Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2313011054.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 12. augusta 2015 v
Bratislave v trestnej veci obvineného Z. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 14. augusta 2014, sp. zn.
6To 53/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. F. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T 160/2013, zo dňa 5. marca 2014 bol obvinený Z.
F. uznaný za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 18. júla 2013 v čase o 12.48 hod. v obci Abrahám vošiel do miestnosti v budove Slovenskej
pošty, prešiel k priehradke a so slovami „prepad“ položil ruku, v ktorej držal pištoľ ČZ vz. 82 cal. 9
mm na parapetu do polo oblúkovitého výrezu na sklenenej výplni priehradky, a požadoval peniaze od
pracovníčky pošty L. V., ktorá z priehradky zo stola vytiahla peniaze a držala ich v ruke, pričom obvinený
vystrelil jediným výstrelom zo zbrane do steny a následne ruku, v ktorej držal zbraň priložil k telu vedľa
seba a druhou rukou cez polo oblúkovitý výrez na sklenenej výplni priehradky vytrhol peniaze z ruky

pracovníčky pošty a z miesta utiekol, pričom L. V. neutrpela zranenia a spoločnosti Slovenská pošta, a.
s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9 bola spôsobená škoda vo výške 1 335 eur.

Za to mu okresný súd uložil, podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. 1/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň bol zaviazaný k náhrade škody.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený Z. F. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Trnave na verejnom zasadnutí konanom 14. augusta 2014 uznesením, sp. zn. 6To 53/2014 takým
spôsobom, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného F. zamietol.

Dňa 11. júna 2015 bolo na Okresný súd Galanta doručené dovolanie obvineného Z. F. smerujúce voči
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré tento podal prostredníctvom svojej obhajkyne a kde ako dovolacie
dôvody označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.Čo sa týka potom uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedol,
že do tohto bolo v rámci uvedeného trestného konania zasiahnuté, a to jednak tým, že súdy vyhodnotili
znalecké posudky jednostranne v jeho neprospech a nezohľadnili pomery páchateľa, pričom mali použiť

ustanovenie § 39 Tr. zák., nakoľko uložený trest je neprimerane prísny.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto obvinený F. záverom navrhol, aby dovolací súd zrušil
uznesenie odvolacieho súdu a tiež rozsudok súdu prvého stupňa a prikázal vec prvostupňovému súdu
na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Na súd prvého stupňa bolo dňa 19. júna 2015 doručené písomné vyjadrenie prokurátora príslušnej
okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu. Tento v ňom v prvom rade upozornil na to, že argumentácia
dovolateľa ohľadom jeho trestu je v podstate totožná s tou, ktorá bola použitá v odvolacom konaní, súdy
vykonali potrebné dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste, pričom mu bol uložený trest na dolnej
hranici trestnej sadzby. Podmienky na použitie § 39 Tr. zák. neboli splnené a ani nejde v danom prípade

o ním uplatnený dovolací dôvod.

S odkazom na vyššie uvedené preto ohľadom dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
c/ Tr. por., odkázal na obe vydané rozhodnutia, ktorých zdôvodnenie vzťahujúce sa na výrok o treste,
považuje za dostačujúce.

Nakoľko teda podľa názoru prokurátora neboli v podanom dovolaní uvedené žiadne skutočnosti,
zakladajúce niektorý z dovolacích dôvodov, navrhol toto v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní

obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na
príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§
374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.

1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §

371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v
konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého
stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,
aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná

inštancia.

Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom
uvedené, treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania,ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v
súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods.
1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný
dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú
chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania

označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa §
374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací
súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo

výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Pokiaľ ide o dovolanie obvineného F., tak tu je potrebné v prvom rade uviesť, že tam uvádzané dôvody

sú v podstate len zopakovaním toho, čo menovaný uvádzal počas odvolacieho konania (t.j. dovolanie
obsahovo zodpovedá jeho skoršej obhajobe). Z toho potom okrem iného vyplýva, že v rámci daného
dovolacieho konania bolo povinnosťou najvyššieho súdu sa zaoberať námietkami obvineného, keďže
tieto boli uplatňované už skôr, v pôvodnom konaní (§ 371 ods. 4, veta prvá Tr. por.).

Vovšeobecnostijepotrebnépoukázaťnato,žeprávonaobhajobujevzmysletohtopotrebnéchápaťako
vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Daný dovolací
dôvod môže byť pritom naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo
zásadné, t.j. ak došlo v trestnom konaní k takému pochybeniu, ktoré malo resp. mohlo mať vplyv na
priebeh či samotný konečný výsledok tohto konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v posudzovanej veci, ktoré sú napádané v podanom dovolaní zo
strany obvineného, tak tieto sa podľa zistení najvyššieho súdu opierajú o dôkazy vykonané v súlade so
zákonom,keďbolotiežplnerešpektovanéprávoobvinenéhonaobhajobuakoizásadakontradiktórnosti.

Treba zdôrazniť, že dovolací súd nepreskúmava primeranosť trestu, pokiaľ bol uložený v rámci zákonom
ustanovenej sadzby, teda neskúma trest z hľadiska iných hmotnoprávnych ustanovení (§ 34 ods. 3 až 5
Tr. zák.), než tých, ktoré určujú rozsah trestnej sadzby. Z tohto titulu teda nemožno uplatniť ani dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a pri dovolacom prieskume je možné vo vzťahu k výroku o
treste (z hľadiska jeho druhu a výšky) použiť len dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

ako podľa špeciálneho ustanovenia.

Tedavovzťahukdovolacejnámietke(nepoužitieustanovenia§39ods.1Tr.zák.omimoriadnomznížení
trestu) je potrebné uviesť, že (aj v zmysle použiteľnej judikatúry najvyššieho súdu) nemožno na absencii
aplikácie zmierňovacieho ustanovenia založiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ (ani písm. h/,

i/) Tr. por. Ako už bolo uvedené, výška trestu je v dovolacom konaní revidovateľná len vtedy, ak bol trest
uložený mimo zákonom ustanovenej sadzby.

Ak teda dovolateľ opakovane namieta neprimeranosť uloženého trestu, nie je možné na podklade tejto
okolnosti výšku právoplatne uloženého trestu, nevybočujúceho z rámca zákonom ustanovenej sadzby,

preskúmavať.

Námietka o tom, že malo byť použité zmierňovacie ustanovenie je výhradou o neprimeranej prísnosti
uloženého trestu. Túto však možno použiť len ako odvolací dôvod a nie ako dôvod dovolania. Preto
spomenutá námietka nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. /Stanovisko č. 5 uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2011./Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným uplatnenej
dovolacej námietky z pohľadu žiadneho dovolacieho dôvodu, a preto nemohol inak, ako dovolanie
obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.