Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200229
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov

JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu GOSTAN, s.r.o. so sídlom
Považská Bystrica, Nám. Andreja Hlinku 29/34, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou alter
ego advocatus bpm s.r.o. so sídlom Bratislava, Vazovova 9/B, IČO: 47 243 571, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. januára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 18.
septembra 2012, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 433 630,98 euro, keď správca dane
neuznal žalobcovi opodstatnenosť zaúčtovania dodávateľských faktúr od spoločnosti J.K.CONSULT,
s.r.o. so sídlom Skalica, Škarniclovská 1, IČO: 35 938 633 za nákup žulovej dlažby a granitových
dosiek nasledovne:

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15. januára 2008 na sumu 6 315 530 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 12. februára 2008 na sumu 5 526 720 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 13. marca 2008 na sumu 5 171 200 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. apríla 2008 na sumu 6 911 430 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. júla 2008 na sumu 8 204 230 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 17. júla 2008 na sumu 6 877 090 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. augusta 2008 na sumu 7 433 600 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 22. septembra 2008 na sumu 7 272 000 SK bez DPH- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. októbra 2008 na sumu 6 833 963 SK bez DPH

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 24. novembra 2008 na sumu 8 209 850,50 SK bez DPH.

Žalobca v rozsiahlej žalobe, poukazujúc i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.

sp.zn.4Sžf/16/2010z18.10.2010,sp.zn.3Sžf/1/2010,sp.zn.3Sžf/1/2011)akoirozhodnutiaESD(napr.
O. Ltd ÍC-354/03, F. E. Ltd C-353/03, B. H. S. Ltd C-484/03, K. C-439/04, Optigen C-354/03, Fulcrum
Electronics C-355/03, Bond House C-484/03) vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím
ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:

1. Správca dane použil dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, ktoré za takéto potvrdil sám žalovaný v
rozhodnutí o zrušení rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XX/XXXX/XXXX-r zo dňa 22. februára 2012, počas

kontroly nevykonal skoro žiadne úkony, len využil dôkazy získané pri výkone iných kontrol, t. j. kontrol
dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007, a kontrol DPH za zdaňovacie
obdobie január - apríl, jún - november 2008. V prejednávanej veci bola daňová kontrola začatá 25.
januára 2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 6. decembra 2011. Predmetné
oznámenie žalobca prevzal 2. januára 2012. Doručením protokolu číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/

Jak zo dňa 1. augusta 2012 bola predmetná daňová kontrola ukončená, pričom k doručeniu protokolu
došlo dňa 20. augusta 2012. Vyrubovacie konanie tak začalo nasledujúceho dňa 21. augusta 2012. K
zisteniam uvedeným v protokole číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 1. augusta
2012 žalobca uviedol, že správca dane pri vydávaní predmetného protokolu využil aj kontrolné zistenia,
ktoré boli získané nezákonným spôsobom a ktoré boli obsahom protokolu č. XXX/

XXX/XXXXX/XXXX/Hani zo dňa 6. september 2011. Žalobca zároveň poznamenal, že správca dane
použil pri vydávaní protokolu aj odpoveď č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XX/Hrc doručenú 7. júna 2011, ktorá
mu bola zaslaná na základe žiadosti MVI č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Hani, ktorú správca dane zaslal
prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica Českej daňovej správe,
pri ktorom sa jedná taktiež o nezákonne získaný dôkaz.

2. Správca dane porušil ustanovenie § 23 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalobca požiadal dňa 6. februára
2013 o nahliadnutie do spisov, pričom po dohode so správcom dane sa žalobca dostavil dňa 14. februára
2013 na daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica. Správca dane predložil žalobcovi spisový
materiál,ktorývšaknebolžurnalizovaný.Nasúdnompojednávanídňa11.09.2013žalobcadoplnil,žemu
nebolo umožnené zo strany správcu dane nahliadnuť do výsledkov o medzinárodnej výmene informácií.

3. Správca dane porušil ustanovenie § 47 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z., keď protokol neobsahuje
preukázateľné kontrolné zistenia.

4. Správca dane porušil ustanovenie o dokazovaní, najmä § 24 a § 45 ods. 2 písm. d) a e), § 63
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení jasne vyplýva, že v rámci
konkrétneho daňového konania, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane, ktoré súvisia bezprostredne s jeho podnikateľskými aktivitami a vychádzajú z jeho
priznaní, hlásení a pod.. A contrario, nepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane
iného podnikateľského subjektu. Správca dane kladie žalobcovi na zodpovednosť vedenie účtovnej,
skladovej a inej evidencie iných daňových subjektov. Nie je však v kompetencii žalobcu
ako daňového subjektu predložiť správcovi dane relevantné doklady za iný daňový subjekt, pričom táto

nemožnosť je ešte zvýraznená pokiaľ ide o zahraničné obchodné spoločnosti. Žalobca ako
daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať
dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Správca
dane vyzval žalobcu na predloženie relevantného dôkazu potvrdzujúceho pôvod tovaru viac ako 4
roky od uskutočnenia predmetného obchodu. Žalobca považuje za samozrejmé, že sa nevie vyjadriť k

úplnému pôvodu žulovej dlažby, čo je však pochopiteľné, nakoľko tento fakt ho ani nezaujíma, pretože
má záujem o predmetnú žulovú dlažbu v množstve a kvalite ako mu ponúkla obchodná spoločnosť
J.K.CONSULT, s.r.o. a keďže táto mu tovar v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne
pochybnosti o jej pôvode.5. Správca dane má k dispozícii celú škálu dôkazných prostriedkov, pričom ide o
demonštratívny výpočet. Zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo
vzťahu k výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. To znamená, že nepreferuje napr. listinu pred

svedeckou výpoveďou a pod.. Všetky predložené písomné listiny, ako aj svedecké výpovede, majú
povahu dôkazu a je nevyhnutné sa s nimi vyrovnať v zmysle § 63 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z.. Správca dane teda nemôže skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané žalobcom a
súčasne jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok, bez ďalšieho ignorovať a
požadovať predloženie len vecných resp. listinných dôkazov.

