Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/409/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220183
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4212220183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova

25, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 363,27 Eur titulom

nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 125,00 Eur, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno
ako exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho exekútora, ale zamietol
žiadosť o udelenie poverenia, pričom toto uznesenie o zamietnutí žiadosti súd vyhotovil až po uplynutí
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia, exekučný súd mal povinnosť zaoberať sa danou žiadosťou

a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej lehote. V exekučnom
konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd poverenie pre súdneho exekútora neudelil, preto si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pre nesprávny úradný postup okresného súdu, ktorý bol dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do

výkonu majetkových práv žalobcu. Ak by došlo ku skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej
lehote, včas by mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a jeho príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá
a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Týmto postupom súdu došlo k zásahu do
práv žalobcu, žalobca konštatoval, že mu bola spôsobená nemajetková ujma v sume 363,27 Eur, ktorej
výpočet uskutočnil alikvotným pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to podľa doktríny ústavného súdu, ktorý priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie za každý

rok prieťahov v konaní vo výške 20.000,- Sk/660,00 Eur.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125,00 Eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených sjeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania sumu 15,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým
je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu a v tomto

prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanej, ale odpoveď
mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu

majetkovej ani nemajetkovej škody. Namietala zmätočnosť podania, uviedla, že žalobca prenáša svoju
dôkaznúpovinnosťnasúd,namiestotoho,abypredložildôkazynasvojetvrdenia.Zpodanejžalobynieje
zrejmé, akej náhrady škody sa žalobca domáha, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok

žalobcu ešte prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom

uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred 23. 04. 2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,
ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca
nepreukázal vznik ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a postupom, na
základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla.

Samotný Exekučný poriadok v § 44 ods. 2/ deklaruje, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, táto lehota sa vzťahuje len na prípady,
v ktorých bolo vydané poverenie. Poukázala aj na judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu, v
ktorej bolo všeobecne konštatované, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy za oneskorené rozhodnutie a k tomuto
uplatňovanémunárokuprezbytočnéprieťahyvkonaní,takýtonárokbymoholbyťpriznanýlenvprípade,
ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby
súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili elektronicky, žalovaná e-
mailom z 03. 10. 2013 s tým, že súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti a právny

zástupca žalobcu e-mailom zo 04. 10. 2013 o 18:14 hod z dôvodu kolízie pojednávaní vedených pred
Okresným súdom Nitra. Súd konštatoval, že právnemu zástupcovi žalobcovi bolo doručené predvolanie
na pojednávanie 27. 08. 2013, právny zástupca mal dostatočne dlhú dobu na to, aby si zabezpečil
substitúciu na pojednávanie konané dňa 07. 10. 2013, preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov
konania v zmysle § 101 ods. 2/ O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou,
plnomocenstvom, vyjadrením k námietke zaujatosti, prípisom OS Komárno z 11. 10. 2012, uznesením
KS Nitra č. k. 9NcC/372/2012, kópiou spisu OS Komárno sp. zn. 6Er/878/2010, a to: žiadosť o udeleniepoverenia, návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. č. SR 03663/10, zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka,
výzva na doplnenie návrhu, uznesenie zo 14. 01. 2011 o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, výzva

exekútorovi, vyjadrenie k výzve, uznesenie o zastavení exekúcie z 27. 07. 2011; vyjadrením žalovanej z
02. 09. 2013, ospravedlnením žalovanej z 03. 10. 2013, ospravedlnením práv. zást. žalobcu zo 04. 10.
2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca žalobou zo dňa 27. 09. 2012 domáhal zaplatenia sumy 125,00 Eur titulom majetkovej škody

spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie a správu
informačného systému a z čiastky 15,00 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií na príslušný
exekučnýsúd.Ďalejsažalobcadomáhalnemajetkovejujmyvsume363,27Eur,ktoránemajetkováujma

mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že ústavný súd
pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 660,00

Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno, bol bezdôvodne nečinný,
prináleží žalobcovi náhrada vo výške 363,27 Eur, ktorú bližšie nekonkretizoval.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa 13.
10. 2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie

doručil súdnemu exekútorovi dňa 03. 08. 2010. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie bolo exekučným
titulom. Exekučný súd výzvou zo dňa 16. 11. 2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného, t. j. žalobcu,
Advocate s.r.o., aby v lehote 20 dní doplnil návrh na vykonanie exekúcie doložením zmluvy o úvere a
príslušných dohôd o vyplnení zmenky spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca doložil

