Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200245
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek

senátu JUDr. Viery Šebestovej, JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie
VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
8815/2011-1.10 (64/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8815/2011-1.10 (64/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011,
ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.
3876/2011-2.2 zo dňa 28.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) zo zákazov ustanovených v
§ 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK, a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Látky.
Zmena prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR spočívala v určení, že odstrel
možno zrealizovať na lokalitách Palestína a Málikovo, katastrálne územie Ládky odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012

do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený.

Žalobca ako účastník správneho konania, v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Poukazuje
na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdí, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania
doručené - stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len ŠOP SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo
dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadom

stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa 17.02.2011 a stanoviska ŠOP SR
k jednotlivým žiadostiam žiadateľov nevyplýva čo bolo predmetom žiadosti žiadateľa a hlavne, akými
skutočnosťami žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm.
a/ ZOPK. Tieto skutočnosti sú pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu
podstatné. Poukazuje na to, že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal
analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom
nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal. S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil aneuviedol, či tieto analýzy vyhotovil v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí
zamestnancov správneho orgánu konajúcich v predmetnej veci. Tým, že správny orgán neoboznámil
žalobcu aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených

medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k uvedeným podkladom, k spôsobu
ich zisťovania, prípadne ani neumožnil mu navrhnúť ich doplnenie. Žalobca má za to, že pokiaľ je
správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom možnosť pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, potom
sa nemôže zbaviť tejto povinnosti len odkazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku, tak ako to v

danom prípade urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva, ak sa
domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Správny orgán nemôže porušovať
svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania, lebo podľa jeho mienky im z iného zákonného
ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu rozhodnutia, ako
by tomu bolo, ak by si správny orgán splnil voči účastníkovi konania svoje zákonné povinnosti. Neobstojí
ani argumentácia žalovaného, že analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť

žalobcovi oboznamovaná, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, ale z
dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ zákona. Žalobca má za to, že nie je v tejto súvislosti podstatné,
akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené
podklady týkajúce sa škôd ako aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán
prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral.

Ďalšiu vadu v konaní správneho orgánu vidí žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď
stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej
zástupkyni, čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
V súvislosti s uvedeným doplnením dokazovania žalobca poukazuje, že zmena času platnosti výnimky
mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo

zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom
konaní nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku,
že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola znovu zisťovaná prostredníctvom
odborných organizácií ŠOP SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku
2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie ŠOP SR k odporúčaniu

udeliť výnimku, bolo potom nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou opätovne vysporiadať.

Žalobca tiež namieta nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s ust. § 59 ods. 2
Správneho poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. Ani formulácia „v
ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 3876/2011-2.2 z 08.9.2011 nezmenený“ podľa žalobcu
nezodpovedá zákonu, nakoľko žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa

domnieval, že je zákonné.

Žalobca ďalej namieta, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne
skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je dôvodná. Poukazuje , že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa

v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3
písm. c/ zákona, pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach
o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na konkrétne dôvody žiadateľa v každom jednotlivom prípade
vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tiež poukazuje, že podľa
napadnutého rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzuje z podkladov,

ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i
v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto
živočíchomnahospodárskychzvieratách,aleajmožnéhoohrozeniaobyvateľov.Žalobcanamieta,žebol
oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje
žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku celkového jej vývoja

a ohrozenia.S poukazom na ust. § 40 ods. 2 ZOPK žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a
tvrdí, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť konkrétnej žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie
medveďa hnedého, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie

populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa neho zrejmé, v čom konkrétne
spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany
verejnejbezpečnostiaverejnéhozdravia.Nedostatočnézistenieskutkovéhostavusapodľažalobcutýka
druhostupňového zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ
môže realizovať udelenú výnimku. Vyjadrenie ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu

nemožno podľa jeho názoru považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom
rozsahu.

Žalobca ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov
udelenej výnimky na posudzovanú vec a žalobca poukazuje na to, že všetky rozhodnutia o udelenie
výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú slovne celkom totožné

to isté odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny,
s ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje.
Takáto totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47
ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými konkrétnymi úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov v tej ktorej danej veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,

na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú tiež úvahy správneho
orgánuotom,akýmspôsobomvyhodnotilprísnuochranumedveďahnedéhozakotvenúvSmerniciRady
92/43/EHS (Smernica o biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného
zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za

zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h/ Smernice o biotopoch).

