Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213100
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213100.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z., o vymoženie istiny vo výške 606,81 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. októbra
2014, č. k. 16Er/2751/2014 - 19, takto dňa 16.júla 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený

sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.5.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 606,81 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn. SR 04864/08 zo dňa 13.6.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
21.7.2008 a vykonateľnosť dňa 24.7.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 16.7.2014
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti má súd

preukázané, že exekúcia vedená pod sp.zn. 16Er/2472/2008 (EX 8186/2008) v prospech oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Z.
I., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/X, E., bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
16Er/2472/2008-13 zo dňa 17.8.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 3CoE/308/2012 zo dňa 19.12.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2013.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2ECdo/69/2013-67, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.6.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 3CoE/308/2012 zo dňa 19.12.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 04864/08 zo dňa 13.6.2008. Okresný súd
Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/2472/2008-13 zo dňa 17.8.2012 okrem iného uviedol, že

rozhodcovskádoložkavzmluveuzavretejmedzidodávateľomaspotrebiteľom,napodkladektorejveriteľ
- dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, je
neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §

54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu
so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/2472/2008 sa
viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým

účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného
voči povinnému. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na
mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Keďže v tomto
exekučnom konaní sp.zn. 16Er/2751/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí

č.k. 16Er/2472/2008-13 zo dňa 17.8.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze
exekučnéhokonaniapríslušnýexekučnýsúdrozhodujeopodanomnávrhunavydaniepoverenia,pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o

zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a
§ 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie,
ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j.

nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj
na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia,
pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 606,81
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 04864/08
zo dňa 13.6.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.7.2008 a
vykonateľnosť dňa 24.7.2008.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/2472/2008 vyplýva, že oprávnený sa na

podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 04864/08 zo dňa 13.6.2008,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 606,78 Eur s príslušenstvom. V
uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Er/2472/2008-13 zo dňa 17.8.2012
exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej

mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.01.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/308/2012 zo
dňa 19.12.2012. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2ECdo/69/2013-67, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu Trenčín sp.zn. 3CoE/308/2012 zo dňa 19.12.2012.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne

špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2472/2008-13
zo dňa 17.8.2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.01.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 3CoE/308/2012
zo dňa 19.12.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2ECdo/69/2013-67, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu Trenčín sp.zn. 3CoE/308/2012 zo dňa 19.12.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení
exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom
titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali
nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa
č. k. 16Er/2472/2008-13 zo dňa 17.8.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k.
3CoE/308/2012 zo dňa 19.12.2012, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .