Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/257/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411200550
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411200550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ K. D., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B. D., O. XXXX/XX, 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. D., O. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Ivica Firstová, Advokátska kancelária B. D., X. XXXX/XX, proti
odporcovi: U. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. D., E. XXXX/XX, t.č. bytom A., D. XXX, zast. POHANKA
& PARTNERS, s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1716, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Mgr. P. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. D., E. XXXX/XX, t.č. bytom A., D. XXX, zast. POHANKA
y PARTNERS, s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1716, o zaplatenie 24.500,- € s príslušenstvom, o

zaplatenie 10.500,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/41/2011-217 zo dňa 16. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/
rade sumu 24.500,- € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24.500,- € od 28.11.2010 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom
v 1/ a 2/ rade sumu 10.500,- € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.500,- € od

5.4.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
zistil nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným právnym záverom:

Nebolo v konaní sporné, že navrhovatelia sa dostali do finančných problémov, kde prednostný záložný
veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa rozhodol riešiť nesplácanie úveru navrhovateľmi predajom
nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľom (rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č.
1442/11, pozemky parc. CKN č. 1442/2 - záhrady o výmere 170 m2, parc. č. 1442/3 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 225 m2 a parc. č. 1442/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98
m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. B. D.) na dobrovoľnej dražbe, ktorú pre prednostného záložného
veriteľa vykonala spoločnosť GENERAL FACTORING a.s. Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné
a samozrejme potvrdzovali to aj listinné doklady založené v spise, že na opakovanej dobrovoľnej
dražbe nadobudli predmetné nehnuteľnosti ako vydražitelia do svojho BSM U. A. a jeho manželka P.A. za najvyššie podanie v sume 80.000,- € (viď č. l. 117 spisu - osvedčenie o vykonaní opakovanej
dobrovoľnej dražby). Cena dosiahnutá na dražbe bola vydražiteľom zložená v plnej výške (potvrdenie o
uhradení ceny dosiahnutej vydražením - č. l. 132 spisu) a navrhovatelia boli vyzvaní, aby dňa 10.12.2010

odovzdali predmet dražby vydražiteľovi (viď napr. č. l. 12 spisu - výzva na odovzdanie predmetu dražby
dražiteľovi). Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva predstavovali sumu 5.720,22
€ a po vyplatení prednostného záložného veriteľa bolo do notárskej úschovy dňa 22.12.2010 zložených
50.373,64 € (viď č. l. 4 spisu - záverečná správa o výkone záložného práva). O odovzdaní predmetu
dražby sa spísala zápisnica zo dňa 10.12.2010 vyhotovená dražobníkom, kde o.i. bolo uvedené, že

plynomer je odpojený, vonkajší vzhľad a stav budov, ako i stav vnútorných priestorov zodpovedá
znaleckému posudku č. 69/2010 a zároveň je tam uvedené, že dom nie je vyprataný, účastníci sa dohodli
na dodatočnom vyprataní príslušenstva domu s tým, že kľúče budú odovzdané na základe dohody
medzi účastníkmi (viď zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby č. l. 5 - 6 spisu). Taktiež nie je medzi
účastníkmi sporné, že navrhovatelia niekoľko mesiacov po dražbe dom vypratali a v čase rozhodnutia
súdu v predmetnom dome už s istotou nebývali. K vlastníckym pomerom k predmetnému domu ešte

je potrebné uviesť, že manželia A. predali predmetný rodinný dom kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2011
F. B., kde následne F. B. kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2011 previedol predmetný rodinný dom aj
s pozemkami spoločnosti YOGI s.r.o. Trenčín a následne spoločnosť YOGI s.r.o. previedla kúpnou
zmluvou zo dňa 24.06.2011 predmetné nehnuteľnosti na Ing. A. B., bytom B. D., ktorá je v súčasnosti
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a táto je blízkou príbuznou odporcu a jeho manželky, ide o

svokru odporcu (viď kúpne zmluvy a rozhodnutia o vklade na č. l. 156 - 170 spisu), táto je v súčasnosti
zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností na LV č. XXX k.ú. B. D. v 1/1.

Z písomnej dohody o doplatení ceny nehnuteľnosti (č. l. 7 - 9 spisu) vyplýva, že účastníci dohody,
navrhovatelia a odporca, uzavreli dohodu o doplatení ceny nehnuteľností, a to dňa 25.10.2010 s tým,
že v prípade, že sa odporca zúčastní dražby predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX

k.ú. B. D., zaväzuje sa v prípade viacerých účastníkov dražby dvíhať podanie až do sumy 110.000,-
€ a v prípade, že bude vydražiteľom predmetných nehnuteľností, zaväzuje sa doplatiť navrhovateľom
rozdiel medzi vydraženou sumou a sumou 115.000,- € v dvoch splátkach tak, že 70 % z rozdielu
zaplatí najneskôr do 30 dní po udelení príklepu a sumu 30 %, minimálne však 5.000,- €, po uvoľnení
a odovzdaní predmetných nehnuteľností do užívania odporcovi. Zároveň sa navrhovatelia dohodli,

že pokiaľ odporca predmetné nehnuteľnosti vydraží, navrhovatelia sú povinní uvoľniť a odovzdať mu
predmetné nehnuteľnosti do užívania do 15 dní od obdržania sumy, ktorá predstavuje 70 % rozdielu
medzi vydraženou cenou a sumou 115.000,- €. Zároveň sú navrhovatelia povinní odporcovi odovzdať
aj všetku projektovú a inú stavebné dokumentáciu spojenú s výstavbou a kolaudáciou rodinného
domu. Zároveň si účastníci dohodli, že právne vzťahy založené touto dohodou, ale ňou výslovne

neupravené, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných právnych
predpisov Slovenskej republiky.

