Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/163/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207220736
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207220736.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: G. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U.

XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Černákom, advokátom, Nám. osloboditeľov č. 25, Michalovce, proti
odporcovi: CAPITOL a.s., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 35 750 448, o neplatnosť výpovede zmluvy
o sprostredkovaní, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2007 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 3.10.2005,
listom odporcu z 28.08.2006 navrhovateľke, je neplatná. Zároveň žiadala odporcu zaviazať na náhradu

trov konania.

Podanie návrhu na súd navrhovateľka odôvodnila tým, že nijakým spôsobom neporušila Všeobecné
zmluvné podmienky (ďalej "VZP") odporcu ani právne vzťahy medzi ňou a odporcom vyplývajúce z
iných právnych predpisov. Odporca listom zo dňa 28.08.2006 navrhovateľke oznámil, že vypovedáva
Zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ust. čl. I bod 5 VZP bez uvedenia dôvodu a súčasne potvrdil, že
navrhovateľka do 28.08.2006 dosiahla postavenie "3". Poukázala na to, že odporca nedodržal citované
ust. VZP, podľa ktorého ukončenie zmluvného vzťahu medzi ňou a odporcom musí byť osobne a vopred
s ňou v CAPITOLe prerokované, na základe čoho považuje výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní listom

odporcu zo dňa 28.8.2006 za neplatnú a neplatnosť je daná ust. § 1 ods. 2 zák.č. 513/1991 Zb. v platnom
znení v súvislosti s ust. § 39 OZ.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca s navrhovateľkou
uzavrel dňa 03.10.2005 Zmluvu o sprostredkovaní podľa zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľky za províziu sprostredkovať uzatvorenie návrhov
poistných zmlúv a návrhov zmlúv na iné finančné produkty ako je poistenie. Zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov. Odporca
poukázal na Čl. V. Zmluvy a VZP I.5., podľa ktorého môže byť zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou

a odporcom v priebehu trvania Zmluvy jednostranne vypovedaný okamžite ktoroukoľvek zo zmluvných
strán bez uvedenia dôvodu s tým, že výpoveď musí mať písomnú formu. V prípade výpovede zo
strany odporcu u spolupracovníkov od postavenia 3 a vyššie sa odporca s výnimkou prípadov hrubého
porušenia Zmluvy a VZP zaviazal takéto ukončenie najprv so spolupracovníkom osobne prerokovať.Záväzok predchádzajúceho prerokovania výpovede zo strany odporcu končí, ak sa spolupracovník
napriek výzve nedostaví na osobné prerokovanie. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom
bol v súlade so Zmluvou a VZP ukončený výpoveďou zo strany odporcu zo dňa 28.08.2006. Z

interného oznamu zo dňa 19.08.2006 (Návrh na ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení) vyplýva,
že navrhovateľka sa napriek výzve nedostavila na osobné prerokovanie výpovede, vzhľadom k čomu
zanikol záväzok odporcu výpoveď najprv osobne prerokovať.

Súd rozsudkom č.k. 18C/163/2007-80 zo dňa 14.06.2010 návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
Úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť a jej návrhu vyhovieť v celom rozsahu
z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne ustálil skutkový stav a uvedené nedostatočné zistenie
skutkového stavu malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie. V
dôvodoch svojho odvolania uviedla, že prvostupňový súd obmedzil odôvodnenie svojho rozhodnutia na
jedinú vetu, a to že nepreukázala úmysel odporcu pri ukončení zmluvného vzťahu nedodržať zákon.

Poukázala na skutočnosť, že doručená výpoveď je neplatná, nakoľko je v rozpore so Zmluvou o
sprostredkovaní uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 03.10.2005, ktorej súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky, keď výpoveď daná odporcom je v rozpore s ustanovením článku 1 bodom 5
týchto zmluvných podmienok, vzhľadom na jej funkčné postavenie s tým, že odporca bol povinný
ním zamýšľanú výpoveď s ňou prerokovať a tým, že to neurobil, nesplnil dohodnuté podmienky a

preto je výpoveď neplatná. Uviedla, že v priebehu konania preukázala protiprávnosť konania odporcu
spočívajúcom v tom, že porušil uzavretú dohodu upravujúcu podmienky, pri dodržaní ktorých, môže s
navrhovateľkou ukončiť právny vzťah.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď podľa jeho názoru záväzok prerokovať výpoveď s druhou