6. Správca dane vytýkal žalobcovi, že dostatočne nepreukázal samotný pôvod tovaru a ani to, že tovar
uvedený na sporných dodávateľských faktúrach bol aj reálne dodávateľom dodaný. Citovaný záver
správcu dane však žalobca nepovažuje za správny, pretože všetky dôkazy, ktorými
žalobca disponuje, mu žalobca riadne predložil, pričom dôkazy získané zo svojej úradnej moci hodnotí
správca dane účelovo v prospech negatívneho záveru o splnení žalobcových daňových povinností.
Správca dane ignoruje všetky dôkazy svedčiace o reálnosti obchodov, včítane svedeckých výpovedí

a účtovných dokladov, čo zakladá arbitrárnosť v rozhodovaní správcu dane. Žalobca zdôraznil, že z
odpovede na dožiadanie Daňového úradu Bratislava V pod č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/KRE zo
dňa 22. júna 2009 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť J.K.CONSULT, s.r.o. Bratislava sporné faktúry
pre žalobcu vystavila, faktúry ňou boli riadne zaúčtované, eviduje ich v evidencii DPH a vypočítaná
daň bola odvedená. Konateľ obchodnej spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o. Bratislava I.. T. B. potvrdil, že

prepravu predmetných tovarov si zabezpečoval žalobca na svoje náklady a tovar osobne
odovzdal pani Y. a tento bol následne odovzdaný prepravcovi vedúcim skladu. Zároveň potvrdil, že
platby za predmetné faktúry prijala v plnom rozsahu na bežné účty v ČSOB. Žalobca ďalej uviedol, že
skutočné nadobudnutie predmetného tovaru žalobcovmu dodávateľovi - J.K.CONSULT, s.r.o. Bratislava
od jeho dodávateľa obchodnej spoločnosti S&J PRESSBURG plus, spol. s r.o. Bratislava je preukázané

faktúrami, ktoré má vo svojom účtovníctve spoločnosť S&J PRESSBURG plus, spol. s r.o. Bratislava.
Uvedená spoločnosť má aj riadnu evidenciu o DPH a daň so štátnym rozpočtom bola vysporiadaná
riadne v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie. Konateľ uvedenej spoločnosti S&J
PRESSBURG plus, spol. s r.o. Bratislava Ján Klimek potvrdil, že skladové priestory tejto spoločnosti
sa nachádzajú v U. v areáli U.. Ako dôkaz bol správcovi dane predložený výpis z listu vlastníctva č.

XXXX. Prepravu tovaru (žulovej dlažby) si zabezpečoval J.K.CONSULT, s.r.o. Bratislava sám podľa
potreby. T. B. zároveň uviedol, že obchodná spoločnosť S&J PRESSBURG plus, spol. s r.o. Bratislava
dovážal od obchodnej spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. Banka granitové dosky,
ktoré následne opracovávala spoločnosť VVL REAL, s.r.o.. Úhrady faktúrou v roku 2008 boli čiastočne
vykonané bankovými prevodmi, čo spoločnosť podložila výpismi z bankového účtu.

PrílohoupredmetnejodpovedezDaňovéhoúraduBratislavaIboliajnadobúdaciedoklady,dodávateľské
faktúry S&J PRESSBURG plus, spol. s r.o. Bratislava od spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o.. Žalobca ďalej
poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní u daňového subjektu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o.
Bratislava č. XXX/XXXXXX/XXXX/Matu zo dňa 26. júla 2010 spísanou s konateľom spoločnosti T. B.. Z
uvedenejzápisnicevyplýva,žedaňovýsubjektvystavilpredmetnéfaktúrypreodberateľaJ.K.CONSULT,

s.r.o. Bratislava za dodanie žulovej dlažby, a daň z týchto faktúr bola zavedená do daňových priznaní
zazdaňovacieobdobieapríl-december2008ariadneodvedenádoštátnehorozpočtu.Konateľpredložil
správcovi dane výdajky, ktoré potvrdzujú, že k vyskladneniu žulovej dlažby v uvedenom množstve zo
skladu v U. reálne došlo, pričom tovar odobrala spoločnosť J.K.CONSULT, s.r.o. Bratislava na vlastné
náklady. Taktiež aj bývalý konateľ obchodnej spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. U. W. do zápisnice o

ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XX/XXX uviedol, že spoločnosť FOR DESIGN, s.r.o. v roku
2008 obchodovala so žulovou dlažbou, drevotrieskový lištami, keramickou dlažbou, žulovými doskami,
ktoré nakupovala od spoločností BANED, s.r.o. Bratislava a TOGR-SK, s.r.o. Bratislava.
Ďalej uviedol, že odberateľmi tovaru boli spoločnosti S&J PRESSBURG SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava,
KLIMEX STONE, s.r.o. Bratislava, Fapa, s.r.o. Bratislava a Meat s.r.o. Bratislava. Tovar bol uskladnený

v skladoch spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Bratislava, nakoľko spoločnosť nevlastnila žiadne
skladovacie priestory. Prepravu predávaného tovaru si kupujúci zabezpečoval vždy sám. Z uvedeného
teda vyplýva, ako zdôraznil žalobca, že konateľ spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. potvrdil správcovi
dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca ďalej uviedol, že z predložených
dokladov obchodnej spoločnosti BANED, s.r.o. bolo zistené, že dodávateľom predmetného tovaru

pre uvedenú obchodnú spoločnosť bola maďarská obchodná spoločnosť HEINTZ VALENTÍN KFT.,
Budapešť, a talianska obchodná spoločnosť C a D ORO S.p.a. SAN GIORGIO DI NOGARO, pričomtalianska daňová správa potvrdila dodanie tovarov na Slovensko. Reálne uskutočnenie zdaniteľného
plnenia potvrdila i česká daňová správa v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, keď bolo
potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle sporných faktúr. Z odpovede ďalej vyplynulo,