V danom prípade je potrebné ešte uviesť skutočnosti, ktoré súd zistil z výsluchu či už účastníkov
alebo aj svedkov, prípadne z listinných dôkazov a z ktorých vyplýva, že v podstate niet sporu o
tom, že navrhovatelia, aby zabránili dražbe nehnuteľností im vlastnícky patriacich, požiadali viaceré

realitné kancelárie zaoberajúce sa predajom nehnuteľností o pomoc pri predaji týchto nehnuteľností
(viď napr. č. l. 48 spisu - ponuka realitnej kancelárie týchto nehnuteľností). A práve na takúto ponuku
reagoval aj odporca s manželkou. Z ich súhlasných výpovedí, ktoré sú v podstate zhodné aj s
výpoveďou navrhovateľky je zrejmé, že títo aj za účasti pracovníčky realitnej kancelárie predmetný dom
a navrhovateľku navštívili a prejavili záujem o jeho kúpu, mali možnosť si dom prezrieť, boli oboznámení

aj s právnou situáciou okolo domu, s jeho znaleckým odhadom na sumu 115.000,- €, resp. i s výškou
vyvolávacejceny,saminavrhli,žedoplatiarozdielmedzivydraženoucenouaznaleckýmodhadomstým,
že najskôr chceli uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností, avšak
vzhľadom na nejasnosti ohľadne výšky tiarch viaznucich na predmetných nehnuteľnostiach rozhodli
sa, že predmetný dom s pozemkami vydražia a navrhovateľom doplatia rozdiel do sumy 115.000,- €.

Toto zhodne potvrdzujú ako výpovede účastníkov, tak aj výpovede svedkov D., L. a prehlásenie D., kde
svedkovia sú pracovníci, resp. vlastníci realitných kancelárií. Zároveň z výpovedí svedkov vyplýva aj
skutočnosť, že o predmetné nehnuteľnosti, vzhľadom na výhodnú cenu, bolo viacero záujemcov, z čoho
minimálne ponuka pána I. bola prijateľná aj pre navrhovateľov a navrhovatelia s ním nekomunikovali už
vzhľadom na vážny záujem a dohodu s odporcom a jeho manželkou. K samotnej dohode ešte je nutné

dodať, že jednania sa zúčastňovali odporca s manželkou fakticky spoločne, boli o všetkom oboznámení,
zo strany navrhovateľov však vzhľadom na prácu navrhovateľa (vodič kamiónu), jednala s odporcoma jeho manželkou len navrhovateľka, ktorá o.i. mala plnú moc zo dňa 10.10.2010, ktorou ju manžel
splnomocnil ohľadne predmetných nehnuteľností na zastupovanie jeho osoby vo všetkých právnych
úkonoch spojených s predajom a prevodom týchto nehnuteľností, kde je o.i. uvedené, že navrhovateľka

je oprávnená zastupovať manžela vo všetkých vzťahoch spojených s predajom a prevodom vyššie
spomenutých nehnuteľností. Skutočnosť, že o kompenzácii vedela aj vedľajšia účastníčka je zrejmá aj z
jej výpovede, kde uviedla, že ona bola ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, na druhý deň však už pre
pracovné povinnosti nemohla prísť a tak ju podpísal len manžel, kde ona si všimla, že tam boli opačne
pomery 30 % a 70 %, ale nepovažovali to s manželom za niečo dramatické.

V zmysle § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

V zmysle § 40a, veta prvá a druhá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1 a 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

V zmysle § 145 ods. 1, 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

V danom prípade potom súd poukazuje na to, že nesporným, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
je tá skutočnosť, že odporca do BSM so svojou manželkou vydražil nehnuteľnosti vlastnícky patriace
navrhovateľom. Pre prípad, že sa tak stane, uzavreli dohodu, v zmysle ktorej mal odporca zaplatiť
navrhovateľom rozdiel medzi sumou 80.000,- €, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti vydražené a
sumou 115.000,- €, t.j. 35.000,- € a to tak, že sumu 24.500,- € mal odporca zaplatiť do 30 dní po

udelení príklepu, v danom prípade teda do 27.11.2010 (príklep bol dňa 27.10.2010) a sumu 10.500,- € po
uvoľneníaodovzdanípredmetnýchnehnuteľnostídojehoužívania.Zároveňpodľadohodynavrhovatelia
po obdržaní sumy 24.500,- € mali do 15 dní uvoľniť a vypratať predmetné nehnuteľnosti. Z vyššie
uvedených dôkazov, a v zásade medzi účastníkmi to nebolo ani sporné, je zrejmé, že odporca ani jeho
manželka, neuhradili navrhovateľom zo sumy 35.000,- € žiadnu čiastku.

