Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IEO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 269,22 eur,
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš spočívajúcom v
oneskorenom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX XXXX/XXXX o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu vzniknutú neplnením záväzku povinnou
B. F., nar. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a

nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto
práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody
125 eur a nemajetkovej ujmy 269,22 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.10.2011 (konanie

pritom začalo 25.05.2011), po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 146 dní, hoci
prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala s účastníkmi spoluprácu, podstatne
ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného
posunu v exekučnom konaní. Konkrétne porušovateľ (žalobca sa v tejto časti zrejme dopustil omylu
v označení subjektu požadujúceho nápravu, keď namiesto žalobca uviedol porušovateľ): 02.07.2009
žiadal informáciu o stave konania, ktorou namietal porušovanie svojich práv a o oznámenie prekážky,

ktorá bráni súdu rozhodnúť, žiadosť zopakoval 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010. Dňa 30.08.2010
podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, sťažnosť
spísal a podal aj 23.11.2010 a 25.05.2011. Exekučný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veciúkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp.
zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja sa

poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona
514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie
tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu
a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu

Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe
pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka R. Á., nar.
XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka
70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavanie

a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že
nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom
do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k
vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistuje
akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.

vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z
realizovanéhoobchoduahospodárskustratunastranežalobcuajnastranejehomajiteľov.Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 269,22 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9NcC/53/2013-16 zo dňa 31.01.2013 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Lipt. Mikuláš, okrem JUDr. Ivety Žiškovej, nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci. Následne bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudkyni JUDr. Jane Haluškovej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a
dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo
viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo

neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Z existencie
prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má

za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody

je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň.
Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej
zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti žalobca reagoval uvedením
všeobecných informácií, takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho
dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné

poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení
účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia
vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery

zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených
v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,

obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len
s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom
sú tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej

moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia uplatnil svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.
Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré
sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
(rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie

NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od
01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku.
Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa

nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku
žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola
preukázaná jej existencia ani výška. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba

preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im

ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia

zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade

porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na
náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 23.12.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov. Súd
po splnení podmienok pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania,
prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní písomným

podaním zo 16.12.2013, doručeným súdu 19.12.2013 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým podaním z 18.12.2013, doručeným súdu 19.12.2013, navrhol
zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o námietke nestrannosti a zákonnom
sudcovi na základe námietky žalobcu. Pravdivosť tohto tvrdenia vyvracia uznesenie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 31.01.2013 č.k. 9NcC/53/2013-16, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu

dňa 09.12.2013, o čom svedčí podpis osoby oprávnenej na prevzatie zásielky na doručenke do
vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu
medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného
nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene.
Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že žalobca požiadal o vyčíslenie
náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania. Napokon súd
poznamenáva, že podľa Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie je možné odročiť, nie zrušiť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové
tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom

ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal, či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou

žiadosťou žalovaného a potvrdenie o prijatí tejto žiadosti je založené v spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči R. Á..
Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika
- ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná Ministerstvo spravodlivostiSR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci
vlastných kompetencií zverených mu zákonom. Preto ak žalobca tvrdí, že písomnú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku doručil žalovanému (t. j. Slovenskej republike), nejde o prijatie žiadosti orgánom
určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti
SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a
kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len

čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.
Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne, lebo žalobca sa najskôr v zmysle § 16
ods. 4 označenej právnej úpravy neobrátil s nárokom na predbežné prejednanie nároku na kompetentný
orgán.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
XXXX/XXXX, ktorý spočíva v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím po uplynutí
zákonnej lehoty. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho
konania súd konštatuje, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na tvrdené opakované
zisťovanie stavu exekučného konania súdna spisová značka exekučného konania musela byť žalobcovi

známa. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/1092/2011 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal
dôvod pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania
nepoznať. Rovnako ju mohol zákonným spôsobom a bez problémov zistiť aj súčasný právny zástupca
žalobcu, ktorý tvrdí, že táto žiadosť bola uznesením zamietnutá. Toto uznesenie, obsahujúce v pravom

hornom rohu číslo súdneho konania, tiež bolo riadne doručené. Žalobca tvrdí, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá dňa 18.10.2011, v omeškaní dlhšom viac ako 146 dní
(konanie bolo začaté 25.05.2011) Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/1092/2011
je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX XXXX/XX. Dňa 28.07.2011 bola tunajšiemu okresnému

súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu
žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnej B. F., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie 883,73 € s príslušenstvom na základe
návrhu oprávneného z 25.05.2011, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO:

35 922 761, Bratislava zo 16.02.2011, zn. SR 14444/10, vykonateľný 07.04.2011. Tunajší okresný súd
požiadal súdneho exekútora výzvou z 15.08.2011 o predloženie doručenky preukazujúcej doručenie
exekučného titulu povinnej, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Následne okresný súd dňa
22.09.2011 vydal uznesenie č.k. 6Er/1092/2011-13 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.11.2011 a dňa 09.11.2011 exekúciu uznesením

č. k. 6Er/1092/2011-13, právoplatným 04.11.2011, zastavil. Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o
bezdôvodnej nečinnosti súdu. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto
požiadal súdneho exekútora o predloženie listinného dôkazu preukazujúceho doručenie exekučného
titulu povinnej. Po preskúmaní všetkých náležitostí bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá pre pochybenie pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu v

rozhodcovskom konaní (nedodržaný zákonný postup pri uplatnení fikcie doručenia).

Žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným
rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti). Nepreukázal
ani naplnenie ďalších podmienok zodpovednostného právneho vzťahu - vznik škody (vzhľadom na

neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno
poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej
majetkovej škody 125 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé).
Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za

ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v
akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie
a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na
administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavukonania na exekučnom súde vo výške 15 eur (takýto postup nie je zrejmý ani z pripojeného spisu
zn. 6ER/1092/2011). Aj keď žalobca tvrdí, že súdu adresoval niekoľké písomné podania smerujúce
k získaniu informácií o stave exekučného konania, resp. sťažnosť, neoznačil ich spisovou značkou,

nepripojil ich ako dôkaz k žalobe, takže nie je možné zistiť, či vôbec boli podané a či sa týkajú
exekučného konania zn. 6Er/1092/2011. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických a hypotetických tvrdení, čomu nasvedčuje aj používanie
podmieňovacieho spôsobu. Žalobca netvrdil a nepreukázal smrť povinnej, stratu kontaktu s ňou ani jej
insolvenciu. Ak konaním súdu malo dôjsť k ujme u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov

(pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti), môžu
sa domáhať ochrany svojich práv ako fyzické osoby zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil
konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány
zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal stratu zisku z realizovaného
obchodu a hospodársku stratu u žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku). Napokon žalobca konkrétne

netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov.
Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej
námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V

konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trov konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.