že spoločnosť SARNA PRODUCTION, s.r.o. preverovaný tovar (žulovú dlažbu) od daňového subjektu
odpredala ďalej spoločnosti DENIM CZ, spol. s r.o. Praha a spoločnosti Sonex Bussiners Irs, Nevada.
Pokiaľ ide o prepravu a uskladnenie žulovej dlažby od žalobcu ako dodávateľa pre odberateľa SARNA
PRODUCTION, s.r.o., tovar bol dopravený a uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti OK LINE,
s.r.o. o čom svedčí kúpna zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou SARNA PRODUCTION, s.r.o. ako

aj dodávateľské faktúry, ktorých predmetom bolo intrakomunitárne dodanie spolu s dodacím listom a
medzinárodným nákladným listom, ako aj preprava žulovej dlažby spoločnosťou OK LINE, s.r.o. aj s
medzinárodným prepravným listom. Spoločnosť OK LINE, s.r.o. Bánov vystavila pre spoločnosť SARNA
PRODUCTION, s.r.o. za poskytnuté služby - uskladnenie tovaru v rokoch 2008 a 2009 faktúry,
ktorá skutočnosť jednoznačne preukazuje, že spoločnosť OK LINE, s.r.o. poskytovala tieto služby pre
spoločnosť SARNA PRODUCTION, s.r.o.. Preto neobstojí námietka správcu dane, že nebolo možné

zistiťkomubolvyskladnenýtovarnáslednedoručený.Uvedenékonštatovaniesprávcudanejeabsolútne
irelevantné vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko toho, komu bol vyskladnený tovar následne doručený, nie je
daňový subjekt - žalobca vôbec povinný preukazovať. Tomu, že k reálnemu daňovému plneniu skutočne
došlo nasvedčuje i tá skutočnosť, že spoločnosť DENIM, spol s r.o. má vo svojom účtovníctve
zaúčtované nákupy žuly od spoločnosti SARNA PRODUCTION, s.r.o., pričom následne bola táto žula

ďalej predaná do Spojených štátov amerických. Sám konateľ spoločnosti DENIM CZ, spol. s r.o. potvrdil,
že sa dodávok tovaru zúčastnil osobne, a to v sklade v Q. a zároveň potvrdil, že im tovar uvedený na
faktúrach spoločnosť SARNA PRODUCTION, s.r.o. dodala. Žalobca zároveň dodal, že nie je pravda,
že by americká spoločnosť Sonex Business, Irs. neexistovala, došlo len k nesprávnosti v písaní keď
správne označenie americkej spoločnosti je Sonex Business, Inc.. V závere žalobca uvádza, že správca

dane nedôvodne spochybňuje skutočný pôvod žulovej dlažby, resp. jej existenciu a žalobcovi nie je
jasné, z akého dôvodu správca dane vyhľadáva informácie o americkej spoločnosti,
ktorej DENIM CZ, spol. s r.o. (ako odberateľ spoločnosti SARNA PRODUCTION, s.r.o.) ďalej predala
predmetnú žulovú dlažbu. Ďalší pohyb tovaru už pochopiteľne žalobcu nezaujímal, nakoľko mal záujem
o žulovú dlažbu v množstve a kvalite, v ktorej mu ju ponúkla spoločnosť J.K.CONSULT, s.r.o..

Žalobca zdôraznil, že nie je povinnosťou žalobcu sledovať presun tovaru potom, čo sa tovar predaný
jeho odberateľovi predá jeho ďalšiemu odberateľovi. Je predsa nemysliteľné, aby žalobca zodpovedal
za obchodnú činnosť ďalších troch odberateľov. Nemá žiadnu relevanciu skutočnosť, že bývalý konateľ
spoločnosti BANED, s.r.o. nemal vôbec žiadne znalosti o svojej podnikateľskej činnosti alebo tovaroch,
ktoré boli podstatou tejto činnosti, nakoľko T. D. sa stal konateľom spoločnosti BANED, s.r.o. až po

uskutočnení predmetných obchodov. Žalobca taktiež považuje za absurdné tvrdenie správcu dane, že
rozdielna špecifikácia tovaru odlišným subjektom automaticky zakladá rozdielnosť pôvodu tovaru a to
vo vzťahu ku skutočnosti, že dodávateľská spoločnosť úzko špecifikovala dodaný
tovar, pričom BANED, s.r.o. uvádza názvy tovaru len všeobecne, čo vylučuje skutočnosť, aby pôvod
tovaru bol od talianskej spoločnosti C a D ORO S.p.a.. Za jednu z rozhodujúcich

skutočností, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu došlo považuje žalobca tú skutočnosť, že žalobca
vždy za dodávku tovaru zaplatil svojmu dodávateľovi, ktorý si riadne plní svoje odvodové povinnosti do
štátneho rozpočtu, pričom všetky daňové povinnosti si taktiež riadne splnil aj žalobca. Všetky obchody,
ktoré sú predmetom sporných faktúr sa reálne uskutočnili, žalobcov dodávateľ, rovnako ako odberateľ
evidujú obchodné prípady s týmto tovarom súvisiace riadne vo svojich účtovníctvach.

7. To, že v spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľa spoločnosti nemajú so
žalobcom a jeho zdaniteľnými obchodmi žiadnu súvislosť.

8. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom
chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky
štátneho rozpočtu nemôže byť a ani nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony

priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení
prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo
im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z
toho potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti
nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv aslobôd. Inak povedané, v prípade pochybnosti sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie
- in dubio mitius (Ústavný súd Českej republiky - rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 666/02).

9. Správca dane nedôvodne žalobcovi vytýka, že sporné faktúry neobsahujú zákonom predpísané

náležitosti. Žalobca je toho názoru, že správca dane a žalovaný si svojvoľne, nad rámec zákona určujú,
čo by mali konkrétne faktúry obsahovať.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť s tým, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že vo veci
vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 správca dane
dostatočne zistil skutkový stav, všetky zistené skutočnosti uviedol v protokole z daňovej kontroly č.

XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 1. augusta 2012 ako aj v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 18. augusta 2012. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa so závermi správcu dane stotožňuje, keď vyhodnotením obstaraných dôkazov rovnako dospel
k záveru, že žalobca na daňové účely nepreukázal, že tovar fakturovaný spornými dodávateľskými
faktúrami od spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o. mu bol aj reálne dodaný. Pokiaľ ide o námietky žalobcu,

ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný sa k nim vyjadril takto:

K námietke žalobcu pod bodom č. 1 žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XX/
XXXX/XXXX-r zo dňa 22. februára 2012, na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazuje, žalovaný zrušil
rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kav zo
dňa 7. októbra 2011. Uvedeným rozhodnutím Daňový úrad Považská Bystrica vyrubil žalobcovi rozdiel

dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 vo výške 423 460,66 eura. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia správcu dane bolo zistenie, že správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu
na výkon daňovej kontroly, nakoľko daňová kontrola začala dňa 18. novembra 2008 a bola ukončená
prerokovaním protokolu dňa 4. októbra 2011. Vzhľadom k tomu, že predmetná daňová kontrola trvala
takmer 3 roky, správca dane porušil ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb..