V prvom rade súd skúmal už aj z úradnej povinnosti to, či uvedená dohoda svojim obsahom alebo
účelom neodporuje zákonu, prípadne ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. Odporca,
resp. vedľajší účastník na strane odporcu túto skutočnosť tvrdili, avšak konkrétne ustanovenie nejakého
zákona neuviedli. V zásade uviedli len, že takýmto konaním navrhovateľov došlo k ich zvýhodneniu
oproti iným záložným veriteľom odhliadnuc od prednostného záložného veriteľa. Súd však nenašiel v

konaní navrhovateľov rozpor so žiadnym zákonom, či už o dražbách, resp. Občianskym zákonníkom.
V zásade je nutné skonštatovať, že aj samotná dražba, či už dobrovoľná alebo napr. v exekúcii, je v
podstate len obdobou kúpnej zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným spôsobom, príklepom.
Nútený spôsob predaja slúži v danom prípade k uspokojeniu záväzkov vlastníkov. Pokiaľ vlastníci, ako
dlžníci uspokoja tieto záväzky do momentu dražby, niet dôvod, aby došlo k nútenému predaju. Zároveň

treba skonštatovať, že účelom núteného predaja nie je dosiahnuť čo najvyššiu sumu pre vlastníkov, ale
uspokojiť veriteľov z výťažku. Bolo by práve v rozpore so zákonom a aj s dobrými mravmi, ak by do
momentu dražby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade navrhovateľom, pokúsiť sa dosiahnuť za
svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu, a preto je možné, aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju
uvedených nehnuteľností, kde pri takomto predaji sú práva záložných veriteľov chránené, či už tým,

že by záložné právo zostalo zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záložný veriteľ vyplatený.
Potom nejaví sa v rozpore s dobrými mravmi, ak sa uzavrie taká dohoda, akú uzatvorili navrhovatelia,
ktorí sa vzdali práva rokovať s potenciálnymi kupcami, o ktorých existencii, vzhľadom na vykonané
dokazovanie, nebolo pochýb a zároveň navrhovatelia sa zaviazali vypratať predmetné nehnuteľnosti
skôr, ako im prikazoval zákon, po tom, čo by boli obdržali od odporcu určitú finančnú sumu. Toto je aj

odpoveď na otázku odporcu, že čo mal dostať za svoje peniaze, teda dostal exkluzivitu v tom, že okrem
neho ako s potenciálnym kupcom už navrhovatelia s nikým iným nejednali, hoci to bolo ich právo a
určité ponuky jednoznačne boli, a navyše by sa vysťahovali v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boliobdržali prvú časť dohodnutej sumy. V danom prípade nie je rozpor s dobrými mravmi už aj preto, že od
samého počiatku bolo jasné, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. už aj na vyvolávaciu cenu, že
v prípade dražby budú uspokojení okrem prednostného záložného veritelia aj všetci ostatní, a že bude

určitý zvyšok ešte vyplatený aj navrhovateľom.

Pokiaľ ide o ďalšie dva dôvody neplatnosti, v podstate sú totožné a ide o otázku konania manželov
ako bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, resp. o otázku súhlasu jedného z manželov s
úkonmi druhého manžela. Ustanovenie § 145 upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov
k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať

každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle
ustanovenia § 40a neplatný, avšak iba za toho predpokladu, že sa druhý z manželov tejto neplatnosti
dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní
obajamanželiasolidárne.Nietpochýb,ževdanomprípadenejdeobežnúvec,atedamanželia,vdanom
prípade navrhovateľka a odporca mali mať od svojich manželov buď plnú moc alebo súhlas druhého
manžela. Takýto súhlas možno dať v akejkoľvek forme, možno ho dať teda ústne, písomne alebo aj

mlčky (konkludentne), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola
záležitosť takto vybavená a súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Z uvedeného komentára
k citovanému zákonnému ustanoveniu je zrejmé, že v danom prípade, pokiaľ je daný súhlas druhého
manžela, nemusí sa súd vôbec zaoberať otázkou platnosti plnej moci danej navrhovateľke manželom,
nakoľko k jej konaniu stačil súhlas manžela, a to aj dodatočný, ktorý je zrejmý a nespochybniteľný.

Vyplýva nakoniec aj z plnej moci, ktorou manželku poveril predajom a zároveň jej dal oprávnenie
zastupovať ho vo všetkých vzťahoch spojených s predajom alebo prevodom tejto nehnuteľnosti, kde
podľa názoru súdu takéto splnomocnenie dáva oprávnenie uzavrieť aj spornú dohodu. Navrhovateľ
však navyše nikdy nespochybnil svoj súhlas, naopak jeho súhlas s dohodou je zrejmý a potvrdený
podaním žaloby na odporcu. Taktiež však pokiaľ ide o manželku odporcu, jej súhlas je zrejmý. Tá

sama na pojednávaní uviedla, že bola ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, len pracovné povinnosti
jej nedovolili prísť ju podpísať na druhý deň a pokiaľ sa s ňou oboznámila, tak iné rozvrhnutie súm
nepovažovala za podstatné. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa manželka odporcu dovolávala relatívnej
neplatnosti, z vyššie uvedeného dôvodu úspešná byť nemohla. Navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti
nedovolával, a preto z vyššie uvedených hľadísk musel súd pozerať na dohodu ako na platnú.

