Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210862
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212210862.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
N. F., U.. XX.XX.XXXX, R., T. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Zányim, advokátom, Dunajská
Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovanému: H. C., U.. XX.XX.XXXX, R., D. XXXX/X, t. č. T., L. I. XX,
o náhradu škody na zdraví a náhrade mzdy, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 973,64 eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy
965,47 eur od 03.07.2012 do zaplatenia a zo sumy 8,17 eur od 03.10.2013 do zaplatenia, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 31,30 eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd nárok na úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný je povinný zaplatiť tunajšiemu súdu 57,50 eur na súdnom poplatku, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 03.07.2012 sa žalobca v zmysle zmeny žaloby podaním z 25.09.2013 a z 02.10.2013
(pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k náhrade škody titulom bolestného vo výške 361,25 eur, straty na zárobku počas
práceneschopnosti za obdobie od 27.07.2009 do 07.08.2009 vo výške 248,07 eur, nákladov na trovách
právneho zastúpenia v trestnom konaní 395,62 eur, spolu 1.004,94 eur s úrokom z omeškania od
podania žaloby a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2009 bol žalovaným
fyzicky napadnutí a boli mu spôsobené zranenia s vyžiadanou dobou liečby od 24.07.2009 do
06.08.2009. Žalovaný bol zo skutku v trestnom konaní uznaný za vinného. Úmyselným konaním
žalovaného utrpel žalobca zranenia spojené s práceneschopnosťou (PN), v dôsledku toho si uplatňuje
voči žalovanému 1./ bolestné, keď znalec v trestnom konaní ohodnotil zranenia na 25 bodov, čo
predstavuje pri hodnote 1 bodu 14,45 eur čiastku 361,25 eur, ďalej 2./ stratu na zárobku vzniknutú počas
PN vyčíslenú za obdobie od 27.07.2009 do 31.07.2009 v sume 143,14 eur a za obdobie od 01.08.2009
do 07.08.2009 v sume 104,93 eur a 3./ náklady za poskytnutie právnych služieb v trestnom konaní, kde
vystupoval žalobca ako poškodený v sume 395,62 eur.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 16.10.2012, k žalobe sa vyjadril písomne podaním zo dňa
25.10.2012 s tým, že navrhuje žalobu zamietnuť, pretože v zákonnej lehote podal (v trestnom konaní)odvolanie. Na prvom pojednávaní dňa 02.10.2013 uznal nárok žalobcu čo do istiny, namietal nárok na
úroku z omeškania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/145/2010 zo dňa 05.03.2012 bol žalovaný uznaný za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví zo skutku - fyzické napadnutie žalobcu, ktorým boli žalobcovi spôsobené
zranenia s vyžiadanou liečbou po dobu od 24.07.2009 do 06.08.2009 podľa znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva. Odvolanie žalovaného (v trestnom konaní ako obžalovaného) Krajský súd v
Trnave zamietol uznesením zo dňa 28.05.2013.
Podľa legitimácie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bol žalobca neschopný práce od
27.07.2009 a za schopného práce ho všeobecný lekár uznal dňom 08.08.2009, pričom podľa potvrdenia
zamestnávateľa na legitimácii nastúpil žalobca do zamestnania dňom 10.08.2009. Sociálna poisťovňa
vyplatila žalobcovi na nemocenskom za august 2009 sumu 31,30 eur.
S poukazom na potvrdenie Sociálnej poisťovne (zo dňa 07.10.2013) vzal žalobca v časti o zaplatenie
sumy 31,30 eur žalobu voči žalovanému späť. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v
predmetnej časti podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.
Zamestnávateľ žalobcu (Kon-rad, spol. s r. o., Bratislava) vo svojom potvrdení zo dňa 14.10.2011 vyčíslil
rozdiel medzi príjmom žalobcu v rozhodnom období (počas PN) na nemocenskom a príjmom, ktorý by
mal pri výkone zamestnania sumou 143,14 eur za obdobie od 27.07. do 31.07.2009 a sumou 104,93
eur za obdobie od 01.08. do 07.08.2009.