Daňová kontrola potom nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol charakter
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že
použitý bol, je celé konanie zaťažené chybou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a
vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o
takejto kontrole, je rovnako nezákonné. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že predmetom kontroly

bolo v tomto prípade zdaňovacie obdobie roku 2007. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci
je ale rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyrubený dodatočným
platobným výmerom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 18. septembra 2012. V tomto prípade
daňová kontrola začala dňa 25. januára 2012 a bola ukončená doručením protokolu dňa 20. augusta
2012, teda v zákonom stanovenej lehote. Správca dane v daňovej kontrole za rok 2008 využil aj dôkazy

obstarané počas nezákonnej daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia roku 2007. Napriek tomu, že
dôkazy boli obstarané počas nezákonnej daňovej kontroly z dôvodu nedodržania ročnej lehoty na jej
výkon, nemožno tvrdiť, že napríklad zápisnice o ústnom pojednávaní, o miestnom zisťovaní, výpovede
svedkov,predloženédoklady,odpovedenamedzinárodnédožiadanieapod.súddôkazy,ktorénemožno
použiť v inej daňovej kontrole, keďže tieto boli získané v súlade so zákonom. Správca dane preto v

daňovej kontrole za rok 2008 bol povinný prihliadnuť na všetko, čo aj v iných konaniach vyšlo
najavo a čo malo vplyv na správne určenie daňovej povinnosti, získané dôkazy opätovne vyhodnotil,
a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k nim a vyzval ho na predloženie ďalších dôkazov (výzva
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Jak zo dňa 14. júna 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXX/XX zo dňa
23. apríla 2012). Pri vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2008 správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kva zo dňa 19. júla
2010 nevyužil, pretože predmetom ústneho pojednávania bola v tomto prípade daň z pridanej hodnoty.
Na ústnom pojednávaní dňa 24. júna 2010 (Zápisnica č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kva a zápisnica č.
XXX/XXX/XXX XX/XXXX/v W.) boli ako svedkovia vypočutí T. B., konateľ spoločnosti DENIM CZ, s.r.o.
a T. D., konateľ spoločností BAC SLOVAKIA, s.r.o., DONNER SK, s.r.o. a LORSAU, s.r.o.. Svedecké

výpovede boli podané za prítomnosti konateľky žalobcu, ktorej tak bolo priznané právo klásť svedkom
otázky. Preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že získanie uvedených dôkazných prostriedkov bolo
získané nezákonným spôsobom. Ani v prípade odpovede v rámci medzinárodnej výmenyinformácií č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Hani zo dňa 2. júla 2010 nebolo zistené také porušenie zákona č.
511/1992 Zb., ktoré by malo za následok, žeby uvedený dôkaz správca dane nemohol použiť.

K námietke žalobcu pod bodom č. 2 sa žalovaný nevyjadril s odôvodnením, že o podaní

žiadosti o nazretie do spisu (podaná dňa 6. februára 2013 u správcu dane) sa žalovaný dozvedel až po
podaní žaloby na Krajský súd v Trenčíne.

Námietku žalobcu pod bodom č. 3 žalovaný taktiež nepovažuje za dôvodnú s tým, že v Protokole z
daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 1. augusta 2012 správca dane uviedol všetky
dôkazy, ktoré obstaral, a to jednak v rámci kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobieroku2007,kontrolyDPH,zinýchkonaníakoajdôkazyobstaranévrámcikontrolydanezpríjmov

právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008. Obstarané dôkazy správca dane vyhodnotil, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Všetky zistenia, ktoré správca
dane z vyššie uvedených konaní obstaral a z ktorých vo svojich záveroch vychádzal, sú podrobne
uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí.

K námietke žalobcu pod bodom č. 4, 5, 6, 7 a 8 žalovaný uviedol, že vzhľadom k

tomu, že na sporných dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou J.K.CONSULT, s.r.o. pre
žalobcu nebolo podrobne uvedené, aký druh tovaru a v akej kvalite bol fakturovaný tovar, správca
dane mal pochybnosti o reálnom dodaní tovaru deklarovaného týmito faktúrami. Preto správca dane
skúmalpohybfakturovanéhotovarunielenudodávateľadaňovéhosubjektu-spoločnostiJ.K.CONSULT,
s.r.o., ale aj u ďalších poddodávateľov vystupujúcich v reťazci obchodníkov, a to u spoločnosti S&J

PRESSBURG plus., s.r.o., KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., FOR DESIGN, s.r.o., VVL REAL,
s.r.o., BANED, s.r.o., HEINTZ VALENTIN KFT, Hungaria ako aj u spoločnosti C a D ORO S.p.a.
(Taliansko). Preskúmaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov neboli predložené dôkazy (krajina
pôvodu granitových dosiek, konkrétny druh tovaru, presné určenie vlastností, technické parametre,
kvalita, ich reálna existencia), nebolo preukázané skutočné obstaranie a následné dodanie tovaru v

nezmenenom stave, ani jeho opracovanie v tuzemsku, ale len tvrdenie o týchto udalostiach uvedených
na dodávateľských a odberateľských faktúrach. Tovary na jednotlivých predložených dokladoch boli
vždy uvedené len všeobecne, pôvod tovarov nebol zistený. Jednalo sa o transakcie medzi rizikovými
subjektmi, ku ktorým dochádzalo k častým zmenám štatutárneho zástupcu alebo sídla spoločnosti.
Ani svedecké výpovede konateľov spoločností J.K.CONSULT, s.r.o. I. B. a konateľa spoločností S&J