Pokiaľ teda súd nenašiel dôvody neplatnosti predmetnej dohody a naopak považuje túto za platnú je
zrejmé, že navrhovatelia majú právo na plnenie z tejto dohody. Vzhľadom na citované ustanovenie § 145
OZ a vyššie uvedený komentár je zrejmé, že navrhovatelia mali právo žiadať plnenie buď len od odporcu,
alebo aj od oboch manželov. Pokiaľ v konaní je jasne preukázané, že odporca ani jeho manželka
neplnili, musel ich k plneniu zaviazať súd. V danom prípade ešte je potrebné konštatovať, že dôvody

pre neplnenie, ktoré uvádza odporca, či jeho manželka, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pokiaľ
tvrdia, že už na druhý deň po dražbe im navrhovateľka tvrdila, že sa z domu nevysťahuje, a to malo byť
dôvodom, prečo jej nevyplatili ani prvú časť dohodnutej sumy. Je to v rozpore so zápisnicou o odovzdaní
predmetu dražby zo dňa 10.12.2010, ktorý podpísala navrhovateľka a odporca s manželkou a kde je
uvedené, že dom nie je vyprataný a účastníci sa dohodli na dodatočnom vyprataní príslušenstva domu s

tým, že kľúč bude odovzdaný na základe dohody medzi účastníkmi. Neuniklo pozornosti súdu, že v tom
čase už mala byť prvá časť sumy doplatku navrhovateľom vyplatená, a preto sa javí pravdepodobnejším
tvrdenie navrhovateľky podporované aj tvrdením svedka D., že odporca s manželkou mali problém so
zabezpečením financií, domáhali sa zmeny prípadnej dohody, čo však navrhovateľka odmietla. Treba
skonštatovať ešte jednu skutočnosť, a to, že vysťahovanie navrhovateľov bolo podmienené zaplatením

prvej časti doplatku odporcom a jeho manželkou, čo sa nestalo a navrhovateľka s manželom sa
vysťahovali z domu sami bez zaplatenia akejkoľvek náhrady. Je minimálne nekorektné, ak odporca
argumentuje s vysťahovaním navrhovateľov, ktoré bolo dohodnuté po tom, čo im mal zaplatiť prvú
časť doplatku, čo neurobil a miesto toho nehnuteľnosť viackrát zmenila majiteľa, aby nakoniec sa jej
vlastníčkou stala rodinne prakticky najbližšia príbuzná odporcu s manželkou. Dohoda aj ohľadne druhej

časti doplatku je však koncipovaná tak, že uvedenú sumu je odporca povinný zaplatiť po uvoľnení a
odovzdaní predmetných nehnuteľností.

Pokiaľ ide o prípadné odstúpenie od zmluvy, ktoré uviedol právny zástupca odporcu vo svojej záverečnej
reči, tu je nutné konštatovať, že takýto spôsob odstúpenia od dohody nespĺňa náležitosti určitosti
právneho úkonu a súd ho nepovažuje za platné. Hoci ho právny zástupca nejako bližšie nekonkretizoval,

tak v danom prípade súd konštatuje, že odstúpenie od dohody nie je v tejto dohode dohodnuté (§ 48 OZ -odzmluvymôžeúčastníkodstúpiť,lenakjetovtomtoalebovinomzákoneustanovenéaleboúčastníkmi
dohodnuté), v dohode je prehlásenie, že táto nebola uzavretá v tiesni alebo za nápadne nevýhodných
podmienok (dôvod na odstúpenie v zmysle § 49 OZ), teda ani dôvod v zmysle § 49 OZ neprichádza

do úvahy a ani nebol v konaní preukázaný. Teda ani odstúpenie od zmluvy urobené tzv. z opatrnosti
neprichádza v danom súdenom prípade do úvahy. Inak súd samozrejme skúmal platnosť dohody aj v
zmysle ustanovenia § 37 v spojení s § 35 OZ, kde uvedenú dohodu považuje za určitú a zrozumiteľnú a
prejav vôle účastníkov je dostatočne jasne prejavený a pokiaľ súd nemal problém zistiť vôľu účastníkov
z tejto dohody, nevidí žiaden dôvod, aby bola s odstupom času neurčitá a nezrozumiteľná pre odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd potom
žalobe vyhovel a odporcu zaviazal k náhrade žalovanej sumy. V zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ priznal
navrhovateľom aj právo na úrok z omeškania, ktorý bol správne žiadaný od ďalšieho dňa, odkedy
mali účastníci plniť, teda ohľadne prvej časti doplatku ďalší deň po uplynutí lehoty 1 mesiac od dražby
(28.11.2010), ohľadne druhej časti doplatku od nasledujúceho dňa, kedy sa navrhovatelia vysťahovali
(05.04.2011 - viď č. l. 82 spisu - potvrdenie o odovzdaní kľúčov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporca a vedľajší
účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu
zamietne a rozhodne o trovách konania. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že závery, ktoré

viedli k vydaniu rozhodnutia považujú za nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné
zistiť, na základe akého právneho predpisu súd rozhodoval, pričom závery, ktorými odôvodnil svoje
rozhodnutie, nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom a vykonaným dokazovaním. Ako vyplýva
z návrhu navrhovateľov právnym dôvodom žalovaných súm má byť doplatenie ceny nehnuteľnosti,
resp. kompenzácia navrhovateľov za nižšiu cenu odporcom nadobudnutých nehnuteľností v dražbe.