zmluvnou stranou, nemá žiadnu právnu relevanciu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 3 O.s.p., a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný
a konanie pred súdom prvého stupňa, v ktorom bolo rozhodnutie vydané trpelo takými vadami, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa dopustil predovšetkým vážneho procesného
pochybenia tým, že síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p., avšak
právne posúdenie naliehavosti právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení v odôvodnení
napadnutého rozsudku úplne absentuje. Súd prvého stupňa opomenul, že preukázanie naliehavosti
právneho záujmu v konaní o určovacej žalobe, je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, ak totiž

navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci. Súd prvého stupňa sa síce prvoradou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby nezaoberal,

meritum veci však právne posúdil jedinou vetou a to, že výpoveď, ktorú dal odporca navrhovateľke je
platná, nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporca pri ukončení ich zmluvného vzťahu
výpoveďou sledoval, aby zákon nebol dodržaný, čo je absolútne neakceptovateľné.

Ďalej bol súd druhého stupňa toho názoru, že súd prvého stupňa opomenul, že v odôvodnení
rozsudku musí vždy uviesť, aké dokazovanie na určité skutočnosti vykonal, akým spôsobom jednotlivé

dôkazy hodnotil a akou úvahou dospel ku skutkovému a právnemu záveru o opodstatnenosti, alebo
neopodstatnenosti uplatneného nároku. Keďže v prejednávanej veci súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku iba odcitoval zákonné ustanovenia (§ 80 písm. c/ O.s.p., § 39 Občianskeho zákonníka a čl.
1 bod 5 a čl. V Všeobecných zmluvných podmienok), avšak k akým záverom na základe podľa nímustálenej právnej kvalifikácie vzťahu medzi účastníkmi konania (posúdený vyššou súdnou úradníčkou
prvostupňového súdu ako občianskoprávny vzťah, viď č. l. 15 spisu) dospel, neuviedol. Súd prvého
stupňatotižvôbecprávnevodôvodnenísvojhorozhodnutianeposúdilvpriebehuceléhoprvostupňového

konania námietky navrhovateľky, že povinnosťou odporcu bolo ním danú výpoveď s ňou vopred najprv
prerokovať a zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje posúdenie obrany
odporcu, tvrdiaceho, že na platnosť výpovede (podľa čl. I. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok),
predchádzajúce prerokovanie výpovede, nemalo žiaden právny dopad, keďže zmluvu bolo možné
vypovedať jednostranne, bez uvedenia dôvodu.

Podľa odvolacieho súdu odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje
právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž
účastníkoviodnímamožnosťskutkovoaprávnereagovaťnarozhodnutiesúdu,protiktorémuchcevyužiť
možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia

rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konania a je dôvodom pre zrušenie
takéhoto rozhodnutia.

Nedodržaním vyššie uvedených zásad občianskeho súdneho konania bolo porušené právo účastníka
na spravodlivý proces zaručený Ústavou SR v čl. 1 ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 4a čl. 48 ods.2 a
zároveň tým, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zákonným požiadavkám vyjadrených v ust. § 157

ods. 2 O.s.p., sa účastníkom konania takýmto postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať
pred týmto súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods.

2 O.s.p.

V ďalšom konaní uložil odvolací súd povinnosť súdu kvalifikovaným spôsobom vykonať dokazovanie a
náležite zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132
O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver,
ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi

z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľky (prostredníctvom dožiadaného
OkresnéhosúduHumenné),oboznámilsasobsahomspisuazistilajpozrušeníavráteníveciodvolacím
súdom skutkový stav totožný ako pred prvým rozhodnutím tunajšieho súdu. Pre úplnosť po zrušení a
vrátení veci účastníci buď ďalšie dokazovanie nenavrhovali resp. navrhovali oboznámiť listinné dôkazy

založené do spisu v doterajšom priebehu konania.

Dňa 3.10.2005 uzavrela navrhovateľka s odporcom podľa Obchodného zákonníka Zmluvu o
sprostredkovaní, na základe ktorej ako "poradca" pre odporcu vykonávala sprostredkovateľa poistenia.
Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľky za províziu sprostredkovávať uzatvorenie návrhov
poistných zmlúv a návrhov zmlúv na iné finančné produkty ako je poistenie. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov ("VZP"). Uvedená zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom bol ukončený výpoveďou zo strany
odporcu dňa 28.8.2006 bez uvedenia dôvodu.