PRESSBURG plus s.r.o. a KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. T. B. do Zápisníc o ústnom pojednávaní
č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/KRE zo dňa 19. júna 2009, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/KORD zo dňa 23.
augusta 2010 a č. XXX/XXXXXX/XXXX/Matu zo dňa 26. júla 2010 neobjasnili vyššie
uvedené skutočnosti. Správca dane mal záujem preveriť aj ďalšiu spoločnosť v obchodnom reťazci,
a to spoločnosť FOR DESIGN, s.r.o., ale konateľa tejto spoločnosti od 12. novembra 2010 U. B. sa

správcovi dane vypočuť nepodarilo. U. W., konateľ spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. od 11. novembra
2004 do 11. novembra 2010 na ústnom pojednávaní dňa 25. októbra 2010 predložil správcovi dane
doklady o odovzdaní všetkej dokumentácie spoločnosti novému konateľovi. Ani ďalšie spoločnosti
(VVL REAL, s.r.o. a BANED, s.r.o.) v skúmanom obchodnom reťazci sa nepodarilo správcovi dane
preveriť. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že ďalší z dodávateľov žulových dosiek,

spoločnosť HEINTZ VALENTIN KFT, Hungaria sa na uvedenej adrese nezdržiava a ani nevykonáva
žiadnu činnosť, a ani u tejto spoločnosti nebola potvrdená reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu.
Talianska daňová správa vo svojej odpovedi potvrdila dodanie tovarov na Slovensko
spoločnosťou C a D ORO S.p.a. (Taliansko), avšak v priložených faktúrach boli dodania tovarov úzko
špecifikované podľa názvov jednotlivých druhov žuly, rozmerov a množstva. Vzhľadom k tomu, že

spoločnosť BANED, s.r.o. na svojich odberateľských faktúrach v tuzemsku uvádza názvy tovarov len
všeobecným spôsobom, vylučuje skutočnosť, aby dôvod bol od talianskej spoločnosti. Správca dane v
uvedenejvecivykonalrozsiahledokazovanie,napriektomusamuvšaknepodariloobstaraťtakédôkazy,
ktoré by jednoznačne preukazovali, že obchod so žulovou dlažbou bol aj reálne uskutočnený. Výpovede
svedkov ako aj ostatných konateľov spoločností zapojených do obchodného reťazca sú len veľmi

všeobecné, nepodložené žiadnymi ďalšími relevantnými dôkazmi. Správca dane oboznámil konateľku
žalobcusvýsledkamikontroly,vyzvaljunavyjadreniesakvýsledkomkontrolyanapredloženiedôkazov,
ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly. Žalobca si právo uvedené v § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 563/2009 Z.z. neuplatnil, nakoľko na výzvu správcu dane nereagoval a v stanovenom termínenepredložil správcovi dane žiadne vyjadrenia ani dôkazy. Žalobca si nesplnil ani povinnosť uvedenú v §
45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., keď správcovi dane v priebehu výkonu daňovej
kontroly nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Je teda zrejmé, že konatelia vyššie uvedeného

reťazca obchodníkov len formálne, faktúrami a dodacími listami deklarovali obchodovanie s dlažbou
a žalobca i napriek tomu, že tak ako je uvedené vyššie bol správcom dane vyzvaný na predloženie
dôkazov, tento si svoje právo neuplatnil a dôkaznú povinnosť nesplnil. Pokiaľ si žalobca chce na základe
dodávateľskejfaktúryuplatniťvosvojejúčtovnejevidenciidaňovývýdavok,musíbyťschopnýpreukázať,
že tovar bol skutočne v deklarovanom sortimente a množstve aj reálne dodaný. Dôkazné bremeno, teda

v tomto prípade preukázanie opodstatnenosti uplatnených výdavkov je na žalobcovi, nakoľko
podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach,
ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Skutočnosť, že od realizácie obchodov

so žulovými a granitovými doskami a žulovou dlažbou prebehli 4 roky, nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať, že reálne došlo k uskutočneniu obchodov fakturovaných spornými dodávateľskými faktúrami.
Žalobcajepovinnýviesťsvojuevidenciu,uskutočňovaťsvojučinnosťapreverovaťsisvojichobchodných
partnerov tak, aby v každom prípade mal podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik
nárokov podľa daňových zákonov. Žalobca musí disponovať takými dôkazmi, ktorými jednoznačne a

nespochybniteľne preukáže, že sporné obchodné transakcie boli reálne uskutočnené, a to dodávateľmi
uvedenými na predložených dokladoch. Správca dane netvrdí, že žalobca nesie zodpovednosť za
účtovnú, skladovú, či podobnú evidenciu svojich obchodných partnerov a ani od neho nepožadoval
splnenie povinností nad rámec zákona č. 511/1992 Zb.. Je ale pravdou, že správca dane od žalobcu
požadoval splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti. Žalobca však výzvy správcu dane ignoroval a

dokonca si neuplatnil ani svoje právo uvedené v § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalobca k svojmu
tvrdeniu, že obchody sa reálne uskutočnili, predložil len sporné dodávateľské faktúry a bankové výpisy o
úhradefaktúr,ktorémá vosvojomúčtovníctveriadnezaúčtované.Správcadanevyzývalžalobcu
na splnenie dôkaznej povinnosti, pričom od neho len požadoval preukázanie skutočností deklarovaných
spornými dodávateľskými faktúrami. Správca dane požadoval od žalobcu len také dôkazy, ktorými má

žalobca povinnosť disponovať, a to z dôvodu splnenia si dôkaznej povinnosti. Okrem toho, že správca
dane od žalobcu vyžadoval splnenie si svojej dôkaznej povinnosti, aj sám v súlade s ustanovením §
24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. zisťoval skutočnosti pre správne určenie daňovej
povinnosti, a to napr. formou ústnych pojednávaní, dožiadaniami, ako aj v rámci medzinárodnej výmeny
informácií. Z rozsiahleho dokazovania je nespochybniteľné zistenie, že žulová dlažba reálne nebola

nadobudnutá od spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o., pretože ani táto spoločnosť ju reálne nenadobudla
od svojich dodávateľov. Obstarané dôkazy jednoznačne preukazujú, že spoločnosti si medzi sebou
len vymieňali faktúry, ktorými predstierali vzájomné obchody. Vyhodnotením výsledkov kontroly dane
z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 ako aj výsledkov ostatných kontrol
jednoznačne vyplýva, že i keď konatelia dodávateľských spoločností potvrdili miestne príslušnému

správcovi dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia, neboli predložené žiadne iné dôkazy preukazujúce
tvrdenia konateľov obchodných spoločností. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti
žalobcu platí zásada prejednávacia, a nie zásada vyhľadávacia. To znamená, že správca dane
dôkazy predložené žalobcom prejednáva, nie je však jeho povinnosťou vyhľadávať dôkazy svedčiace v
prospech žalobcu. Preto bolo na žalobcovi, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal svoje tvrdenie,