Naproti tomu odporca ako aj vedľajší účastník od samého počiatku tvrdili, že dôvodom uzavretia
dohody je motivácia navrhovateľov, aby dodržali zákon o dražbách a bez prieťahov odovzdali vydražené
nehnuteľnosti v stave, v akom sa v čase uzatvárania dohody nachádzali. Okrem toho bola dôvodom
na uzavretie dohody pre odporcu ako aj vedľajšieho účastníka tiež skutočnosť, že nechceli ísť bývať
do domu, ktorý by bol podľa ich názoru zaťažený morálnou ťarchou v tom zmysle, že by nehnuteľnosti

získali do vlastníctva v dražbe proti vôli a na úkor predchádzajúcich majiteľov. Uvedený rozpor v
kauze skúmaného záväzku sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochýb odstrániť ani súdu, naopak, súd
v rozpore s vykonaným dokazovaním a tvrdeniami účastníkov konania prijal záver, že na strane
odporcu sa malo jednať o exkluzivitu, ktorú získal od navrhovateľov pri nadobudnutí nehnuteľnosti a
jej vyprataní v skoršom termíne ako určuje zákon. Už z uvedeného je zrejmé, že existuje neurčitosť a

nezrozumiteľnosť uzatvorenej dohody, pričom navrhovateľom sa kauza záväzku nepodarila preukázať a
súd túto neurčitosť a nezrozumiteľnosť neodstránil. Dôvod uzatvorenia dohody uvádzaný navrhovateľmi
bol podľa nich kompenzácia navrhovateľov, resp. doplatenie ceny nehnuteľnosti, ktoré mali získať
odporca a vedľajší účastník v nariadenej dražbe nehnuteľností. Bez akýchkoľvek pochybností je
zrejmé, že zákonný dôvod na kompenzáciu, resp. doplatenie ceny nehnuteľnosti nemohol reálne

existovať, nakoľko navrhovatelia odporcovi žiadne nehnuteľnosti nepredávali, a preto nemohol existovať
ani zákonný dôvod na zaplatenie kúpnej ceny a už vôbec nie zákonný dôvod na jej doplatenie
alebo akúkoľvek kompenzáciu. Odporca a vedľajší účastník nadobudli nehnuteľnosti prechodom
(nie prevodom) vlastníckeho práva na dražbe organizovanej záložným veriteľom v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách, pričom cenu, za ktoré nehnuteľnosti v dražbe nadobudol, riadne zaplatil

s tým, že neexistoval žiadny zákonný dôvod, aby čokoľvek doplácal navrhovateľom, ktorí neboli v
postavení predávajúcich, ale len osobami, ktoré boli v zmysle zákona povinné strpieť dražbu - prechod
vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na osobu, ktorá zaplatí najvyššie podanie. Ak súd dospel
k záveru, že dôvodom na platenie odmeny v zmysle dohody má byť exkluzivita získaná odporcom
pri nadobúdaní nehnuteľností, toto v súdnom konaní nebolo ničím preukázané, pričom to nevyplýva

ani nepriamo z predmetnej dohody. Neobstojí ani záveru súdu, že dôvodom na platenie odmeny
v zmysle dohody má byť skutočnosť, že navrhovatelia sa zaviazali v dohode vypratať predmetné
nehnuteľnosti po uskutočnenej dražbe pre odporcu a vedľajšieho účastníka skôr, ako im to prikazoval
zákon. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je predchádzajúci vlastník povinný odovzdať predmet
dražby novému vlastníkovi - vydražiteľovi bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného je teda zrejmé, že

odporca s vedľajším účastníkom si od navrhovateľov nemohli odplatou dohodnutou v dohode kupovaťod navrhovateľov vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti v skoršom termíne, ako k tomu dospel súd,
nakoľko povinnosťou navrhovateľov bolo vypratať a odovzdať nehnuteľnosti odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi bez zbytočných prieťahov na základe predloženia osvedčenia odpisu notárskej zápisnice

o priebehu dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa. Odporca s vedľajším účastníkom konali pri
uzatváraní dohody v omyle, že navrhovatelia ako vlastníci nehnuteľnosti majú trojmesačnú lehotu
na vypratanie nehnuteľnosti, čo priamo vyplýva z dokazovania. Odporca a vedľajší účastník tvrdia,
že uvádzaný omyl vyvolala navrhovateľka za aktívneho pričinenia pracovníkov realitných kancelárii.
Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné aj z dôvodu,

