Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Tomčovčík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011596
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214011596.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2015, v senáte zloženom z
predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, v
trestnej veci obžalovaného R. H., pre prečin podľa § 360 ods. 1,2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.3.2015, sp.zn. 8T 129/2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. H..
o d ô v o d n e n i e :
Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. H. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v V. W. G.. W. V. Č.. XX, dňa 5.10.2014 okolo 14.00 hod. sa v byte X. H. verbálne, vulgárne vyhrážal
smrťou svojmu bratovi poškodenému T. H., čím takto u menovaného spôsobil dôvodnú obavu, že svoje
vyhrážky uskutoční.
Bol mu za to uložený podľa 360 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný do zápisnice
o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie, ktoré dodatočne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch svojho
odvolania, ktoré podal len do výroku o uloženom treste poukázal na to, že skutok spáchal pod vplyvom
alkoholických nápojov, tento veľmi ľutuje a veľmi ho mrzí, že nezvláda svoju finančnú situáciu a
existenciu a vždy podľahne alkoholu, aby zabudol na všetky problémy. Žiadal preto akýkoľvek iný trest
len nie trest nepodmienečný.
Na podklade uvedeného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom a dostatočnom rozsahu,
dôkazy jak jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým,
ako aj právnym záverom.
Z jednotlivých dôkazov a to najmä výpovedí matky obžalovaného a jeho brata vyplýva nepochybný
záver, že žalovaný skutok sa stal spôsobom a v rozsahu tak, ako to ustálil okresný súd vo výrokovej
časti svojho rozhodnutia a že tento skutok spáchal obžalovaný R. H..Ani krajský súd po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov v danom prípade nezistil žiadne okolnosti,
ktoré by uvedený skutkový záver spochybňovali a napokon je potrebné uviesť, že spáchanie žalovaného
skutku nenamieta ani obžalovaný, keďže jeho odvolanie smerovalo len do výroku o uloženom treste.
Okresný súd preto následne po zhodnotení všetkých dôkazov konanie obžalovaného správne
kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., pretože
tento sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
na chránenej osobe.
Nepochybil okresný súd ani vo výroku o uloženom treste, ktorý spĺňa všetky zákonné kritériá určujúce
výšku, ako aj druh trestu, majúc na zreteli osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, ako aj
možnosti jeho nápravy. Podľa § 49 ods. 1 Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný alebo
b) príjme záruku na nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z obsahu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný R. H.
bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. 23T 128/2014 pre prečin
podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so stanovením skúšobnej
doby v trvaní 18 mesiacov. Právoplatnosť uvedené rozhodnutie nadobudlo 26.8.2014 a skúšobná doba
trvá do 27.2.2016. Keďže R. H. predmetný skutok spáchal 5.10.2014, je zrejmé, že takto učinil fakticky
dva mesiace po právoplatnom podmienečnom odsúdení, a teda dopustil sa úmyselného trestného činu,
ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Za týchto okolností preto okresný súd
s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. správe rozhodol o uložení nepodmienečného trestu
a v súlade so zákonom je aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože tento v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo
výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.