Podľa z faktúry vystavenej advokátom č. 2011/110 mal žalobca za zastupovanie poškodeného v
trestnej veci zaplatiť 387,44 eur. Zo špecifikácie úkonov právnej služby vyhotovenej advokátom vyplýva
vykonanie piatich úkonov, z toho dňa 21.12.2011 - prevzatie veci za 57 eur a ďalšie 4 úkony vykonané
v roku 2012 po 58,69 eur, čo spolu s režijným paušálom 37,93 eur a DPH predstavuje celkom sumu
395,62 eur. Z príjmových pokladničných dokladov vystavených advokátom dňa 21.12.2011 a 16.09.2013
vyplýva, že žalobca advokátovi zaplatil celkom sumu 395,62 eur. V ďalšom priebehu konania žalovaný
namietal nesprávne vyplnené príjmové pokladničné doklady s tým, že nesúhlasí rozpis nezdaneného
plnenia a vyčíslenia DPH.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že advokátovi zaplatil sumy tak ako boli vyúčtované.
Predmetomkonaniabolanáhradaškodynazdravíspočívajúcavuplatnenínáhradybolestného,náhrady
straty na zárobku počas práceneschopnosti a náhrady na výdavkoch na trovách právneho zastúpenia.
Žalovaný nároky na bolestnom a náhrade straty na zárobku uznal, ani po skutkovej, ani po právnej
stránke nesporoval, preto v tejto časti súd ďalšie dokazovanie nevykonal (zhodné tvrdenia sporových
strán).
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 444 Obč. zák.). Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska, sú upravené Vyhláškou č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú je potrebné
na daný prípad aplikovať. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za
bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznanie nároku na
náhraduzabolesťniejepodmienenépriznanímnárokuzasťaženiespoločenskéhouplatneniaanaopak.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následok").Podľa § 3 ods. 1 vyhl. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa ods. 2 náhrada za
bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa ods. 4 Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho
roka.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nárok
bol súdu preukázaný v plnom rozsahu. Vo vzťahu voči žalovanému mal súd v konaní preukázané
všetky 4 predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Bolo preukázané porušenie právnej
povinnosti - fyzický útok, z ktorého bol žalovaný uznaný vinným; ďalej bol preukázaný vznik škody
(mechanizmus vzniku zranenia bol potvrdený znalcom v trestnom konaní), v danom prípade škoda
vo forme nemajetkovej ujmy - bolestného, bola preukázaná tiež príčinná súvislosť medzi útokom
žalovaného a škodou na zdraví spôsobenou žalobcovi a teda aj zavinenie žalovaného.
Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu z titulu bolestného, keď vychádzal z
hodnoty jedného bodu stanoveného Opatrením MZ SR za rok 2009 (predchádzajúcim roku, v ktorom
vznikol nárok) vo výške 14,45 eur, teda 25 x 14,45 eur. Tiež priznal nárok na náhrade straty na
zárobku, vyčíslenej zamestnávateľom žalobcu. V poslednom rade súd v plnom rozsahu priznal žalobcovi
aj náhradu za výdavky na právnom zastúpení, ktoré zaplatil advokátovi a v ktorej výške mu tým
preukázateľne vznikla škoda. Pokiaľ neboli peňažné doklady správne vyplnené, nesúvisí to s danou
vecou, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli v konečnej výške vyčíslené riadne a v zmysle príslušného
právneho predpisu. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky, keďže žalovaný sa s platením náhrady preukázateľne dostal do
omeškania, a to sčasti odo dňa navrhovaného žalobcom, avšak v časti, v ktorej bol žalobný nárok
doplnený (rozšírený) až odo dňa nasledujúceho po zaplatení (sumy 8,17 eur na trovách advokáta),
nakoľko až vyplatením čiastky došlo v danej výške ku škode žalobcu. Vo zvyšku žalobu (na nároku na
úrok z omeškania) zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. v platnom znení o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods. 2 ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V priebehu konania si žalobca náhradu trov síce uplatnil, avšak trovy, ktoré žiada k náhrade, cestou
advokáta v stanovenej lehote nevyčíslil.Podľa§2ods.2zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvplatnomzneníakjepoplatníkodpoplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
O poplatkovej povinnosti žalovaného súd rozhodol v zmysle cit. ustanovenia, keďže žalobca je od
platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.