že súd neuviedol, na základe akého právneho predpisu, resp. ustanovenia rozhodol o pohľadávke
navrhovateľov. Súd síce uviedol, že v danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu, ktorej k uzavretiu
Občiansky zákonník umožňuje, avšak súd ďalej neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia upravujúce
záväzky im najbližšie analogicky použil. Odporca ako aj vedľajší účastník tiež zhodne tvrdia, že
súd nesprávne vyhodnotil konanie navrhovateľky v 1/ rade, ktorá v zmysle predloženého písomného
splnomocnenia mala dohodu uzatvoriť aj v mene navrhovateľa v 2/ rade. Navrhovateľ v 2/ rade

uzavretie dohody dodatočne schválil, preto takúto dohodu považoval súd zo strany navrhovateľov
za platne uzavretú, pričom však nezobral pri svojom rozhodovaní v úvahu platnú judikatúru. Keďže
podpis navrhovateľa v 2/ rade na dohode o doplatení ceny nehnuteľnosti chýba a v jeho mene sa
podpísalnazákladepredloženéhopísomnéhosplnomocnenianavrhovateľkav1/rade,jetakétokonanie
neplatné, nakoľko predložené splnomocnenie na uzavretie takejto dohody navrhovateľku v 1/ rade

neoprávňovalo. Predmetom písomného splnomocnenia je len oprávnenie navrhovateľky v 1/ rade konať
za navrhovateľa v 2/ rade pri prevode ich spoločných nehnuteľností Predmetom splnomocnenia sú
len taxatívne oprávnenia navrhovateľky v 1/ rade uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu, návrh na vklad
vlastníckeho práva, prevziať kúpnu cenu, uzatvoriť a podpísať záložnú zmluvu, návrh na vklad záložnej
zmluvy a ďalšie procesné práva vo vzťahu k správe katastra. Vedľajší účastník absolútne nesúhlasí

so záverom súdu, že vedľajší účastník od samého počiatku vedel o uzatváranej dohode a jej obsahu,
pričom zmenu v termínoch plnenia považoval vedľajší účastník podľa názoru súdu za nepodstatnú.
Odporca a vedľajší účastník opakovane tvrdili, že im od samého počiatku nešlo o nič iné, len nadobudnúť
nehnuteľností navrhovateľov tak, aby tieto mohli začať užívať skôr, ako predajú svoj byt alebo aby sa
aspoň v novej dohode upravila súčinnosť medzi nasťahovaním do nehnuteľností, uvoľnením bytu pre

ich kupca a garanciou vyplatenia peňazí navrhovateľom s tým, že týmto smerom vyvíjali všetky svoje
aktivity v snahe dosiahnuť novú dohodu. Súd vôbec nevzal do úvahy, že odporca a vedľajší účastník
nemali peniaze v hotovosti a celú sumu mali financovať z predaja bytu vedľajšieho účastníka. Súd
rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť aj druhú časť žalovanej sumy vo výške 10.500,- € s príslušenstvom
aj napriek tomu, že navrhovatelia nikdy predmetné nehnuteľnosti neodovzdali odporcovi tak, ako sa

v dohode o doplatení ceny nehnuteľnosti zaviazali s tým, že ak aj nehnuteľnosti odovzdali neskorším
vlastníkom, podľa názoru odporcu svoj záväzok vo vzťahu k odporcovi nikdy nesplnili. Preto podľa
názoru odporcovi nemôže vzniknúť nárok na plnenie. Predmetná dohoda je podľa názoru odporcu a
vedľajšieho účastníka od samého počiatku neplatná. Tvrdia, že akákoľvek dohoda pred uskutočnením
dražby medzi vlastníkom dražených vecí a záujemcom a nadobudnutie vlastníctva k týmto veciam, v

ktorej dohode sa akokoľvek kreuje alebo moderuje cena dražených vecí je neplatná a to bez ohľadu na
to, či najvyššie podanie pokrýva uspokojenie všetkých záložných práv na vydražených veciach alebo
nie, nakoľko sa to prieči účelu zákona o dobrovoľných dražbách ako aj dobrým mravom. Odporca s
vedľajším účastníkom považujú toto tvrdenie za otázku zásadného právneho významu aj pre ďalšie
obdobné prípady, a preto navrhli, aby odvolací súd v prípade, že napadnuté rozhodnutie potvrdí v zmysle

ust. § 238 ods. 3 O.s.p., vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia prípustnosť dovolania, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa
podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v zmysle ust. §

219 O.s.p. s tým, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za spravodlivý a zákonný. Tvrdenia o
nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako aj nesúlad zo zisteným skutkovým stavom sú právne irelevantné.
Okolnosti, ktoré mali na vznik dohody o doplatení ceny nehnuteľnosti a to z hľadiska vôle zmluvných
strán podstatný vplyv a bez ktorých by nedošlo k uzatvoreniu dohody, sú nesporná vôľa vlastniť
rodinný dom odporcom a vedľajším účastníkom odporcu, za účelom čoho bol aj vyhotovený znalecký

posudok pre zistenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená na hodnotu 115.000,- €.
Podľa výpovedí odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu túto sumu boli ochotní zaplatiťnavrhovateľom. Vzhľadom na viaznuce exekúcie ako aj na odporúčanie svojho právnika bolo pre nich
istejšie nadobudnúť vlastnícke právo nie prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy, ale prostredníctvom
dražby. Najlepším riešením pre obe strany bolo podpísanie dohody, ktorá mala odporcovi a vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu zaručiť možnosť zúčastniť sa dražby tým, že navrhovatelia neodpredajú
nehnuteľnosť ešte pred konaním dražby a zároveň im dala možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nezaťaženej žiadnou exekúciou. Na strane navrhovateľov dohoda zaručovala získanie
finančných prostriedkov v tej výške, ako sa dohodli a dohoda dala zmluvným stranám exkluzivitu, kedy
navrhovatelia sa vysťahujú ešte pred samotným termínom, ktorý im dáva zákon. Úvaha o nemožnosti