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenou súdu dňa 22.5.2012 uvádza, že žalobcu riadne
upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods.

1 ZOPK, tomuto umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, konal s ním vo veci ako s účastníkom
konania na základe výkladu ustanovení čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru judikovaného Najvyšším
súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa
hnedého procesné postavenie účastníka konania. Žalovaný uvádza, že v oboznámení s podkladmi
rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty

sa obrátili na ministerstvo so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom
č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa
hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Predmet konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený
aj v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré slúžilo ako podklad pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V
druhostupňovomkonanížalovanýoboznámilžalobculistomzodňa14.11.2011(kčíslu65660/2011-1.10)

s doplnením dokazovania - stanoviskom ŠOP SR z 03.11.2011. Z týchto dôvodov sa žalovaný
nestotožňuje s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o
skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK.

K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku
2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená

podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet
jedincov medveďa hnedého vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Látky. Konflikty s medveďmi sú v
tomto revíry potenciálne možné aj vzhľadom na prítomnosť roztrúsených ľudských sídiel a výrazné
poľnohospodárske využívanie krajiny pastvou hospodárskych zvierat, a to nielen v jeho prirodzených
biotopoch, ale aj v zastavanom území, a to aj z aspektu ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a

predchádzania závažným škodám predovšetkým na úrode a hospodárskych zvieratách.Žalovaný ďalej uvádza, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom ohrozenie zdravia a
života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK pretrvávalo naďalej i po vydaní prvostupňového
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé,

že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude
možné v praxi zrealizovať, odvolací správny orgán majúc tu na zreteli ochranu verejného zdravia a
verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle uvedeného ustanovenia žiadal ŠOP SR o poskytnutie stanoviska
k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. Doručenie listu predsedu osobitnej komisie ministra
životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP

SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať podľa žalovaného vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a týmto ani nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a
účastníci mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv
a právom chránených záujmov. Vzhľadom na dĺžku správneho konania pred prvostupňovým orgánom,
na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom rozhodnutí, bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok

prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK nový termín vykonania odstrelu, keďže
v danej lokalite naďalej pretrvával stav ohrozenia verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a
pretrvávali dôvody, na základe ktorých žalovaný žiadateľovi požadovanú výnimku povolil. Vzhľadom na
to, že zmena výroku prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania
a táto spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, potom odvolací orgán ani nebol

podľa názoru žalovaného viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri
určení novej lehoty vychádzal zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené
realizovať regulačný odstrel v jarnom období.

Žalovaný neuznáva ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a uvádza, že ust. §
40 ods. 2 ZOPK umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených

druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého
druhu. S neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal,
oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej i Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná
odchyteného jedinca umiestniť do svojho zariadenia. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie
dotknutého druhu, tu žalovaný považoval za smerodajné podané odborné stanovisko ŠOP SR, podľa

ktorého usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržanie
stanovených podmienok nemožno považovať za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom
území. K namietaným podobnostiam odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch
žalovaný uvádza, že toto je spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch sa
jedná o skutkový stav veci v základných črtách totožný, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel

chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách,
kde hrozí stret tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi
v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí či ochrany pred možnosťou spôsobenia
materiálnej škody. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je daná tiež potrebou dodržania
zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány

musia dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Jedná sa o základné procesné pravidlo správneho konania.

Žalovaný ďalej uvádza, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z
podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na
celom území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocované sú evidované škody

spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách a možné ohrozenia obyvateľov, pričom
jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť
s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v
žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 ZOPK. Žalovaný odmieta, že v rozhodnutiach

sú uvedené len všeobecné konštatovania, a že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi
námietkamižalobcuaskonkrétnousituáciouvyplývajúcouzpredloženejindividuálnekonkrétnejžiadosti
o povolenie výnimky. Má za to, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený podrobný výpočet podmienok
k odstrelu medveďa hnedého i závery a stanoviská ŠOP SR k žiadosti žiadateľa pre konkrétny poľovný
revír, v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého

vdanejlokalite.Rozhodnutieorozkladesapodrobnezaoberánámietkamižalobcuakukaždejjednotlivejnámietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v
danom prípade je potrebné výnimku povoliť.

Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci, žalovaný uvádza, že výnimka bola

povolená s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a
s turistami i v zastavanom území. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky vystáva podľa žalovaného
v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých
častiach Slovenska. Žalovaný uvádza, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom
určených podmienok podľa § 40 ZOPK, najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov

chráneného druhu a či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala ŠOP SR dňa
17.02.2011 pracovné stretnutie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou
pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, pričom na tomto rokovaní
boli konkrétne posudzované jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z
ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82
ods. 12 zákona. V rámci tohto stretnutia bola podľa žalovaného vyhodnotená osobitne každá žiadosť

konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého
v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli
alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3 ZOPK. Proces povoľovania
výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého bol teda podľa žalovaného
posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky v danom roku a na

základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na území celého Slovenska.

Na pojednávaní dňa 21.05.2013 zástupca žalovaného toto písomne vyjadrenie k žalobe doplnil o
skutočnosť, že odstrel medveďa už bol v danom prípade zrealizovaný.

Zo všetkých týchto uvedených dôvodov potom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na

nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i
postup žalovaného boli v súlade so zákonom, a preto žalobe nie je možné priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie

je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 31.01.2011 bola žalovanému
doručená žiadosť Roľníckeho družstva Látky o udelenie výnimky podľa § 35 ods. 1 ZOPK za účelom
regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus v Poľovnom revíri č. 4 - RD Látky, kat.

úz. Látky. V žiadosti uviedol žiadateľ odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri ku dňu
01.12.2010 celkovo 7 ks, z toho dospelé samce 2 ks, dospelé samice 1 ks, tohoročné mláďatá 2 kusy,
ostatné mláďatá 2 kusy a odhad počtu zimných brlohov medveďov v revíri - 1. Ďalej žiadateľ uviedol, že
za posledných 5 rokov nedošlo k uloveniu ani jedného kusu medveďa.

Žiadateľ žiadosť odôvodňoval dlhodobým pretrvávajúcim vysokým stavom medvedej populácie
v danom poľovnom revíri, každoročne sa opakujúcimi škodami na hospodárskych zvieratách a

poľnohospodárskych plodinách s evidovanou škodou na hospodárskych zvieratách - ovciach vlastníka
R., keď vznik a rozsah tejto škody bol i komisionálne riešený Obvodným úradom ŽP vo Zvolene, st. prac.
Detva dňa 11.11.2010 za účasti ŠOP SR, Správy CHKO Poľana, čo osvedčil aj pripojeným potvrdením
Obvodného lesného úradu vo Zvolene A/2011/00057 zo dňa 27.01.2011.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa

hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť
výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR
sa dňa 17.02.2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území,
kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku
2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa záverov uvedených

v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych
kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude
zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany ŠOP SR.
Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého, bez
predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácii

s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku
ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.

Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi listom zo dňa 07.03.2011 s tým,
aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote 7 dní vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo svojom
podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom

na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého.

Rozhodnutím č. 3876/2011-2.2 zo dňa 28.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/
povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK a povolil žiadateľovi usmrtiť
- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Látky, pričom stanovil podmienky
rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko

ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v
roku 2011 boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že
pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle §
23 ods. 1 Správneho poriadku a nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej

uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v
poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha
v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať
splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že
povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie

alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného
umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa
hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do
iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských
obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k

stretommedveďovsľuďmi,jepotrebnéudržiavaťpopuláciumedveďahnedéhovtakompočteanatakom
areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Povolenievýnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať
za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak ako to
vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade
žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu
živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku
2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.
Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou

a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na
uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať
výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul
sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR
bol zaslaný účastníkom konania vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011.

Dňa 28.11.2011 minister životného prostredia rozhodnutím č. 8815/2011-1.10 (64/2011-rozkl.) zmenil

výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, že odstrelom možno zrealizovať na lokalitách
Palestína a Malíkovo, kat. úz. Látky, odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011
posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou
a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Zmenu
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná.
Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej
a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol
druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie iné skutočnosti.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch

povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane

tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na

selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou
z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,
teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§

3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho
konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje
správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca

v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností z úradnej povinnosti ex offo, aj pokiaľ je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje
alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť

k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, k otázkam skutkovým i právnym.
Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka,
ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou
správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so
všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie,

ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť
účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred
vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie
aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v
stanovenej lehote nečinný.Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.

rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu ako bol súdu predložený vyplýva, že okrem
už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť Roľníckeho
družstva Látky o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa

medveďa hnedého v danom území, či lokalite, tak ako sú vyššie identifikované. Je nesporné, že
žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené na vyjadrenie, len mu bolo oznámené, že
pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nepostačujú, má v zmysle § 23 Správneho
poriadku právo nazrieť osobne do predmetného spisu. Uvedený postup žalovaného bol i podľa názoru
súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil,
aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny

orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na
viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými
podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k
nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť
na vyjadrenie, či už to v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu

nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo
nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o
dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie
práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako

možnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by
bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako
však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o
sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním samotného

rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi
rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimo procesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno
zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku a preto postup
žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné skonštatovať,

že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu
potom nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, pokiaľ tak považoval za potrebné. Vyššie uvedený
procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho
konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal potom
za daných týchto zistených ďalších okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou
škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,
z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil ani žiadne konkrétne

skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol.

Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,

doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto správnom
konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 Správneho
poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni.
Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 14.11.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona avadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia,
pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim
a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich

právach.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola
výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel

chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko
len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval
podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k
predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré aj bolo žalobcovi doručené. K námietke o nesúlade výrokovej
časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 Správneho poriadku podľa názoru

súdu, keďže minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne
a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, tento postupoval
v súlade s uvedeným ustanovením Správneho poriadku. V medziach zákona je podľa názoru súdu
tiež výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach
zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok

druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo,
pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie
potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak
teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň
v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a námietkam žalobcu súd konštatuje, že celoročná druhová
ochranamedveďahnedéhoakochránenéhoživočíchaeurópskehovýznamujezabezpečenánazáklade
zákonač.543/2002Z.z.,ktorýustanovujevsúvislostisuvedenýmživočíšnymdruhomzakázanéčinnosti
a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za
predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie

dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne
vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK.

Podľa názoru súdu zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotnej žiadosti
Roľníckeho družstva Látky v danej veci je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh
na území Slovenska prosperuje a jeho populácia i v danej lokalite narastá, pričom na tomto trende

nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súdu neprináleží
spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto
živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie
populácie tohto druhu. Potom uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že

žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch
medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.

Rovnako neprináleží súdu posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Potom bolo
možné konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich
prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila

záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu
výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza
k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v
posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na
usmrtenie tohto živočícha. Naďalej totiž platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska

je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tejoblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých
zdrojov,ktorýchpreferencioubysazvyšovalahrozbavznikuzávažnýchškôdnamajetkuinabezpečnosti
a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je možné len vtedy,

keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia.

Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou
sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho
prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, vo

vzťahu ku ktorému sa žiadosť o výnimku týkala, t.j. Látky, je prirodzeným miestom výskytu medveďa
hnedého a predloženou žiadosťou s pripojenými podporujúcimi prílohami bolo dostatočne osvedčené,
že prítomnosť medveďa hnedého v miere výskytu ako je tomu v danom prípade a v danej lokalite
predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti Roľnícke družstvo Látky, žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi,
ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov

dotknutej obce Látky. Medvede pohybujúce sa až na hranici intravilánu obce, v bezprostrednej
blízkosti ľudských obydlí, navyše v lokalite s roztrúsenými ľudskými obydliami i spôsobená škoda na
majetku súkromne hospodáriaceho roľníka sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a
nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození.
Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a

zdraviaobyvateľov,takakotopredpokladáprávnyporiadok.Nazákladeuvedenýchskutkovýchzisteníje
podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky
podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK, pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci
vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné,
že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné
zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola
zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.
Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú
pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring

žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná
situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutia i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona a
teda námietkam žalobcu nie je možné priznať úspech, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vzhľadom na jeho vecný
neúspech právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.