Odporca chcel výpoveď s navrhovateľkou prerokovať pričom súdu predložil doklad o prerokovaní
výpovede, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu nedostupnosti navrhovateľky.Navrhovateľka naopak tvrdila, že žiadne predvolanie na prejednanie výpovede neprevzala, podľa jej
názoru výpoveď je neplatná, pretože nebol zo strany odporcu dodržaný postup dohodnutý v čl. II zmluvy
o sprostredkovaní, odstavec prvý a v čl. I, bod 5 všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov,

(ďalej „VZP“), označenom ako „Spôsob ukončenia zmluvného vzťahu medzi Vami a Capitolom“.

Z tohto čl. 5 VZP súd zistil, že zmluvný vzťah môže byť počas trvanie zmluvy vypovedaný jednostranne
okamžite ktoroukoľvek zo zmluvných strán a to bez uvedenia dôvodu, resp. na základe vzájomnej
dohody. V prípade výpovede zo strany CAPITOLu spolupracovníkov vo vedúcich postaveniach od
postavenia 3 a vyššie sa Capitol zaviazal, že takéto ukončenia najprv osobne s nimi v Capitole prerokuje.

Tento záväzok však končí, ak sa na pozvanie CAPITOLu spolupracovník na stanovené prerokovanie
osobne nedostaví. Tento postup nie je nutné dodržať pri hrubom porušení zmluvy a VZP.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vyplývalo to aj z textu Ukončenia zmluvy o sprostredkovaní
zo dňa 28.08.2006, že navrhovateľka k uvedenému dátumu dosiahla postavenie 3.

Navrhovateľka, ktorá po zrušení a vrátení veci tunajšiemu súdu, súhlasila aby súd vec na pojednávaní
dňa 07.10.2013 prejednal v jej neprítomnosti a aj neprítomnosti jej právneho zástupcu. Doručenie

predvolania mala teda riadne vykázané a preto súd po procesnej stránke mohol konať a aj rozhodnúť
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Ako je uvedené vyššie po zrušení a vrátení veci ani jedna sporová strana
nenavrhovala vykonať nové dôkazy, napokon ani žiadne neboli súdu predložené.

Navrhovateľka svoj žalovaný právny nárok odôvodňovala ust. § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom
znení Obchodný zákonník a § 39 Obč. zák.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa občianskoprávnych predpisov, keďže
navrhovateľka zmluvou o sprostredkovaní neuzatvárala ako podnikateľský subjekt a zmluvne tiež
neobsahuje písomnú dohodu o tom, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje Obchodným
zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1, 2 ObZ.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Otázku naliehavého právneho záujmu súd v tejto veci riešil len okrajovo, pretože pre rozhodovanie
súdu táto otázka nebola prioritná. Všeobecne je možné uviesť, že na strane navrhovateľky nepochybne

existoval naliehavý právny záujem, čo vyplýva z logiky veci, keďže ukončením spolupráce stratila
možnosť vyplácania provízií.

Súd sa teda zaoberal posúdením platnosti výpovede zo zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovateľka
považovala výpoveď za neplatnú z dôvodu, že odporca nedodržal ust. čl. I, bod 5 VZP a výpoveď s ňou
osobne a vopred neprerokoval. Je síce pravdou, že v cit. ust. VZP sa odporca zaviazal, že s určitou

kategóriou spolupracovníkov, medzi ktorých patrila aj navrhovateľka, skončenie zmluvného vzťahu
najprv osobne prerokuje. Z tohto ustanovenia však nevyplýva aký následok by malo mať nedodržanie
uvedeného záväzku. Súd mal za to, že ani zo znenia týchto VZP, ani zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by podmienkou platnosti výpovede bolo prechádzajúce osobné prerokovanie ukončenia
zmluvného vzťahu. Aj keď teda odporca v konaní jednoznačne preukázal, že by navrhovateľku riadne

vyzval, aby sa dostavila na osobné prerokovanie, nemá to, podľa názoru súdu, za následok neplatnosť
výpovede. Mohlo by ísť iba o porušenie zmluvného záväzku, z ktorého by si navrhovateľka mohla
uplatňovať iné nároky (napr. podľa § 420 OZ za splnenia ostatných zákonných podkladov).Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal vo veci plný úspech,
mal preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnej navrhovateľke. Nakoľko si odporca právo na

náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy
na súdny výkon rozhodnutia.