že tovar uvedený na sporných dodávateľských faktúrach bol aj reálne dodaný spoločnosťou, ktorá tieto
faktúry vystavila. Správca dane nepreferoval žiadne dôkazy pri vyhodnotení, požadoval len od
žalobcu, aby predložené dôkazy boli jednoznačné a nespochybniteľné. Takéto dôkazy, ale nepredložil
ani žalobca a nepodarilo sa takéto dôkazy obstarať ani správcovi dane i napriek tomu, že aj on sám,
z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane v

uvedenej veci obstaral dostatočné množstvo dôkazov, tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal pritom na všetko, čo vyšlo najavo
tak, ako mu to ukladá § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti
so žalobcom, umožnil mu predkladať dôkazy, oboznámil ho s priebežnými výsledkami kontroly, vyzval
ho na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, žalobca však na výzvy správcu dane

nereagoval. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje námietky ani návrhy žalobcu, nakoľko
ako vyplýva zo spisu, tento žiadne nepredložil.K námietke žalobcu pod bodom č. 9 žalovaný uviedol, že podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona č.
222/2004 Z.z., faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru, alebo rozsah a druh
dodanej služby. Sporné dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou J.K.CONSULT, s.r.o. údaje o

druhu dodaného tovaru neobsahujú, rovnako takýto údaj neobsahujú ani faktúry od spoločnosti S&J
PRESSBURGplus,s.r.o.,KLIMEXSTONESLOVAKIA,s.r.o..Nazákladetaktovystavenýchdokladovnie
je možné odkontrolovať pohyb, teda nákup a predaj konkrétneho tovaru, čo potom vyvoláva oprávnené
pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodov uvedených na predložených faktúrach.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi

žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. januára
2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 18.

septembra 2012, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 433 630,98 euro, keď správca dane
neuznal žalobcovi opodstatnenosť zaúčtovania dodávateľských faktúr od spoločnosti J.K.CONSULT,
s.r.o. so sídlom Skalica, Škarniclovská 1, IČO: 35 938 633 za nákup žulovej dlažby a granitových
dosiek (faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15. januára 2008 na sumu 6 315 530 SK bez DPH, faktúra číslo

XXXXXXX zo dňa 12. februára 2008 na sumu 5 526 720 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX
zo dňa 13. marca 2008 na sumu 5 171 200 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. apríla
2008 na sumu 6 911 430 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. júla 2008 na sumu 8 204 230
SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 17. júla 2008 na sumu 6 877 090 SK bez DPH, faktúra
číslo XXXXXXX zo dňa 18. augusta 2008 na sumu 7 433 600 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo

dňa 22. septembra 2008 na sumu 7 272 000 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo
dňa 28. októbra 2008 na sumu 6 833 963 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 24. novembra
2008 na sumu 8 209 850,50 SK bez DPH).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad v Trenčíne, pobočka Považská Bystrica svojím rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane

č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 18. septembra 2012, vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2008 v sume 433 630,98 euro, keď správca dane neuznal žalobcovi opodstatnenosť zaúčtovania
dodávateľských faktúr od spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o. so sídlom Skalica, Škarniclovská 1, IČO:
35 938 633 za nákup žulovej dlažby a granitových dosiek (faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15. januára

2008 na sumu 6 315 530 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 12. februára 2008 na sumu
5 526 720 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 13. marca 2008 na sumu 5 171 200 SK bez
DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. apríla 2008 na sumu 6 911 430 SK bez DPH, faktúra číslo
XXXXXXX zo dňa 26. júla 2008 na sumu 8 204 230 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX
zo dňa 17. júla 2008 na sumu 6 877 090 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. augusta

2008 na sumu 7 433 600 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 22. septembra 2008
na sumu 7 272 000 SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. októbra 2008 na sumu 6 833 963
SK bez DPH, faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 24. novembra 2008 na sumu 8 209 850,50 SK bez DPH) s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie obchodov, v súvislosti s ktorými mu
boli zo strany dodávateľa - spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o. vystavené sporné faktúry. Správca dane vo

svojom odôvodnení poukázal na rozsiahle šetrenia, ktoré vo veci vykonal a z toho vyplývajúci skutkový
stav (skutkový stav ako ho správca dane zistil je totožný s vyjadrením žalovaného k námietkam žalobcu
pod bodmi č. 4, 5, 6, 7 a 8 tohto rozsudku).

Vočirozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolaniezdôvodovtotožných,akésúuvedenévsprávnej
žalobe.O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že preskúmaním spisového materiálu odvolací orgán zistil, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko správca

dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktoré
ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje námietky ani návrhy daňového subjektu, nakoľko tak, ako vyplýva
zospisu,tentožiadnenepredložil.Správcadanevuvedenejveciobstaraldostatočnémnožstvodôkazov,
tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,

prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo najavo tak, ako mu to ukladá § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009. Z
rozsiahleho dokazovania je nespochybniteľné zistenie správcu dane, že žulová dlažba reálne nebola
nadobudnutá od spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o., pretože ani táto spoločnosť ju reálne nenadobudla
od svojich dodávateľov. Obstarané dôkazy jednoznačne preukazujú, že spoločnosti si medzi sebou
len vymieňali faktúry, ktorými predstierali vzájomné obchody. Vyhodnotením výsledkov kontroly dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 ako aj výsledkov ostatných kontrol

jednoznačne vyplýva, že i keď konatelia dodávateľských spoločností potvrdili miestne príslušnému
správcovi dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia, neboli predložené žiadne iné dôkazy preukazujúce
tvrdenia konateľov obchodných spoločností.

Predmetom sporu v prejednávanej veci je 9 otázok (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či správcom dane použité dôkazy možno považovať za dôkazy získané v súlade so zákonom.

2. Či správca dane porušil ustanovenie § 23 zákona č. 563/2009 Z.z..

3. Či protokol obsahuje náležitosti v zmysle § 47 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z..

