ranených
ošetrovať. Záchranka zavolala políciu. Na mieste nehody boli tri osoby, dvaja neboli zranení, jeden

a to brat žalovaného bol zranený. Venovali sa najmä jemu. Na mieste nehody videl šmyky na ceste,
pravdepodobne zišli z cesty a padli do potoka.

Zo správy od OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Spišská Nová Ves, zo dňa 13.12.2010 súd zistil,
že Allianz Slovenskej poisťovni a.s. bolo oznámené, že vec podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví
vo vzťahu k poškodenému, P. Č., v súvislosti s dopravnou nehodou, zo dňa 23.5.2010, bola odložená,
nakoľko trestné stíhanie bolo neprípustné z dôvodu, že toto je podmienené súhlasom poškodeného,

ktorý súhlas neudelil. Vodič ani poškodený neboli držiteľmi vodičského oprávnenia, vozidlo Škoda 120L
nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie, bolo zakúpené bez dokladov a EČ, v zberných surovinách.

Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. ( č. listu 12), zo dňa 25.1.2011 súd zistil, že právnemu
zástupcovi žalovaných bolo oznámené, že z poverenia žalobcu poukážu P. Č. bolestné vo výške 9084,90
Eur.

Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. ( č. listu 17), zo dňa 25.1.2011 súd zistil, že právnemu
zástupcovi žalovaných bolo oznámené, že z poverenia žalobcu vybavili poistnú udalosť a poukázali
P.A. Č. bolestné vo výške 9084,90 Eur, externé náklady 50,- Eur, t.j. spolu 9134,90 Eur. Účtovali si 10%-
tný poplatok za spracovanie 908,49 Eur.

Z výpisu účtu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, vedeného vo VÚB banke Bratislava bolo zistené, že

dňa 10.2.2011 bola v prospech Allianz Slovenskej poisťovne odoslaná finančná čiastka 10043,39 Eur.

Z výzvy zo dňa 1.4.2011 súd zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov vyzvala žalovaného v l. rade
na náhradu poistného poskytnutého z garančného fondu vo výške 9139,90 Eur a to do 1.5.2011. Výzvu
žalovaný v l. rade prevzal 12.4.2011, o čom svedčí pripojená doručenka.

Z výzvy právneho zástupcu žalovaných zo dňa 27.6.2010 súd zistil, že žalobca bol vyzvaný na

odškodnenie náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 172872,- Eur, a k
uzavretiu dohody o vyrovnaní vo výške 84436,- Eur v lehote do troch mesiacov od doručenia výzvy v
prospech poškodeného.

Z výpisu z účtu Allianz Slovenskej poisťovne a.s. bolo zistené, že dňa 16.8.2011 bola v prospech
poškodeného realizovaná úhrada sumy 32944,20 Eur.

Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. ( č. listu 119), zo dňa 16.8.2011 súd zistil, že právnemu
zástupcovi žalovaných bolo oznámené, že z poverenia žalobcu poukážu P. Č. sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 32944,20 Eur, vzhľadom na odpočet spoluviny 70%, čo činí 76869,80 Eur z
celkového výpočtu 109814,- Eur.

Z výpisu účtu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, vedeného vo VÚB banke Bratislava bolo zistené, že

dňa 2.9.2011 bola v prospech Allianz Slovenskej poisťovne odoslaná finančná čiastka 6176,50 Eur a
45276,18 Eur.Zo znaleckého posudku č. 48/2013, zo dňa 15.5.2013 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Máriou Kilianovou, súd zistil, že P. Č. netrpel v čase nehody
a ani netrpí t.č. duševnou chorobou ani duševnou poruchou. Dňa 23.5.2010 mal rozumovú a vôľovú

zložkusvojejosobnostirozvinutúdotakejmiery,ževedelovládnuťsvojekonanieaposúdiťjehonásledky
pri použití motorového vozidla v tento deň na jazdu, pri ktorej spôsobil dopravnú nehodu. V časti II.
znaleckého posudku je znalkyňou zaznamenané, že žalovaný v 1. rade pri vyšetrení uviedol, že auto
riadil v škole na cvičení a s bratom, sa viackrát doma na zakúpenom vozidle povozili bez problémov.
Zašli aj k tete autom do dediny kde býva, kde je koniec cesty.