Okresnému súdu Komárno hromadným podaním požadované doklady. Exekučný súd uznesením zo
dňa 14. 01. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia, čo
odôvodnil v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že rozhodcovská
doložka v predmetnej veci spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to tým, že táto doložka bola vnútená spotrebiteľovi, osobne si ju nevyjednal

a pri voľbe spôsobu riešenia nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
štandardnými zmluvnými podmienkami, čo vyhodnotil tak, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
je neplatná. S prihliadnutím na túto skutočnosť ako aj na tú skutočnosť, že zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom, zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Proti tomuto uzneseniu bolo možné podať
odvolanie, avšak súdny exekútor ani oprávnený odvolanie proti uzneseniu nepodali. Súdny exekútor si

neuplatnil ani náhradu trov exekúcie, a to napriek tomu, že bol exekučným súdom vyzvaný na uplatnenie
ich náhrady. Následne bola exekúcia uznesením z 27. 07. 2011 zastavená. Ani proti tomuto rozhodnutiu
oprávnený ani súdny exekútor nepodali opravný prostriedok.

Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia

žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2/ písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2/ a 3/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca
podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný žalobný nárok,
účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre podanie daného

typu vyžaduje, teda súd nemohol predmetnú žalobu odmietnuť pre nedostatok jej formy. To, že žalobca
nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie
žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom všaksúdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanej,
pričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u
nej vybavená, len konštatovala, že o tomto nároku ešte žalovaná nerozhodla. S prihliadnutím na tieto

skutočnosti by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by
bola žalovaná uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vo veci súd sa oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu Okresného súdu
Komárno, z ktorého zistil, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.

08. 2010 a žiadosť o vydanie poverenia dňa 13. 10. 2010, oprávnený bol vyzvaný na doplnenie
písomných dôkazov, a to zmluvy o úvere, zmenky, všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po
doložení týchto písomností súd uznesením zo dňa 14. 01. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia, proti tomuto uzneseniu nepodal odvolanie ani oprávnený ani súdny exekútor.
Súd konštatoval v uznesení neprípustnosť rozhodcovskej doložky a jej neplatnosť, ako neprijateľnú
podmienku pre spotrebiteľa týkajúcu sa rozhodcovskej doložky ako aj jej rozpor s dobrými mravmi.

V prípade, ak by návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj žiadosť o udelenie poverenia
boli v súlade s ustanovením § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, súd by bol povinný v 15-dňovej lehote
vydať poverenie pre súdneho exekútora, ktorým by ho poveril, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne, avšak v tomto prípade nie je zákonom stanovená lehota na preskúmanie
zákonnosti uvedených písomností, teda súd nemá povinnosť v 15-dňovej lehote rozhodnúť o tom,
že žiadosť o udelenie poverenia zamieta. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd nezistil žiadne prieťahy,
ktoré by odôvodňovali priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu a nezistil ani žiadne pochybenia zo strany
exekučného súdu týkajúce sa nedodržania lehoty. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že

možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a
nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto
konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol
Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Žalobca svojou žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v sume 125,00 Eur, a to
administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca v konaní nepreukázal,
nešpecifikoval z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej činnosti exekučného súdu
mu táto škoda vznikla. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody, ani skutočnosť,
ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorá ju spôsobila,

a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a predložiť o nich
dôkazy. To, že žalobca škodu vyčíslil, nie je dôkazom toho, že naozaj škoda vznikla a tobôž nie dôkazom
na to, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo strany žalobcu, ktoré presne neboli
špecifikované. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody vo výške 125,00 Eur zamietol.

Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať

súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo správne a zákonné, aby bolo vydané
rozhodnutie, prípadne i po lehote. Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré bolo podľa
žalobcu nadbytočné a nezaoberal sa len návrhom žalobcu, nepredstavuje samo o sebe nesprávny
úradný postup orgánu štátu. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť

ako nesprávny úradný postup, pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na
náhradu škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu
akákoľvekškoda,otázkaje,čiajkškodedošloaakájevýškatejtoškody.Vkonaníužbolokonštatované,
že majetková ujma spôsobená žalobcovi, nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky
len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolností, ktoré

v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých súd nevidel
dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným
podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pritom musela byť už pred podaným tejto žaloby známa rozhodovaciaprax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia
súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade
spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie
neprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní v tomto
konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V

prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca
nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie
poverenia, nakoľko v tomto prípade poverenie vydané nebolo a samotný zákon neukladá súdu lehotu na
posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia, teda možno konštatovať, že
rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote, primeranej na preskúmanie zákonnosti exekučného titulu.

Žalobca vo svojich žalobách (bolo podané veľké množstvo žalôb, v ktorých si žalobca uplatňuje
nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej) v podstate žiada, aby okresný súd
opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží
prvostupňovému súdu, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako
už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej

alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Z týchto okolností
veci ako sú hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody a neexistencie
konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata
súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu

žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.