4. Či správca dane neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, či ho nepoňal
extenzívne a neprípustným spôsobom ho na úkor žalobcu nerozširoval.

5. Či správca dane preferoval pri svojom rozhodovaní určitý dôkaz a naopak, či iné dôkazy ignoroval.

6. Či žalobca dostatočne preukázal reálne uskutočnenie sporných obchodov.

7. Či skutočnosť, že v spoločnostiach zapojených do reťazca sporných obchodov dochádza často k
zmene konateľa má so žalobcom a jeho zdaniteľnými obchodmi nejakú súvislosť.

8. Či správca dane priorizuje záujmy oprávnených príjemcov daní na úkor rešpektovania práv a právom

chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia.

9. Či sporné faktúry obsahujú zákonom predpísané náležitosti.

Až na otázku pod bodom č. 2 sa žalovaný so všetkými vyššie uvedenými otázkami dôsledne, logicky
a vyčerpávajúco vysporiadal.

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Správca dane a žalovaný sa uvedeným ustanovením dôsledne riadili. Daňová kontrola bola vykonaná
v zákonom stanovenej lehote a samotná skutočnosť, že správca dane v daňovej kontrole za rok 2008
(obdobie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu) využil aj dôkazy obstarané počas daňovej kontroly

zdaňovacieho obdobia roku 2007 nespôsobuje jej nezákonnosť. Na uvedenom závere nemôže zmeniť
nič ani tá skutočnosť, že samotná daňová kontrola zdaňovacieho obdobia roku 2007 bola vykonaná
nezákonne z dôvodu nedodržania ročnej lehoty na jej výkon. Námietka žalobcu v tomto smere nie je
dôvodná.

K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať

do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe
ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo
jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania,
ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí
do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do

písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté
právom chránené záujmy iných osôb.

Ako vyplýva nielen z obsahu spisu, ale i zo samotného vyjadrenia žalobcu, tento sa domáhal nazretia do
spisu žiadosťou zo dňa 6. februára 2013, pričom k samotnému nazretiu došlo po dohode so správcom
dane dňa 14. februára 2013. Je zrejmé, že k samotnej žiadosti o nazretie do spisu došlo v čase po

nadobudnutíprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia. Bezohľadunato,čivsúvislostisožiadosťou
žalobcu o nazretie do administratívneho spisu došlo k nejakému procesnému pochybeniu zo strany
správneho orgánu, nemalo to a ani nemohlo mať žiaden vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej
(v čase podania žiadosti o nazretie do spisu už totiž bolo vo veci rozhodnuté ako správnym orgánom
I. stupňa, tak i žalovaným). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17. decembra 2002 cit.: „Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžf/10/2011 zo dňa 31. mája 2011). Uvedená námietka žalobcu teda nie je namieste. Ako
nedôvodnú súd vyhodnotil taktiež námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že administratívny spis nie

je zažurnalizovaný. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd naopak konštatuje, že tento
zažurnalizovaný je.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 47 zákona č. 563/2009 Z.z., protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu

alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a
identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak
fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu alebo nemá
povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu

dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej
kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania
protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý
vyhotovil protokol.Súd sa podrobne oboznámil s namietaným Protokolom správcu dane č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XX/Jak zo dňa 1. augusta 2012 a zistil, že tento obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti. Žalobca výslovne namietal, že protokol neobsahuje preukázané kontrolné zistenia, čo však

nie je pravdou. V protokole sú uvedené všetky dôkazy, z ktorých správca dane pri svojom rozhodnutí
vychádzal, t.j. všetky dôkazy obstarané nielen v rámci kontroly dane z príjmov právnických osôb za
zdaňovacie obdobie roku 2008, ale i v rámci kontroly dane z príjmov právnických osôb za
zdaňovacieobdobieroku2007,kontrolyDPHazinýchkonaní.Obstaranédôkazysprávcadanevzmysle
zákona vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. I túto

námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

K spornej otázke pod bodom č. 4 krajský súd uvádza:

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

V námietke pod bodom č. 4 sa žalobca snaží naznačiť, že správca dane nad zákonné medze preniesol
na žalobcu dôkazné bremeno. Súd sa podrobne oboznámil s administratívnym spisom a tento názor
žalobcu nezastáva, t.j. uvedené tvrdenie žalobcu pravdou nie je. Správca dane nezaťažoval žalobcu
dôkazným bremenom, aby zabezpečoval účtovníctvo alebo inú evidenciu tretích subjektov. Taktiež

správca dane nezaťažoval žalobcu, aby zabezpečil účasť na výsluchu konateľov z iných spoločností
príp. iných osôb. Všetky tieto úkony vykonával správca dane vo svojej vlastnej réžii. Pokiaľ správca
dane požadoval od žalobcu splnenie si dôkaznej povinnosti, činil tak vždy v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 24 zákona č. 5563/2009 Z.z.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že pokiaľ mal žalobca na mysli nejakú konkrétnu požiadavku - výzvu správcu dane, ktorá je podľa

žalobcu neprípustným prenášaním dôkazného bremena, bolo povinnosťou žalobcu, aby túto námietku
riadne vyšpecifikoval. Námietka žalobcu, že správca dane prenáša na neho neprípustným spôsobom
dôkazné bremeno, a že žalobca nemôže zodpovedať za účtovníctvo príp. inú evidenciu tretích osôb
je námietkou veľmi všeobecnou a nekonkrétnou. Takouto by sa súd po správnosti ani
nemal zaoberať (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. augusta

2011, sp. zn. 8 Sžp/2/2011). Z citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že ak žalobca namieta, že
postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí okrem iného uviesť,
pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať. Súd nepovažuje za prenášanie dôkazného bremena
výzvu správcu dane na predloženie relevantného dôkazu potvrdzujúceho pôvod tovaru viac ako 4 roky
od uskutočnenia predmetného obchodu. Ako správne uviedol žalovaný, skutočnosť, že od realizácie

obchodov so žulovými a granitovými doskami a žulovou dlažbou prebehli 4 roky, nezbavuje žalobcu
povinnostipreukázať,žereálnedošlokuskutočneniuobchodovfakturovanýchspornýmidodávateľskými
faktúrami. Záverom k námietke pod týmto bodom krajský súd uvádza, že správca dane sa pri zisťovaní
skutkového stavu správne vždy priamo obrátil na ten subjekt, ktorý mohol a mal správcovi dane dôkaz
predložiť. Správca dane tak nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal ho extenzívne a nijakým

spôsobom ho na úkor žalobcu nerozširoval, ako sa snažil žalobca naznačiť. Jeho námietka v tomto
smere nie je dôvodnou.