Zo znaleckého posudku č. 58/2013 zo dňa 11.12.2013 vypracovaného znalcom v odbore doprava

cestná, Ing. Petrom Onderušom, súd zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola neprimeraná
rýchlosť jazdy, vlastnostiam a technickému stavu vozidla, nesprávna korekcia riadenia - prudké
natočenie riadenia vozidla pri neprimeranej rýchlosti jazdy a nevyhovujúci technický stav vozidla v
premávke na pozemných komunikáciách. Brzdná súprava vozidla mala nesúmerný brzdný účinok
čo je závadou spôsobujúcou nebezpečné chovanie vozidla pri intenzívnom brzdení. Nejednalo sa

však o náhlu technickú závadu, teda vodič mal možnosť o tejto závade vedieť. Obhliadkou nebola
zistená technická závada, ktorá by mohla vzniknúť počas jazdy náhle, a ktorá by bola príčinou vzniku
nehodového deja. Znalec poukázal na to, že keďže vozidlo nemalo pridelené evidenčné číslo - bolo
vyradené z evidencie, nebolo spôsobilé premávky na pozemných komunikáciách. V závere uviedol,
že vodič mal možnosť zabrániť zrážke reagovaním zhodne ako v čase nehody (stočením riadenia

a brzdením) ak by sa pohyboval v čase reakcie nižšou rýchlosťou ako 75 km/h, kedy by zastavil s
vozidlom pred miestom nárazu do zábradlia mostovej konštrukcie, alebo mal možnosť zabrániť nárazu
aj z pôvodnej rýchlosti jazdy ak by nestočil riadenie vozidla, čím by toto malo možnosť udržať sa na
vozovke.

Zo správy o povesti od Obce A. súd zistil, že žalovaný v 1. rade žije v spoločnej domácnosti s

matkou, jej druhom a troma súrodencami. Rodina obýva starší rodinný dom po starých rodičoch.
Materiálne podmienky sú priemerné, hygienické podmienky sú porovnateľné s úrovňou ostatných
občanov. Žalovaný v 1. rade je bez pracovného pomeru, prípravu na budúce povolanie vykonával v
oblasti automobilového priemyslu. Povahové vlastnosti popísať nevedeli, nebolo im známe v akej miere
požíva alkohol resp. iné návykové látky. Narušenie vzťahov so spoluobčanmi nebolo zaznamenané, voči

jeho správaniu neboli v obci vážnejšie výhrady, obecnou políciou riešený nebol.

Zo správy od Strednej odbornej školy X. A. Q. súd zistil, že P. Č. bol žiakom ich školy v rokoch 2009
až 2012. Učil sa v učebnom odbore Y. - P.. Dosahoval priemerné študijné výsledky, správanie mal
bezproblémové. Bol tichý, skromný, slušný, voči spolužiakom sa správal priateľsky. V školskom roku
2012/2013 sa prihlásil na nadstavbové dvojročné štúdium v maturitnom odbore strojárstvo, ale štúdium

dňa 23.11.2012 dobrovoľne ukončil.

Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou
zodpovedá za škodu nim spôsobenú ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.,
spoločne a nerozdielne s nim zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad nim dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť

jeho následky, zodpovedá z a škodu ten, kto je povinný vykonávať nad nim dohľad. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia zákona kto je povinný vykonávať dohľad zbaví sa zodpovednosti ak preukáže,
že náležitý dohľad nezanedbal.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení, kancelária poskytuje z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedáosobabezpoisteniazodpovednosti.Podľaods.3citovanéhoustanoveniazákonapoškodený
má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za
akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. b, na náhradu toho, čo za neho plnila.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 23.5.2010 došlo medzi Obcou M. a Obcou A., v

časti zvanej N. na ceste č. III/54615 k dopravnej nehode, kde žalovaný v l. rade riadil osobné motorové
vozidlo značky Škoda 120L EČ: X.-XXX Y., a po výjazde z mierne pravotočivej zákruty na rovnom úseku
cesty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a vbehnutia líšky na vozovku
sa dostal do protismeru a narazil do zábradlia mostu a následne s vozidlom zišiel mimo vozovku do
priekopy. Spolujazdcovi, bratovi P. Č., spôsobil ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu tretieho a štvrtého

hrudného stavca s porušením miechy, zlomeninu lebky, zlomeninu prvého krčného stavca, hrudnej kosti
a pomliaždenie pľúc. Tento si náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského poškodenia
uplatnil priamo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže motorové vozidlo bolo bez poistenia.
Slovenskákanceláriapoisťovateľovposkytlapoškodenémuzgarančnéhofondupoistnéplnenievsúlade
s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b Zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Napriek výzvam na náhradu
poskytnutého poistného plnenia voči žalovaným 1,2, títo nereagovali, preto si žalobca nárok následne

uplatnil žalobou.