doplatenia ceny za nehnuteľnosť je bezpredmetná. Obidve zmluvné strany sa dohodli, za akých
podmienok dôjde k podpísaniu dohody. Jednou z nich mala byť kompenzácia navrhovateľov a keby
odporca a vedľajší účastník na strane odporcu nadobudli v rámci dobrovoľnej dražby nehnuteľnosť
za nižšiu sumu ako bolo dohodnuté. V danom prípade doplatenie ceny nehnuteľnosti vyjadruje
kompenzáciu medzi vydraženou sumou a sumou, ktorou si dojednali obe strany ešte pred konaním
dražby. Práve zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu je nelogické, ak nemali

záujem o doplatenie danej sumy, prečo rokovali s navrhovateľmi o kompenzácii. Vzhľadom na
presvedčivé správanie a ochotu doplatiť cenu nehnuteľnosti navrhovatelia nemali obavy, že odporca
a vedľajší účastník na strane odporcu sa nezúčastnia dobrovoľnej dražby, hoci dohoda ich na to
nezaväzovala. Z ich konania jednoznačne vyplývalo, že danej dražby sa zúčastnia a nebudú robiť
žiadne obštrukcie. Je nepochybné, že od samého začiatku sa jedná o zmluvu uzatvorenú v zmysle §

51 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy vyplývajúcej z dohody, pričom
predmetom konania nebolo upraviť vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom a vedľajším účastníkom na
straneodporcu,ktoréimvyplývajúzdohody.Preposúdenienárokunavrhovateľovstačí,abysúdposúdil,
či predmetná dohoda je platná a účinná a s poukazom na fakt, či obchádza alebo porušuje zákon. Iné
práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce neboli napadnuté. Podstatné sa javí len určenie jej platnosti.

Pre uzatvorenie inominátnej zmluvy zákon nepredpisuje písomnú formu. Plná moc na jej uzavretie
môže byť udelená v hocijakej podobe. Z konania manžela navrhovateľky v 1/ rade nevyplynulo, že by
s konaním nesúhlasil. K otázke nesúhlasu vedľajšieho účastníka konania s podpísanou dohodou je zo
strany tohto účastníka v tomto čase bezpredmetné. Neuvádza, či boli tým porušené nejaké ustanovenia
zákona a ak boli porušené, tak ktoré. Tvrdenie vedľajšieho účastníka je nepreskúmateľné. Podľa ich

názoru došlo k uzatvoreniu platného záväzku, ktorý bol výsledkom rokovaní obidvoch strán a hlavne bol
slobodnou, vážnou a bezomzľnou vôľou. Taktiež je nepochybné, k čomu dohoda smerovala a konaním
odporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcunastalstavprávnejneistoty.Dohodabolauzatvorená
v súlade so zákonom, žiadnym spôsobom ho neobchádzala, vychádzala z vôle zmluvných strán.

Kvyjadreniunavrhovateľovv1/a2/radekodvolaniuodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,

odporca a vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že
zotrvávajú na dôvodoch svojho odvolania s tým, že žiadajú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a návrh zamietnuť.

Kvyjadreniuodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcukvyjadreniunavrhovateľovv1/a2/rade
navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom podaní

uviedli, že žiadajú odvolací súd, aby v zmysle § 219 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného
súdu zmenil v súlade s ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, po vykonaní

dokazovania v odvolacom konaní, v ktorom navrhovatelia v 1/ a 2/ rade odporca a vedľajší účastník na
strane odporcu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojich vyjadreniach, dospel k
záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil nesprávny právny záver.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dohodu
o doplatení ceny nehnuteľnosti dňa 25.10.2010 s tým, že v prípade, ak sa odporca zúčastní dražby

predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. B. D., zaväzuje sa v prípade viacerýchúčastníkov dražby dvíhať podanie a až do sumy 110.000,- € a v prípade, že bude vydražiteľom
predmetných nehnuteľností, zaväzuje sa doplatiť navrhovateľom rozdiel medzi vydraženou sumou a
sumou 115.000,- € v dvoch splátkach tak, že 70 % z rozdielu zaplatí najneskôr do 30 dní po udelení

príklepu a sumu 30 % minimálne však 5.000,- € po uvoľnení a odovzdaní predmetných nehnuteľností do
užívania odporcovi. Pokiaľ odporca predmetné nehnuteľnosti vydraží, navrhovatelia sú povinní uvoľniť
a odovzdať mu predmetné nehnuteľnosti do užívania do 15 dní od obdržania sumy, ktorá predstavuje 70
% rozdielu medzi vydraženou cenou a sumou 115.000,- €. Navrhovatelia sú povinní odporcovi odovzdať
aj všetku projektovú a inú stavebnú dokumentáciu spojenú s výstavbou a kolaudáciou rodinného domu.

