Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215407
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215407.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: K. U. N., s.r.o., so sídlom K. XX, G., IČO: 35 792
752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. M. U., s. r. o., so sídlom H. XX, G., IČO: 47 233
516, proti odporkyni: X. S., nar XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, E., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne : Občianske združenie I. Q. K. N., so sídlom I. nám. X, G., IČO: 42 362 962, právne
zastúpeného JUDr. G. Z., advokátom so sídlom O. XX, G., o zaplatenie 340,96 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/142/2014-29 zo dňa 15.
apríla 2015, v senáte takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa návrh konanie v dôsledku
späťvzatia návrhu zastavil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 69,55 Eur.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 96, ods. 1 veta prvá a druhá, § 151, ods. 1 veta
prvá a § 146, ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Podľa posledného z
citovaných zákonných ustanovení rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z toho, že zastavenie

konania zavinil navrhovateľ, preto zodpovedá za náhradu trov konania odporkyne a vedľajšieho
účastníka. Náhradutrovkonania priznalvedľajšiemuúčastníkovi,atozaúčelnevzniknutétrovykonania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 26,56 Eur - prevzatie a
príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie, k tomu 2 x náhrada podľa § 16 ods.3 Vyhl. 655/2004 z.z.
á 8,04 Eur, celkom v sume 69,55 Eur.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, v zákonnej lehote odvolaním

napadol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že z
napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré skutkové a právne okolnosti sú dôvodom priznania náhrady
trov. Pripomenul, že združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu ministerstva
s tým, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych
veciach, v opačnom prípade sa vzhľadom na spôsob a formu činnosti, ktorá spočíva len vo vstupe do

konania spolu so splnomocnením advokáta, javí len ako činnosť zameraná na dosiahnutie odmeny.
Označil za vzájomne rozporné, aby mal nejaký subjekt osobitné práva priznané zákonom na realizáciu
vlastnejčinnosti,avšaknajejvykonávanieniejeanipersonálne,aniodbornenijakvybavený.Napodporu
svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ako aj ďalšierozhodnutia prvostupňových súdov a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/515/2012.
Poukázalnato,žesúčinnosťouod1.1.2015musítakýtosubjektpreukázaťsúhlastohonastranektorého
má vystupovať a keďže to vedľajší účastník neurobil, nemôže mať procesné postavenie vedľajšieho

účastníka. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporkyne písomné vyjadrenie nepodal.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p.. Uznesenie prvostupňového súdu vo zvyšných častiach, z hľadiska jeho vecnej správnosti
nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k nim, rozhodnutie súdu napadnuté nebolo teda voči nim nenastal
suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu je vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania zo dňa 22.08.2014 a splnení

poplatkovej povinnosti navrhovateľa na základe výzvy súdu prvého stupňa zo dňa 02.09.2014 bola
odporkyňa v rámci prípravy pojednávania vo veci vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania.
V nadväznosti na vytýčenie termínu pojednávania vo veci na 15.04.2015 oznámilo občianske združenie
I. Q. K. N. svoj vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 30.03.2015 poukázal na neprijateľné zmluvné

podmienky a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
následne podaním doručeným súdu dňa 13.04.2015 oznámil, že berie návrh v celom rozsahu
späť a žiada konanie zastaviť, súd prvého stupňa nariadené pojednávania zrušil a konanie zastavil.
Navrhovateľazaviazalnanáhradutrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi,dôvodiaczavinenímzastavenia
konania navrhovateľom.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka, predstavujú
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z
personálneho aspektu, keďže členovia vedľajšieho účastníka majú byť spôsobilí na poskytnutie v
kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa, nemožno akceptovať.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú
skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine
subjektovvedľajšiehoúčastníctva,narozdielodprvejskupinyvedľajšiehoúčastníctva,vktorejmusíísťo
hmotnoprávnyzáujemvedľajšiehoúčastníkanavýsledkukonania,sahmotnoprávnyzáujemnavýsledku

konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, sú to
aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje

do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na

výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia.
Zmyslom zásady zavinenia zastavenia konania, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý nenesie zodpovednosť za
zavinenie na zastavení konania. Za takéhoto účastníka treba s ohľadom na právoplatnosť zastavujúcej
časti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nepochybne považovať odporkyňu, a rovnako s

odporkyňou aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jej strane.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné

práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že za účelné
v prejednávanej veci je potrebné považovať v priebehu prvostupňového konania dva úkony právnej

služby, za ktoré vedľajší účastník žiada odmenu, pretože boli uskutočnené efektívne, v priebehu
prvostupňového konania v prospech odporkyne, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
vyjadrenie vo veci a k nim prináležiaci náhradu podľa § 16 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 z.z... Vedľajší účastník
nastraneodporkyne sitrovykonaniauplatnilriadneavčas.Účelnétrovyvedľajšiehoúčastníkanastrane
odporkyne v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom jeho právneho

zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení sumy trov jednotlivých položiek právneho
zastúpenia patriacich vedľajšiemu účastníkovi postupoval dôsledne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004
Z. z.) v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva kto, komu a v akej
výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť a tiež dôvody, pre ktoré ich súd prvého stupňa považoval

za účelne vynaložené, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje na tieto poukazuje (§219,ods.2 O.s.p.).

Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporkyne ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu

účastníkovi ako úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporkyne v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali
v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - vyjadrenie zo dňa 30.03.2015, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové
nedostatky zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorá

sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý
privodiť pre odporkyňu priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporkyňa aj
v nadväznosti na intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahla späťvzatie návrhu a zastavenie konania v
plnom rozsahu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne

spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa
v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom,nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporkyne by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní.
Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho
nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne
zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4

O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných
predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené
neboli.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že s účinnosťou
od 1.1.2015 musí vedľajší účastník preukázať súhlas toho na strane ktorého má vystupovať a keďže

to vedľajší účastník neurobil, nemôže mať v tomto konaní ďalej už procesné postavenie vedľajšieho
účastníka.

Je pravdou, že v čase rozhodovania prvostupňového a tiež odvolacieho súdu, je účinná zmenená
úprava § 93 ods. 3 O.s.p. (účinnosť od 01.01.2015), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výslovne vyžaduje súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako

podmienku vstupu. Hoci procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky
„živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch, spravidla zákon stanovuje pravidlo o zachovaní
účinkov úkonov (ale aj plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Aj keď tomu tak nie je, ako v
danom prípade, keď zákonodarca nestanovil prechodné pravidlo riešiace časovú kolíziu oboch právnych
noriem, je to vyvoditeľné z ústavno-konformného výkladu odkazom na požiadavku právnej istoty a

dôvery subjektov práva v právo samotné. Pravidlo o zachovaní účinkov neúčinnej právnej úpravy sa
musí odvodiť od ústavných princípov legitímnych očakávaní, dôvery subjektov v právo, či z princípu
ochrany nadobudnutých práv. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právny štát. Do obsahu
pojmu právny štát nesporne patrí aj zákaz retroaktivity a ochrana nadobudnutých práv za predpokladu,
že nový právny predpis zhoršuje právne postavenie svojich adresátov alebo je objektívne spôsobilý

zhoršiť toto postavenie. Retroaktivita zavedená právnym predpisom, ktorý by rušil, prípadne zhoršoval
nadobudnuté práva, je z hľadiska právnej istoty neprípustná (napríklad nález Ústavného súdu ČSFR
sp. zn. PL. ÚS 78/92, nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 38/99, PL. US 16/95, uznesenie sp. zn.
PL. ÚS 5/05). V tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil názor, že princíp právnej istoty ako komponent
právneho štátu znamená, že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárna, bez adekvátneho

verejnéhozáujmuzhoršenádobudúcnostiprávnapozíciajednotlivca,akoajprávnynázor,podľaktorého
z pohľadu prípadnej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv,
ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len
zlepšovať (PL. ÚS 38/99).

Vychádzajúc z uvedeného výkladu je odvolací súd toho názoru, že právne účinky vstupu vedľajšieho

účastníka do konania, ku ktorému došlo za už neúčinnej „starej“ procesnoprávnej úpravy, zostávajú
zachované napriek tomu, že došlo k zmene právnej úpravy o podmienkach vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Vyplýva to z princípov ochrany nadobudnutých práva a dôvery subjektov práva v právo
samotné odvodené od princípu právneho štátu, za súčasného konštatovania, že novou právnou úpravou
stanovené podmienky vstupu vedľajšieho účastníka zhoršujú právnu pozíciu vedľajšieho účastníka,

ktorý sa zúčastňuje konania popri odporcovi (výslovne stanovené podmienky jeho vstupu).

V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval poukazy
navrhovateľa v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa iných, avšak skutkovo a právne
obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v
Trenčíne viazaný nie je.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako vecne správny, za použ. ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použ. § 142, ods. 1, § 151, ods.1 v spojitosti s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne ich náhradu nepriznal, kedˇže tento
náhradu trov konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .