Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/228/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510215401
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2510215401.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: K. R., H..

XX.XX.XXXX, C. Y. XX, S., proti odporcovi: Q. N., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX, R., o príspevok na
výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a o úhradu nákladov spojených so zakúpením
detskej výbavičky, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v časti o úhradu nákladov spojených so zakúpením detskej výbavičky z a m i e t a.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 765,86 eura titulom príspevku na úhradu výživy a
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 02.11.2010 (došlým súdu dňa 05.11.2010) domáhala,
aby súd uložil odporcovi povinnosť preplatiť jej výbavičku pre maloletú N. F., ktorej otcom je odporca.
Návrh odôvodnila tým, že odporca jej nepreplatil detskú výbavičku napriek tomu, že jej to sľúbil a plní
si iba vyživovaciu povinnosť k maloletej, a to nepravidelne. Žiadala, aby jej preplatil celú výbavičku
v sume 1 161,79 eura, pričom zoznam vecí tvoriacich detskú výbavičku uviedla v podanej žalobe.
Žiadala tiež preplatiť aj 3D vyšetrenie, ktoré absolvovala u gynekológa v D. (1 000,- Sk). Uviedla,

že detskú výbavičku kúpila sama, žiadala tiež uhradiť náklady vzniknuté tým, že dňa 01.06.2008 po
vypovedaní z bytu v R.B.H., kde bývala spolu s odporcom a jeho matkou v čase o 22.15 hod. si musela
vziať taxík na cestu z R.P. M. S., za čo jej mama vyplatila sumu 750,- Sk. Uviedla, že od 02.06.2008
bola uznaná práceneschopnou s doporučením na rizikové tehotenstvo od 18.06.2008. Musela užívať
Femibion tabletky do 12. týždňa gravidity (400,- Sk mesačne), od 12. týždňa gravidity užívala tabletky
Femibion DHA (650,- Sk mesačne) až do ukončenia gravidity, tabletky MAGNE B6 Premium, nakoľko
jej chýbalo železo. Žiadala tiež od odporcu preplatiť ošatenstvo, nakoľko počas gravidity pribrala 27

kg, musela si často kupovať materské oblečenie, ako aj spodné prádlo, materské nohavice, materské
tričká, nátelníky, zimné svetre aj zimnú bundu, nakoľko dieťa sa narodilo v januári, čo ju vyšlo cca. na
5 000,- Sk. Žiadala, aby jej odporca zhora uvedené náklady na tehotenstvo v celkovej sume 10 850,-
Sk (=360,15 eura) uhradil.
Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2011 navrhovateľka sa pridržiavala podaného návrhu s tým, že
návrh rozšírila o náklady, ktoré mala v súvislosti s tehotenstvom, a to takto: za tabletky a stravu sumu
33 100, Sk (=1 098,72 eura), oblečenie 4 400,- Sk (=146,05 eura), hygiena - 3 150,- Sk (=104,56 eura);

t. j. celkom spolu v sume 40 650,- Sk (= 1 349,33 eura) namiesto pôvodne žalovanej sumy 360,16 eura
tak z uvedeného titulu žiadala priznať sumu 1 349,33 eura, teda o 989,18 eura viac ako sa pôvodne
návrhom domáhala.K podanému návrhu ako dôkazy pripojila kópie zo zdravotných záznamov navrhovateľky, príjmový
pokladničný doklad vystavený gynekológom bez uvedenia dátumu a čísla dokladu a daňové doklady
(faktúry, pokladničné bloky)

Podaním došlým súdu dňa 05.09.2011 navrhovateľka predložila súdu ďalšie dôkazy, a to súpisku
aktuálnych hráčov HC R., zápisnicu o trestnom oznámení z 18.07.2011, potvrdenie o oznámení z
18.07.2011, potvrdenie o oznámení z 27.12.2010, potvrdenie o oznámení z 21.01.2011, potvrdenie o
oznámení z 09.05.2011, potvrdenie o oznámení z 20.03.2011 a elektronickú komunikáciu.

Žalovaný sa k veci písomne vyjadril podaním došlým súdu 07.09.2011.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise,
výsluchom účastníkov, výsluchom svedka N. R. (brata navrhovateľky) a zistil tento skutkový a právny
stav:

Účastníci sú nezosobášení rodičia mal. N. F., H.. XX.XX.XXXX, nebývajúci v spoločnej domácnosti.

Z kópie zdravotného záznamu z 18.06.2008navrhovateľky súd zistil, že u navrhovateľky ide o rizikovú
graviditu a ďalší záznam z tohto dňa - doporučenie PN od 01.07.2007 v evidencii na gynekologickej

ambulancii.

Z príjmového pokladničného dokladu (bez dátumu a čísla PPD) vystaveného MUDr. N.B.M. C.,
gynekológom - pôrodníkom v D. súd zistil, že navrhovateľka na neuvedený účel mu zaplatila sumu 1
000,- Sk.

Ďalšími listinnými dôkazmi predložených navrhovateľka preukazovala zakúpenie výbavičky pre
maloletú.

Zo súpisky hráčov HC R. súd zistil, že odporca bol hráčom tohto klubu v roku 2011.

Zo zápisnice o trestnom oznámení z 18.07.2011 súd zistil, že navrhovateľka podala trestné oznámenie
na odporcu za neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletej, o čom jej bolo vydané potvrdenie; rovnaké
potvrdenie jej bolo vydané aj v dňoch 27.12.2010 a 09.05.2011 pre oznámenie totožného skutku.

Z potvrdení o oznámení zo dňa 21.01.2011 a z 20.03.2011 vo veci priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch súd zistil, že navrhovateľka podala tieto oznámenia, avšak nie je možné zistiť,
ktorá osoba by sa mala týchto priestupkov dopustiť.

Zvyjadreniaodporcusúdzistil,žesnávrhomnesúhlasíaakonedôvodnýhožiadazamietnuť.Uviedol,že

otcovstvo k maloletej pochádzajúce z jeho vzťahu s navrhovateľkou dobrovoľne uznal a bolo mu súdom
určené výživné na maloletú vo výške 130,- eur mesačne. Uviedol, že jeho vzťahy s navrhovateľkou boli
dobré až do apríla 2010, teda do času, keď maloletá mala asi 15 mesiacov. Poprel pravdivosť tvrdenia
navrhovateľky, že by neprispel na výbavičku a tiež ničím na náklady spojené s ťarchavosťou partnerky.
Pokiaľ by to bola pravda bolo by nelogické podanie návrhu navrhovateľkou až na jeseň roku 2010.

Uviedol, že na kočík pre dcéru dal sumu 300 eur a 100 eur dal navrhovateľke na epidurálku. Uviedol,
že navrhovateľka ho v vydierala tým, že jeho styk s maloletou podmieňovala vyplatením výživného
na štyri mesiace vopred. Ďalej uviedol, že na maloletú veci kupoval, nakoľko v tom čase zarábal vo
Francúzsku cca. 900 eur mesačne, nemal s peniazmi problém. O nákupoch predložil bloky z obchodov
vo Francúzsku.

Vo svojom vyjadrení ďalej odporca uviedol, že bezhotovostným prevodom z Francúzska posielal
navrhovateľke peniaze, a to XI/2008 - 110 eur, XII/2008 - 110 eur (na meno otca navrhovateľky), I/2009
- dvakrát 150 eur; II/2009 150 eur a III/2009 - 150 eur.

Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany zo 06.09.2011 súd zistil, že odporca je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a tiež že je uchádzačom o zamestnanie od 28.01.2011.Z výpočtu nákladov počas tehotenstva predloženého navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka
rozšírila pôvodný návrh v zásade o sumu 27 000,- Sk za stravu po dobu 9 mesiacov po 100,- Sk/denne;
bližšie špecifikovala s tehotenstvom súvisiacu obuv a odev a rozšírený návrh o hygienické prostriedky

(mydlo,sprchovýgel,sprej,zubnápasta,dezodorant)po350,-Skmesačnepodobu9mesiacov,celkovo
v sume 3 150 Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2011 navrhovateľka poprela, že by jej odporca posielal peniaze,
ale tvrdila, že cez ňu posielal jej bratovi peniaze titulom pôžičky. K tomuto tvrdeniu predložila internetovú

správu ako dôkaz datovanú dňom 15.10.2008. Na uvedené tvrdenie odporca uviedol, že on žiadnu
takúto správu nepísal. Priznal, že má takú prezývku ako je uvedený odosielateľ, avšak navrhovateľka
poznala jeho heslo, pričom sa mohla dostať na jeho stránku a sama si túto správu poslať. Uviedol tiež,
že ďalšie veci kupoval pre maloletú dcéru účastníkov, zlaté náušničke kupovali spolu s navrhovateľkou,
čo navrhovateľka poprela.

Z výsluchu svedka N. R. (brat navrhovateľky) súd zistil, že svedok je nezamestnaný, je čakateľom na
invalidný dôchodok. Od roku 2005-2009 podnikal ako SZČO v oblasti poskytovania úverov, zarábal cca.
70 tis. Sk mesačne, v slabšom mesiaci 20 - 30 tis. Sk mesačne. Uviedol, že odporcovi požičal sumu
18 tis. Sk na cestu do Francúzska a na výstroj, ktorú sumu mu odporca vrátil v štyroch splátkach od
októbra 2008 do decembra 2008.

OdporcapredložilsúduakodôkazosvojompríjmevýplatnépáskyzFrancúzskazhokejovéhoklubu,kde
pôsobil za mesiac august 2007 - marec 2008 a za mesiace október 2008 - marec 2009, podľa ktorých
dosahoval čistú mzdu vo výške 900 eur mesačne.

Zo správy spoločnosti Orange Slovensko, a.s. súd zistil, že nie je možné zistiť, z akej IP adresy bola
15.10.2008 odoslaná SMS správa od užívateľa M. (prezývka odporcu).

Odporca sa na poslednom pojednávaní, z ktorého sa navrhovateľka ospravedlnila, pridržiaval svojich
predchádzajúcich vyjadrení a stanovísk. Uviedol, že navrhovateľke z Francúzska posielal v novembri

a decembri 2008 po 110,- eur ako príspevok na jej výživu, platby od januára 2009 po 150,- eur
mesačne už boli platby ako výživné na maloletú. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by užívala
tabletky Femibion a MAGNE B6 a že by ich mala lekárom predpísané. Nepredložila ani žiadny doklad
preukazujúci, že by takéto tabletky kupovala, pričom poukázal na to, že preukazovala pokladničným
dokladom aj nákup detského cumlíka za bagateľnú sumu. K strave navrhovateľky vyčíslené sumou 100,-

Sk na deň počas tehotenstva v celkovej sume 27 tis. Sk uviedol, že sa mu to zdá byť neprimerané,
nakoľko žena v druhom stave nemusí jesť za dvoch; on sám je aktívny športovec, má iný výdaj energie
ako tehotná žena a podľa neho 100,- Sk denne neprejedla. K primeraným výdavkom na stravu sa však
vyjadriť nevedel. 3D vyšetrenie u gynekológa nenamietal, aj keď uviedol, že je to módna záležitosť
bez lekárskeho zdôvodnenia. K ošateniu navrhovateľky počas tehotenstva uviedol, že toto síce vyčíslila

sumou 4 400,- Sk - žiadnu z týchto položiek však nepreukázala. Tu zopakoval svoje tvrdenie vzťahujúce
sa aj k užívaniu tabletiek navrhovateľkou. Uznal však, že tehotnej žene sa zmení postava a výdavky
s tým má. Čo sa týka výdavkov na hygienu, poukázal na to, že tieto priamo na tehotenstvo naviazané
nie sú, keď sa domnieva, že normálny človek sa bežne umýva a sprchuje. Žiadal návrh zamietnuť
v celom rozsahu, avšak pre prípad, že by súd niečo priznal, domáhal sa započítania jeho príspevku

navrhovateľke 2x po 110,- eur v novembri a decembri 2008, keďže tieto platby boli výlučne pre potrebu
navrhovateľky ako príspevok na jej výživu.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZR"), otec dieťaťa, za ktorého matka
dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať

matke na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákon priznáva nevydatej matke dva nároky: 1. nárok
na príspevok na výživu a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákon nepriznáva nevydatej matke osobitné právo na úhradu nákladov spojených so zakúpením detskej
výbavičky, avšak toto právo si má nevydatá matka proti otcovi jej dieťaťa uplatniť v konaní o určení
výživného pre maloleté dieťa. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.Čo sa týka uplatneného nároku na výživu navrhovateľky v zmysle zhora uvedeného zákonného
ustanovenia súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v relevantnom čase odporca dosahoval príjem 900

eur mesačne netto a navrhovateľka bola po istú časť tehotenstva práceneschopná (viď zhora), a teda
dosahovala menší príjem ako odporca, súd považoval za primeraný príspevok na výživu navrhovateľky
v sume 90,- Sk denne, čo za dobu tehotenstva (270 dní) ako to požadovala navrhovateľka predstavuje
potom sumu 24 300,- Sk (=806,61 eura).

Čosatýkanárokunavrhovateľkynaúhradunákladovspojenýchstehotenstvomapôrodomtusúddospel
k záveru, že nie je možné priznať navrhovateľke ňou uplatnený nárok na náhradu za užívané tabletky,
nakoľko navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej boli takéto tabletky predpísané,
ani to, že ich skutočne užívala a napokon ani to, koľko takéto tabletky v tom čase stáli. Rovnako súd
nemohol priznať navrhovateľke nárok na príspevok na hygienické prostriedky, pretože v tomto smere sa
stotožňuje s názorom odporcu, že civilizovaný človek používa hygienické prostriedky bežne a ani u ženy

používanie takýchto hygienických prostriedkov nie je viazané na jej tehotenstvo, teda navrhovateľka by
takýto výdavok mala aj keby nebola tehotná.
Ďalej súd nemohol priznať navrhovateľke ani náhradu za cestu taxíkom na trase R.Ľ.Č. - S., nakoľko
navrhovateľka žiadnym spôsobom realizáciu tejto platby nepreukázala.

Je tiež pravdou, že navrhovateľka nepreukázala ani výdavky na oblečenie a obuv, avšak súdu je z jeho
úradnej činnosti známe, že v lacných - tzv. čínskych obchodoch je možné zakúpiť odev v takých cenách
ako uvádzala navrhovateľka a množstvo zakúpeného ošatenia zodpovedá potrebe navrhovateľky v čase
jej gravidity.
Z úradnej činnosti súdu je tak isto známe, že obuv priemernej kvality stojí spravidla takú cenu akú uviedla

navrhovateľka v podanom návrhu, pričom je zrejmé, že tehotná žena aj z bezpečnostných dôvodov musí
používať pohodlnú a bezpečnú obuv a takýto výdavok s tehotenstvom súvisí.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný v časti o
zaplatenie sumy 29 700,- Sk; z toho na ošatenie a obuv 4 400,- Sk; na stravu 24 300,- Sk a zhotovenie

3D záznamu 1 000,- Sk. Uvedená suma po prepočte na menu euro predstavuje sumu 985,86 eura, na
ktorú súd započítal sumu 220 eur, ktorú v dvoch splátkach v mesiacoch november a december 2008
odporca navrhovateľke poslal, pričom súd pripomína, že maloletá sa narodila až v januári 2009, teda
platby 2x po 110,- eur slúžili úhrade potrieb navrhovateľke počas jej tehotenstva.

Vzhľadom na uvedené súd po započítaní sumy 220,- eur v zmysle zhora uvedeného rozhodol tak, že
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 765,86 eura (=985,86 - 220) titulom príspevku
na úhradu výživy a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 142 ods. 2 OSP, tak ako je uvedené vo výroku III.
tohto rozsudku, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu;

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatnerozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.