Účastníci dohody sa zároveň dohodli, že právne vzťahy založené touto dohodou ale ňou výslovne
neupravené, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných právnych
predpisov SR. Dohoda o doplatení ceny nehnuteľnosti bola uzatvorená pred dražbou predmetných
nehnuteľností. Dobrovoľná dražba nehnuteľnosti vlastnícky patriacich navrhovateľom v 1/ a 2/ rade
nachádzajúcich sa v k.ú. B. D., zapísaných na LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele č. 1442/11, pozemky parcela C-KN č. 1442/2-záhrada o výmere 170 m2,

parcela č. 1442/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2 a parcela č. 1442/11 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 98 m2, bola uskutočnená dňa 27.10.2010 a vykonávala ju spoločnosť
General factoring, a.s. Jednalo sa o opakovanú dobrovoľnú dražbu, v ktorej nadobudli nehnuteľnosti
ako vydražitelia do svojho BSM odporca a vedľajší účastník na strane odporcu za najvyššie podanie
v sume 80.000,- €. Cena dosiahnutá na dražbe bola vydražiteľom zložená v plnej výške a zápisnica o

odovzdaní predmetu dražby bola spísaná dňa 10.12.2010 dražobníkom.

Odvolací súd sa tak, ako aj prvostupňový súd zaoberal otázkou platnosti/neplatnosti inominátnej zmluvy
uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom, t.j. dohody o doplatení ceny nehnuteľnosti zo dňa
25.10.2010 - právneho úkonu uskutočneného navrhovateľkou a odporcom. V zmysle ust. § 3 odst. 1
Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

V zmysle ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140,

§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.

V zmysle ust. § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Zmluva je všeobecným dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Občiansky zákonník vychádza
zo zásady zmluvnej autonómie, čo znamená, že sa ponecháva na uváženie samotných subjektov, či

vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a aký typ zmluvy si v konkrétnom
prípade zvolia.

Zásada zmluvnej autonómie znamená, že subjekty občiansko-právnych vzťahov môžu podľa § 51 OZ
uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, ale ani v inom právnom
predpise. Jej existencia a prípustnosť je prejavom občiansko-právnej zásady zmluvnej voľnosti. Zásada

zmluvnej voľnosti však neznamená, že zmluva môže byť v rozpore so zákonom, môže zákon obchádzať
alebo môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 51 OZ sa nepomenovaná zmluva považuje za
platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu, ani účelu Občianskeho zákonníka, ďalším zákonom
a Ústave SR.Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vykonaným dokazovaním s poukazom na vyššie
uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a medzi
odporcom je neplatná z dôvodu, že odporuje zákonu - zákonu o dobrovoľných dražbách, ako aj odporuje

dobrým mravom. Odporca a vedľajšia účastníčka na strane odporcu sa zúčastnili ako vydražitelia
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, uskutočňovanej spoločnosťou General factoring, a.s.,
na základe čoho po udelení príklepu a spísaní zápisnice o odovzdaní predmetu dražby nadobudli
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Dojednania uskutočnené pred uvedeným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcom a vedľajším účastníkom na strane

odporcu s navrhovateľmi považuje odvolací súd za absolútne neplatné, odporujúce zákonu a dobrým
mravom.

Dohoda o doplatení ceny nehnuteľnosti zo dňa 25.10.2010 bola uzatvorená medzi navrhovateľkou
a odporcom napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a k doplateniu ceny nehnuteľnosti malo dôjsť z finančných prostriedkov
vlastnícky patriacich do BSM odporcu a vedľajšieho účastníka na starne odporcu. Predmetná dohoda

bola uzatvorená len navrhovateľkou a odporcom, je neplatnou dohodou, keďže navrhovateľka konala
na základe plnej moci, ktorá sa týkala len predaja nehnuteľnosti a nie uzatvárania dohody a taktiež
chýbal súhlas vedľajšej účastníčky na strane odporcu k uzavretiu takejto dohody. Uzavretie dohody
o doplatení ceny nehnuteľnosti nie je bežnou vecou v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. V danom prípade
odvolací súd má za to, že sa nejedná o bežnú vec z dôvodu, že nebol preukázaný súhlas vedľajšieho
účastníka na strane odporcu s uzatvorením predmetnej dohody, keďže rozdiel medzi cenou, za ktorú
boli predmetné nehnuteľnosti vydražené a medzi cenou, ktorá mala byť dohodnutá medzi účastníkmi
vopred, mal byť vyplatený z finančných prostriedkov vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Za

bežnú vec sa v majetkových vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje predaj
alebo kúpa nehnuteľnosti. Takýto predaj alebo kúpa zjavne vybočuje z každodennej správy spoločného
majetku manželov, a preto manžel musí mať súhlas druhého manžela na predaj spoločne vlastnenej
nehnuteľnosti alebo aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, nehnuteľnosť kúpil.
Ďalej plnenie tretej osobe bez právneho dôvodu ako aj poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odlišný právny záver odvolacieho súdu odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a návrh v celom rozsahu zamietol.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 150 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v predmetnom konaní pri rozhodovaní o náhrade
trov odvolacieho konania vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania

úspešnému účastníkovi v konaní. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa
prihliadal v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania. Vzal do úvahy nielen pomery toho, kto mal trovy konania zaplatiť, ale aj zohľadňoval dopad
takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Zohľadňoval okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Nepriznanie náhrady trov konania

odvolací súd považoval v predmetnom spore za spravodlivé.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.