Žalobca uplatnil titulom náhrady bolestného sumu 9134,90 Eur a titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 32 944,20 Eur. Žalovaní namietali výšku náhrady bolestného, pretože Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. titulom bolestného priznala poškodenému náhradu 9084,90 Eur a nie žalovanú
sumu. Výška sťaženia úhrady spoločenského uplatnenia sporná nebola. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd konštatuje, že nárok žalobcu je dôvodný avšak u bolestného iba do jeho skutočnej výšky
9084,90 Eur. Nepriznal žalobcovi nárok na tzv. externé náklady vo výške 50,- Eur, pretože ich dôvodnosť
ani vynaloženie žalobca riadne nepreukázal a ani ich nie je možné uplatniť v rámci bolestného. Nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považoval za nesporný a dostatočne preukázaný
a preto ho akceptoval v žalovanom rozsahu.

Čo sa týka žalovanej v 2. rade, právny zástupca žalovaných v konaní spochybňoval jej pasívnu
legitimáciu v spore, dôvodnosť žaloby vo vzťahu k jej osobe, jej solidárnu zodpovednosť spolu so synom.
Táto podľa jeho názoru dohľad nad v tom čase maloletým synom nezanedbala, pretože nebolo z jej
strany možné ho nepretržite sledovať a kontrolovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R
4/1970.

Súd však neakceptoval argumenty právneho zástupcu žalovaných a bol toho názoru, že v tomto
prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti ako na strane dozerajúcej matky, tak i na strane
syna, nad ktorým sa dozor vykonával. Žalovaná v 2. rade argumentovala, že s kúpou motorového
vozidla najprv nesúhlasila a na kúpu auta dala synovi súhlas až následne, pretože sa domnievala, že
mu to môže pomôcť pri štúdiu, keďže študoval na SOŠ odbor automechanik. V tejto súvislosti je súd

nútený konštatovať, že už fakt že žalovaná v 2. rade umožnila mal. synovi bez vodičského oprávnenia
kúpu motorového vozidla, možno hodnotiť ako maximálnu nezodpovednosť. Ak tak však už učinila
mala následne prioritne venovať zvýšenú pozornosť kontrole, pretože v dosahu dvoch dospievajúcich
chlapcov sa ocitlo pojazdné motorové vozidlo. Mohla predpokladať, že synovia budú mať tendenciu si
auto vyskúšať, šoférovať ho, hoci aj len v blízkosti ich bydliska. Žalovaná v 2. rade nevykonala žiadne

opatrenia týkajúce sa zamedzeniu dispozície syna s kľúčmi od vozidla i od garáže, tieto boli voľne
dostupné všetkým členom rodiny. I skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vykonával na vozidle rôzne úpravy,
napr. montáž reproduktorov, svedčí o tom, že auto mal v úmysle použiť, pretože je málo pravdepodobné,
že ich montoval za účelom počúvania reprodukovanej hudobnej produkcie v garáži. O tom, že žalovaný
" sa s bratom opakovane doma na aute bez problémov povozili", svedčí jeho výpoveď pri pohovore

so znalkyňou. V neprospech žalovanej v 2. rade vyznieva i fakt, že auto malo namontované cudzie
evidenčné číslo, ktoré si P. vypožičal od tety, ale i skutočnosť, že napriek tomu, že obaja synovia prespali
mimo miesta svojho bydliska, matka nepreverila či už telefonickým dotazom na ktoréhokoľvek z nich,
príbuzných ku ktorým išli, alebo priamo vykonaním fyzickej kontroly vozidla v garáži, ako sa do susednej
obce dopravili. Svojím benevolentným postojom sa tak nepriamo taktiež pričinila o tragédiu, ktorá

skončila ťažkým zdravotným postihnutím staršieho syna a doživotnou psychickou traumou mladšieho
syna a ktorá v konečnom dôsledku postihla celú rodinu. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, žežalovaná v 2. rade zanedbala nad žalovaným v 1. rade náležitý dohľad a teda zodpovedá za škodu
spolu s ním solidárne.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis./Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z

Vzhľadom k tomu, že súd považoval nárok žalobcu za dôvodný priznal mu právo na náhradu zákonných
úrokov z omeškania a to u náhrady bolestného po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy
žalobcu zo dňa 1.4.2011 t.j. od 2.5.2011 a u náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak ako to

požadoval žalobca odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny žaloby a uznesenia o jej pripustení, t.j.
od 28.2.2012, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila : prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola

poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V snahe zmierniť vplyv nepriaznivých dôsledkov nehody na rodinu žalovaných, keďže zo strany
žalovaného v 1. rade išlo o neúmyselné spôsobenie škody, v súlade s princípom spravodlivosti, súd
pristúpil k zníženiu náhrady škody na zdraví. Prihliadol pri tom na celkové osobné i majetkové
pomery žalovaných. Žalovaný v 1. rade bol v čase nehody študentom strednej školy, bez akýchkoľvek

finančných prostriedkov a situácia sa nezmenila ani v súčasnosti, pretože je nezamestnaným, sociálne
odkázaným, do veku 25-tich rokov bez nároku na dávku v hmotnej núdzi. Žalovaná v 2. rade je v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku
a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti spolu vo výške 250,- Eur mesačne. Celodenne sa teda stará a
zabezpečuje zaopatrovací servis nie len pre plnoletého zdravotne postihnutého syna P., ale aj o ďalšie

dve maloleté deti pochádzajúce zo súčasného vzťahu a v konečnom dôsledku i o plnoletého syna P.,
keďže tento je bez prostriedkov. Ani jeden zo žalovaných nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné
veci väčšej hodnoty. S poukazom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že v tomto prípade
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných, na základe ktorých je možné výšku
náhrady na zdraví moderovať a znížil výšku priznanej náhrady o jednu štvrtinu t.j. zo sumy náhrady

bolestného 9084,90 Eur na sumu 6813,57 Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia 32944,20 Eur na
sumu 24708,15 Eur tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

V závere súd konštatuje, že aspoň takýmto spôsobom je možné rodine, ktorá je už aj tak doživotne
postihnutá následkami nehody, pomôcť zmierniť negatívnu finančnú bilanciu, navyše ak uvedené
krátenie žalobcu nijak citeľne nezasiahne a garančný fond z ktorého bola náhrada čerpaná je vytvorený

tretími osobami, nami všetkými - platiteľmi zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
účastníkom konania nepriznal. Po zvážení všetkých okolností prípadu i pomerov účastníkov konania,
konštatuje, že na strane oboch žalovaných totiž existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a splnili

podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v 1. rade je bez akýchkoľvek
finančných prostriedkov, pretože je nezamestnaným, sociálne odkázaným, do veku 25-tich rokov bez
nároku na dávku v hmotnej núdzi. Žalovaná v 2. rade je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
poškodeného syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti
spolu vo výške 250,- Eur mesačne. Žalobca bol síce nútený uplatniť svoje právo žalobou, aby sa mu

do budúcna nárok nepremlčal, avšak nie z dôvodu odmietavého postoja žalovaných 1,2 k jeho nároku
a plneniu. Obaja prejavili nad škodovou udalosťou ľútosť, pretože v konečnom dôsledku ňou bolapostihnutá celá ich rodina, prejavili i ochotu dlh uhradiť, avšak vzhľadom na jeho výšku a ich príjmové
pomery toto v súčasnosti objektívne nie je v ich možnostiach.

O trovách štátu, ktoré predstavujú náklady na vyhotovenie znaleckým posudkov rozhodol súd v súlade

s ustanovením § 148 ods. 1 veta druhá O.s.p.. Slovenskej republike nepriznal právo na náhradu za
znalecký posudok vypracovaná znalkyňou MUDr. Máriou Kilianovou vo výške 179,8 Eur a znalcom Ing.
Petrom Onderušom 552,64 Eur, s poukazom na zlú finančnú a sociálnu situáciu oboch žalovaných pre
ktorú obaja spĺňajú predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.