K sporným otázkam pod bodmi 5, 6, 7 a 8 krajský súd uvádza:

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

Námietky pod bodmi 5, 6, 7 a 8 majú spoločného menovateľa v tom, že sa týkajú zistenia skutkového
stavu veci a dôkazov, na základe ktorých bol skutkový stav vo veci ustálený. Súd je toho názoru, žeohľadne zistenia skutkového stavu veci nemožno správcovi dane nič vyčítať. Vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie a zistil skutkový stav ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného k námietkam žalobcu pod bodmi
č. 4, 5, 6, 7 a 8 tohto rozsudku.

Aj súd zhodne zo správcom dane a žalovaným zastáva ten názor, že pokiaľ zdaniteľné plnenie bolo
reálne uskutočnené, ako tomu malo byť aj v prejednávanej veci, nemalo (nemohlo) byť problémom
pre jednotlivé subjekty postupne zúčastnené na sporných obchodoch tovar na faktúrach vyšpecifikovať
nezameniteľným spôsobom. Argumentum a contrario, pokiaľ je tovar na faktúrach uvedený len
všeobecne, nemožno inak ako dať správcovi dane za pravdu, že tým vzniknú u správcu dane dôvodné

pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

A práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide. Žalobca síce disponuje faktúrami, na ktoré sa
odvoláva, avšak tovar na nich nie je riadne vyšpecifikovaný, je uvedený len veľmi všeobecne. Navyše,
ako bolo zistené rozsiahlym šetrením správcu dane, v prejednávanej veci sa jednalo o transakcie
medzi rizikovými subjektmi, u ktorých dochádzalo k častým zmenám štatutárneho zástupcu alebo sídla
spoločnosti. Dokonca sa v reťazci nachádzali spoločnosti, ktorých konateľov sa správcovi nepodarilo

vypočuť (FOR DESIGN, s.r.o.), príp. spoločnosti, ktoré sa správcovi dane nepodarilo vôbec preveriť
(VVL REAL, s.r.o. a BANED, s.r.o.). V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo
zistené, že ďalší z dodávateľov žulových dosiek, spoločnosť HEINTZ VALENTIN KFT, Hungaria sa na
uvedenej adrese nezdržiava a ani nevykonáva žiadnu činnosť, a teda ani u tejto spoločnosti nebola
potvrdená reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Výpovede svedkov ako aj ostatných konateľov

spoločností zapojených do obchodného reťazca sú len veľmi všeobecné, nepodložené žiadnymi ďalšími
relevantnými dôkazmi.

Podľa názoru súdu správca dane a žalovaný v súlade so zákonom uzavreli, že pokiaľ si žalobca
chce na základe dodávateľskej faktúry uplatniť vo svojej účtovnej evidencii daňový výdavok, musí byť
schopný preukázať, že tovar bol skutočne v deklarovanom sortimente a množstve aj reálne dodaný.

Dôkazné bremeno, teda v tomto prípade preukázanie opodstatnenosti uplatnených výdavkov je na
žalobcovi, nakoľko podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Nakoľko v rámci daňového konania nebolo preukázané, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného
plnenia došlo, záver správcu dane a žalovaného o nepriznaní daňového výdavku na základe faktúr,
ktoré boli vystavené pre žalobcu spoločnosťou J.K.CONSULT, s.r.o. so sídlom Skalica
(f.č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX) je správny. Rovnako ako správne orgány oboch stupňov, aj krajský súd zastáva
ten názor, že žalobca v správnom konaní nepreukázal reálne uskutočnenie sporných obchodov. Jeho
námietka v tomto smere nie je dôvodná.

Taktiež nie je namieste námietka žalobcu, žeby správca dane a žalovaný preferovali len dôkazy v
neprospech žalobcu, resp. žeby priorizovali záujem štátu na platení daní na úkor platiteľov daní. Je

nesporným faktom, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a šetrenie, pričom záver o tom, že
v súdenom prípade nedošlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Správcovi dane v tomto smere nemožno nič vyčítať.

Samotná skutočnosť, že v spoločnostiach zapojených do reťazca sporných obchodov dochádza často
k zmene konateľa je i podľa súdu skutočnosťou, ktorá vzbudzuje o samotnej reálnosti obchodov

opodstatnené pochybnosti. V súdenej veci však bolo rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane z príjmu, ako
vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, na základe rozsiahleho dokazovania a
zaobstarania si početných podkladov, nie teda len na základe skutočnosti, že v obchodnom reťazci, do
ktorého je zapojený žalobca dochádza k častej zmene konateľov, ako sa zrejme snaží naznačiť žalobca.
Ani tejto námietke nemožno priznať úspech.K spornej otázke pod bodom č. 9 krajský súd uvádza:

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z., faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného
tovaru, alebo rozsah a druh dodanej služby.

Náležitosti faktúry upravuje vyššie citované ustanovenie zákona. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani
správca dane, ani súd, ale ani znalec z oboru účtovníctva a daňovníctva, pričom interpretácia zákonných
ustanovení a posúdenie, či tá - ktorá faktúra spĺňa náležitosti ustanovené v zákone rozhodne neprináleží
žiadnemu znalcovi. Odvolávanie sa žalobcu na znalecký posudok v tomto smere nie je správne. Pokiaľ
ide konkrétne o vznesenú námietku, súd musí i v tejto otázke dať za pravdu žalovanému a správcovi
dane. I podľa súdu sporné dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou J.K.CONSULT, s.r.o. údaje

o druhu dodaného tovaru neobsahujú. Dodaný tovar je potrebné vymedziť druhovo tak, aby nebol
zameniteľnýsinýmdruhom.Tátopodmienkavprejednávanejvecisplnenánieje.Aniposlednánámietka
žalobcu teda nie je dôvodná.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov
predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových

okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmu. Krajský súd
vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa
oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd
považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v
konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd

v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.